Cvikla, známa aj ako červená repa, je populárna koreňová zelenina, ktorá je bohatá na živiny a má mnoho využití v kuchyni. Vďaka svojmu vysokému obsahu vitamínov a minerálov je cvikla považovaná za superpotravinu. Vytvára poctivý vitamínový zásobník, ozvláštni každú záhradku i šalátový tanier. Cvikla je nenáročná zelenina na pestovanie a jej benefity ďaleko prevyšujú úsilie, ktoré musíte vynaložiť pri starostlivosti o ňu.
Repu šalátovú väčšina z nás volá cvikla a platí pre ňu aj to, že nie každý ju má rád. Má totiž zvláštnu zemitú vôňu, ktorá pred jej konzumáciou odrádza. Kto však podľahne jej chuti, už sa jej nevzdá.
Cvikla je veľmi zdravá zelenina, bohatá na kyselinu listovú, draslík, vlákninu. Typické sfarbenie spôsobuje vysoký obsah farbív - antokyánov, ktoré spolu so saponínmi v tráviacom trakte viažu cholesterol a znižujú tak riziko srdcových chorôb. Cvikla podporuje činnosť pečene, má pozitívny vplyv na krvotvorbu, prospieva pri liečbe vysokého tlaku. Konzumujú sa hlavne buľvy, ale jedlé sú aj mladé listy, ktoré môžete pridávať do zeleninových šalátov alebo ich pripraviť ako špenát.
Odrody cvikly
Existuje niekoľko rôznych odrôd cvikly, ktoré sa líšia farbou, chuťou a spôsobom pestovania.
- Červená cvikla - Najbežnejšia odroda s charakteristickou tmavočervenou farbou a sladkou, zemitou chuťou.
- Zlatá cvikla - Táto odroda má žltú alebo zlatú farbu a jemnejšiu, menej zemité chuť ako červená cvikla.
- Pruhovaná cvikla (Chioggia) - Táto cvikla je známa svojimi krásnymi pruhovanými krúžkami, ktoré sa objavujú po prekrojení.
Buľvy cvikly majú rôzny tvar - guľovitý, plochoguľovitý alebo valcovitý. Vybrať si môžete aj podľa farby, lebo už dávno neplatí, že cvikla je tmavočervená. Existujú odrody, ktoré majú dužinu žltú, bielu alebo červeno-bielo či inak prúžkovanú.
Pestovanie cvikly
Cvikla, tiež nazývaná červená repa, je druh koreňovej zeleniny, ktorá si až tak nepotrpí na kvalitu pôdy. Klíči pomerne rýchlo, dokáže vzísť už dva týždne po vysiatí. Cviklu je možné pestovať vo všetkých klimatických pásmach, so sadením treba začať v jari.
Výsev
Cviklu je najlepšie vysievať priamo do záhona, keď sa pôda zohreje na približne 10 °C, čo zvyčajne pripadá na jar, okolo marca alebo apríla. Semená vysievajte do riadkov vzdialených od seba približne 20-30 cm a do hĺbky asi 2 cm. Keď majú rastliny dva až tri pravé listy, je potrebné ich vyjednoťte na vzdialenosť asi 10 cm. Môžete ju pestovať prakticky všade, teda aj vo vyšších polohách, pretože nemá zvláštne nároky na teplotu. Keďže sú cviklové semenáčiky pomerne odolné proti nízkym teplotám, môžete siať už od polovice apríla a postupne pokračovať až do polovice júla.
Celý proces viete urýchliť tak, že si semienka zasadíte najprv do kvetináča. Keď budete mať istotu, že mrazivému počasiu odzvonilo, vysadíte ich do záhradky. Posledné sadenie môžete uskutočniť na konci leta. Vegetačné obdobie cvikly je obvykle 60 - 120 dní. Semienka cvikly môžete vysádzať aj vo vlastnom parenisku, fóliovníku či sadbovači.
Náš tip: Pre správny a rýchlejší rast semien cvikly je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik. Obsahuje dusíkaté hnojivo, ktoré podporuje lepší rast mladých rastlín. Chcete ušetriť v záhrade ešte viac času? Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka.
Pôda
Repa má rada stredne ťažké, hlboké pôdy, dobre zásobené vlahou. Pôda by mala byť humusovitá a mierne zásaditá. Nevyhovuje jej kyslá a čerstvo pohnojená pôda, pestujte ju preto napríklad po zemiakoch. Aspoň dva roky ju nevysievajte na miesto, kde ste už predtým pestovali cviklu, mangold, špenát či kukuricu.
Pre cviklu je dôležitá ľahko priepustná pôda, ktorá podporuje rovnomerný rast koreňov. Úprava pôdy: Pre cviklu je dôležitá ľahko priepustná pôda, ktorá podporuje rovnomerný rast koreňov. Pôdu s vysadenou cviklou zalievajte pravidelne.
Pestovanie cvikly a pH pôdy: Nie každá záhrada sa môže pýšiť ideálnymi podmienkami pre pestovanie. Dôvodom môže byť nevyhovujúca kyslá a vlhká pôda. Kyslé pôdy sa vyskytujú prevažne na miestach, kde predtým bolo rašelinisko, v podhorských a horských oblastiach. Takú pôdu možno nájsť aj tam, kde dlho rástli ihličnaté dreviny a hromadilo sa napadané ihličie, ktoré sa rozkladá dlhšie ako lístie. Navyše pri tlení ihličia vznikajú látky, ktoré pôdu výrazne okysľujú. Repa najlepšie rastie v pôde, ktorá je takmer neutrálna alebo mierne zásaditá. Ak je pôda kyslá, musíte použiť vápno alebo dolomit, čo zlepší jej štruktúru a priaznivo ovplyvní rast rastlín.
Zavlažovanie a hnojenie
Cvikla potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas suchých období. Dbajte na to, aby bola pôda stále mierne vlhká, ale nie premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Mulčovanie môže pomôcť udržať vlhkosť v pôde a znížiť teplotné výkyvy v pôde.
Cvikla nepotrebuje veľa hnojenia počas rastu, no je dobré pripraviť pôdu ešte pred výsevom. Pridaním kompostu alebo organického hnojiva do pôdy obohatíte pôdu o potrebné živiny, čo podporí zdravý vývoj koreňov. Cvikla potrebuje pravidelné prihnojovanie najmä v období intenzívneho rastu. Môžete použiť organické hnojivá humus alebo kompost, ktoré pred výsadbou pridáme do pôdy a po výsadbe/sejbe urobíme vrstvu mulču.
Cennou oporou repy sú aj niektoré bylinky, ako je žihľava, praslička roľná alebo praslička veľká. Pripravte si odvar z bylín, ktorý potom rozrieďte s 1 litrom vody na 10 litrovú zálievku.
Sladkosť repy závisí aj od prítomnosti bóru v pôde. Bór je nevyhnutným stopovým prvkom pre mnohé rastliny vrátane repy a úzko súvisí s reguláciou metabolických procesov vrátane syntézy cukrov. Nedostatok bóru môže viesť k zníženiu obsahu cukru v repe. Preto pridanie správneho množstva bóru môže pomôcť zvýšiť obsah cukru a sladkosť repy.
1 čajovú lyžičku kyseliny boritej rozpustite v litri horúcej vody pri teplote asi 60 stupňov, potom rozrieďte v 10-litrovom vedre studenej vody, pridajte pohár popola. Nechajte niekoľko hodín pôsobiť a záhony zalejte. Toto by sa malo vykonať 2-3 krát v intervale 7 dní. Pozor, pred hnojením bórom skontrolujeme pH, či je vhodné. Malo by byť v rozmedzí 6-7,5.
Na jar, pred sejbou, by mali byť záhony posypané popolom bohatým na užitočné minerály.
Starostlivosť počas rastu
Keď sadenice dorastú do výšky 5-7 cm, je dôležité ich preriediť. Tento krok je nevyhnutný pre zabezpečenie dostatočného priestoru na rast koreňov. Kontrola buriny: Pravidelná kontrola a odstraňovanie buriny je kľúčové pre správny rast cvikly, pretože burina môže konkurovať rastlinám o vodu a živiny.
Škodcovia a choroby
Najčastejšími škodcami cvikly sú vošky a slimáky. Slimáky môžu poškodzovať listy a mladé sadenice, takže je dobré umiestniť ochranné bariéry, napríklad v podobe pílín alebo popolového prachu.
Plesňové ochorenia: Ak je počasie vlhké alebo príliš daždivé, môžu sa objaviť plesňové ochorenia, ktoré sa prejavujú žltnutím a vädnutím listov.
Zber a uskladnenie
Cviklu môžete začať zbierať, keď korene dosiahnu priemer 5-7 cm, čo je ideálna veľkosť pre jemnú chuť a textúru. Väčšie korene môžu byť tvrdšie a menej chutné.
Po zbere odstráňte listy, aby ste zabránili odoberaniu živín z koreňov. Cviklu môžete uchovávať v chladnej pivnici alebo v chladničke, kde vydrží niekoľko týždňov.
Cviklu zasadenú na jar môžete zberať počas celého leta. Buľvy cvikly sa dajú použiť na okamžitú konzumáciu, sú vhodné takisto na zaváranie. Ak si chcete uskladniť cviklu na zimu, odporúča sa vyberať plodiny, ktoré sú úrodou z neskoršieho vysádzania.
Náš tip: Buľvy cvikly na zimu odporúčame uchovávať v chladnejšom a vlhkom prostredí, ideálne v piesku, ktorý umiestnite do pivnice.
Zaváraná Cvikla
Cvikla a jej vplyv na zdravie a pH organizmu
Cvikla disponuje vysokým podielom dusičnanov, ktoré udržiavajú krvný tlak v norme. Okrem toho, že červená repa dodá vášmu tanieru chuťovú a vizuálnu šťavu, je vysoko výživná. Obsahuje veľa minerálov a vitamínov, je dobrým zdrojom vlákniny, ale zároveň má nízky obsah kalórií a tuku.
„Kyselina je doslova jed pre bunky,“ povedal svojho času významný rakúsky lekár Franz Xaver Mayr, ktorý rozpracoval základy teórie trávenia už v roku 1900. Prekyslený organizmus je pôvodcom mnohých zdravotných ťažkostí a ochorení. Kyslé potraviny naozaj ničia naše bunky, telo funguje horšie, cítime sa unavení, zničení, niektorí mávajú kŕče.
Väčšina potravín, ktoré jeme, tvorí v našom tele kyseliny alebo zásady. Podľa MUDr. Alžbety Béderovej z Poradne zdravia patria ku kyselinotvorným potravinám napríklad mäso, tvaroh, syry, pasterizované mlieko, maslo, cukor či limonády. Naopak, bielkoviny nemajú kyslú chuť, ale metabolicky sa premenia na aminokyseliny. Ak ich je nadbytok a nie sú využité na tvorbu telových bielkovín, odčerpávajú zásadité prvky na svoju neutralizáciu.
Ľudský organizmus má k zachovaniu rovnováhy medzi kyselinami a zásadami k dispozícii niekoľko mechanizmov, schopnosti nášho tela zachovať si túto rovnováhu sú však obmedzené. Napríklad pri konzumácii príliš veľkého množstva kyselinotvorných potravín (strava bohatá na bielkoviny) môže dôjsť ku prekysleniu organizmu. Prekyslenie organizmu spôsobuje problémy vo vykonávaní základných životných funkcií, môže byť preto príčinou mnohých porúch.
Hodnota pH ľudského tela by sa mala pohybovať niekde medzi 6,8-7,8, niektoré zdroje uvádzajú dokonca ešte užší limit pre bezproblémové fungovanie organizmu. Niekde medzi 7,35-7,45. Hladina pH 7 je neutrálna (ani kyslá, ani zásaditá), takže ľudská krv s ideálnym priemerom hodnoty pH okolo 7,4 je mierne zásaditá.
Slovný pojem kyselinotvornosť alebo zásadotvornosť sa nezhoduje automaticky s chuťou potraviny. Napríklad citrón chutí kyslo, pretože jeho kyslosť spôsobujú organické kyseliny, predovšetkým slabá kyselina citrónová, tá sa však metabolizuje v organizme a podporuje vylučovanie zásaditejšieho moču. pH potravín nám udáva, či je potravina zásaditá alebo kyslá. Nehovorí nám to však nič o tom, čo sa s potravinou stane v organizme a ako sa zmení.
Tabuľka: Kyslé a zásadité potraviny
Nižšie ponúkame prehľadné rozdelenie na kyselinotvorné a zásadotvorné potraviny. Uľahčí vám stravovanie, ktoré by malo byť také, aké si vyžaduje vyvážená acidobáza.
| Potravina | Veľmi kyslé | Kyslé | Málo kyslé | Málo zásadité | Zásadité | Veľmi zásadité |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Sladidlá | Umelé sladidlá | Biely a hnedý cukor | Med, melasa | Surový cukor a med | Javorový a ryžový sirup | Stévia |
| Ovocie | Černica, brusnica, sušená slivka | Kyslé čerešne, rebarbora | Slivky, ovocný džús čerstvý | Pomaranče, banány, sladké čerešne, ananás, broskyňa, avokádo | Datle, figy, melón, hrozno, kiwi, čučoriedka, jablko, hruška, hrozienka | Citrón, vodný melón, limetky, grapefruit, mango, papája |
| Strukoviny, semená a iné | Čokoláda | Zemiaky, bôb | Varený špenát, zelené fazuľky a lusky | Karotka, paradajka, čerstvá kukurica, huby, kapusta, kel, hrach, zemiakové šupky, olivy, sója-tofu | Uhorka, zelený hrášok, cvikla, zeler, šalát, cukiny, sladké zemiaky, karob | Asparagus, cesnak, cibuľa, zeleninové džúsy, petržlen, brokolica, surový špenát, cícer, fazuľa |
| Oriešky | Vlašské orechy a arašidy | Pekanové a kešu | Tekvicové a slnečnicové semienka | Gaštany | Mandle | |
| Oleje | Kukuričný | Kanolový | Ľanový | Olivový | ||
| Cereálie | Biela múka, cestoviny, lístkové cesto | Biela ryža, pohánka, kukurica, ovos, raž | Špalda, tmavá ryža | Amarant, proso-pšeno, natur ryža, quinoa | ||
| Mäso | Hovädzie, bravčové, mäkkýše a kôrovce | Moriak, kura, jahňa | Jelenina, ryby z bystriniek | |||
| Vajcia/Mlieko | Syr, homogenizované mlieko, zmrzlina | Surové mlieko | Vajce, mlieko, jogurt, cottage syr | Sójový syr a mlieko, kravský syr a mlieko, srvátka | Materské mlieko | |
| Nápoje | Pivo, soft drink | Káva | Čaj | Zázvorový čaj | Zelený čaj | Bylinkové čaje, citrónová voda |
Ako predchádzať prekysleniu?
Zvýšte podiel zásaditých potravín vo svojom jedálničku, predovšetkým ovocie a zeleninu, ktoré znižujú hladinu kyselín v tele. Pokiaľ nie ste priamo vegetariánom, ideálne je zaradenie vegetariánskej stravy do vášho jedálničku.
Obmedzte kyslé jedlá, najmä údené syry, mäso, ryby a vajcia. Obilniny, vlašské orechy, burské oriešky, šošovica a sója sú tiež kyslé, no v menšom rozsahu ako potraviny živočíšneho pôvodu.
Pomáhajte svojim obličkám pitím primeraného množstva vody.