Symbolika jablka na štedrovečernom stole

Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista a Štedrý deň sa oslavuje večer pred jeho príchodom. Okrem chutných jedál či krásne zabalených darčekov prinášajú Vianočné sviatky so sebou aj mnoho tradícií. Niektoré vianočné zvyky sú na celom území Slovenska rovnaké, niektoré sa však od seba líšia od regiónu k regiónu. A tak je toto obdobie magické už samo o sebe a ľudia si ho už v dávnych časoch prirodzene spojili s určitými zvykmi.

Vianočné stolovanie nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Sviatočný stôl je srdcom Štedrého večera. Hoci sa jedálny lístok a rodinné rituály v jednotlivých domácnostiach líšia, existuje niekoľko stáročných zvykov a jedál, bez ktorých by pre mnohých Vianoce neboli Vianocami. Viete, čo nesmie na sviatočnom vianočnom stole chýbať a aký význam majú jednotlivé ingrediencie?

Význam krájania jablka

Zaujíma vás, kedy sa počas Štedrého večera krája jablko? Tento zvyk prichádza na rad presne po štedrovečernej večeri, a to spoločne s púšťaním lodičiek z orechových škrupín alebo liatím olova. Až potom by podľa tradície malo nasledovať rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom.

Jablko bolo oddávna považované za plod života, zdravia a plodnosti. V ľudovej kultúre symbolizovalo celistvosť, rovnováhu a ochranu. Preto sa práve ono stalo neoddeliteľnou súčasťou štedrovečerného stola - spolu s chlebom, medom, cesnakom či orechmi.

Zvyk sa tradične koná počas štedrovečernej večere. Najstarší člen rodiny vezme jedno pekné, zdravé jablko a priečne ho prekrojí. Všetci pri stole so zatajeným dychom sledujú, aký tvar sa objaví v jadrovníku.

Aké má rozkrojené jabĺčko význam? Ak vo vnútri rozkrojeného jablka na Štedrý večer nájdete hviezdičku z jadrovníka, znamená to, že budete v nasledujúcom roku zdraví a šťastní. Pokiaľ ale v rozkrojenom jabĺčku uvidíte krížik alebo nájdete červa, značí to chorobu a nešťastie, alebo dokonca smrť.

Hviezdička v strede jablka bola znakom zdravia, šťastia a ochrany pre celú rodinu. Kríž alebo poškodený jadrovník sa v minulosti vnímal ako varovanie pred chorobou, nešťastím alebo stratou.

Prajete si nájsť v rozkrojenom jablku hviezdičku? Svojmu zdraviu a šťastiu v budúcom roku môžete napomôcť tak, že k vianočnému krájaniu vyberiete na prvý pohľad zdravé jablko.

Po rozkrojení sa jablko rozdelilo medzi všetkých prítomných, aby rodina zostala pokope. Rozdelenie jedného jablka medzi všetkých členov domácnosti malo silný význam. Vyjadrovalo jednotu rodiny a vieru, že tí, ktorí spolu jedia z jedného plodu, sa v zdraví zídu aj o rok. Tento motív spolupatričnosti bol v časoch neistoty a ťažkého života mimoriadne dôležitý.

Hoci základ tradície bol rovnaký, v niektorých regiónoch Slovenska sa jablko pred krájaním potieralo medom alebo sa po rozkrojení ešte krátko požehnalo krížom. Inde sa zvyk spájal s modlitbou alebo tichým želaním pre rodinu.

Naši predkovia veštili na Vianoce z jabĺk aj inak. Počas Štedrého dňa a večera naši predkovia nazerali pomocou jablka do budúcnosti aj iným spôsobom. Slobodné dievčatá napríklad olúpali na jeden záťah celé jablko tak, aby vznikla čo najdlhšia možná špirála. Vzniknutou šupkou zatočili trikrát nad hlavou a potom ju hodili za seba. Tvar šupky, ktorá spadla na zem, potom mala predstavovať počiatočné písmeno mena ich budúceho ženícha.

Pomocou jablka sa tiež hospodári snažili zistiť, aká bude úroda. Na Štedrý deň ponorili do vody celkom 12 jadierok, ktoré predstavovali mesiace v budúcom roku. Koľko jadierok zostalo nasledujúce ráno ponorených, práve toľko mesiacov malo byť úrodných.

Rozkrajovanie jabĺčka má v závislosti od regiónu a dokonca aj zvykov jednotlivých rodín množstvo významov. Okrem toho, že by sa z neho malo ujsť každému pri stole, vraj sa z neho dá aj vyveštiť.

Dnes sa krajanie jablka často zachováva skôr ako milý rodinný rituál než ako veštecký obrad. Napriek tomu má stále silnú atmosféru - najmä pre deti, ktoré s napätím očakávajú „hviezdičku“. V čase, keď sú Vianoce plné zhonu, dokáže tento jednoduchý zvyk na chvíľu zastaviť čas a pripomenúť podstatu sviatkov.

Ďalšie štedrovečerné zvyky a symbolika

Na stole sú sviečky, o ktorých sa traduje, že keď sa po večeri sfúknu a na koho pôjde dym ten do roka zomrie. Nezabudnite si pod tanier položiť šupinu z kapra, či peniaze. Dodržiavajte tento zvyk a peniaze sa vám začnú množiť a stále ich bude dostatok. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín.

Nezabudnite na cesnak. Aby ste počas celého roka boli silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý.

Ani med na štedrovečernom stole nesmie chýbať. Nie nadarmo sa hovorí sladký ako med. Milí k sebe máme byť každý deň, nie len pri výnimočných príležitostiach a práve med nám to má pripomínať. Vo väčšine prípadov sa med jedáva spolu s vianočnou oblátkou.

Podľa tradícii by sa malo pred večerou vykonávať spoločné umývanie tváre a rúk v rieke, no mnoho ľudí tento zvyk už nedodržiava. Zvyky, ktoré dodnes zostali sú napr. slama pod stolom alebo reťaz okolo stola, aby rodina držala pokope. Samozrejmosťou je spoločná modlitba pred večerou.

Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. Možno vás prekvapí, že dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia. Čoraz populárnejší je napríklad aj losos, no sladkovodné ryby na našich sviatočných stoloch bezpochýb stále dominujú.

Súčasťou večere je nepochybne aj predjedlo v podobe oblátky s medom a cesnakom a štedrák ako symbol hojnosti a štedrosti. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh. Na východe Slovenska majú silnú tradíciu zase opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. Ak si chcete bobaľky pripraviť presne ako naši predkovia, nezabudnite ich jesť spoločne z jednej misy.

Polievky na vianočnom stole rozhodne nesmú chýbať ani v súčasnosti, platí však, že čo región, to iný zvyk. V niektorých kútoch Slovenska sa udomácnili polievky zo strukovín (hrachová, fazuľová), ktoré mali opäť symbolizovať hojnosť do nového roka. Tradičná bola aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása. Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica.

Vo väčšine rodín sa pred večerou za stolom povie malý príhovor, po ktorom sa celá rodina pomodlí a poďakuje. Po spoločnej modlitbe sa večera začína tradične oblátkami s medom. Zvykom je tiež zjesť kúsok chleba so soľou, kúsok chleba s cesnakom a medom, či najskôr zjesť oplátku s medom a potom chlieb s cesnakom. Po takomto zahájení večere, ktoré dopĺňajú v každej rodine rôzne zvyky, nasleduje polievka. Najčastejšie pripravovanou a konzumovanou vianočnou polievkou je kapustnica, v ktorej sú huby a klobása. Po polievke sa zvyknú podávať pirohy plnené zemiakmi, ku ktorým sa podáva šošovicový alebo fazuľový prívarok a následne sa podáva kapor, či filé so zemiakovým šalátom. Inou možnosťou sú pirohy a k tomu ryba - okrem kapra je to často pstruh. Ako posledné sa podávajú lokše s makom, opekance s tvarohom a maslom alebo bobáľky s makom.

K slávnostnej štedrej večeri patrí samozrejme dobré vínko, v ktorého sprievode sa vychutnáva večera už od prvotného prípitku. Počas večere osvetľujú stôl sviečky, alebo iba malé svetlo nad sporákom. Ak v rodine nie sú veľmi netrpezlivé deti, po dojedení sviatočnej večere sa za stolom posedí ešte chvíľa v príjemnej vianočnej atmosfére.

Niektorí ľudia pred Vianocami zvyknú striktne dodržiavať adventný pôst. Vo zvyku je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok. Zaužívaným zvykom je taktiež rozrezanie jablka, ktoré ukáže zdravie rodiny v najbližšom roku, či šupina z kapra putujúca do peňaženky. Pri stole sa zhodnotí celý rok, rodina sa pomodlí a spievajú sa vianočné piesne. Počas týchto úkonov sa nesmie odísť od stola. Dievčatám sa kreslí na čelo medový krížik, aby ich chlapci ľúbili. Pri štedrovečernom stole nesmie tiež chýbať jeden tanier navyše, ktorý symbolizuje tých, ktorí sa nemohli zúčastniť štedrej večere, alebo zosnulých.

Niektorí ľudia slávia Vianoce až 6. januára. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je striktne pôstny a stromček sa zdobí zvyčajne až v sviatočný deň. Pečie sa zvyčajne približne týždeň pred sviatkami.

Vianočný stôl ladíme väčšinou do červenej a zelenej farby. Červená farba totiž symbolizuje Ježišovu krv, keď zomrel na kríži. Zelená naopak znamená život a večné svetlo. Starí Rimania zase na Nový rok zdobili svoje domy zelenými konármi, vetvičky jedle symbolizovali život počas zimy.

Hoci je to možno prekvapujúce, jedným zo symbolov Vianoc je práve cibuľa. Cibuľa a soľ zároveň predstavujú jednu z tradícií, kedy sa večer na stôl našúpalo a položilo za sebou 12 cibuľových šupiek. Každá značila jeden mesiac ďalšieho roka a do každej sa nasypala štipka soli. V ktorej šupke sa potom soľ do rána rozpustila, v tom mesiaci malo pršať. V ktorej šupke soľ len zvlhla, v tom mesiaci malo byť dažďa málo. A v ktorej šupke väčšina soli zostala, v tom mesiaci malo byť sucho.

Med sa radí medzi vianočné symboly. Ten, kto si ním pomazal na Štedrý deň tváre, toho mali mať v budúcom roku všetci radi.

Orechy boli jednou z potravín, ktoré dokázali odhaliť budúcnosť. Po štedrovečernej večeri si každý z rodiny rozlúskol 4 vlašské orechy. Tie jadrá, ktoré boli zdravé, veštili zdravie na nasledujúce 4 ročné obdobia. Jadrá, ktoré bola nahnité či suché, znamenali chorobu.

Dávate na Štedrý deň pred večerou šupinu pod každý tanier či prestieranie? Keď si túto šupinku z kapra vložíte potom do peňaženky, zaistí vám podľa tradícií údajne veľa peňazí.

V každej krajine majú svoje tradičné vianočné zvyky. Do cesta na Vianočku, ktoré pripravíte na Štedrý deň, pridajte jedno zrniečko hrachu.

Vianočné tradície na Slovensku

Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí. Máme možnosť si oddýchnuť, dobre sa najesť. Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. Vianoce našich predkov neboli o darčekoch, ale hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály. Vianočná večera bola symbolom vďaky.

Rozkrojenie jablka a veštenie z neho, šupiny z kapra v peňaženke či rozhádzanie orechov po celom dome - to sú niektoré z tradícií, ktoré dodržiavame. V rôznych kútoch Slovenska ich však existovalo omnoho viac. Nie všetky sa však zachovali až dodnes. Ak sa vám niektorý z nich zapáči, môžete ho zaviesť už tento Štedrý deň.

Ktoré zvyky sa zachovali?

• Šupiny z kapra do peňaženky - majú zabezpečiť, aby ste počas nasledujúceho roka netrpeli núdzou.
• Veštenie z jablka a orechovej škrupiny - ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak krížik chorobu a smrť. Do orechovej škrupiny dievčatá vložia malú sviečku pre seba a svojho milého, zapália ich a nechajú plávať na vode. Ak sa stretnú, znamená to lásku.
• Prestieranie navyše - rodiny doteraz prestierajú pre jedného človeka navyše. Je to symbol milosrdenstva, aby sa mohol pohostiť pocestný.
• Pôst na Štedrý deň - mnohí dodnes zachovávajú pôst až do východu prvej hviezdy. Ten má z kresťanského hľadiska pripraviť ľudí na narodenie Ježiška. Prísny pôst znamená nejesť mäso, najesť dosýta sa možno len raz. K štedrovečernému stolu pozýva kostolný zvon.
• Bankovka pod vianočným obrusom - má od dverí odstrašiť chudobu.
• Orechy v kútoch bytu - po večeri ich rozhádže najstarší člen rodiny, aby počas celého roku bolo v dome hojnosti.
• Krížik medom na čelo - hlava rodiny tak urobí každému členovi rodiny, aby boli pokorní a dobrí ako med.

Inšpirujúce zvyky a tradície

• BOHATSTVO - zapečená minca: Zapečte mincu do vianočky. Kto ju pri štedrovečernom stole nájde, mal by byť zdravý a bohatý po celý rok. Alternatívou k tomuto zvyku je schovávanie peňazí či rybích šupín pod obrus.
• ZDRAVIE - svieca: Po štedrovečernej večeri zapáľte uprostred stola sviečku. Každý člen postupne sfúkne plameň a sleduje dym. (Nefúkať!) Ak stúpa rovno, dotyčný bude zdravý, ak smeruje k dverám, zomrie. (Nerobiť to v prievane a z prípadného zlého výsledku nepodľahnúť depresiám). Rovnako môžete prekrojiť jabĺčko, v ktorom sledujeme usporiadanie jadierok.
• ŠŤASTIE - nepracujte: Smolu prináša šitie pred polnočnou omšou, čistenie chlievov a stajní na Štedrý večer a pranie v ten deň. Nemali by sme robiť ani hluk, hádkam sa treba vyhnúť.
• ÚRODA - slama: Ak uviažete slamu okolo kmeňov stromov, dobre zarodia.
• POKOJ - zámka: Zamknutá zámka na stole je zárukou, že ľudia v dome sa nebudú ohovárať. Súdržnosť rodiny zasa symbolizuje reťaz okolo stola.
• SVADBA - brechot: Odkiaľ pes v noci zabreše, z tej strany nech dievča čaká svojho budúceho ženícha. Ak je súce na vydaj a do izby prinesie párny počet polienok na kúrenie, do roka bude žiť v páre. Ak nablízku nie sú psy, zatraste kríkom.

Vianoce na Slovensku boli po stáročia sviatkami symbolov, ticha a vnútorného poriadku. Štedrovečerný stôl nemal oslňovať množstvom, ale významom. Objavovalo sa na ňom to, čo si rodina dokázala dopestovať, usušiť a uchovať počas roka.

Na území Slovenska sa dlho dodržiavali pohanské tradície (dokonca aj rôzni kresťanskí svätí sú len akousi náhradou za pôvodné pohanské božstvá) a celé storočia naši predkovia odmietali prijať cudzie zvyky. Podobne to bolo aj s vianočným stromčekom, ktorý sa v našich končinách ujal až niekedy v polovici 19-teho storočia.

Na Slovensku sa však bežne uväzovali zelené vetvičky na vchod do budovy (možno vidieť v niektorých regiónoch aj dnes). Tento zvyk, ktorý sa neskôr pretransformoval na vianočný stromček, mal zabezpečiť rodine prosperitu.

Ďalšie vianočné zvyky

• Natieranie oblátok: Oblátky sa v mnohých rodinách natierajú už len medom, no v minulosti sa bežne potierali aj cesnakom. Práve tieto 2 mimoriadne zdravé ingrediencie mali mať najväčšiu silu práve na štedrý večer.
• Rozhadzovanie orechov: Orechy sa rozhadzovali do všetkých kútov kuchyne a mali tak zabezpečiť hojnosť.
• Rybia šupinka do peňaženky: Ak máte na štedrú večeru kapra, pri jeho spracovaní si nezabudnite odložiť jednu šupinku do peňaženky, ktorá by vám mala zabezpečiť finančnú stabilitu po celý rok.
• Jedno miesto pri stole navyše: Ide o zvyk, ktorý má pôvod v kresťanstve. V niektorých rodinách sa nachystá prázdne miesto pri stole pre človeka, ktorý nedávno zomrel a pri štedrej večeri vám chýba, inde sa necháva pre náhodné pocestného, ktorého by sme v rámci milosrdenstva mali prichýliť v prípade, že nám zaklope na dvere.
• Zlaté prasiatko a pôst: Ak budete dodržiavať štedrovečerný pôst až do východu prvej hviezdy, veľmi pravdepodobne sa objavia nejaké halucinácie, možno aj v podobe zlatého prasaťa.
• Bozk pod imelom: Darované imelo vraj rodinu ochraňuje pred chorobami a prináša do domu spokojnosť a plodnosť.

Tak ako štedrovečerný stôl sa v mnohých domácnostiach prehýba pod množstvom jedla a pitia, tak sme aj my Slováci v tento sviatočný deň akýsi viac žičliví aj k ostatným. Viacerí z nás by si priali, aby táto vianočná nálada a dobro rezonovalo v nás po celý rok, nielen v tento výnimočný deň.

Už desaťročia sa traduje, že na Štedrý deň sa nechodí po návštevách, i keď v minulosti tomu bolo celkom inak. Dnes sa rodina zdržuje predovšetkým doma a jej členovia sa snažia náležite pripraviť na sviatočný večer.

Čo rozhodne nesmie chýbať na sviatočnom stole?

Azda takmer všetci majú spoločné začínať večer modlitbou, ktorá je symbolom požehnania pre celú rodinu a tiež neodmysliteľnou súčasťou je i dnes značenie medovým krížikom na čelo každého člena rodiny. Potom máme azda všetci zaužívané konzumovanie vianočných oblátok s medom, ktoré sú symbolom zdravia, radosti, duševnej čistoty a pokoja v rodine. Sladký med má zas zabezpečiť, aby všetci členovia rodiny boli k sebe dobrí a milí.

Niektoré rodiny začínajú prípitkom. Pripíja sa vermútom s kolieskom citróna, šampanským alebo aj tvrdým alkoholom, aby lepšie trávilo. Potom už nasleduje samotná večera.

Dodnes je i mnoho takých rodín, kde sa pri sviatočnom stole zídu rodiny z rôznych krajov, a preto, aby sa ulahodilo všetkým, každý pripraví to svoje obľúbené vianočné jedlo, a tak si každý môže dať malú ochutnávku zo všetkých jedál. Kedysi musel jednotlivec zjesť alebo prípadne ochutnať zo všetkých jedál, ktoré štedrovečerný stôl uniesol, čo bolo symbolom poriadku, disciplíny a zároveň spolupatričnosti rodiny.

Vianočné menu

Štedrovečerná večera krok za krokom

1. Pred večerou sa rodina zhromaždí pri stole a prednesie modlitbu alebo krátke požehnanie. Niektoré rodiny čítajú z Biblie príbeh o narodení Ježiša Krista.
2. Členovia rodiny si navzájom ponúknu oblátku namočenú v mede.
3. Podáva sa polievka. Najčastejšie sa podáva kapustnica s hríbmi, klobásou alebo rybou.
4. Po večeri sa rozkrajuje jablko naprieč.

Vianoce sú najkrajšími sviatkami v roku, a to nielen pre kresťanský svet. Je to čas, kedy spomalíme, stretneme sa v kruhu najbližších, pozrieme si vianočné rozprávky, uvaríme chutné jedlo a pripomenieme si tradície zdedené po našich predkoch. Tie sa naprieč rodinami a rôznymi regiónmi už dnes rôzne skombinovali.

Na Štedrý deň gazdiná začínala piecť ešte pred východom slnka a cesto z rúk si obtierala o ovocné stromy, aby nasledujúci rok priniesli hojnú úrodu. Toto cesto rovnako hodila aj sliepkam, aby dobre znášali vajcia. Tesne pred štedrou večerou hodil gazda do všetkých štyroch kútov miestnosti orechy.

Jablká na každom štedrovečernom stole nesmú chýbať. Počas večere sa jabĺčko prekrojilo a ak malo pekný jadrovník pripomínajúci päťcípu hviezdičku, pre rodinu to znamenalo pokoj a zdravie. Pri príprave vianočky alebo vianočného koláča sa doň zapiekla minca. Na štedrý večer sa zvyklo servírovať 9 až 12 chodov pripravených z úrody, ktorá sa počas roka urodila. Na stole nesmeli chýbať chlieb, vianočka, oblátky, jablko, cesnak a orechy. Od stola sa kvôli súdržnosti nesmelo vstávať; ani nikto nesmel sedieť oproti dverám do ulice, aby nezomrel. Hlava rodiny urobila na čelo každému členovi medový krížik, vďaka ktorému mali byť po celý rok dobrí ako med. Pod obrus na stole sa dávali šupiny z kapra, ktoré mali rodine priniesť dostatok peňazí. Tento zvyk sa v mnohých rodinách zachováva dodnes. Na stole bol prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom počte by si vraj po posledného stravníka mohla prísť smrť.

Milí priatelia, veríme, že na Vianoce si niektoré z vašich rodinných tradícií pripomeniete aj vy. Rozkrojili ste už jablko na Štedrý večer?

tags: #co #znamenaju #jablka #na #stole #cez