Poruchy príjmu potravy: Anorexia, bulímia a iné príčiny nechutenstva do jedla

Poruchy príjmu potravy (PPP) sú komplexné psychické ochorenia, ktoré sa prejavujú nezdravým vzťahom k jedlu a vlastnému telu. Tieto poruchy sa netýkajú len dospievajúcich dievčat, ale ľudí všetkých vekových kategórií a pohlaví. Dnešná doba s jej prehnanými ideálmi krásy, najmä prostredníctvom sociálnych sietí, môže viesť k nespokojnosti s vlastným telom a následným problémom s príjmom potravy.

Jedlo je základnou súčasťou nášho života, no každý ho vníma inak. Niektorí si ho vychutnávajú, iní ho berú len ako zdroj energie. Toto vnímanie ovplyvňuje naše stravovacie návyky a môže viesť k rôznym poruchám. Medzi najčastejšie poruchy príjmu potravy patria mentálna anorexia a bulímia.

Nechutenstvo do jedla, alebo odmietanie jedla, má viac príčin. Môže ísť buď o príznaky nejakej choroby, alebo len o dočasný stav. V prípade, ak má človek napríklad nevoľnosti od žalúdka, tak je celkom pochopiteľné odmietanie jedla a nechutenstvo. S nevoľnosťou sa spája aj pocit na vracanie (nausea, nauzea), čo vylučuje príjem potravín. Taktiež pri zápche nastáva pocit plnosti brucha a človek tak nemôže prijať žiadnu ďalšiu potravu.

Všeobecne o poruchách príjmu potravy panuje mylná predstava, že nimi trpia len mladé dievčatá, ktoré hladujú s cieľom dobre vyzerať. Problémami so stravovaním však môžu trpieť aj na prvý pohľad zdraví ľudia s normálnou váhou. Medzi tieto psychické poruchy totiž nepatrí len anorexia, ktorá je síce najsmrteľnejšia zo všetkých duševných porúch, ale nie jediná, ktorá sa týka nezdravého vzťahu k jedlu. Existuje niekoľko typov porúch príjmu potravy, ktoré, keď sa neliečia, môžu negatívne ovplyvňovať život a mať naň fatálne následky.

Nechutenstvo do jedla - príčiny a prejavy

Nechutenstvo do jedla, známe aj ako strata apetítu, je stav, s ktorým sa stretne väčšina ľudí aspoň raz za život. Niekedy ide o dočasný problém spôsobený stresom alebo ochorením, inokedy však môže signalizovať vážnejšie fyzické alebo psychické ťažkosti. Hoci sa nechutenstvo do jedla často spája s poruchami príjmu potravy (PPP), ako je mentálna anorexia, nejde vždy o tento problém. Poruchy príjmu potravy sú komplexné psychické ochorenia, ktoré si vyžadujú odbornú starostlivosť. Nechutenstvo však môže byť dôsledkom iných faktorov, napríklad ochorení, vedľajších účinkov liekov alebo hormonálnych zmien.

Bežným spúšťačom sú infekcie, ako je chrípka alebo ochorenie COVID-19, počas ktorých sa organizmus sústreďuje na boj s vírusom. Aj po vyliečení sa môže nechutenstvo predĺžiť, pretože telo potrebuje čas na regeneráciu. Hormonálne zmeny, napríklad v tehotenstve, môžu taktiež výrazne ovplyvniť chuť do jedla, najmä v prvom trimestri, keď bývajú časté nevoľnosti a citlivosť na pachy.

Psychické faktory, ako sú stres, úzkosť alebo depresia, patria medzi ďalšie významné príčiny nechutenstva. Silné emočné vypätie môže viesť k strate záujmu o jedlo, a ak tento stav pretrváva dlhodobo, môže spôsobiť podvýživu.

Nechutenstvo v rôznych vekových skupinách

Nechutenstvo môže postihnúť ľudí v každom veku, pričom u každého sa prejavuje inak.

• Deti: U detí je bežné, že po prekonaní ochorení, ako sú infekcie dýchacích ciest, odmietajú jedlo. Tento stav môže byť spojený aj s únavou, ktorá je prirodzenou súčasťou regenerácie organizmu. V takýchto prípadoch je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a ponúkať dieťaťu ľahko stráviteľné jedlá, ktoré podporia jeho zotavenie.
• Seniori: Seniori často čelia nechutenstvu z dôvodu chronických ochorení, vedľajších účinkov liekov alebo sociálnej izolácie. Strata chuti do jedla u tejto vekovej skupiny môže viesť k podvýžive, ktorá ohrozuje celkovú imunitu a vitalitu. Včasné rozpoznanie problému a zavedenie opatrení, ako je pestrosť stravy a spoločné stravovanie, môžu mať pozitívny vplyv. U starších ľudí sa objavuje nechutenstvo, zhoršenie alebo úplné vymiznutie chuti a čuchu, čo sú dôležité prvky motivujúce k jedlu, znižuje sa bazálna tvorba slín. Dochádza k strate chrupu, teda sa mení proces žuvania, mení sa aj tvorba žalúdočných kyselín a celý proces trávenia sa spomaľuje. Seniori podľa gastroenterológa často mávajú problém so samotným príjmom potravy. Jedia veľmi málo, niekedy na jedlo zabúdajú alebo sú sýti prakticky hneď, ako začnú jesť, takže ďalšie jedlo odmietnu. Príčinou môže byť aj nastupujúca senilita a demencia. Vzniká tzv. starecká anorexia, najmä po 75.
• Dospelí: U dospelých je nechutenstvo často dôsledkom stresu, pracovného preťaženia alebo hormonálnych zmien. Napríklad ženy počas tehotenstva alebo menopauzy môžu zaznamenať kolísavý apetít.

Na trhu sú dostupné aj lieky a tabletky na podporu chuti do jedla, no ich užívanie by malo byť vždy konzultované s lekárom. Tieto produkty môžu byť vhodné na krátkodobé použitie, napríklad po chorobe, ale dlhodobé užívanie bez odborného dohľadu môže priniesť viac škody ako úžitku.

Mentálna anorexia

Mentálna anorexia patrí pod skupinu tzv. porúch príjmu potravy (PPP), kde okrem nej spadá aj záchvatové prejedanie, ARFID (avoidant Restrictive Food Intake Disorder) alebo mentálna bulímia či viaceré ďalšie ochorenia. Je to psychosomatická porucha, ktorej najviac definujúcim vyjadrením je maladaptívne správanie a prežívania v oblasti stravovania. Mentálna anorexia je síce viditeľná na prvý pohľad, no dôležité je zdôrazniť slovo - mentálna - deje sa teda introspektívne, vo vnútri človeka, viaže sa na ňu mnoho nefunkčných a nezdravých myšlienok a presvedčení.

Kto je mentálnou anorexiou ohrozený najviac?

Mentálnou anorexiou sú najčastejšie zasiahnuté deti a mládež, a práve z tohto dôvodu treba byť o to viac ostražití. No a v neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že sa tento problém netýka len žien, ale aj mužov. I keď štatisticky stále „vyhrávajú“ ženy (3,3-18,6 %) (u mužov je to v rozmedzí od 0,8-6,5 %), netýka sa to výlučne ich.

Aké sú príznaky mentálnej anorexie?

Medzi najčastejšie príznaky mentálnej anorexie patria nasledovné:

• cielené znižovanie príjmu potravy
• cielené zvyšovanie energetického výdaja
• výrazný úbytok telesnej hmotnosti
• veľké výkyvy nálad
• strach z priberanie či celkového výzoru tela (klient má narušené vnímanie vlastného tela)
• pocity nedostatočnosti, menejcennosti, bezvýznamnosti, škaredosti
• neustále porovnávanie sa (výzor, hmotnosť)
• kritický vnútorný hlas (osoba o sebe hovorí iba v negatívnom)
• odklon od sociálnych udalostí, kde sa podáva jedlo alebo je možnosť tam s ním prísť do styku
• narušenie sociálnych väzieb
• obsedantné myšlienky týkajúce sa jedla, cvičenia, výzoru a pod.
• niekedy u klientov evidujeme aj bludné prežívanie a postupnú stratu kontaktu s realitou (keď hmotnosť klesne na hranicu minima).

Aké sú príčiny vzniku mentálnej anorexie?

Podobne ako pri ďalších psychických poruchách, aj pri mentálnej anorexii ide o kombináciu viacerých príčin vzniku:

• genetická predispozícia (náchylnosť na emočnú nestabilitu, zvýšenú reakciu na stres, výskyt ochorenia v rodine)
• osobnostné črty jednotlivca (spôsob vnímania a hodnotenia seba, vnútorný hlas, sebavedomie)
• prostredie rodiny (vnímanie témy výzoru a hmotnosti v rodine, stravovacie návyky, komunikácia s deťmi, porovnávanie detí, prísne stravovacie návyky doma)

Anorexia je psychická porucha, teda porucha príjmu jedla. Pričom ide o duševné ochorenie charakteristické neustálou snahou schudnúť. Človek sa snaží buď obmedziť prísun jedla, alebo sa snaží schudnúť extrémnym cvičením a preťažovaním organizmu. Veľmi často sa ako symptómy, okrem odmietania jedla a nechutenstva, prejavujú aj chudnutie, nespokojnosť, nervozita, nepokoj a následkom zníženého príjmu potravy aj iné symptómy nedostatku výživy v tele.

Liečba anorexie vo väčšine prípadov možno anorexiu liečiť bez potreby hospitalizácie, teda návštevou psychológa a terapiami. Hospitalizácia je potrebná, pokiaľ sa stav ani po sedeniach u odborníka nezlepšuje a osoba stále chudne. V takom prípade je potrebná intenzívnejšia liečba, najmä ak existuje vysoké riziko ublíženia na zdraví.

Mentálna bulímia

Bulímia je porucha príjmu potravy, ktorá je charakteristická epizódami záchvatového prejedania sa, počas ktorých človek skonzumuje veľké množstvo jedla v krátkom čase a má pocit straty kontroly nad jedením. Táto porucha je sprevádzaná silným pocitom viny až sebanenávisťou. Po epizódach záchvatového prejedania sa nasleduje kompenzačné správanie, do ktorého sa zaraďuje vyvolanie zvracania, užívanie laxatív, diuretík, alebo nadmerné cvičenie. Pri bulímií je sebahodnotenie výrazné ovplyvnené telesnou hmotnosťou a vzhľadom. Záchvatové prejedanie a kompenzačné správanie sa vyskytujú minimálne raz týždenne po dobu minimálne troch mesiacov.

Nechutenstvo do jedla môže nastať aj v prípade bulímie. Je to menej časté, pretože táto psychická porucha, síce tiež spadá medzi poruchy príjmu potravy, je charakteristické fázami nadmerného prejedenia a následne nadmerného výdaja. Výdaj je najčastejšie vo forme vracania alebo cestou preháňadiel. V tomto prípade sa objavuje nechutenstvo práve vo fáze po vyvolaní vracania. Niekedy sa bulímia a anorexia kombinujú a vyskytujú súčasne.

Aké sú príčiny vzniku bulímie?

Ochorenie je multifaktoriálne, čo znamená, že na jeho vzniku sa podieľajú sociálne, telesné, ale aj psychologické faktory:

• Biologické faktory: dysfunkcia neurotransmiterov, napríklad serotonínu, ktorý súvisí so zvýšenou impulzivitou a poruchami nálady. Vyššie hladiny kortizolu pri chronickom strese môžu súvisieť s impulzívnym stravovaním a nutkavým prejedaním.
• Psychologické faktory: Znížené sebavedomie môže viesť k neustálej potrebe „vylepšovať sa“ pričom v tomto kontexte sa jedlo stáva mechanizmom na zvládanie vlastnej nespokojnosti. Prejedanie sa poskytuje krátkodobé uvoľnenie napätia, no po ňom prichádza pocit viny a hanby, ktorý vedie k potrebe kompenzačného správania. Tento cyklus prehlbuje negatívny sebaobraz. Ľudia s bulímiou môžu prežívať časté emocionálne výkyvy, môžu byť veľmi citliví na kritiku, môžu mať problém so spracovaním stresu, alebo zvládaním emócií. Časté sú pocity podráždenia a intenzívne pocity hnevu, ktoré vedú k prudkým výbuchom hnevu. Hnev môže byť namierený voči sebe, na základe frustrácie z pocitu vlastnej neschopnosti. Alebo hnev namierený voči druhým ľuďom, v prípadoch keď sa cítia nepochopení alebo kritizovaní.
• Sociálne faktory: V tomto kontexte je dôležité zamerať sa na rodinné prostredie, pretože môže významne ovplyvniť vznik a priebeh bulímie. V rodine sa formuje prvotný postoj k jedlu, telu a sebahodnoteniu. Okrem postoja k jedlu môže byť rizikovým faktorom rodinná dynamika, teda ak rodina vyžaduje dokonalosť a kladie vysoké nároky na výkon, pričom chyby a neúspechy sú neakceptovateľné, tak dieťa môže hľadať spôsob ako si udržať pocit kontroly nad sebou samým a jedlo sa môže stať nástrojom na zvládanie emócií. Dôležitým faktorom je aj emocionálna podpora. Ak rodina poskytuje bezpečné a predvídateľné prostredie, v ktorom sú všetky emócie akceptovateľné a riešia sa konštruktívnym spôsobom, tak riziko bulímie sa môže znížiť.

Aké sú príznaky a varovné signály bulímie?

• Výkyvy hmotnosti - nemusia byť vždy viditeľné. V niektorých prípadoch sú mierne, u niektorých ľudí zase viac viditeľné
• Problémy s trávením- zápchy, nadúvanie, bolesť žalúdka
• Poškodenie zubov a ďasien
• Únava
• Nepravidelná menštruácia alebo jej vymiznutie - spolu s tým hormonálna nerovnováha
• Výkyvy nálad
• Prílišná sebakritika
• Strata kontroly
• Sociálna izolácia

Varovné signály pri bulímií sa môžu týkať najmä zmien v správaní. Všimnúť si môžeme častejšie vyhľadávanie toalety (s cieľom vyvrátiť potravu), prípadne vyhýbanie sa jedeniu s ostatnými, alebo náhle miznutie väčšieho množstva jedla. Neustále zaoberanie sa jedlom sa prejavuje aj v nadmernom cvičení, rátaní kalórií, používaní preháňadiel. Správanie je poznačené tajnosťami, vyhnutím sa rozhovorom, v krajnom prípade sociálnou izoláciou. Cvičenie u nich neprináša radosť z pohybu, ale trest za to čo zjedol. V prežívaní človeka je prítomná neustála nespokojnosť s postavou, sťažovanie sa na svoj výzor. Striedanie silných emócií, od viny, hanby až po depresívne stavy. Títo ľudia môžu používať výrazne negatívne výroky na svoj zovňajšok. Neustále sa porovnávajú s druhými ľuďmi.

Aké sú následky bulímie na fyzické a duševné zdravie?

• Fyzické zdravie: Podráždenie až zápal pažeráka, Poškodenie žalúdka, Zápcha a tráviace problémy, Srdcovo-cievne problémy, Narušenie hormonálneho systému a reprodukčného zdravia, Chronická únava, Problémy so sústredením a pamäťou, Strata svalovej hmoty, Poškodenie zubov, Problémy s imunitným systémom, Kožné problémy
• Duševné zdravie: Úzkostné poruchy, Depresia, pocity prázdnoty, strata radosti zo života, Strata kontroly, emocionálna labilita, neschopnosť regulovať emócie, Sebapoškodzovanie, Poruchy spánku, Narušenie vzťahu so sebou, sebakritika, pocit viny, Problémy s komunikáciou, konflikty v rodine, pocit nepochopenia až sociálna izolácia.

Aké riziká a komplikácie súvisia s bulímiou?

Častou komplikáciou je nedostatočný príjem vitamínov, minerálov a dehydratácia, ktorá môže viesť k svalovým kŕčom, slabosti, bolestiam hlavy, až ku zlyhaniu obličiek, prasknutí pažeráka, poškodeniu mozgu alebo k zástave srdca. Ďalšou komplikáciou po užívaní diuretík je slabý močový mechúr, človek pociťuje častejšie nutkanie na močenie. Výrazným rizikom neliečenia bulímie je chronická bulímia, ktorá môže pretrvávať roky, alebo aj celý život.

Liečba a prevencia porúch príjmu potravy

Liečba bulímie vyžaduje kombináciou psychoterapeutickej, medicínskej a nutričnej starostlivosti. Nejde len o odstránenie symptómov bulímie, ale o liečenie príčin, ktoré sú pod povrchom choroby. Nesmierne dôležitá je sociálna opora najbližších, trpezlivosť a vlastné vnútorné nastavenie potrebné pre začatie liečby. Na začiatku liečby je diagnostické vyšetrenie u obvodného lekára, ktorý odporučí spoluprácu s ďalšími odborníkmi (klinický psychológ, psychoterapeut, psychiater, nutričný terapeut, dietológ, kardiológ...).

Možnosti liečby:

• Farmakoterapia zameraná na stabilizáciu psychického stavu.
• Psychoterapeutické metódy - štruktúrované, so zameraním na znovunavrátenie kontroly nad vlastným stravovaním a práca so sebaprijatím. Počas sedení sa napríklad spoločne zameriavajú na myšlienky a emócie, ktoré sa človeku s jedlom spájajú.
• Podporné skupiny, svojpomocné skupiny.
• Nutričná terapia zameraná na obnovu zdravého vzťahu k jedlu.

Ako môže rodina a priatelia podporiť osobu trpiacu bulímiou?

Pri liečbe bulímie je sociálna opora veľmi dôležitým faktorom. Pacienti s poruchami príjmu potravy vykazovali vyššiu úroveň osamelosti a nižšiu úroveň sociálnej podpory z hľadiska vnímanej dostupnosti a spokojnosti s podporou.

Rodina a priatelia môžu podporiť osobu trpiacu bulímiou osobným kontaktom, trávením spoločného času, napríklad prostredníctvom spoločného pozerania filmov, spoločných prechádzok, alebo vykonávania obľúbených činností. Pokiaľ sa človek trpiaci bulímiou nechce rozprávať, tak nie je vhodné na neho tlačiť, veľmi dôležitá je vaša prítomnosť a trpezlivosť. Vyhnite sa komentovaniu postavy prípadne stravovacích návykov. V komunikácií sa vyhnite vzbudzovaniu viny, namiesto toho skúste empaticky reagovať, pýtať sa ho či je niečo s čím by ste mu mohli pomôcť, komunikovať jednoducho a otvorene. Pri podpore je najdôležitejší váš prístup, teda stabilita, trpezlivosť, láskavosť a vedomá prítomnosť. Slobodne sa rozhodnúť byť s ním v tomto náročnom období.

Aké kroky možno podniknúť pre prevenciu bulímie?

Prevencia začína skôr ako sa bulímia objaví, teda prvým krokom by mala byť prevencia na úrovni rodiny. Rodičia by si mali dávať pozor na hodnotenie hmotnosti a vzhľadu nie len ich detí, ale aj seba samých. Ak rodičia neustále kritizujú vlastný vzhľad, dieťa sa môže naučiť, že ich hodnota závisí od vzhľadu. V rodinách by sa malo otvorene rozprávať o stravovaní, ako o prirodzenej súčasti života. Dbať na vytvorenie pozitívneho vzťahu k jedlu, o význame vyváženej stravy v našom živote. Rodičia by mali rešpektovať pocit hladu a nasýtenia u svojich detí, ponúkať jedlo hravou formou a vyhýbať sa hodnoteniu potravín na dobré a zlé. Namiesto toho sa odporúča klásť dôraz na vyvážené stravovanie.

Nesmierne dôležitá je prevencia a edukácia na úrovní školy (odporúča sa začať v materskej škole). Síce sa bulímia najčastejšie rozvíja v období dospievania, problematika môže siahať do raného detstva. Prevencia v školách by mala byť zameraná na radosť z pohybu bez tlaku na výkon, vytvorenie si zdravého postoja k jedlu napríklad prostredníctvom rozprávok a hier. Edukácia by mala byť zameraná najmä na toleranciu odlišnosti medzi nami, zreálňovanie vplyvu médií a sociálnych sieti. Prevencia počas obdobia dospievania sa zameriava na podporu zdravého sebavedomia, teda odporúča sa hľadať aktivity v ktorých sa dospievajúci cítia úspešne, oceňovať ich schopnosti a zručnosti. Učiť ich zvládať stres a emócie, venovať im čas a viesť s nimi diskusie na témy, ktoré ich zaujímajú.

Prevencia bulímie zhŕňa nasledovné kroky:

• Zdravý vzťah k jedlu, všímať si u seba signály hladu a sýtosti.
• Učiť sa sebakaceptácií a budovať vzťah k svojmu telu - učiť sa rešpektovať svoje telo, obmedziť porovnávanie sa s druhými, prijať svoje telo a mať ho rád.
• Zamerať sa na sebapodporu a hľadať svoje zdroje, učiť sa pracovať s vlastnými emóciami.
• Rozpoznať varovné signály u seba i druhých a nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc.
• Prevencia na úrovni kultúry a spoločnosti - poukazovať na význam zdravého vzťahu k jedlu a cvičeniu. Vyhnúť sa extrémom.

V oblasti prežívania, pri anorexii dochádza k potláčaniu emócií, rigidite. Osoby s bulímiou majú sklon skôr k emocionálnej labilite. Tieto epizódy prejedania môžu súvisieť so stresom, úzkosťou, osamelosťou alebo inými intenzívnymi emóciami.

Čo sa týka fyzických symptómov, najčastejším je rapídne zníženie hmotnosti, nie je to však podmienkou. U bulimikov napríklad hmotnosť často ostáva rovnaká, takisto aj pri ľuďoch s telovou dysmorfiou. Pri niektorých typoch porúch príjmu potravy sa hmotnosť dokonca zvyšuje. Veľmi častým symptómom poruchy príjmu potravy, najmä anorexie, je nepravidelná alebo žiadna menštruácia. Vyskytujú sa aj žalúdočné kŕče a iné žalúdočné problémy, napríklad zápcha alebo reflux kyseliny.

Človek s poruchou príjmu potravy má problémy so sústredením, uzatvára sa do seba, má pocity na odpadnutie a závraty. Osoby s nízkou telesnou hmotnosťou často pociťujú chlad, majú problémy so spánkom, vypadávajú im vlasy. Pokožka modrie, je suchá a vyskytuje sa na nej jemné ochlpenie, ktoré sa odborne nazýva lanugo.

Anorektické osoby často trpia inými chorobami, ako je prechladnutie či chrípka, pretože ich imunitný systém je oslabený. Rovnako majú problémy s hojením rán a s pleťou, čo je zapríčinené nízkou hladinou štítnej žľazy a hormónov.

tags: #clovek #ktory #si #odopiera #jedlo