Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke! Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu. Ťahavé varianty sú vhodnejšie do menších záhradok, keďže zaberú menej plochy - no za to rastú do poriadnej výšky.
Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá neznesie chlad. S výsevom preto nezačínajte skôr, ako sa pôda ohreje aspoň na 10-12 °C, čo v nížinách býva okolo začiatku mája. V chladnej pôde hrozí hniloba semien. S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo - je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Výsev možno opakovať až do konca júna, čím si predĺžite zber.
Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuľi vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Fazuľa preferuje dobre priepustnú pôdu bohatú na organické látky. Fazuľa je jednou zo základných plodín pestovaných v tretej či štvrtej trati (podľa toho, či pestujeme v troch alebo štyroch tratiach), čo znamená, že jej nároky na pôdu vôbec nie sú vysoké. Hoci táto zelenina patrí najmä z pohľadu výživy medzi menej náročné rastliny, vyhnime sa jej opakovanému pestovaniu na tom istom mieste, pretože potom býva častejšie napádaná hubovými chorobami a aj niektorými škodcami. Ani po zbere nenechávame rastliny veľmi dlho ležať na záhonoch, pozberové zvyšky sa totiž opäť môžu stať zdrojom chorôb a škodcov.
Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Kríčková fazuľa záhradná: Má rýchlejší nástup do rodivosti a poskytuje vyššiu koncentrovanú úrodu v kratšom časovom období. Vzhľadom na kratšie vegetačné obdobie netrpí tak výrazne chorobami a škodcami. Zaberie v záhrade viac miesta, a ak chcete zberať fazuľky dlhý čas, musíte semená vysiať opakovane asi v trojtýždňových intervaloch. Pokiaľ ste skutoční labužníci, oceníte odrodu ‘Fleuret’ s extra jemnými a chutnými tmavozelenými strukmi s priemerom iba 6 až 7 mm. Struky sú rovné, bez pergamenovej blany, dlhé približne 15 cm, pomaly prezrievajúce.
Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Tyčová fazuľa záhradná umožňuje využiť tretí rozmer v malých záhradách - výšku. Do rodivosti vstupuje neskôr, pri pravidelnom zbere mladých strukov však prináša úrodu kontinuálne až do jesene. Vyžaduje viac vašej energie a „investícií“ na začiatku pestovania - musíte jej zaistiť oporu. Za odmenu sa vám odvďačí tieňom v horúcich letných dňoch a okrem úžitkovej funkcie plní aj tú dekoratívnu. Popínavé fazule dorastajú do výšky 2,5 až 3 metrov, preto potrebujú spoľahlivú oporu. Môže ísť o drevené palice, kovové tyče, konštrukcie v tvare teepee, ale aj o plot či sieť. Materiál by mal byť dostatočne hrubý (2-5 cm), aby sa po ňom rastlina dobre šplhala. Vhodnou pomôckou je aj „indiánske teepee“ - kruh z palíc zapichnutých do zeme a zviazaných navrchu. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko.
Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Podmienkou bohatej úrody je dôkladná zálievka, a to hlavne v čase kvetu. Tá by nemala byť veľmi častá, naopak, záhon zalejeme len raz alebo dvakrát za týždeň, ale výdatne, aby voda vsiakla do hĺbky. V čase dozrievania strukov sa môžu celé výhony skladať k zemi. Zálievka: Najviac vody fazuľa potrebuje počas klíčenia, kvitnutia a nasadzovania strukov.
Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma - túto aktivitu určite ocenia aj vaše deti. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.
Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby. Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) je často vnímaná ako krásna popínavá letnička. Vyznačuje sa strapcami sýtočervených šarlátových kvetov, sú však aj odrody kvitnúce nabielo, naružovo alebo dvojfarebne. Táto fazuľa je však jedlá, môžete konzumovať ploché zelené struky aj veľké ľadvinovité semená. Odroda ‘Emergo’ má biele semená, ‘Scarlet Emperor’ tmavé panašované. Fazuľa šarlátová je na rozdiel od fazule obyčajnej cudzoopelivá. Potrebuje opelenie, ktoré najčastejšie sprostredkujú čmele. Pri vysokých teplotách v posledných letách má v našich podmienkach problémy s nasadzovaním strukov a ich úroda býva nižšia.
Fazuľa je výživná a obľúbená plodina, ktorá je pomerne nenáročná na pestovanie. Pri raste však môže čeliť škodcom, ako sú vošky, roztoče a húsenice, a chorobám, ako je hrdza fazule či antraknóza. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.
Fazuľa dobre rastie v kombinácii s rastlinami, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov. Pestovanie nechtíka, kapucínky alebo rebríčka v blízkosti fazule pomáha odstrašiť vošky a roztoče. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a púpava, sú vynikajúce prírodné spôsoby na ochranu fazule pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a zvyšujú odolnosť rastlín proti plesňovým infekciám. Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody. Žihľavový výluh: Namočte 1 kg čerstvej žihľavy do 10 litrov vody na 24 hodín. Bylinné výluhy aplikujte preventívne od jari do jesene, keď je fazuľa najviac ohrozená škodcami a chorobami.
Fazuľa sa dobre kombinuje s nechtíkom, kapucínkou a rebríčkom, ktoré odpudzujú škodcov, ako sú vošky a roztoče. Fazuľu môžete sadiť vedľa kukurice, uhoriek alebo zemiakov, ktoré jej poskytujú oporu a zlepšujú podmienky pre rast.
Fazuľa má podobne ako hrach na koreňoch nitrofilné baktérie, ktoré sú schopné viazať vzdušný dusík a obohatiť ním pôdu. Napriek tomu vaša fazuľa vyžaduje do začiatku rastu základnú zásobu dusíka. Fazuľa po skončení vegetácie zanechá v pôde vyšší obsah tejto látky, než pred vysiatím našla. Na koreňovom systéme sa tvoria hľúzky, v ktorých žijú baktérie pútajúce vzdušný dusík. Práve ten rastlina využíva na tvorbu bielkovín v semenách a to je aj dôvod, prečo neznáša pikírovanie.
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Zrelé struky zberajte postupne, keď sú mladé a krehké - približne 60 až 70 dní od výsevu. Ak chcete fazuľu na suché semená, nechajte struky na rastline úplne dozrieť a presušte ich. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
Fazuľa obsahuje vitamíny A, B a C, vápnik, horčík, fosfor aj železo. Vápnik je potrebný pre zdravý vývoj kostí a jeho potreba je obzvlášť vysoká u vyvíjajúcich sa detí. Fazuľa je cenená aj pre vysoký obsah vlákniny a bielkovín. Práve bielkoviny sa pri trávení rozkladajú na aminokyseliny, ktoré sú stavebným základom buniek. Nerozpustná vláknina uľahčuje trávenie, rozpustná znižuje obsah cukru a cholesterolu v krvi. Fazuľa je významným zdrojom kyseliny listovej, ktorá je potrebná pre zdravý rast buniek, podporuje krvotvorbu (vývoj červených krviniek) a je dôležitá pre zdravý vývoj plodu v tehotenstve.
Všetky fazule nadúvajú. Preto sa odporúča variť ich s korením, ktoré tomuto nepríjemnému tráviacemu problému zabraňuje - s rascou, tymianom, so saturejkou či s majoránom.
Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových odrodách tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Fazuľa na suché zrná (fazuľa poľná) je typická strukovina - má pergamenovú vrstvu v struku, čo umožňuje ľahšie vylúskavanie semien pri ich zbere. Táto fazuľa vyniká obrovskou variabilitou vo veľkosti, v tvare i vo farbe zŕn. Miestne krajové odrody sa presievali v našich dedinách z generácie na generáciu. Ak ich ešte máte niekde schované po babičke, nezbavujte sa ich. Môžu byť unikátne z genetického hľadiska a sú súčasťou kontinuity našej kultúry. Kontinuity, ktorú, bohužiaľ, v posledných rokoch veľmi strácame. Fazuľa záhradná sa pestuje na zelené struky. Tieto sú bez pergamenovej vrstvy a takzvanej struny v chrbte struku. Struky záhradnej fazule sú ľahko stráviteľné a chuťovo jemné.
Pozor na to, aké plodiny vysadíte do pôdy po fazuli. Pozor na to, čo po fazuľach do záhona vysadíte. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak.
Pri pestovaní fazule sa stretávame s rôznymi výzvami, jednou z nich sú škodcovia, ktorí môžu poškodiť semená ešte v pôde. Nie je ich na prvý pohľad vidieť, a predsa škodia. Keď zistíme, že sa niečo rastlinám deje, je na zásah zvyčajne neskoro. Väčšina zelenín je zvyčajne krátkovegetačná, a preto nie je ideálne používať chemické ochranné prostriedky. Ak však budeme podrobnejšie poznať vývojové štádiá a podmienky rozmnožovania škodcov, budeme schopní efektívne a preventívne zasiahnuť ešte pred výsevom alebo výsadbou pestovanej zeleniny. Po napadnutí sa snažíme použiť nechemické zásahy, najmä mechanické, ako sú ručný zber a rôzne pasce, alebo biologické, ako sú komerčne pripravované parazitické huby či parazitický hmyz.
Škodcovia fazule v pôde:
- Drôtovce: Sú to larvy kováčikovitých chrobákov, ktoré vyhrýzajú do koreňov a buliev zelenín jamky a chodbičky, ničia jemné korienky, čo vedie k úhynu celej rastliny. Priamy chemický zásah sa nepoužíva. Zmeníme pestovanú kultúru za takú, ktorú škodca nenapáda, napríklad strukoviny, proso, ľan, horčicu. Chytáme ich na návnady z kúskov zemiakov, repy alebo mrkvy, ktoré zakopeme na označené miesta.
- Medvedík obyčajný: Od mája do októbra možno na záhonoch vidieť pásy zdvihnutej pôdy, ktorá sa dvíha nad plytkými chodbičkami vyrytými larvami i dospelými medvedíkmi obyčajnými (Gryllotalpa gryllotalpa). V týchto miestach sú korene rastlín prehryznuté alebo nahryznuté, často vynesené na povrch so zemou a rastliny vädnú a schnú. Najviac škodí priesadám zeleniny, v pareniskách, skleníkoch, porastoch hrachu a mladým ovocným stromom. Počas vegetácie ho hľadáme podľa povrchových stôp a ničíme hniezda. Súčasne ich chytáme do pascí.
- Siatice: Patria sem siatica oziminová (Agrotis segetum), siatica ypsilonová (Agrotis ypsilon) a siatica výkričníková (Agrotis exclamotionis). Sú to vlastne nočné motýle, najväčším škodcom sú ich húsenice dlhé 50 mm, hrubé, valcovité, tmavoolivové. Žijú pod povrchom pôdy, nemajú rady svetlo. Pri vyrušení sa okamžite stáčajú. Osvedčilo sa vypúšťanie hydiny na zamorené pozemky, úspešné je aj odchytávanie nočných motýľov na svetlo.
- Tipule: Patria sem tipuľa bahenná (Tipula paludosa) a tipuľa kapustová (Tipula oleracea). Sú to dvojkrídlovce podobné veľkým dlhonohým komárom. Ich larvy sa vyznačujú veľkou žravosťou. Na rastlinách pod zemou i nad zemou sú schopné narobiť veľké škody. Žijú najmä vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Dôležité je vysúšanie prevlhčených pôd, odburiňovanie, dezinfekcia pôdy a používanie otrávených návnad.
- Chrústy: Chrústy boli ako škodcovia v poľnohospodárstve v polovici 20. storočia takmer vyhubené. Od 80. rokov ich množstvo opäť stúpa. Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) a chrúst pagaštanový (Melolontha hippocastani) sú škodlivé ako dospelé, aj ako larvy. Proti larvám bojujeme najmä mechanicky, a to dobrým spracovaním pôdy rotavátorom, po prekopaní pôdy nám pomôže aj vpustenie hydiny na pôdu.
- Kvetárka cibuľová: Kvetárka cibuľová (Delia antiqua) je dvojkrídly muchovitý hmyz spôsobujúci na porastoch cibule, póru, ale aj na šaláte veľké škody. Vňať napadnutých semenáčikov stráca lesk, vädne, žltne a schne. Napadnuté rastliny ihneď zlikvidujeme. Po zbere treba urobiť hlbokú orbu, aby sa zabránilo vylietavaniu múch z kukly. Vhodné je aj morenie semien pred výsevom, ale len pri cibuli nasucho, nie nazeleno. Dôležité je striedanie kultúr.
- Vŕtavka mrkvová: Vŕtavka mrkvová (Psila rosae) je dvojkrídlová mucha dlhá 4 - 5 mm, ktorá zle lieta a dá sa ľahko chytiť. Dôležité je striedanie kultúr a pestovanie na plnom slnku. Po napadnutí zeleninu pestujeme na rovnakom mieste až za 5 rokov. Dôsledne ničíme okolitú burinu. Napadnuté rastliny ihneď odstránime a zničíme. Odchyt múch robíme pomocou žltých lepových tabuliek.
- Háďatko zhubné: Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci) je hlísta dlhá až 1,8 mm s priemerom 0,04 - 0,06 mm. Vysádzame zdravú sadbu do zdravej pôdy. Preto po zistení háďatka v poraste ihneď postihnuté rastliny odstránime a spálime, rastliny z porastu nemnožíme a na danej pôde, ba ani v blízkom okolí citlivé rastliny nepestujeme 4 až 5 rokov. Striedanie kultúr je tu základom. Pôdu dezinfikujeme najmä parou, a to predovšetkým v krytých pestovateľských priestoroch.
Škodcovia strukovín:
- Strapka hrachová: V máji vyliezajú z pôdy dospelce strapky hrachovej. V dôsledku cicania sa deformujú stonky a vegetačné vrcholy, môžu zasychať a opadávať kvety, poškodené listy majú striebristé škvrny a deformujú sa. Vlhké daždivé počasie môže obmedziť množstvo strapiek.
- Voška hrachová: Bezkrídla živorodá samička meria 3,5 - 5,5 mm, má zelenú, niekedy červenkastú farbu. Škodí vyciciavaním štiav a vylučovaním sladkých výlučkov. Cicanie znižuje úrodu. Chladné dažde a vietor znižujú populáciu vošiek. Prah škodlivosti je 3 - 5 jedincov na jednu rastlinu.
- Listárik čiarkovaný: Vyhrýza polkruhové otvory na okrajoch listov mladých rastlín. Jeho škodlivosť je najväčšia v suchom a studenom období. Preto je dôležitá orba po zbere strukovín a kvalitné hnojenie, ktoré podporuje tvorbu hrčkotvorných baktérií.
- Roztočec chmeľový: Na sóji je najnebezpečnejší roztočec chmeľový. Cicanie na spodnej strane listov môže spôsobiť ich spálenie.
- Plodomor šošovicový: Imága sú komárovitý hmyz veľkosti 1,4 - 1,8 mm, liahnu sa koncom mája a začiatkom júna na poliach, kde bola minulý rok šošovica. Príznakmi sú zdurené a zatvorené kvetné puky.
- Zrniarka hrachová: Larva prevrtáva stenu struku buď priamo, alebo v nej vyhrýza chodbičku a potom sa zavrtáva do hrachu. V jednom semene sa môže vyvinúť iba jedna larva.
- Obaľovač hrachový: Motýle obaľovača hrachového kladú svoje vajíčka predovšetkým na kališné a okvetné lístky. Pri otvorení struku sa objavia 2 - 4 poškodené semená, zvyšky pavučinky, trusu a väčšinou ešte aj 8 - 10 mm dlhá žltavo biela húsenica.
Boj proti voškám vo fazuli a zelenine (zhrnutie)
Ochrana strukovín - autorizované prípravky:
Autorizované prípravky proti jednotlivým škodcom v strukovinách sú na báze:
- alpha-cypermethrinu (Alsip, Eribea, Vaztak Active, Vaztak 10 EC)
- cypermethrinu (RWA Protector Max, Sweep, Cyperkill Max, Rafan Max, Cythrin Max, Supersect Max)
- deltamethrinu (Dinastia Forte, Decis EW 50, Decis Protech, Decis Forte, Delta EW 50, Scatto)
- gamma-cyhalothrinu (Rapid, Nexide)
- lambda-cyhalothrinu (Markate 50, Gunner, Lambada, Karate Zeon 5 CS)
- zeta-cypermethrinu (Fury 10 EW)
- thiacloprid+deltametrin (Proteus)
- thiacloprid (Bariard, Biscaya 240 OD alebo Ecail Ultra)
- tau-fluvalinate (Evure, Mavrik)
- fenpyroximate (Ortus 5 SC)
- pirimicarb (Pirimor 50 WG)
- Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki (Lepinox Plus)
