Človek mäsožravec alebo vegan: Hlboký pohľad na stravovanie

V dnešnej dobe sa čoraz viac ľudí zamýšľa nad svojím stravovaním a jeho vplyvom na zdravie, životné prostredie a etiku. Diskusia o tom, či je človek primárne mäsožravec alebo či by mal preferovať vegánsku stravu, je komplexná a zahŕňa rôzne aspekty od biológie a fyziológie až po etické a environmentálne dôvody.

Výhody a nevýhody rôznych stravovacích smerov

Známym športovcom a fitness trénerom Martin Šmahel sa už nejaký čas stravuje vegánsky. O vegánstvo sa zaujímal už posledné 2 roky, no nemal dostatok informácií a odvahy úplne prejsť na tento myšlienkový smer. Život mu však postupne ukazoval, čo je dobré, a tak si k nemu našiel cestu. K zvieratám mal vždy blízko, ale v domnení, že ich potrebujeme jesť, ich konzumoval tiež.

Dlhodobo vnímal vegánsku stravu ako nepostačujúcu a nenašiel živé dôkazy o tom, že by sa na nej dokázali plnohodnotne stravovať výkonnostní športovci s vyššou potrebou živín oproti pasívnejším a menej muskulárnym typom ľudí. Až kým sa o tom nezačal naozaj vážne zaujímať. Vtedy mu ako hrušky zo stromu padali informácie o ľuďoch ako Torre Washington, Nimai Delgado (obaja celoživotní vegetariáni a mnohoroční vegáni), Derek Tresize, Jon a Leo Venus, Misha Janiec, Derek Simnett, Brian Turner, Ronnie Penn. Týchto ľudí spája vášeň pre fitness a láska k zvieratám, životnému prostrediu a vlastnému telu.

Predchádzalo tvojej zmene stravovania nejaké prechodné obdobie, napr. reduktariánstvo? Ako si vnímal prechod na vegánsku stravu? Predstavovalo to pre teba ako športovca nejaké ťažkosti, čo sa týka zmeny plánovania jedálnička? Najviac som sa učil od certifikovaného a študovaného šikovného youtubera Dereka Simnetta z Kanady, ktorý veľmi pozitívne a príkladne inšpiruje svoje publikum receptami, názormi, rozbormi potravín a tréningovými tipmi. Priznám sa, že to nebolo najjednoduchšie, razom zmeniť absolútne všetky svoje jedlá, suroviny, potraviny, recepty, procesy prípravy jedla, ale už po prvých dňoch som pochopil, že to stálo za to! Tým, že som na vegánstvo prešiel razom, moja črevná mikroflóra si musela trochu drsnejšie zvykať na odlišný obsah žalúdka a nové suroviny, množstvá zeleniny, strukovín, vlákniny v strave a podobne. Ale budem úprimný, chcel som to mať za sebou, aby som o tom mohol hovoriť a poučiť druhých zo svojich chýb a poznatkov.

Eviduješ vplyv vegánskej stravy na tvoje športové výkony? Zachytil som pár veľmi dôležitých zmien. A všetky boli pozitívne. Som presvedčený o tom, že vegánska strava je ideálnou formou prijímania všetkých živín cez zdravé celé suroviny, nespracované pôvodné formy plodín ideálne v bio kvalite, doplnené malým množstvom vegánskych produktov, ktoré nám šetria čas prípravy jedál.

Priateľka si so mnou prešla tou zmenou najintenzívnejšie a myslím si, že ma plne podporuje, aj keď sama vegánkou nie je (možno je to u nej len otázka času). Chcem ísť príkladom a tým im ukázať, aké je vegánske stravovanie prospešné vo všetkých smeroch. Pri rastlinnej strave si môžem dať kedykoľvek hocičo a nikdy nemám pocit ťažkého žalúdka.

Snažíš sa myšlienku vegánstva ďalej šíriť medzi ľudí? Určite sa o to snažím, ale netlačím na pílu. Je mi sympatické tvrdenie: „I am not here to save every sinking ship.“ Okrem toho, ja sám som bol voči vegánstvu „imúnny“ 36 rokov a nie je správne súdiť iných za to, že majú iný názor, alebo že sa k vegánstvu ešte nedostali. Vnímam to tak, že každý z nás ide svojou cestou, niekto narazí na túto filozofiu skôr, niekto neskôr a niekto možno nikdy. A je to tak v poriadku. Aj keď trochu sebecké, ale všetci sme iní. Treba to rešpektovať. Cestou odporu to šíriť nejde.

Čo si myslíš o živote vegána na Slovensku? Je to jednoduché alebo ťažké (napr. v reštauráciách, obchodných centrách, alebo aj štátnych inštitúciách)? Ja neviem presne, či dokážem takto hodnotiť stav našej krajiny. Viem len, že v poslednej dobe k nám vegánstvo preniká zo zahraničia veľmi intenzívne, rovnako ako registrujem veľa pozitívnych a legislatívnych zmien v oblasti ekológie a ochrany prírody (obmedzenie plastov, zákaz kožušinových chovov) pokles dopytu na mäso, rozmach vegánskych firiem, nárast zero/less waste uvedomenia, ekologizácia výroby obalov, edukácia v oblasti živočíšnych veľkochovov, eliminácia fast fashion a cruelty free ideológia. Všetko toto mi robí radosť a vnímam to ako posun správnym smerom. Určite sa o to snažím, ale netlačím na pílu. A rovnako ďakujem každému, kto vedome prispieva k lepšiemu stavu planéty tým, že jedáva menej mäsa a živočíšnych produktov, triedi odpad, kompostuje, sadí stromy, vyberá si domácich miláčikov v útulkoch, nenosí kožušiny a obmedzuje nákup kožených produktov, kupuje v bezobalových obchodoch, nosí si textilné tašky a sáčky do supermarketov, robí mi to radosť. A pre tieto dôvody to vnímam tak, že sa aj pôda pre vegánov zlepšuje.

„Tak to určitě nedáváš tělu všechno!“ Tak s týmto smrtícím argumentom sa ešte stále stretávajú vegetariáni a vegani. Vitamín D, jód, vápnik, bielkoviny, železo a minimálne vitamín B12 - zoznam živín, ktorý by vegetariánom a veganom mal údajne chýbať, je dlhý. Ale sú tieto tvrdenia založené na prísnych testoch alebo je to výmluva pre mäsožravcov? Pretože práve začínajúci býložravci by na základe podobných poloprávd a mýtov mohli trochu znejisť. Ak sa stravujete vyvážene s dostatkom sóje a strukovín, potom telu nechýba nič. Dôležité je sa stravovať zdravo a vyhnúť sa nezdravým, hoci vegetariánskym, potravinám.

Proteíny, neboli bielkoviny, ktoré pre mnoho ľudí ešte stále znamená steak alebo kuracie prsia, sa nachádzajú v dostatočnom množstve aj v potravinách rastlinného pôvodu. A to zďaleka nemyslíme len tofu alebo iné sójové výrobky. Napríklad strukoviny alebo huby a rôzne druhy zeleniny majú bielkovín mnohokrát oveľa viac. Dokonca existujú kulturisti, ktorí sa stravujú len čisto rastlinnými potravinami. Vegani a ovo-vegetariáni nejedia mäso, ale tiež syry, jogurty, smotanu a všetko, čo sa vyrába z mlieka. A napriek tomu im nedostatok vápnika v žiadnom prípade nehrozí, naopak, majú mnohokrát lepšie zdroje vápnika než mäsožravci. Zatiaľ čo nedostatok vápnika sa dá celkom ľahko obísť, pri tvorbe krvi je železo základnou stavebnou látkou. Železo je navyše z rastlín prijímané horšie než z mäsa. Zásobu železa nájdete v prosa, orechoch, jadrách a semienkach a zelenej listovej zelenine.

Podľa novej štúdie sa ľudia, ktorí konzumujú mäso, môžu s väčšou pravdepodobnosťou dožiť veku 100 rokov v porovnaní s tými, ktorí sú vegetariáni. Táto súvislosť však nemusí znamenať, že mäso samotné predlžuje život - výsledky závisia od ďalších faktorov súvisiacich s výživou a starším vekom, upozorňuje austrálsky vedecko-popularizačný portál ScienceAlert. Mäsožravci storočnými ľuďmi. Výskum analyzoval dáta z viac ako 5 000 čínskych dospelých vo veku 80 rokov a viac, ktorí sa zapojili do dlhodobého celoštátneho výskumu Chinese Longitudinal Healthy Longevity Survey, ktorý sa v Číne začal v roku 1998 a sledoval zdravie a životné podmienky ľudí vo veľmi vysokom veku. Podľa výsledkov starší ľudia, ktorí nejedli mäso, sa s nižšou pravdepodobnosťou stali storočnými, než tí, ktorí mäso zaraďovali do svojho jedálnička.

Na prvý pohľad by výsledok mohol kontrastovať s rozsiahlym predchádzajúcim výskumom, podľa ktorého rastlinné diéty bývajú spojené s nižšími rizikami ochorení srdca a ciev, cukrovky 2. typu či obezity. Zdravá váha v starobe tak mohla byť rozhodujúcim faktorom - podvýživa a nízka telesná hmotnosť vo vysokom veku sú totiž samy osebe silne spojené s vyšším rizikom úmrtnosti a krehkosti. U starších dospelých s normálnou hmotnosťou takáto súvislosť medzi absenciou mäsa a kratším dožitím nebola pozorovaná.

Autori štúdie zároveň upozorňujú, že ide o observačnú štúdiu (účastníkov len sleduje, bez zásahu výskumníkov - pozn. red.), ktorá zachytáva len asociácie, nie príčinné vzťahy. To znamená, že samo o sebe pozorovanie, že dva javy sú prepojené, ešte neznamená, že jeden spôsobuje druhý. Okrem mäsa nepozorovali výskumníci rozdiely v pravdepodobnosti dožiť sa storočnice u starších ľudí, ktorí do diéty zahrnuli ryby, mliečne výrobky alebo vajcia. Tieto potraviny totiž poskytujú dôležité živiny - vysokokvalitné bielkoviny, vitamín B12, vápnik či vitamín D - ktoré sú dôležité pre udržanie svalovej hmoty a kostného zdravia vo vysokom veku. Autori záverom pripomínajú, že pri hodnotení stravy je potrebné zohľadňovať výživové potreby v rôznych fázach života. Energetické potreby klesajú s vekom, no potreba kľúčových živín môže narastať, a to najmä na udržanie svalovej hmoty a prevenciu podvýživy.

Dopyt po bravčovom mäse je slabý. Vegánsky životný štýl je stále rozšírenejší, uprednostňuje ho čoraz viac ľudí. Vegáni sa pritom často pýšia tým, že jedálniček bez živočíšnych prvkov je zdravší a zvyšuje šance na dlhší život.

Nie je vegán ako vegán. V prvom rade platí, že zásadným spôsobom záleží na tom, čo za vegánsku stravu pokladáte, píše magazín Live Science. Pod ňu spadá mnoho druhov potravín, ktoré majú odlišný vplyv na naše zdravie. V priemere pritom recept na optimálne zdravie z hľadiska stravovania zostáva rovnaký niekoľko posledných desaťročí.

Môže takáto strava skutočne predĺžiť život? Výživové štúdie dlhodobo ukazujú, že vysoké množstvo ovocia v jedálničku (blížiace sa 50 percentám) ľudskému organizmu prospieva. Sacharidy (typické pečivo či cestoviny) by v ideálnom prípade mali dosahovať ďalších 25 percent objemu jedálnička, a bielkoviny, medzi ktoré patria mäso a strukoviny, zvyšných 25 percent.

Vegánska strava je taká, pri ktorej stravník nekonzumuje živočíšne produkty - mäso, mliečne výrobky či vajíčka. Mnohí vegáni si však pravidlá upravujú podľa seba, čiže niektorí si povolili konzumáciu medu, zatiaľ čo iní si doprajú napríklad kvalitné syry.

„Veľmi záleží na kvalite stravy. Pokiaľ jete celý deň len hranolky s kečupom, technicky to je vegánska strava, ale všetci tušíme, že s tým zdravím to nebude veľmi slávne,“ povedala pre portál nedd.tiscali.cz Eliška Selinger, lekárka pracujúca v odbore verejného zdravia, ktorá sa zameriava na výskum vegánstva.

Dôležitá je predovšetkým kvalita. Vypustiť živočíšne produkty môže byť spojené s vysokým objemom nespracovaného ovocia a zeleniny. Tiež to ale môže znamenať konzumáciu instantných pízz a cestovín, teda spracovaných potravín, ktoré neobsahujú mäso a syr. Obe tieto možnosti budú mať odlišný vplyv na zdravie, a tak aj na dĺžku života. Pritom platí, že spracované potraviny majú na zdravie horší vplyv, píše magazín Live Science.

Štúdie naznačujú, že jedálniček obsahujúci minimum spracovaných potravín a vegánskych zdrojov bielkovín, je pre zdravie lepší ako spracované náhradky mäsa. „Veganská strava je dávaná do súvislosti so znížením rizika mnohých chronických zdravotných stavov spojených so srdcovými chorobami, cukrovkou druhého typu, niektorými typmi rakoviny a obezitou,“ cituje Live Science dietologičku Brooke Jacob zo spoločnosti Christiana Care.

Žijú teda vegáni dlhšie? Štúdia publikovaná v časopise The American Journal of Clinical Nutrition zistila, že vegánstvo síce môže znížiť výskyt niektorých chronických ochorení, ale nie je isté, či sa to prejaví aj na nižšej úmrtnosti. Vedkyňa upozornila: „Ak ale človek konzumuje vyváženú vegánsku stravu, v ktorej je dostatok ovocia, zeleniny a strukovín a dopĺňa ju vitamínom B12, tak na tom môže byť lepšie ako priemerný mäsožravec.“

Vo svojej najnovšej metaštúdii založenej na analýze dostupných štúdií Eliška Selinger dospela k poznatku, že vegáni sú citeľne štíhlejší a majú aj nižšiu hladinu cholesterolu. Je ale u nich viditeľné vyššie riziko zlomenín a vyzerá to tak, že rozumne sa stravujúci vegáni majú tiež mierne nižšie riziko výskytu nádorových ochorení.

AI predpovedá, že väčšina sveta bude do roku 2075 uprednostňovať vegánske stravovanie. Vegánsky štýl stravovania bude už o pár rokov úplne bežný a bude prevažovať nad tým klasickým a do roku 2075 sa vraj bude takto stravovať väčšina obyvateľov sveta. „Majte na pamäti, že ide o špekulatívny scenár a skutočný časový plán sa môže značne líšiť v závislosti od regiónu a kultúry,“ dodávajú na záver odborníci.

Vegetariánstvo a vegánstvo: Rozdiely a motivácie

Odmietanie mäsa sa objavovalo v celej histórii ľudstva. Najstaršie záznamy sú zo starovekej Indie a Grécka. Vegetariánstvo a vegánstvo sú čoraz populárnejšie životné štýly, ktoré ovplyvňujú stravovacie návyky a postoje k životnému prostrediu, zdraviu a etickým otázkam. Na Slovensku sa tento trend prejavuje nárastom vegánskych reštaurácií a záujmom o rastlinnú stravu.

Keď sa povie vegetariánska strava, často sa nám vybaví životný štýl bez mäsa. Vegetariánstvo zahŕňa konzumáciu rastlinných potravín, ako sú ovocie, zelenina, obilniny, orechy, semená a mliečne výrobky. Mnohí vegetariáni tiež konzumujú vajcia. Existuje niekoľko variantov vegetariánskej stravy: Lakto-vegetariánstvo: Konzumácia mliečnych výrobkov. Ovo-lakto-vegetariánstvo: Konzumácia mliečnych výrobkov a vajec. Striktné vegetariánstvo (vegánstvo): Úplné vylúčenie všetkých živočíšnych produktov.

Základom vegetariánskej stravy sú rastlinné bielkoviny, ako fazuľa, šošovica a sója, ktoré sú výživné a nahrádzajú mäso. Mnohí ľudia sa rozhodujú pre vegetariánstvo kvôli zdravotným prínosom, ktoré bezmäsitá strava prináša. Početné štúdie potvrdzujú pozitívny vplyv na zdravie.

Vegánska strava je hlboko zakorenený spôsob života, ktorý úplne vylučuje všetky zložky živočíšneho pôvodu.

Odpovedí, prečo sa ľudia stávajú vegetariánmi alebo vegánmi, môže byť mnoho. Najčastejšie benefity, ktoré uvádzajú zástancovia vegánskej stravy, sú: celkové zvýšenie vitality a výkonnosti organizmu, zvýšenie schopnosti koncentrácie, pokles telesnej hmotnosti a nadmerného množstva telesného tuku, úprava trávenia a vylučovania, zlepšenie stavu pleti, vlasov a nechtov či zvýšenie svalového a kožného tonusu.

Mnohé výskumy dokazujú, že vylúčenie živočíšnych produktov umožňuje predchádzať aj závažným zdravotným ťažkostiam, ktoré sú spojené s vysokým príjmom škodlivých tukov a cholesterolu, ako sú napríklad vysoký krvný tlak, ateroskleróza (kôrnatenie tepien spojené so zvýšenou hladinou „zlého“ LDL cholesterolu v krvi), ktoré môžu následne vyústiť do nepríjemných a závažných cievnych ochorení vrátane srdcového infarktu, mozgovej príhody či erektilnej dysfunkcie. Následkom nadmerného príjmu živočíšnych bielkovín môže byť tiež obezita a s ňou súvisiace ochorenia ako napr. cukrovka II. typu, poškodenie obličiek a pečene či celkové prekyslenie organizmu.

S konzumáciou ťažko stráviteľných potravín živočíšneho pôvodu súvisia takisto tráviace ťažkosti - prekyslenie žalúdka, zápal čriev, syndróm dráždivého čreva či problémy s vylučovaním (hnačky a zápchy). Vo viacerých výskumoch bola už preukázaná aj priama súvislosť vzniku rakovinových ochorení s nadmernou konzumáciou mäsových a mliečnych výrobkov.

Etické a environmentálne aspekty

Jedným z najvýznamnejších a najpresvedčivejších faktorov, ktoré mnohých vedú k trvalému prechodu na rastlinnú stravu, je skutočnosť, že produkcia živočíšnych výrobkov je nevyhnutne spojená s utrpením zvierat. Ako hovorí bývalý člen skupiny Beatles, Paul McCartney: „Keby mali bitúnky sklenené steny, všetci by boli vegetariáni.“

Napriek tomu, že sa jedná o živé, dýchajúce a cítiace bytosti, pristupuje sa k nim ako k predmetom - výrobňam potravín. Väčšina z nich prežije celý život v zajatí, často v mimoriadne stiesnenom priestore a v neprirodzených podmienkach, v dôsledku čoho sa u nich prejavujú okrem rôzne správania (ako napríklad kanibalizmus v prípade ošípaných).

Ochrana životného prostredia znamená pre väčšinu z nás také opatrenia ako znižovanie emisií výfukových plynov, obmedzovanie spotreby vody a elektriny, či triedenie odpadu a znižovanie tvorby biologicky nerozložiteľného odpadu. Zbytok pripadá na spracovanie a dopravu živočíšnych výrobkov. Niektoré odhady uvádzajú až 51% podiel živočíšnej výroby na emisiách skleníkových plynov, a aj program OSN pre životné prostredie konštatuje, že významné zníženie dopadov klimatických zmien bude možné jedine v prípade, ak nastane celosvetový odklon od stravovania sa živočíšnymi produktmi.

Podľa niektorých odborníkov sú aj tieto výsledky výrazne podhodnotené, najmä kvôli prehliadaniu vplyvov, ako je dýchanie zvierat, využitie pôdy alebo podcenená tvorba metánu (CH4) pri trávení a plynatosti dobytka. Prechodom na vegánsku stravu môžeme ušetriť dokonca toľko CO2 ročne, koľko vznikne pri 10000 km jazdy autom. Tá sa v súčasnosti získava najmä intenzívnym výrubom a vypaľovaním dažďových pralesov, amazonského pralesa a iných lesov v rôznych častiach sveta. Až 70% vyrúbanej plochy amazonského pralesa slúži pre chov dobytka. Každé dve sekundy takto zmizne plocha lesa s rozlohou futbalového ihriska, a ročne sa jedná o plochu, ktorá zodpovedá rozlohe celého Česka a Slovenska.

Mapa odlesňovania Amazonského pralesa kvôli pasienkom

Intolerancia laktózy a celiakia

Intolerancia laktózy a celiakia sú zdravotné stavy, ktoré môžu ovplyvniť stravovacie rozhodnutia. Intolerancia laktózy vzniká, keď telo nedokáže správne štiepiť mliečny cukor (laktózu), pretože neprodukuje dostatok enzýmu laktázy. To môže spôsobiť zažívacie problémy, ako nadúvanie, hnačka a bolesti brucha. Množstvo a aktivita enzýmu laktázy sa líši od človeka k človeku, takže aj množstvo tolerovanej laktózy je individuálne. Existuje aj intolerancia mliečnej bielkoviny, ktorá môže vyvolať podobné príznaky ako zažívacie ťažkosti alebo zápal. Je dôležité, aby sa každý, kto zaznamená po konzumácii mliečnych výrobkov nepríjemné príznaky, obrátil na odborníka, ktorý pomôže objasniť, či ide o intoleranciu laktózy alebo alergiu na mlieko. Presné informácie a vedomá výživa môžu pomôcť zmierniť príznaky a udržať dobrú kvalitu života.

Celiakia (citlivosť na lepok) je autoimunitné ochorenie, pri ktorom telo reaguje na gliadín, zložku bielkoviny lepku, ktorá sa nachádza v pšenici, raži a jačmeni. Telo považuje gliadín za cudzorodú látku a vytvára proti nemu protilátky. V dôsledku toho sú poškodené črevné klky, čo vedie k zníženej absorpcii živín, nedostatku vitamínov a minerálov, brušným príznakom, chudnutiu a hnačke. Bezlepková diéta je nevyhnutným krokom pre tých, ktorí trpia týmto ochorením. Informácie a vhodné diétne zmeny sú nevyhnutné na liečbu ochorení a udržanie dobrej kvality života.

Biopotraviny: Výhody a nevýhody

V posledných rokoch sa do popredia dostávajú organické potraviny, biokvalita a podobne. Organické potraviny obsahujú menej pesticídov a chemikálií, zároveň majú výrazne nižšie množstvo syntetických pesticídov, herbicídov a umelých hnojív, čo môže znížiť riziko toxickej záťaže pre organizmus. Tiež majú vyšší obsah niektorých živín. Viaceré vedecké štúdie naznačujú, že bioovocie a zelenina môžu obsahovať vyššie hladiny antioxidantov, polyfenolov a vitamínov, hoci rozdiely nie sú veľké.

Ich nutričná hodnota nie je zásadne vyššia. Niektoré výskumy totiž ukazujú, že obsah vitamínov a minerálov v organických potravinách je porovnateľný s tými konvenčnými. Okrem toho sú bioprodukty drahšie, najmä kvôli nákladnejšiemu spôsobu pestovania. Ak má niekto limitovaný rozpočet, oplatí sa vyberať organické verzie hlavne pri produktoch, pri ktorých je pravdepodobná vysoká absorpcia pesticídov (napríklad jahody, jablká, listová zelenina). Naopak, potraviny s hrubou šupkou (banány, avokádo) nemusia byť v biokvalite.

Palmový olej a jeho vplyv na životné prostredie

Téma palmového oleja a jeho dopadu na životné prostredie sa v posledných rokoch dostala do popredia. Palmový olej nájdeme v potravinách, kozmetike či v čistiacich prostriedkoch, a odhaduje sa, že je skrytý vo viac než polovici produktov bežne dostupných v supermarketoch. Avšak, najväčšia časť palmového oleja sa využíva na produkciu biopaliva a výrobu krmiva pre zvieratá. Hoci jeho využitie v tejto oblasti nie je nevyhnutné, keďže je lacný, je pomerne rozšírené.

Faktor, ktorý má na odlesňovanie najväčší vplyv ale nie je palmový olej, a naďalej bežne netvorí súčasť kampaní environmentálnych organizácií. Ide o vyrúbavanie lesov za účelom vytvorenia pastvín pre dobytok (obzvlášť v Latinskej Amerike), ktoré má každoročne na svedomí zničenie 2.71 miliónov hektárov dažďových pralesov, čo predstavuje viac než polovicu vyrúbavaných oblastí v Južnej Amerike. Na druhom mieste sa nachádza produkcia sóje, ktorá sa však z najväčšej časti využíva ako krmivo pre zvieratá mäsového a mliečneho priemyslu a na výrobu oleja a biodieselu. Palmový olej sa teda v rozsahu svojho environmentálneho dopadu nachádza až na treťom mieste.

Produkcia iných druhov olejov ale nepredstavuje veľkú výhru. Ak porovnáme produkciu palmového oleja so slnečnicovým, z jedného hektára olejových paliem je možné získať 3,7 ton oleja, pričom z jedného hektára slnečníc by to bolo len 0,7 ton oleja. Ak by teda producenti palmového oleja prešli na produkciu slnečnicového, vyžadovalo by to 5-krát viac pôdy.

Napriek tomu, že vegánstvo predstavuje cestu k značnému poklesu odlesňovania, mnohí vegánom vytýkajú, že hoci odmietajú kupovať produkty zo zvierat, kupujú produkty, ktorých produkcia taktiež nie je ekologická. Pravdou však je, že nie je možné absolútne eliminovať náš negatívny dopad na Zem - už len fakt, že sme nažive a využívame planetárne zdroje svet nejakým spôsobom nepriaznivo ovplyvňuje.

Vegetariánska strava pre psov?

Vegetariánstvo je viac ako len trend, pretože existuje veľa argumentov v prospech nekonzumovania mäsa: Vegetariánska strava je zdravá a chránite tak nielen zvieratá, ale aj životné prostredie. Ale čo naše psy - je vegetariánska strava vhodná aj pre ne? Mnoho majiteľov psov konzumuje mäso len zriedka alebo vôbec a aj svojim štvornohým miláčikom by radi ponúkli vegetariánsku stravu. Ale psy sú - ako vlky - mäsožravce (Carnivore). Vegetariánska strava preto pre ne nie je vhodná - jedná sa o bežný argument proti vegetariánskej strave psov.

Medzi psom a vlkom však existuje veľa malých aj veľkých rozdielov, vrátane trávenia. Pretože každý z týchto dvoch druhov má inú históriu: Vlky nie sú domestikované. Kde žijú ľudia, žijú aj psy. Boli blízkymi spoločníkmi človeka po tisícročia. Celé storočia jedli to, čo im ľudia dali - často zvyšky s len malým množstvom mäsa, pretože mäso bolo veľmi cenné. Až v posledných desaťročiach, keď je mäso bežne dostupným artiklom, sa vo väčšom množstve objavuje aj na jedálnom lístku psov - aspoň v západných priemyselných krajinách. V mnohých krajinách psy stále jedia hlavne zvyšky, niekedy tiež mrkvu alebo dokonca ľudský trus. Na rozdiel od mačiek divoké psy oveľa menej lovia korisť. Zvyšky jedla nepochybne nie sú vhodnou stravou pre psy, ale postupom času sa trávenie psov prispôsobilo našim zvyklostiam. Preto vie organizmus psa teraz stráviť nielen mäso, ale aj sacharidy. Niekoľko štúdií to dokazuje, napríklad štúdia z Uppsaly z roku 2013. Tá ukazuje, že psy dokážu spracovať škrob oveľa lepšie ako vlky.

Je pes mäsožravec alebo všežravec? Názory sa stále líšia. Je však zrejmé, že psy sú menej závislé na živočíšnych bielkovinách ako mačky alebo vlky. Z tohto dôvodu niektorí ľudia označujú psy ako „Carni Omnivoren“ - všežravce, ktoré jedia prevažne mäso.

Stále viac majiteľov psov žije vegetariánsky. Pre tých, ktorí nejedia mäso z etických dôvodov - napríklad preto, že sú proti masovému chovu zvierat - je ťažké každý deň servírovať mäsové jedlá svojim štvornohým miláčikom. Niektorí sa tiež vyhýbajú mäsu z ekologických dôvodov, pretože produkcia rastlinných potravín vyčerpáva menej zdrojov. Títo ľudia často volia kompromis: Vegetariánske krmivo pre psy používajú ako maškrty alebo striedajú porcie s mäsovými pokrmami. Ak to pes akceptuje, nie je proti takému zmiešanému kŕmeniu čo namietať. Niekedy je však dôvodom pre vegetariánsky...

Porovnanie ľudského tela s mäsožravcami:

  • Všetky zuby zvierat živiacich sa mäsom sú dlhé, ostré a špicaté.
  • Sliny mäsožravcov sú kyslé, a preto sú ideálne na rozklad živočíšnych bielkovín. Sliny ale neobsahujú vhodné enzýmy ptyalín a amylázu, ktoré rozkladajú uhľohydráty. Sliny mäsožravcov a ľudí sú zvyčajne alkalické a neobsahujú spomínané enzýmy. Alkalické sliny sú účinné proti zubnému kazu a ochorením ďasien. Dnešné bežná strava ale vytvára kyslé prostredie v slinách ľudí, pretože produkty látkovej výmeny sú kyslé.
  • Črevo mäsožravcov je iba 3 krát dlhšie ako jeho telesná dĺžka. Črevo človeka a ľudoopa je asi 12 krát dlhšie ako ich telo.
  • Mäso a vnútorné orgány obsahujú množstvo kyseliny močovej a pečeň mäsožravcov a všežravcov dokáže detoxikovať 10 až 15 krát viac tejto kyseliny ako pečeň bylinožravcov alebo ľudí. V rastlinách nenájdeme prakticky túto kyselinu.
  • Koža mäsožravcov nevylučuje pot, nemajú totiž kožné póry.
  • Moč mäsožravca je vždy po celý deň kyslý. Bylinožravce, opice a ľudia majú alkalický moč (okrem rána).
  • Jazyk mäsožravcov je drsný ako brúsny papier, na oddelenie mäsových vlákien a šliach od kostí a chrupaviek.
  • Ľudia si nedokážu sami vytvárať vitamín C, okrem nich sú to morčatá a opice ploskonosé. V priebehu ich vývoja jedli vždy čerstvú rastlinnú stravu, ktorá obsahuje množstvo tohto vitamínu.

Z tohto porovnania je jednoduché vyvodiť, pre aký spôsob stravovania je človek telesne prispôsobený: pre prevažne rastlinnú stravu. Z knihy: Jezte zeleně - Dr. med. Bežný názor ľudí je, že sme mäsožravci. Nie to úplne tak. Keď si človek pozrie fakty a zamyslí sa nad nimi, tak nemá na výber, len skonštatovať, že sme bylinožravci, ktorí sa evolúciou a tak trochu vlastnou lenivosťou (keď sa ľudia naučili hromadne loviť, získali tak viac kalórií naraz ako ich zberaním a pestovať ešte nevedeli. Vtedy bolo ťažké nájsť potrebné množstvo kalórií, nie ako dnes) zmenili na všežravce. Ale fakt je, že ľudské telo pri vyváženej rastlinnej strave žiadne mäso, mlieko alebo vajcia nepotrebuje. Určite nie v takej miere, v akej ho konzumujeme dnes. Nemusíš ísť na 100%. Najdôležitejší krok je uvedomenie si, že je to ten správny krok a začať znižovať spotrebu živočíšnych produktov ako najlepšie vieš. Časom objavíš širokú škálu vegánskych jedál, alternatívy k mäsu či mlieku, pocítiš pozitívne zmeny na váhe alebo ľahkosť po jedle. Je to každého osobná voľba - TY vieš, do akej miery vieš obmedziť živočíšne produkty tak, aby to bolo dlhodobo udržateľné. Môžeš začať od mäsa - vegetariánstvo. Alebo si daj mäso len raz týždenne. Ak nevieš obmedziť živočíšne produkty na 100%, urob to do takej miery, do akej vieš - je to z hľadiska ekológie oveľa silnejší krok, ako prestať jazdiť autom alebo nesprchovať sa rok. zdroj: “The Comparative Anatomy of Eating”, by Milton R.

Vegánska strava je čoraz populárnejšia po celom svete, počet vegánov pribúda. Aké dopady má rastlinná strava na starnúce ľudské telo sa presne nevie. Oliver Witard z britskej King’s College London na konferencii združenia The Physiological Society prezentoval štúdie, ktoré sa zameriavajú na vplyv proteínov na úbytok svalovej hmoty. Pribúdajúci vek znamená ubúdajúcu svalovú hmotu. So starnutím je spojená aj nižšia fyzická aktivita a nižší príjem stravy. Starnúci ľudia by mali podľa Witarda kombinovať rastlinnú aj živočíšnu stravu. „Výsledky štúdie uskutočnené v kontrolovanom laboratórnom prostredí dokázali, že príjem hovädzieho mäsa, mlieka alebo srvátkových proteínov stimuluje väčšiu postprandiálnu odpoveď MPS v porovnaní so zdrojom sójového alebo pšeničného proteínu,“ uviedol vedec. Zabrániť úbytku svalovej hmoty spojenej so starnutím sa dá aj pravidelným cvičením. Štúdia University of São Paulo’s Medical School preukázala, že prospešnejšie pre svaly seniorov a celkové zdravie je posilňovanie. Vo vegánskej strave sa používajú aj proteíny z hrachu, fazule, ryže či konope. Americký výrobca Beyond Meat vo svojich hamburgeroch, ktoré chuťou pripomínajú hovädzie mäso, využíva hrachový proteín. V časoch pandémie zažívajú rastlinné vegánske náhrady mäsa zlaté časy. Najčastejšie sa uvádza jej pozitívny vplyv na kardiovaskulárne choroby alebo liečbu cukrovky. Najnovšia štúdia Plant-Based Diets for Healthy Aging zverejnená v Journal of the American College of Nutrition preukázala nižší výskyt obezity, rakoviny, znížené riziko infarktu.

Porovnanie anatomických znakov človeka a mäsožravca

tags: #clovek #masozravec #alebo #vegan