Eva Kostolányiová: Príbeh plný talentu, bojov a nezlomnej sily

Eva Vermešová, neskôr prijala meno po svojom manželovi, Kostolányiová, sa narodila do jednoduchej, chudobnej rodiny v Trnave. Nad ich chalúpkou sa týčil vysoký komín trnavského cukrovaru. Svetlo sveta, ako sa zvykne vravieť, uzrela 2. novembra 1942. Eva vyznávala istú osobnú teóriu. Mala radšej chalanov, ako dievčatá. Ak to, čo len trochu šlo, nevnikala nikdy do dievčenského kolektívu. Jednoducho nerozumela ženskému spôsobu spracovávania sociálnych podnetov. Ako dieťa bola hodne ochranárska a dá sa dokonca povedať, že prejavovala i akúsi tvrdosť k tým, ktorí jej skrížili cestu, ale hlavne jej osobné záujmy, pri ochrane iných detí. Jej istá tvrdosť, bola v rozpore s tým, ako vyzerala, ako navonok pôsobila. I keď je nutné povedať, že Evka bola dôkazom teórie blonďatého „škaredého káčatka“ z ktorého sa nakoniec v dospelosti vykľuje, nádherná žena.

Pri narodení Evy z numerologického hľadiska dominuje jednoznačne osudové číslo „dvojka“. Ak sčítate všetky numerá v dátume narodenia dokopy, potom ešte aj výsledný dvojciferný výsledok, dostaneme dvojku. To vypovedá o vysokej intuícii. Takýto ľudia sú mimoriadne silní v oblasti EQ, teda v oblasti, emočnej inteligencie. Takže v popredí je pocitovosť, intuitívnosť, empatia a pochopenie. A hlavne nesebeckosť, dobroprajnosť.

Po pracovnej zmene v mäsokombináte Eva váha, či má na pohovory ísť. Je vystresovaná. Ivan, jej brat, sám je amatérskym hudobníkom, ju odprevádza. Je prijatá. Komisia u nej konštatuje obrovský talent k tancovaniu. Eva bola v SĽUKU štyri roky. Stále ju to ťahá ku spevu. V tomto období sa stretáva so synom vychýreného barového kapelníka Ľuda Galbavého. Jeho rodičia však nechcú ani počuť o tom, žeby ich syn mal chodiť s dcérou obyčajného „bíreša“. Eva, aby sa nejako vysporiadala s vlastným žiaľom, odchádza do Vojenského umeleckého súboru VUSu do Bratislavy. Podpisuje tu zmluvu zase ako tanečnica.

O speve malá Eva moc neuvažovala, dá sa dokonca povedať, že nespievala až tak dobre. Snívala skôr o ceste tanečníčky. Bol to práve Ivan Krajíček, ktorý ju viac menej z cesty tanečníčky odklonil na cestu, kam podľa môjho názoru osudovo patrila.

Začiatkom sedemdesiatych rokov u Evy Kostolányiovej diagnostikovali rakovinu prsníka. Dostala veľmi agresívny typ rakoviny. Dnes už s touto naozaj veľmi vážnou diagnózou zvyknú ľudia vystačiť po celý život. U Evy sa jednalo, bohužiaľ len o niekoľko málo rokov. V roku 1971 si Eva nahmatala na pravej strane pod pazušnou jamkou drobnú hrčku. To bol začiatok. Rakovinového bujenia. To súvisí hodne s imunitou, teda ťažisko jej ochorenia, dnes už to vieme, spočívalo v štýle jej života. Možno v strádaní a napätí, ktoré Eva často pociťovala. Do toho zájazdy, v šesťdesiatych rokoch, keď jazdila so SĽUKOM, častý hlad a je to tu. Je pravdou, že detstvo prežila v chudobe.

V decembri 1973 nastal v jej živote obrat. Eva hodne pribrala a následkom hormonálnej liečby a tým potlačenia jej ženskosti, jej ako vonkajší syndróm, zhrubol hlas. Eva až tak príliš nepribrala, len jej zhrubli kosti a svaly, následkom aplikovania mužského hormónu. Šlo o to, aby sa potlačilo jej nádherné ženstvo, ktoré komplikovalo ešte viac jej karcinogénne ochorenie. Vtedajšia liečba v rámci „lege artis“ bola z hľadiska dnešného dosť hrubá. Zdá sa mi, že dnešnými postupmi by sa predsa len dal postup jej ochorenia podstatne zmierniť. Rakovina vtedy spočívala hlavne v chirurgickej liečbe. Citostatiká, lieky, ktoré majú chemicky potláčať rakovinové bunky boli veľmi primitívne, hlavne neboli adresne cielené. V podstate poškodzovali aj zdravé tkanivo. To isté sa týkalo rádiovej liečby.

Eva bola veľký stresátor. Bála sa každého koncertu, ktorý bol pred ňou. Mnohí nechápali, pretože bola vždy pripravená. Bola obrovským stresátorom, pobehávala, zalamovala rukami a potila sa. Až pokiaľ nevyšla na pódium, potom akoby z nej všetko padlo. Začala spievať a nervy boli naraz preč. Mnohí vedia, že stres a rakovina sa veľmi dobre znášajú. Neustále prítomný stres je živnou pôdou pre vznik chaosu na bunečnej bázy. Umelci si myslia, že tréma a isté obavy sú v človeku prítomné, pretože vraj umelec nie je dostatočne pripravený. Nie je to tak. Tréma, nemusí vždy súvisieť s kvalitou prípravy. Tréma, úzkosť a obavy sú často krát následkom povahy a istej rozvykľanosti osobnosti človeka. Neistota a úzkosť súvisia aj z vierou v samého seba, so sebavedomím. Malé sebavedomie, to bol Evin prípad. Patrila k ženám, ktoré si moc neverili, vlastne si neverila vôbec. Jej sebavedomie bolo absolútne na nule. Eva často až fyzicky pociťovala svoje obavy. Reagovala na prítomný stres bolesťou žalúdku, niekedy až triaškou. Zavrela sa osamote a vyčkávala na čas, keď bude môcť konečne vyjsť na pódium. Pódium bolo jej záchranou.

Eva Máziková sa jej často kvôli tomu jej prežívaniu smiala. Obe boli úplne iné. Eva Máziková bola, dá sa povedať dosť ľahtikárska. Problémy si nepripúšťala a celkovo svet okolo seba zľahčovala. Eva Kostolányiová, bola iná. Zo všetkého si robila veľkú hlavu. Z miery ju dokázala vyviesť každá maličkosť, pokiaľ súvisela s jej profesionálnymi záujmami. Obe Evy sú škorpiónky. Súžitie škorpiónov je vždy hotová katastrofa. A tak vyzeralo i priateľstvo oboch umelkýň. Eva Máziková dnes ten vzťah dosť zľahčuje, ale Eva Kostolányiová to za svojho života, v tej dobe videla úplne inak. Ja viem, čas obrúsi všetko a je láskavý, pretože dá zabudnúť. To sa však týka iba živých.

Eva bola húževnatá a silná žena. Málokoho však k sebe pustila bližšie. Bola vnútorne tajomná až démonická. Takí škorpióni sú. Sú silní a často majú v sebe istú tvár, ktorej iní nerozumejú. Títo ľudia žijú pre svoj vnútorný cieľ, pre svoju vnútornú pravdu. Eva sa rozdávala, pretože to bol jej pohľad na život okolo seba, bola to jej životná filozofia. raz uviedol, že najviac samovrážd spáchali za posledných 200 rokov (v Amerike) práve ľudia, ktorí sa narodili v znamení škorpióna. Áno, celý obraz života Evky Kostolányiovej mal aj odvrátenú tvár. Jej Slnko osudu, bolo z druhej strany fejkové, tmavé a temné, bez úsmevu. Málokto však toto jej vnútorné rozpoloženie vnímal. Eva sa bála ukazovať svoju druhú tvár. Obávala sa nepochopeniu a výsmechu. Nezakladala si moc na svojej sláve, ale nedokázala, málokoho dokázala požiadať o pomoc. To viac súviselo s jej neistotou a obavou so zľahčovania a výsmechu.

Eva musela profesionálne bojovať omnoho viac, ako iní umelci. Nemala žiadne vzdelanie. V tej dobe sa vzdelanie, hodnota vzdelania vnímala trochu ináč, ako dnes. Dnes je všetko relativizované. Eva nerozumela každému priateľstvu. V šoubiznise už vtedy vládli nerovné vzťahy. Mnohí služobne starší umelci, zneužívali svoju moc. Pri každej príležitosti dávali najavo svoju nadradenosť. To že boli služobne starší, niekedy znamenalo viac, než všeobecná politická angažovanosť. Ak títo boli navyše členmi KSČ, boli absolútni vládcami nad tými druhými.

Eva mala všeobecný imidž bezstarostnej a pohodovej ženy. Ktorá ľahučko pláva spoločenským svetom, kde jej každý uhýba z cesty a pomáha, kam sa len pohne. Skutočnosť však bola iná. Čudné rošády, ktoré previedol Ľubo Belák a Braňo Hronec s Janou Belákovou a Evkou Kostolányovou, len málokto vtedy chápal. Jana Beláková prechádza od Braňa Hronca k Belákovi a Eva je odídená ku Braňovi Hroncovi. Isteže, aj Jana Beláková, bola v tom období hviezda, ale s Evou Kostolányovou sa nemohla porovnávať. Preboha, veď ani na Wikipédii doteraz nie je. Ale láska je láska. Jana Beláková, sestra kapelníka Ľuba Beláka, sa zakukala do jedného z Belákových hudobníkov a Eva Kostolányiová musela z kola von. Čo si budeme hovoriť, to podľa môjho názoru, Ľuba Beláka navždy poznačilo. Bolo to zlé rozhodnutie. Dá sa povedať, že tu niekde začína jeho, už len úradnícka, verejnosťou málo vnímaná cesta, tohto talentom výnimočne nadaného hudobníka. Pán Belák by mal o Evke Kostolányiovej napísať kvalitnú insitnú a vyčerpávajúcu monografiu. Podľa mňa to Slovensku dlhuje. Eva je veľká osobnosť Slovenska. A viem, že pán Ľubo Belák by mal čo opisovať.

Eva celý svoj život prijímala údery. Jej milovaný otec Peter, zomrel vo svojich 49 rokoch. Hodne mala k nemu blízko. Jej brat, Ivan, ktorý s ňou spievaval na „Čajoch o piatej“ (trnavsky „Té o péci“), ktoré sa konali v Kovosmalťáckom kulturáku, zomrel vo svojich 29 rokoch. Krátko potom, ako ju diagnostikovali na rakovinu, jej zomrela jej dlhoročná priateľka. Manželstvo sa jej nevydarilo. Jej manžel hodne žiarlil. Eva, potom, čo ochorela, takmer nemala blízkeho človeka. Máziková sa profesionálne i ľudsky od nej vzdialila. Eva zostala na najťažšie obdobie svojho života od roku 1971 až do svojej smrti absolútne sama. Všetkých blízkych, mimo rodinu, začal Evin život a osud zaujímať, až keď tu už medzi nami nebola. Po smrti. Aj to si musela počkať, až všetci tí čo sa k nej dnes hlásia, ukončili svoj profesný život, teda keď odišli na dôchodok. Potom sa začali združovať a spomínať na ňu. Prvá skutočná monografia o tejto veľkej slovenskej umelkyni vznikla až 20 rokov po jej smrti.

Eva často hovorila o samovražde. Len tí najbližší azda vedeli, že navštevovala celé roky psychiatra. Nie nebola duševne chorá. Bola len unavená z prehliadania a nezáujmu blízkych. Bola smutná a často sa cítila okolím nedocenená. Hlavne zo strany svojich priateľov. Profesionálne ponuky neodmietala, brala proste všetko. To preto, aby zabudla. Jedinú pozitívnu energiu, ktorej sa jej dostávalo, bol ohlas na svojich vystúpeniach. Tu sa nik nezaujímal, či má na to čo robí, či je dostatočne vzdelaná a podobne. Koncerty sa však nakoniec skončia a svetla rámp na noc stíchnu a nakoniec jej zostane len studená posteľ v nevykúrenom byte v Podunajských Biskupiciach, byt bez vody a bez priateľov. Jej vzťah s manželom sa totálne rozpadol. Pre akúsi aféru, s ktorou nechcel, odmietal skončiť. A Eva denne vystupuje pred svojimi rozžiarenými fanúšikmi. Ktorých naozaj miluje, pretože ich tak zúfalo potrebuje.

Eva v tomto zmysle raz poskytla rozhovor pre Mladý svět. So zúfalstvom v hlase a smútkom v očiach hovorila o týchto svojich ohromno-maličkostných veciach. Článok v Mladom svete nikdy nevyšiel. Keď sa o to Eva zaujímala, prečo jej krehká intímna spoveď doposiaľ v MS nevyšla, povedali jej v pražskej redakcii, že majú celkom iné redakčné záujmy.

Karel Gott v roku 1969 nahral platňu „Vánoce v zlaté Praze“. Evu Kostolányiovú táto hudobná vec ohromne nadchla. Karel Gott bol už na začiatku 70. rokov obrovskou hviezdou. Osobne sa domnievam, že už nikdy nebol tak slávny, ako práve v tomto období. Bolo to krátko po diagnostikovaní Evkynej rakoviny, keď sa rozhodla kontaktovať Karla Gotta. Mala v úmysle požiadať ho, poprosiť ho, o nejakú formu spolupráce. Za absolútny úspech by považovala, ak by spolu natočili nejakú pesničku. Kontaktovala ho celkovo tri krát. Nikto z jeho štábu sa naspäť neozval. A to Eva už v tom období, doslova valcovala slovenskú hudobnú scénu. Kade Karel Gott chodil, pěl chválu na Karla Duchoňa, Evy si ani nevšimol. (Duchoň ešte nie je v tej dobe pre Gotta skutočnou hrozbou, ako umelec len začína). Pre naozaj nadaných spevákov, popri Karlovi Gottovi, nebolo vo vtedajšom Československu, viac miesta. Ani pre Evku Kostolányiovú, ani pre Pavla Bartoňa.

Som vo veku, kedy je mojím chlebom už len dávna spomienka. Tá kŕmi moje telo. Keď sa i dnes stretnem so svojimi českými priateľmi, často sa dostaneme v diskusii k umelcom. Evku Kostolányiovú nám dodnes, naši českí priatelia, závidia.

V minulosti bolo bežné v poslednom štádiu rakoviny, kedy mával postihnutý človek také bolesti, že nebolo možné ich ničím vtedy dostupným zvládnuť, podávať zvláštne lieky. Takzvané halucinogény, hlavne z oblasti psychodelík. Človeku neutíšili bolesti úplne, ale prehrali jeho ukrutnú bolesť, mimo jeho telesnej schránky. Dalo sa potom hovoriť o akejsi bolesti „tam“, a nie primárne o „mojej“ bolesti. Človeka prehrali tieto liečivá úplne inam, zdôraznili jeho snový vnútorný level, ktorý tieto lieky zrazu vytiahli na povrch. Človek takto znášal i tie najväčšie bolesti s ľahkosťou a pohodou. Eva si tieto látky zadovážila vonku, za hranicami, pretože tie, ktoré jej podávali u nás, boli len málo účinné.

Fotografia Evy Kostolányiovej

Vytváranie dezertov môže byť nielen kulinárskym umením, ale aj formou osobného vyjadrenia. Inšpirácia dievčenskými menami otvára dvere kreatívnym možnostiam, ako preniesť charakteristické vlastnosti a pôvab mien do sladkých kreácií. Tento článok ponúka inšpiráciu pre recepty dezertov, ktoré sú inšpirované dievčenskými menami, a zároveň zdôrazňuje dôležitosť kvalitného prostredia pre ich prípravu.

Kuchyňa ako základ pre kulinárske umenie

Rovnako ako umelec potrebuje ateliér, kuchár potrebuje funkčnú a estetickú kuchyňu. Dôležitá je kvalita pracovnej dosky, ktorá by mala byť dostatočne veľká a vyrobená z odolného materiálu, ako je laminát, žula alebo umelý kameň. Premyslené úložné priestory, ako sú výsuvné systémy a závesné systémy, sú nevyhnutné pre udržanie poriadku. Nezabudnite na digestor, ktorý zabezpečí čistý vzduch počas varenia a pečenia. Stôl a stoličky by mali korešpondovať s charakterom miestnosti a vytvárať príjemnú atmosféru.

Recepty dezertov inšpirované dievčenskými menami

Sofia: Elegancia a jednoduchosť

Sofia, meno gréckeho pôvodu, znamená "múdrosť". Dezert inšpirovaný týmto menom by mal byť elegantný a jednoduchý, s dôrazom na kvalitné suroviny.

Recept: Panna Cotta so Sofiou

Panna cotta je taliansky dezert, ktorý je známy svojou hladkou a krémovou textúrou.

  • Ingrediencie: Smotana na šľahanie, cukor, vanilkový extrakt, želatína, čerstvé ovocie (napr. jahody).
  • Postup: Smotanu, cukor a vanilkový extrakt zohrejte v hrnci. Pridajte želatínu a miešajte, kým sa nerozpustí. Zmes nalejte do pohárov a nechajte stuhnúť v chladničke. Pred podávaním ozdobte čerstvým ovocím.
Panna Cotta

Júlia: Vášeň a temperament

Júlia, meno latinského pôvodu, je spojené s vášňou a temperamentom. Dezert by mal byť výrazný a plný chuti.

Recept: Čokoládové lávové koláčiky Júlia

Lávové koláčiky sú známe svojou tekutou čokoládovou náplňou.

  • Ingrediencie: Horká čokoláda, maslo, cukor, vajcia, múka.
  • Postup: Čokoládu a maslo rozpustite vo vodnom kúpeli. Pridajte cukor a vajcia a dobre premiešajte. Nakoniec pridajte múku a zľahka premiešajte. Zmes nalejte do vymastených formičiek a pečte v predhriatej rúre.

Ema: Sila a nezávislosť

Ema, meno nemeckého pôvodu, symbolizuje silu a nezávislosť. Dezert by mal byť robustný a uspokojujúci.

Recept: Jablkový crumble Ema

Jablkový crumble je klasický dezert s chrumkavou posýpkou.

  • Ingrediencie: Jablká, múka, ovsené vločky, cukor, maslo, škorica.
  • Postup: Jablká ošúpte a nakrájajte na kocky. Zmiešajte ich so škoricou a dajte do zapekacej misy. V miske zmiešajte múku, ovsené vločky, cukor a maslo a vytvorte posýpku. Posýpku rozsypte na jablká a pečte v predhriatej rúre. Podávajte teplé so šľahačkou alebo vanilkovou zmrzlinou.

Laura: Víťazstvo a sláva

Laura, meno latinského pôvodu, znamená "víťazstvo" alebo "sláva".

Recept: Torta Laura s lesným ovocím

Torta s lesným ovocím je elegantný a osviežujúci dezert.

  • Ingrediencie: Piškótové cesto, smotanový krém, lesné ovocie (maliny, čučoriedky, černice), želatína.
  • Postup: Piškótové cesto prerežte na dve časti. Spodnú časť potrite smotanovým krémom a poukladajte na ňu lesné ovocie. Prikryte druhou časťou piškótového cesta a potrite zvyšným krémom. Ozdobte lesným ovocím a zalejte želatínou. Nechajte stuhnúť v chladničke.

Hana: Láskavosť a milosť

Hana, meno hebrejského pôvodu, znamená "milosť" alebo "láskavosť". Dezert by mal byť jemný a sladký, s nádychom delikátnosti.

Recept: Makrónky Hana s ružovou vodou

Makrónky sú francúzske mandľové pusinky s krémovou náplňou.

  • Ingrediencie: Mandľová múka, práškový cukor, bielky, cukor, ružová voda, potravinárske farbivo (ružové).
  • Postup: Mandľovú múku a práškový cukor preosejte. Bielky vyšľahajte s cukrom na tuhý sneh. Pridajte ružovú vodu a potravinárske farbivo. Sneh zľahka vmiešajte do mandľovej zmesi. Zmes naplňte do cukrárskeho vrecka a na plech vystlaný papierom na pečenie striekajte malé kolieska. Nechajte ich zaschnúť a potom pečte v predhriatej rúre. Po vychladnutí ich zlepte krémom podľa vlastnej chuti.
Farebné makrónky

Tipy pre dokonalý dezert

  • Kvalitné suroviny: Používajte čerstvé a kvalitné suroviny, ktoré zvýraznia chuť dezertu.
  • Estetická prezentácia: Dezert nielen chutí, ale aj vyzerá dobre. Používajte rôzne ozdoby, ako sú čerstvé ovocie, čokoládové hobliny alebo jedlé kvety.
  • Experimentovanie: Nebojte sa experimentovať s rôznymi príchuťami a textúrami.

Výber vhodného dievčenského mena môže mať veľký vplyv na sebavedomie dievčatka. Výber mena často odráža kultúrnu príslušnosť a tradície rodiny. Dievčatko môže byť pomenované po predkoch, či už zo zvyku alebo ako prejav úcty a lásky voči nim. Taktiež sa mená vyberajú v súlade s rodinnými hodnotami, vierou, či osobnými preferenciami.

Dievčenské mená - ako si správne vybrať dievčenské meno?

Pri výbere dievčenského mena je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:

  • Význam: Význam mena môže mať pre niektorých významný odkaz. Niektoré mená majú historické, náboženské alebo kultúrne odkazy.
  • Výslovnosť: Skúste povedať meno nahlas a skontrolujte, či znie dobre a spája sa s vaším priezviskom.
  • Popularita: Vyberte si meno, ktoré sa vám naozaj veľmi páči alebo je pre vás originálne.
  • Zdroje inšpirácie: Vyhľadávajte mená v rôznych zdrojoch, ako sú knihy, internetové stránky, filmy, televízia, histórie, príroda, mýty a podobne.
  • Zvážte tradície a kultúru: Zvoľte meno, ktoré odzrkadľuje vaše korene.
  • Spolu s partnerom: Diskutujte a rozhodnite sa spolu o tom, aké meno by ste chceli pre vaše milované dieťa.

Meno dieťaťa ho bude sprevádzať po celý život. Odporúčame: Výbavička pre bábätko. Čo bábätko bude potrebovať a čo nie?

Zoznam dievčenských mien - top dievčenské mená - TOP 100

Pokiaľ ako rodičia vyberáte krstné meno pre vaše malé dievčatko, vedzte, že bábätko môže dostať až tri krstné mená. Výber krstného mena ale nebýva jednoduchý!

Talianske dievčenské mená - TOP 10 dievčenských mien v Taliansku

Najpopulárnejšie talianske dievčenské mená sú:

  1. Lucia
  2. Sofia
  3. Alica
  4. Giulia
  5. Martina
  6. Sara
  7. Chiara
  8. Beatrice
  9. Aurora
  10. Emma

Americké dievčenské mená

Najpopulárnejšie americké dievčenské mená sa často menia v priebehu rokov, ale tu sú niektoré z najbežnejších mien v nedávnej dobe:

  • Emma
  • Olivia
  • Ava
  • Isabella
  • Sophia
  • Mia
  • Charlotte
  • Amelia
  • Harper
  • Evelyn

Netradičné dievčenské mená

Tu je niekoľko príkladov netradičných dievčenských mien:

  • Zara
  • Nia
  • Azalea
  • Juna
  • Amara
  • Elara
  • Lyra
  • Calliope
  • Aria
  • Seraphina

Tieto mená sú trochu menej bežné, ale stále zvučné a pekné.

Jednoduchý taliansky recept na tiramisu krok za krokom

Existuje niekto, kto by nemal rád lahodné, nadýchané talianske tiramisu? Dezert, ktorý v tradičnej podobe prežil desaťročia, sa teší aj dnes mimoriadnej obľube. Receptov na túto taliansku pochúťku existuje mnoho. Niektoré z nich obsahujú surové vajcia (prípadne šľahané nad parou), u nás v EBENICA COFFEE sa nám však osvedčil skôr recept na tiramisu bez vajec. Pripravte si ho s nami!

  1. Najprv si pripravte kávu, ktorú prelejte do misky a nechajte ju celkom vychladnúť.
  2. Následne sa pustite do jednoduchého krému. Do misky vložte mascarpone, ktoré jemne premiešajte. Vyhnite sa mixéru - mascarpone by príliš zredlo a tiramisu by nestuhlo.
  3. Do vyššej nádoby vylejte smotanu, pridajte k nej 3 lyžičky trstinového cukru a vyšľahajte ju dotuha.
  4. Na rade je tá najdôležitejšia časť - namáčanie piškót do kávy a prekladanie s krémom. Piškótu jednu po druhej namáčajte do kávy, ukladajte do misiek, v ktorých chcete dezert servírovať a prekladajte to krémom.
  5. Následne nechajte tiramisu niekoľko hodín v chladničke stuhnúť.
  6. Podávajte ideálne so šálkou čerstvo pripravenej výberovej kávy. Dobrú chuť!

Vedeli ste, že…? Podľa americkej Asociácie pre výberovú kávu (SCAA) sa výberovou môže nazývať káva, ktorá získa minimálne 80 bodov na ich 100 bodovej stupnici. Výberová káva sa pestuje v ideálnych klimatických podmienkach a vyznačuje sa výraznou chuťou a malým výskytom defektných zŕn.

Existuje viacero teórií - alebo ak chcete legiend - o tom, ako vlastne recept na tiramisu vznikol. Dokázané je len to, že pochádza z Talianska, jednotlivé regióny sa však bijú o to, kto s dezertom prišiel ako prvý. Jeden príbeh sa však v tejto súvislosti skloňuje najčastejšie. Hovorí o majiteľke reštaurácie Le Beccherie v meste Treviso, ktorá v 60. rokoch minulého storočia náhodne prišla s týmto kávovým receptom a nazvala ho podľa svojho dievčenského mena Tiramisù. Ďalší, rovnako uveriteľný príbeh hovorí o tom, že tiramisu pôvodne vzniklo počas druhej svetovej vojny. Podľa tejto verzie ženy talianskych vojakov pripravovali svojim manželom tento vysoko energetický dezert pred tým, než odišli do boja. Či už to bolo tak alebo onak (alebo si vyberiete jeden z desiatok ďalších príbehov z rôznych regiónov Talianska), tiramisu zostáva verné svojmu názvu. Vo voľnom preklade z taliančiny to totiž znamená „zdvihni ma“ alebo „vytiahni ma hore“. Tento názov sa často interpretuje obrazne ako „rozveseľ ma“ alebo „povzbuď ma“, čo je odkaz na povzbudzujúci efekt kofeínu, jednej z hlavných ingrediencií tohto dezertu.

Aby ste dosiahli pri recepte na tiramisu čo najlepšie výsledky v chuti, je veľmi dôležité vybrať si správnu kávu. Ideálne je staviť na výberovú kávu, ktorá bola s citom upražená a správne skladovaná až do doby, keď sa stala súčasťou vášho dezertu.

Káva a ingrediencie na Tiramisu

tags: #dezert #podla #dievcenskehoho #mena