Diaľnica D1 je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu so Záhorom v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou. Trasa diaľnice D1 začína v Bratislave a pokračuje cez Trnavu, Trenčín, Žilinu, Martin, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce do Záhoru. V zmysle dlhodobých plánov má diaľnica D1 končiť napojením na ukrajinskú diaľnicu M6 v priestore nového hraničného priechodu na štátnej hranici s Ukrajinou, neďaleko obce Záhor. Trasa diaľnice vedie cez Trnavu, Piešťany, Trenčín, Žilinu, Vrútky, Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Levoču, Prešov, Košice, Michalovce a Sobrance.
Diaľnica D1 je súčasťou vetvy „A“, 5. paneurópskeho koridoru s trasou Bratislava - Žilina - Košice - Užhorod - Ľvov a európskych ciest E50 (Trenčín - Bidovce - hranica s Ukrajinou), E58 (Bratislava - Trnava), E75 (Bratislava - Hričovské Podhradie), E442 (Bytča - Hričovské Podhradie) a E571 (Bratislava - Trnava). Na financovaní výstavby diaľnice sa významnou mierou podieľa aj Európska únia, samotná organizácia výstavby však leží na Slovenských orgánoch verejnej správy a NDS a.s.
Výstavba diaľnice D1 začala v roku 1972, pričom medzi Bratislavou a Trenčínom do roku 1999 formálne šlo o diaľnicu D61. Trasa diaľnice D1 je dlhá 512 kilometrov a od roku 1999 začína v diaľničnej križovatke Bratislava - Pečňa, kde sa nachádza aj nultý kilometer diaľnice.
Súčasný stav a výzvy
V súčasnosti je sprevádzkovaných 395,9 kilometrov diaľnice D1. Vo výstavbe je aktuálne 28,4 kilometrov diaľnice D1 a to v úsekoch medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou a medzi Hubovou a Ivachnovou. V príprave je na trase z Bratislavy do Košíc už iba úsek medzi Turanmi a Hubovou v dĺžke 13,5 kilometra, všetky ostatné úseky medzi týmito dvoma mestami sú aktuálne už buď v prevádzke alebo vo výstavbe.
Hlavná časť zostávajúcich úsekov v príprave v celkovej dĺžke 74,2 kilometra tak leží východne od Košíc, v úseku od Bidoviec až po Záhor na hraniciach s Ukrajinou.
Na severnom Slovensku je v úseku medzi Turanmi a Prešovom, zatiaľ sprevádzkovaných 148,9 kilometrov diaľnice. Ďalej je v tomto úseku vo výstavbe 14,9 kilometra a v príprave 13,5 kilometra diaľnice D1.
V súčasnosti prebieha výstavba v úseku Hubová - Ivachnová. Tento 15,2 kilometra dlhý úsek tvorí severný obchvat Ružomberku. Súčasťou tohto úseku je aj tunel Čebrať. Výstavba v tomto úseku bola zahájená ešte v roku 2014, v priebehu výstavby však došlo k výskytu neočakávaných geologických porúch, čo si vyžiadalo prerušenie výstavby a prepracovanie projektu výstavby. Výstavba tohto úseku bola obnovená v zmysle nového technického projektu v roku 2018, s predpokladom dokončenia na jar 2026.
Technicky a stavebne najnáročnejší, 13,5 kilometra dlhý úsek Turany - Hubová je aktuálne iba v príprave s predpokladom zahájenia výstavby v roku 2027 a predpokladom dokončenia v roku 2034.
Chýbajúcemu úseku diaľnice D1, ktorý má spojiť okolie Žiliny s Ružomberkom, padlo ďalšie poleno pod nohy. Vyše roka mu Národná diaľničná spoločnosť (NDS) hľadala zhotoviteľa, aktuálne však tender stopol Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Podľa ÚVO nebol nastavený férovo a nebol ani právne bezchybný. Objektívne síce ide o jeden z najproblematickejších článkov diaľnice za 1,5 miliardy eur, no od začiatku ho sprevádzajú skôr chyby, ktorým sa dalo vyhnúť.
Najdrahšia súťaž v histórii Slovenska čo sa týka cestnej infraštruktúry na úsek D1 Turany - Hubová, začala byť pod drobnohľadom už vlani, krátko po spustení. Viacero stavebných firiem podalo námietky voči podmienkam tendra krátko po jeho otvorení. Jedna z námietok bola, že NDS si stanovila neadekvátne pravidlá. Dôvodom sú nielen dva tunely a mosty, či mimoúrovňová križovatka, ale aj výstavba v chránenom území Natura 2000.
Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža však rozhodnutie ÚVO priamo poškodzuje záujmy krajiny a vracia proces výstavby posledného chýbajúceho úseku D1 o dva roky dozadu. Vyhlásenie novej súťaže podľa slov ministra oberie štát o viac než miliardu eur. Ráž zdôraznil, že v novembri minulý rok ten istý úrad označil podmienky za férové. Zároveň preto naznačil, že zámery úradu mohli byť motivované postrannými úmyslami.
Technické aspekty a tunely
Výstavba diaľnice D1 je mimoriadne technicky náročná najmä v hornatom teréne severného Slovenska, obzvlášť v úseku medzi Hričovským Podhradím a Ivachnovou. Na diaľnici D1 sa po jej úplnom dokončení bude nachádzať až dvanásť tunelov, s celkovou dĺžkou takmer 36 kilometrov.
V súčasnosti je z týchto dvanástich tunelov v prevádzke osem; tunel Branisko (4 975 m), tunel Lučivná (250 m), tunel Bôrik (999 m), tunel Šibenik (591 m), tunel Višňové (7 445 m), tunel Ovčiarsko (2 360 m), tunel Žilina (655 m) a tunel Prešov (2 244 m). Vo výstavbe je momentálne tunel Čebrať (3 600 m). V príprave je výstavba tunelov Korbeľka (5 868 m), Havran (2 820 m) a Dargov (4 008 m).
Úsek D1 Turany - Hubová bude mať dĺžku 13,5 kilometra (km) a súčasťou budú dva nové tunely Havran (2,9 km) a Korbeľka (5,9 km). Okrem toho sa tu postaví 11 mostov, dve križovatky a aj jedno nové stredisko správy a údržby.
Strategická časť diaľnice medzi Bratislavou a Košicami mala byť symbolom schopnosti štátu budovať dlhé diaľnice - a ukázalo sa, že mu to zrovna nejde. Nachádzať sa má v území Žilinského kraja, na rozhraní okresov Martin, Dolný Kubín a Ružomberok. Úsek dlhý takmer 14 km začína pri rieke Váh pri Dubnej Skale a Turanoch, kde sa má napojiť na existujúcu diaľnicu. Projekt však dlhodobo naráža na limity krajiny, keďže trasa vedie cez územia s vysokou ochranou prírody (Malá a Veľká Fatra, Natura 2000). To v minulosti spôsobilo zrušenie povolení a zmeny trasovania, čo trvanie projektu značne predĺžilo.
Z údolia Váhu má prechádzať do dvoch tunelov - Korbeľka (s dĺžkou 6 km) a Havran (dlhý 3 km), ktoré pôjdu tesne po sebe. Koridor je úzky, preto je to komplikácia. Medzi tunelmi je plánovaná iba krátka pasáž na mostoch, v rámci obce Strakovany. Tunel Havran vyústi za dedinou Švošov, po čom sa diaľnica napojí na D1 Hubová - Ivachnová, križovatkou Hubová. Práve dva tunely a tri mosty robia z diaľnice mimoriadne komplikovaný stavebný projekt. Tie síce majú minimalizovať stret vodičov so zverou, no zároveň výrazne predražujú stavbu a robia ju technicky náročnou.
Financovanie a budúcnosť
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyhlásila tender na rozšírenie diaľnice D1 v úseku Bratislava - Triblavina spolu s výstavbou križovatky diaľnic D1 a D4 v septembri 2021. Predpokladaná cena stavebných prác, plánovaných podľa verejného obstarávania na tri a pol roka, bola určená na 127 miliónov EUR bez dane z pridanej hodnoty.
Verejné obstarávanie, teda hľadanie realizátora, vyhlásila NDS ešte v auguste 2024 s predpokladanou cenou 1,473 miliardy eur, pričom dielo vláda označila za strategickú investíciu.
Nenávratný príspevok sa pohybuje okolo 5,5 milióna eur. V takom prípade by stavbu vybudoval aj zaplatil súkromník, a prevzal jej prevádzku.
Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba v rozkladovom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pre diaľničný úsek D1 Turany - Hubová. Šéf envirorezortu zdôraznil, že v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní bolo stanovených 46 podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny stavby na životné prostredie. Výsledkom je, že v procese výstavby aj prevádzky diaľnice sa bude monitorovať kvantita a kvalita podzemnej vody, vykonávať meranie hladín podzemnej vody a výdatnosti zdrojov podzemných vôd.
Dôležitosť dobudovania diaľnice zdôraznil aj minister dopravy Jozef Ráž.
Diaľnica D1 Turany - Hubová - údolný variant (november 2023)
K nateraz deklarovanému plánu zahájenia verejného obstarávania v roku 2024 treba totižto pristupovať s veľkou obozretnosťou. NDS stále nedisponuje ani územným rozhodnutím pre tento úsek, ani stavebným povolením. Projektová príprava úseku je síce takmer hotová, ale predbežne plánované náklady na úrovni až 70 miliónov eur za jeden kilometer diaľnice ľahko vyvolajú ďalší odklad výstavby, keďže štát túto stavbu bez pomoci Európskej únie nedokáže zaplatiť.
Diaľnica z Bratislavy do Košíc nebude ešte po otvorení úseku D1 Hubová - Ivachnová kompletná. Nemyslíme si však, že ide o odkladaný projekt. Prípravné procesy boli na Slovensku veľmi zdĺhavé, aj preto sme pripravili zákon o strategických investíciách, ktorého cieľom je skrátiť prípravu projektov približne na polovicu. Diaľničiari ešte pracujú na časti D1 Dubová - Ivachnová, ktorá je obchvatom Ružomberka a má byť prístupná v priebehu nasledujúceho roka. Posledným chýbajúcim kúskom D1 zostane práve trasa pri Turanoch. Kým nebude dobudovaná, severná vetva D1 zostane nekompletná a kapacitne obciam nič nepomôže, čo má dopad aj na ekonomiku regiónu. Dôvodom, prečo sa ešte ani nezačal stavať, sú však aj chýbajúce peniaze. Finančný model, teda v akom pomere bude za stavbu platiť štát a odkiaľ vezme zostávajúce zdroje, nie je jasný.