Svet ovocia je neuveriteľne pestrý a hoci sa už aj ku nám dovážajú rôzne exotické plody, väčšinu môžeme ochutnať len vo veľmi vzdialených kútoch Zeme, lebo rýchlo podliehajú skaze.
Exotické ovocie: Chuťové dobrodružstvo
Durian patrí k najznámejším a zároveň najkontroverznejším exotickým plodom sveta. V juhovýchodnej Ázii sa nazýva „kráľ ovocia“, no pre mnohých cudzincov je skôr nočnou morou pre svoj silný, prenikavý zápach, ktorý pripomína zmes cibule, síry, plesnivého syra a benzínu. Durian pochádza z tropických oblastí Malajzie, Indonézie a Thajska, kde rastie na mohutných stromoch dorastajúcich až do výšky 25 metrov. Existuje vyše 30 druhov durianu, no len niekoľko z nich sa pestuje komerčne - najznámejší je Durio zibethinus. Plody dorastajú do veľkosti melóna, vážia 1 - 4 kilogramy a majú hrubú hrboľatú šupku. Vnútri sa ukrývajú segmenty dužiny obklopujúce veľké semená.
Rambutan patrí medzi najpôvabnejšie tropické ovocie sveta. Na prvý pohľad pripomína malú červenú alebo žltú guľku pokrytú mäkkými „vláskami“ a práve preto si vyslúžil meno „rambut“, čo v malajčine znamená „vlasy“. Keď sa šupka jemne nareže a odlúpne, odhalí sa priehľadná alebo biela dužina, podobná liči. Je šťavnatá, chrumkavá a veľmi osviežujúca so sladkou, mierne kvetinovo a jemne ksylastou chuťou. Rambutan pochádza z Malajzie a Indonézie, no dnes sa pestuje aj v Thajsku, na Filipínach, v Indii, Vietname a na Srí Lanke. Darí sa mu v teplom, vlhkom podnebí, kde rastie na stromoch vysokých až 20 metrov.
Mangostan je považovaný za jedno z najchutnejších ovocí sveta a v juhovýchodnej Ázii ho pre jeho chuť aj množstvo prospešných látok nazývajú „kráľovnou ovocia“. Pochádza z Indonézie a Malajzie, no dnes sa pestuje aj v Thajsku, na Filipínach, v Indii, Vietname, Srí Lanke či dokonca v niektorých oblastiach Južnej Ameriky. Plod mangostanu má hrubú, kožovitú šupku tmavofialovej farby, ktorá pripomína lesklý gaštan. Vo vnútri sa nachádzajú biele segmenty dužiny - spravidla 4 až 8 častí, podobných strúčikom cesnaku. Majú mimoriadne jemnú chuť - často sa opisuje ako zmes broskyne, ananásu, vanilky a jahôd, s ľahkou kyselkavou arómou.
Salak, nazývaný aj „snake fruit“ (hadie ovocie), patrí medzi najzaujímavejšie tropické plody juhovýchodnej Ázie. Svoj názov dostal podľa šupky, ktorá pripomína kožu hada - hnedastú, lesklú a pokrytú drobnými šupinkami. Pochádza z Indonézie, najmä z ostrovov Jáva, Sumatra a Bali, no dnes sa pestuje aj v Thajsku, Malajzii a na Filipínach. Plody salaku sú malé, vajcovité, veľké asi ako figy. Po olúpaní sa odhalí svetlá, krémovo biela dužina, rozdelená na tri segmenty, ktoré obklopujú tmavé semená. Tie sa dajú od seba odlúpiť podobne ako u pomaranča a každá časť je chrumkavá a sladko-kyslá. Chuťovo pripomína kombináciu jablka a ananásu a textúrou sa podobá orechu.
Jabuticaba je jedným z najzvláštnejších ovocí sveta. Na prvý pohľad vyzerá ako hrozno, no plody rastú priamo na kmeni a hrubších konároch. Strom vyzerá, akoby bol posiaty lesklými perlami a počas sezóny pri dopade slnečných lúčov doslova žiari. Jabuticaba pochádza z Brazílie, no pestuje sa aj v Paraguaji, Uruguaji a Argentíne. Plody sú guľaté, tmavofialové až čierne, veľké asi ako čerešne (2 - 4 cm). Ich šupka je pevná a dužina biela a šťavnatá s osviežujúcou sladkou a jemne kyslastou chuťou, ktorú často prirovnávajú k zmesi hrozna, čučoriedok a sliviek. Čerstvá jabuticaba sa je aj so šupkou, ktorá má síce trošku horkastú chuť, no obsahuje množstvo prospešných látok.
Buddha’s Hand, teda „Budhova ruka“ (známa tiež ako „prstový citrón“) patrí medzi najzvláštnejšie a najtajomnejšie ovocie na svete. Už na prvý pohľad zaujme svojím neobyčajným tvarom - plod sa skladá z piatich až desiatich rôzne zakrivených „prstov“ a niekedy vyzerá ako zovretá päsť, kým inokedy ako kývajúca dlaň. Na rozdiel od bežných citrusov Buddha’s Hand nemá dužinu ani šťavu - je tvorený takmer výlučne aromatickou kôrou a bielou horkastou dužinou. Napriek tomu je mimoriadne cenený pre intenzívnu vôňu, ktorá je jemnejšia a sladšia ako u klasického citróna. Používa sa aj na dochucovanie jedál, má však tiež hlboký duchovný význam.
Ananás: Tropická pochúťka plná zdravia
Ananás je ovocná rastlina, ktorá sa pôvodne vyskytovala v Amerike a ktorá sa dnes pestuje v tropických oblastiach celého sveta. Ananás je tropická rastlina, ktorá je známa najmä pre svoje rovnomenné plody. Svetložlté šťavnaté dužinaté ovocie má sladko-kyslú chuť a dlhý čas bolo považované za luxusnú potravinu. Názov ananásu pochádza z jazyka guaraní, ktorým sa hovorí v Paraguaji, ako aj v niektorých oblastiach Argentíny, Bolívie a Brazílie. „Naná“ pritom znamená „ovocie“. Ananás sa dostal do Európy vďaka Krištofovi Kolumbovi. Predtým ho už pestovali na americkom kontinente. Tam sa považoval nielen za potravinu, ale bol tiež známy ako liečivo a okrem toho sa používal na výrobu vína. Neskôr bol pestovaný aj v skleníkoch v Európe, ale väčšinou sa dovážal z Havaja. Dnes je jeho najväčším vývozcom Kostarika. Najvýznamnejšími oblasťami pestovania ananásu je dnes Kostarika, Brazília, Thajsko, Indonézia a Filipíny.
Ananás je bohatý na sekundárne rastlinné zložky a má tiež antioxidačné účinky. Dôležitými zložkami sú tu katechín, epikatechín a kyselina galová. Za zmienku stojí aj enzým bromelaín, ktorý podporuje prekrvenie, pôsobí protizápalovo a povzbudzuje trávenie. Ananás je bohatý na rôzne enzýmy. Obsahuje tiež veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok. Treba spomenúť vitamín A, vitamín C, vitamín E a tiež vitamíny B1, B2 a B6. Bromelaín, ktorý sa označuje aj ako ananásový enzým, je látka, ktorá má protizápalové účinky a podporuje prekrvenie. Enzým sa preto užíva napríklad po operáciách na zmiernenie opuchu a urýchlenie procesu hojenia. Nestačí však pochutiť si každý deň na ananáse, pretože samotné ovocie obsahuje príliš málo bromelaínu. Dužina ananásu obsahuje aminokyselinu tryptofán. Tá je dôležitým stavebným prvkom hormónu šťastia sérotonínu.
V zásade nie je konzumácia ananásu v tehotenstve zakázaná. Naopak: ananás dodáva nastávajúcej mamičke aj dieťatku vitamín C a môže prispieť k prevencii opuchu nôh spôsobeného zadržiavaním vody. Počas dojčenia môže zvýšená konzumácia ananásu viesť k tomu, že dieťatko bude mať na zadočku vyrážku.
Pri jemnom stlačení by mal byť plod pružný, ale nemal by zostať otlačený. Koruna listov by mala byť zelená a nie zažltnutá. Ak sa dajú listy relatívne ľahko vytrhnúť, ananás je dokonale zrelý. Mnohí nevedia, že: ananás nedokáže dozrieť. Nezrelý ananás sa preto ani nesmie predávať, pretože jeho konzumácia môže vyvolať problémy so žalúdočno-črevným traktom.
Čerstvý ananás môžete skladovať pri izbovej teplote niekoľko dní. Po prekrojení ho uložte narezanou plochou na tanier (alebo zakryte rez priehľadnou fóliou) a skladujte ho v chladničke. Ananás sa vynikajúco hodí na konzumáciu ako ovocie v plátkoch alebo narezaný na malé kúsky, do ovocného šalátu dochuteného prípadne jogurtom alebo ako ananásová šťava. V ázijských pokrmoch nachádza ananás rôznorodé využitie a poskytuje im typickú sladkokyslú chuť. Ananás je vhodné skladovať pri desiatich stupňoch. Ak ananás narežete, je vhodné ho ochladiť v chladničke a čo najskôr spotrebovať. Surový ananás chutí vynikajúco, či už samotný alebo ako súčasť ovocného šalátu. Toto tropické ovocie sa skvele hodí aj do smoothie nápojov a koktailov. Avšak pozor: trvanlivosť surového ananásu v spojení s mliečnymi výrobkami nie je dlhá, pretože enzým bromelaín štiepi bielkoviny, v dôsledku čoho získa jedlo horkú chuť. Ak teda podávate ananás napríklad s jogurtom, odporúčame okamžitú konzumáciu tejto pochúťky. Slaným jedlám dodáva ananás sviežosť a príjemnú sladko-kyslú chuť, preto ide o obľúbenú prísada do karí, k rybám, do polievok a ryžových pokrmov napríklad v Thajsku, Karibiku a na Filipínach. Grilovaný ananás je hádam jeden z najlahodnejších dezertov na svete. Môžete ho kombinovať s troškou olivového oleja a medu, ale vynikajúci je aj s rumom.
Jak oloupat ananas - Roman Paulus - Kulinářská Akademie Lidlu
Jablká a hrušky: Klasika, ktorá nikdy nesklame
Dr. Schneider o jablkách vo svojej knihe "Prirodzená strava" píše, že sú "kráľom všetkých plodov". Jabloň patrí botanicky medzi ružokveté (Rosaceae). Kto by neužasol pod krásnou rozkvitnutou jabloňou na jar, keď lietajú medzi - ľahkým dažďom osvieženými - stovkami kvietkov včely. Potom sa deje krásny zázrak, keď sa z kvetu stáva plod a zreje v lúčoch neskorého leta. Ako pyšne sa skvejú vyleštené jablká v decembri na stole! Botanika pozná vyše 7000 (!) druhov, ale pre spotrebu sa pestuje asi iba 100 z nich. Z biologického hľadiska sú rozdiely medzi jednotlivými druhmi nepodstatné. Oveľa výraznejšie sú však medzi jednotlivými mesiacmi počas roka. Najviac biologickej hodnoty majú neskoré jesenné a zimné odrody krátko (niekoľko týždňov) po obratí a uskladnení. S každým mesiacom po februári prudko klesá obsah vitamínov a ostatných užitočných látok - aj v prípade, že ovocie bolo kvalitne zazimované.
Jablká (podobne ako hrušky) nie sú príliš bohaté na vitamíny. Ich význam ale predsa nespočíva len v tom, že obsahujú vitamíny alebo minerály. Navyše spotreba jabĺk je vysoká, a tak organizmus z nich prijíma pomerne veľa napríklad vitamínu C. Z ostatných biologicky dôležitých látok treba uviesť minerálne soli, organické ovocné kyseliny - najmä jablčnú a - samozrejme - vlákninu. Okrem vitamínov a minerálov sú v jablkách napríklad fenolové kyseliny a iné flavonoidy, ktoré robia z jablka neuveriteľne silnú zbraň proti voľným radikálom. Už od roku 2002 sa vie, že polovička stredného jablka, ktorá obsahuje len asi 6 mg vitamínu C, má v skutočnosti antioxidačnú aktivitu, ktorá sa rovná účinku 1500 mg (!) vitamínu C.
Jablko obsahuje vlákninu, ktorá sa vo vode rozpúšťa (pektín), aj vlákninu vo vode nerozpustnú. Pektín je tá súčasť vlákniny, ktorá chráni cievy a srdce: upravuje hladinu cholesterolu v krvi a bráni jeho ukladaniu do steny ciev (proces aterosklerózy). Táto vlastnosť sa hojne využíva pridávaním pektínu do pečiva (napr. Pekti chlieb), nápojov, zaváranín. Pri príprave lekvárov a džemov sa pri použití potravinárskej vlákniny (najmä pektínu) znižuje spotrebu cukru, lebo rozvarené ovocie po pridaní pektínu žalíruje aj s polovičnou dávkou. Jablčný čaj (zo surových jaderníkov a šupiek) sa zase používa pri liečbe obličkových a srdcových ochorení. Jablko patrí medzi najvkusnejšie, najchutnejšie a najvďačnejšie ovocie.
Hruška, ktorú vnímame ako "sestru" jablka, tiež patrí medzi starých priateľov človeka. Pestuje ju už niekoľko tisíc rokov a je známych tiež niekoľko tisíc odrôd. Ale pre bežnú potrebu - podobne ako jabĺk - sa pestuje len asi 100 z nich. Hrušky sú typické silnejšou arómou a vyšším obsahom cukrov. Na vitamíny sú ešte chudobnejšie. To však vôbec neznižuje vážnosť tohto ovocia. Laboratórne možnosti človeka sú veľmi obmedzené a príroda stále oplýva množstvom látok, ktoré človek nie je schopný ani objaviť, nieto ešte skúmať vplyv na zdravie. Hrušky možno pre vysoký obsah draslíka (K) odporúčať pacientom pri niektorých obličkových ochoreniach, s vysokým tlakom, či opuchmi. Draslík je prvok, ktorý je pre organizmus nevyhnutný, ale v dnešnej strave človeka je ho výrazný nedostatok. Hrušky sú výborné sušené aj zavárané. Zimné odrody vydržia aj do prvých mesiacov ďalšieho roka. Keď budete každý deň podávať jablká, pridajte k nim aj "sestričky - hruštičky".
Slivky: Sladká pochúťka so širokým využitím
Možno trochu škaredý a vrásčitý kmeň slivky si strom na jar zakryje množstvom krásnych naružovelých až ružových kvetov. Vegetarián obchádza mohutne zakvitnutú slivku v radostnom očakávaní bohatej úrody sliviek a o ich blahodárnych účinkoch vie svoje (preto ich zje tak veľa). Slovenský gazda zas očakáva novú úrodu v notorickom opojení z úrody minulej a teší sa na slivovicu a o jej účinkoch na svoje telo nevie nič. Dužinatý plod je nositeľom vynikajúcich vlastností a látok, ktoré sú telu prospešné. Slivky tiež obsahujú veľa draslíka, ktorý je spolu s pektínom - tiež hojne obsiahnutým - výborným pomocníkom pre ľudí so slabým srdcom, vysokou hladinou cukru v krvi, vysokým tlakom a pod.
Vysoký obsah karotenoidov (žltého rastlinného farbiva) ponúka slivky ako výdatný zdroj tejto protirakovinovej látky. Beta-karotén ako súčasť karotenoidov (ktorých je v prirodzených potravinách vyše 600) má pravdepodobne významný protirakovinový účinok. Ovocné kyseliny, ktoré majú dezinfekčný účinok na tráviaci trakt, musíme tiež spomenúť. Stále však hovorím len o ovocí v prirodzenom stave. V "tekutom" stave - ako zvyknú tí slovenskí gazdovia dosť často a málo originálne vtipkovať - slivky nemajú žiadny pozitívny účinok a ich škodlivý vplyv vysoko prevyšuje akékoľvek predstavy. Pre ľahké a nenáročné spracovanie sú slivky obľúbeným ovocím. Džem, lekvár, zaváranina a sušenie sú najrozšírenejším spracovaním. Najmä sušené slivky - pre nízky obsah vody - obsahujú dôležité látky vo vyššej koncentrácii. Karotenoidy si udržiavajú svoju podobu oveľa dlhšie ako vitamín C alebo iné nestabilné látky. Preto - slivky, slivky, slivky! Najviac sliviek na svete pestujú v bývalej Juhoslávii, ale nech nám rakija (slivovica) nie je vzorom.
Hrozno: Sladká pochúťka so širokým využitím
Pozrime sa na toto najpestovanejšie a najpredávanejšie ovocie na svete. Ako inak - najviac sa ho dopestuje v Taliansku. Veľká časť produkcie ale ide na spracovanie a výrobu vína. A je to škoda. Popisovať účinky užitia hrozna hádam ani netreba. Sú známe tisícky rokov od Starého Egypta, Mezopotámie, Palestíny. Správne zrelé a zdravé ovocie pomáha tráveniu, podporuje vylučovanie stolice, očisťuje krv, dodáva potrebné materiály pre tvorbu krvi a pod.
Surové ovocie, surová i konzervovaná hroznová šťava (mušt, nie víno) je význymným zdrojom nenápadného, ale dôležitého chrómu (Cr). Ten je nevyhnutný aj pri spracovaní cukru v organizme a ako súčasť tzv. glukózového tolerančného faktora, ktorý podnecuje činnosť inzulínu. Nedostatok chrómu tiež spôsobuje hypercholesterolémiu - zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi. Významným artiklom po spracovaní hrozna sú populárne hrozienka. Najviac ich produkuje Kalifornia. Sušené hrozienka sú kvalitnou náhradou surového ovocia v zimných mesiacoch. Pred použitím ich treba prebrať, umyť a nechať vyluhovať zbytočný prebytok cukru.
Zloženie ovocia z hľadiska tovaroznalectva
Ovocie a zelenina sú nevyhnutnými zložkami našej potravy, lebo obsahujú cenné vitamíny (A, C, E, K, …) a minerálne látky (Fe, Ca, Pb, …). Ako ovocie tak i zelenina podliehajú skaze, a preto ich musíme starostlivo preberať a skladovať. Ovocie i zelenina majú nízku energetickú hodnotu (zelenina má nižšiu ako ovocie).
Podstatnú časť ovocia tvorí voda (70 - 95 %). Okrem vody ovocie obsahuje organické kyseliny, sacharidy, dusíkaté látky, celulózu, pektínové látky, minerálne látky, vitamíny a látky aromatické a chuťové. Organické kyseliny: jablčná kyselina, citrónová kyselina, vínna kyselina, kyselina mliečna a kyselina salicilová. Sacharidy: glukóza a fruktóza. Celulóza: stavebný materiál bunkových stien ovocia. Pektínové látky: protopektín. Aromatické a chuťové látky: rôzne silice a glykopidy. Trieslovina: amygdalín - nachádza sa v kôstkach ovocia.
Skladovanie ovocia a zeleniny
Pri skladovaní ovocia a zeleniny prebiehajú v tovaroch rôzne biochemické procesy. Tieto však možno obmedziť a tým predĺžiť úžitkovú hodnotu tovaru správnym skladovaním. Hlavné podmienky skladovania ovocia a zeleniny sú dodržať teplotu a relatívnu vlhkosť v skladových priestoroch. Odporúčaná teplota: 0 - 1 °C (pre zemiaky 1 - 2 °C). Odporúčaná relatívna vlhkosť: 85 - 90 % (pri cibuľovej zelenine 70 %). V globále nesmie byť teplota iná ako 0 - 5 °C. Skladovacie priestory sa musia pravidelne vetrať. Produkty sa musia kontrolovať a preberať.
Spôsoby konzervovania ovocia
- Konzervovanie sterilizáciou (80°C, 15-20 min.): celé kusy alebo drobno pokrájané kúsky zeleniny zaliate slaným, kyslým alebo sladkokyslým nálevom, ochutené koreninami a sterilizované v kovových alebo sklenených obaloch.
- Konzervovanie zeleniny mliečnym kvasením: konzervujeme uhorky, kapustu, zeler, repu, fenykel, kaleráb, karfiol či paprika.
- Konzervovanie zeleniny sušením: sušená zelenina je nadrobno pokrájaná, zbavená vody (jej obsah môže byť max. 12%).
- Konzervovanie zeleniny zmrazovaním: celé alebo pokrájané plody (mrkva, hrášok, kukurica), ktoré sa zmrazujú pri teplote -36°C a v obchode sa udržuje v teplote -18°C. Zmrazovanie je z hľadiska zachovania úžitkovej hodnoty tovaru najvhodnejším spôsobom.
Zaujímavosti o ovocí a zelenine
- Šupky aj stopky ovocia sú zdravšie než dužina. Vonkajšie strany plodov sú plnšie výživných látok, vitamínov aj minerálov.
- Jablko vám dodá viac energie než káva. Vďaka vysokému obsahu uhľohydrátov, vitamínov a minerálov sú jablká výživovou bombou, ktorá vám pomôže zostať plný energie celý deň.
- Paradajky sú botanicky ovocie. Sú v skutočnosti bobule a ide o bežné dužinaté ovocie bez kôstky s mnohými semenami.
- Väčšina prieskumov hovorí, že ružičkový kel patrí medzi najnenávidenejšie druhy zeleniny. Štúdie však hovoria, že nechuť ku kelu a celkovo ku kapuste máme možno zakódovanú vo svojej DNA.
- Fiktívny príbeh o silákovi Pepkovi námorníkovi po konzumácii špenátu bol založený na omyle. V skutočnosti sa v 100 gramoch špenátu nachádza len 3,5 miligramu železa, nie 35 miligramov.
- Brokolica má viac proteínu než stejk. Okrem množstva iných prospešných látok obsahuje brokolica aj značnú dávku proteínov - až 29 % zo svojej čistej hmotnosti, ak neberieme do úvahy vodu.
- Nikdy nekombinujte grapefruity s liekmi. V kombinácii s niektorými druhmi liekov môže mať grapefruit katastrofálne následky.
- Fialová zelenina chráni mozog viac než iné farby. Fialová zelenina obsahuje antokyány, ktoré chránia mozog pred starnutím.
- Bejby mrkva nie je v skutočnosti malá odroda mrkvy, ale ide o mrkvy orezané priemyselnými strojmi.
- Špargľa stráca chuť už pár hodín po zbere. Najlepšie je preto jesť ju v deň, kedy si ju kúpite alebo zrežete.
Solanín, toxický glykoalkaloid, môže spôsobiť aj u ľudí otravu. Nachádza sa v bežných druhoch zeleniny, napríklad v surových zemiakoch, v listoch a stonkách rajčiakov, baklažánu či papriky.
Slovensko patrí medzi krajiny mierneho pásma. V našich končinách je nemožné, alebo veľmi obtiažne, vypestovať tropické a subtropické ovocie. Ovocie mierneho pásma rozdeľujeme na dužinaté plody a na suché plody. Dužinaté plody sa ďalej delia na malvice, kôstkovice a bobule. Malvice sa skladajú zo stopky, jadrovníka, šupky, dužiny a zo zvyškov kalichu. Sú to dužinaté plody obsahujúce minimálne dve semená, ktoré sú uložené v jadrovníku. Kôstkovice sú dužinaté a majú tri oplodia - blanisté, mäsité a kamenné, ktoré sa nazýva kôstka. Kôstky sa ďalej delia na štyri typy - hladké, drsné, vráskovité a dvojpuzdrové. Bobule sú taktiež dužinaté plody. Obsahujú veľa semienok, ktoré sú roztrúsené v dužine. Ich vrchná časť, šupka, má blanitý charakter.
tags: #co #patrimedzi #duzinate #ovocie