Jozef Maximilián Petzval, rodák zo Spišskej Belej, bol génius, ktorý svojimi matematickými výpočtami a inžinierskym talentom položil základy modernej optiky a fotografie. Hoci sa nenarodil v čase prvých fotografických pokusov, jeho práca sa stala kľúčovým medzníkom vo vývoji fotografickej techniky.
Prvé fotografie mali dlhé expozičné časy, čo obmedzovalo ich praktické využitie. Joseph Nicéphore Niépce vytvoril v roku 1826 najstaršiu zachovanú fotografiu, no až vynález dagerotypie Louisom Daguerrom priniesol prvé prakticky použiteľné výsledky. Aj napriek tomu bola dagerotypia stále obmedzená dlhým časom expozície, ktorý mohol dosiahnuť až pol hodiny, čo si vyžadovalo použitie rôznych pomôcok na udržanie objektu v pokoji.
V roku 1840 sa profesor matematiky Jozef Maximilián Petzval, ktorý pôsobil na Viedenskej univerzite, pustil do zdokonaľovania optiky vtedajších fotografických prístrojov. Na základe svojich exaktných matematických výpočtov navrhol nový typ objektívu. V spolupráci s viedenským optikom P. W. F. Voigtländerom vytvoril portrétový objektív, ktorý predstavoval skutočný prevrat vo vývoji fotografickej optiky.
Revolučný Petzvalov objektív
Petzvalov objektív, skonštruovaný na základe presných výpočtov v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To znamenalo, že expozičný čas sa skrátil z niekoľkých minút (predtým 5 až 30 minút) na menej ako minútu, v ideálnom prípade až na sekundy. Tento pokrok umožnil fotografovanie bez potreby extrémneho osvetlenia a bez nutnosti dlhého státia objektu v pokoji.
Nový Petzvalov štvoršošovkový portrétny objektív pozostával z dvoch šošoviek z bikonvexného korunového a dvoch z bikonkávneho korunového skla. Tieto šošovky mali korigovanú tzv. achromatickú chybu a guľový odklon, čo viedlo k lepšej kvalite obrazu.
Vďaka Petzvalovej optike sa Daguerrova kamera priblížila k skutočnému fotografickému prístroju a umožnila fotografom presunúť sa zo záhrad a terás do ateliérov.
Ďalšie Petzvalove objavy a prínosy
Petzvalov vplyv na optiku ďaleko presahoval portrétne objektívy. V roku 1857 patentoval krajinársky objektív, nazvaný „fotografický Dialyt“, ktorý bol trikrát svetelnejší ako dovtedajšie krajinárske šošovky.
Okrem fotografických objektívov sa Petzval venoval aj iným oblastiam optiky a vedy:
- Zdokonalil Galileov ďalekohľad na základe matematických výpočtov.
- Podnietil konštrukciu dvojokého ďalekohľadu, z ktorého boli odvodené vojenské a turistické ďalekohľady s Petzvalom prepočítanými achromatickými šošovkami.
- Vylepšil mikroskop.
- Matematicky prepočítaval teóriu zrkadliacich plôch.
- Navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov.
- Skonštruoval zrkadlovú Petzvalovu lampu pre maximálne využitie svetelnej energie.
- Vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji - prenosným reflektorom s priemerom 1,3 m dokázal osvetľovať predmety až do vzdialenosti 2,7 km.
Petzvalov prínos do svetových dejín fotografickej techniky a optiky vôbec je všeobecne uznávaný. Je pokladaný za zakladateľa modernej optiky.
Petzvalov objektív dnes
Hoci Petzvalove poznatky predbehli dobu a vtedajší sortiment optických skiel neumožňoval plné využitie jeho teórií, jeho objektívy dodnes nachádzajú uplatnenie. Vďaka startupovej kampani firmy Lomography bol Petzvalov objektív redizajnovaný a začal sa opäť vyrábať pre moderné digitálne a analógové zrkadlovky. Jeho jedinečný bokeh efekt, známy ako Petzvalov efekt, je obzvlášť cenený vo fotografickom a módnom priemysle, ktorý v súčasnosti zažíva retro trend.
Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam a aj po takmer dvesto rokoch zostáva symbolom inovácií a pokroku vo svete fotografie.