Právo na jedlo: Základný pilier ľudskej dôstojnosti a zdravého vývoja

Každé dieťa má právo na dostatok zdravej výživy. Máš právo na zdravé jedlo. Rodičia alebo iní dospelí majú povinnosť starať sa o Teba, aby si nebol hladný.

Nedostatok potravín alebo ich zlá kvalita môže viesť k porušeniu zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo dokonca mučenia. Ak by ste zostali dva dni úplne bez jedla, bolo by to jasné porušenie vašich práv. Ak niekto zomrie v dôsledku nedostatočného množstva alebo kvality potravín, ide o porušenie práva na život.

Jedlo, ktoré prijímate, musí byť zdravé, obsahovať všetky potrebné živiny a malo by byť rovnomerne rozložené počas celého dňa. To znamená, že jedlo by sa malo podávať trikrát denne s maximálnym časovým odstupom sedem hodín.

Obmedzenie prístupu k jedlu sa nikdy nesmie používať ako trest.

Ilustrácia zdravej stravy pre deti

Príspevok na stravovanie zamestnancov a stravné

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu.

Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon. Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

Zamestnanci v pracovnom pomere

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári a nárok na stravné

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov.

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Konatelia a spoločníci

Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Ilustrácia práce z domu s možnosťou objednania jedla

TIP: S kartou UpDéjeuner si môžete objednať jedlo priamo domov aj cez službu Wolt. Ak pracujete z domu a nemáte čas pripraviť si obed vopred alebo ste počas práce dostali na niečo chuť, vyberte si obľúbenú reštauráciu, cukráreň alebo podnik vo vašom meste a zopár klikmi máte objednávku u seba. Stačí, ak v časti platobné údaje zvolíte kartu UpDéjeuner.

Kedy táto povinnosť nevzniká?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).

  • Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
  • Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Príklad: Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.

TIP: Práve vďaka stravovacej karte a zákazníckej zóne máte prehľad o všetkých transakciách, prijatých platbách či výdavkoch. Môžete si tak ľahko pozrieť a skontrolovať aj v takýchto situáciách, či vám zamestnávateľ poslal správnu sumu peňažných prostriedkov za daný mesiac.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Stravné pri Tuzemských Pracovných Cestách

Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni.

Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.

Ak zamestnanec počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Časové Pásma a Sumy Stravného

Suma stravného sa určuje podľa zákona o cestovných náhradách a odvíja sa od tzv. časových pásiem:

Dĺžka trvania pracovnej cesty v hodinách Suma stravného (od 1.4.2025)
5 - 12 hodín 8,80 €
12 - 18 hodín 13,10 €
nad 18 hodín 19,50 €

Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. apríla 2025 upravujú sumy stravného pre jednotlivé časové pásma.

Krátenie Stravného

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.

Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške). Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.). Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.

  • Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
  • Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
  • Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Pri sumách stravného podľa oznámenia MPSVR SR č. 39/2025 Z. z. sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa od 1. apríla 2025, kráti napríklad za bezplatne zabezpečenú večeru o 6,825 € (19,50 € x 35 % = 6,825 €).

Je dôležité upozorniť na to, že sa nezaokrúhľuje vypočítaná nominálna (menovitá) miera krátenia, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Určené stravné = nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa - vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) bez zaokrúhlenia.

Ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného, nominálna hodnota krátenia za raňajky, obed a večeru sa vypočíta z najvyššej dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje. Zaokrúhľuje sa až vypočítané stravné a to vždy na najbližší eurocent nahor.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod). Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.

Príspevok na Stravovanie Zamestnanca

Zamestnávateľ má podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny týmito spôsobmi:

  • vo vlastnom stravovacom zariadení,
  • v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
  • prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby (teda formou stravovacích poukážok - gastrolístkov, resp. primárne elektronickou formou stravovacej karty); alternatívne plnenie je poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutia finančného príspevku má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zo Zákonníka práce vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť poskytovať zamestnancovi príspevok na stravovanie, a to:

  • vo výške najmenej 55 % z ceny jedla,
  • najviac za každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín.

Maximálna a Minimálna Výška Príspevku

Od 1. apríla 2025 platí, že maximálny zákonný príspevok na stravovanie je 4,84 eura (55 % z 8,80 eur). Ďalej môže prispievať zamestnávateľ aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška takéhoto príspevku určená nie je.

Minimálna hodnota gastrolístka od 1. apríla 2025 je 6,60 eura (75 % zo sumy 8,80 eura). Pri tejto hodnote stravovacej poukážky prispieva zamestnávateľ zamestnancovi na stravovanie sumou 3,63 eura (55 % zo sumy 6,60 eura).

Elektronické Stravovacie Karty

Zamestnávatelia, ktorí zabezpečujú stravovanie zamestnancom prostredníctvom právnickej, resp. fyzickej osoby oprávňujúcej sprostredkovať stravovacie služby, je cenou jedla hodnota stravovacej poukážky (gastrolístka). Tá musí byť najmenej 75 % z výšky stravného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín.

Podľa Zákonníka práce sa stravné lístky poskytujú v elektronickej forme. Výnimkou povinnej elektronizácie lístkov je situácia, že použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Vzdialenosť, ktorá by bližšie špecifikovala „blízkosť“ však v zákone nie je definovaná.

Poskytovanie Stravného vopred

Dobitie stravovacej karty (resp. gastrolístky) aj finančný príspevok na stravovanie je potrebné poskytovať vopred. Ak by ste zamestnancom vyplatili finančný príspevok či dobili kredit na stravovacej karte prostriedky až dodatočne, podľa finančnej správy by ste zo stravného vyplateného pozadu museli odviesť daň a zaplatiť odvody ako z bežnej mzdy. Nenaplnil by sa totiž účel, že sa mohli prostriedky použiť na nákup stravy v reálnom čase.

Stravné Podnikateľa (SZČO)

Samostatne zárobkovo činné osoby, teda napríklad živnostníci, ktorí uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, si môžu do svojich výdavkov zahrnúť aj stravné. To nie je potrebné dokladovať bločkom, faktúrou za nákup jedla či stravovacích poukážok, avšak do daňových výdavkov si môžu uznať za každý odpracovaný deň sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín (v prípade, že nie je tejto SZČO poskytované v daný deň stravné ako zamestnancovi, nie je mu priznané stravné na pracovnej ceste zamestnanca alebo SZČO, ani nejde o výdavok na stravu poskytnutý ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti).

Od 1. apríla 2025 si SZČO môžu uznať do daňových výdavkov 4,84 eura za odpracovaný deň. Podmienkou je preukázať, že v daný deň osoba skutočne vykonávala podnikateľskú činnosť, nakoľko nejde o pracovný, ale odpracovaný deň.

Stravné pri Zahraničných Pracovných Cestách

Pri zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné za každý kalendárny deň, počas ktorého cestuje mimo územia SR. Výška stravného sa určuje podľa dĺžky trvania zahraničnej pracovnej cesty v kalendárnom dni a vypláca sa v eurách alebo v cudzej mene.

Čas strávený mimo územia SR sa rozdeľuje do troch časových pásiem, pričom každé pásmo zodpovedá určitému percentu zo základnej sadzby stravného pre konkrétnu krajinu. Základné sadzby stravného pre jednotlivé štáty sú uvedené v Opatrení Ministerstva financií SR č. 401/2012 z 12.12.2012. Stále platné sadzby stravného v jednotlivých krajinách nájdete v článku Diéty (stravné) - zahraničné pracovné cesty.

Zmeny v Sumách Stravného

Z údajov, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle Štatistický úrad SR, vyplynulo, že došlo k splneniu podmienky na zvýšenie súm stravného pri pracovných cestách. Sadzby stravného sa naposledy zmenili od 1. apríla 2025.

Prehľad Vývoja Súm Stravného

Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj súm stravného podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. (§ 8 ods. 1):

Dĺžka trvania pracovnej cesty v hodinách Oznámenie č. Dátum účinnosti Suma stravného
5 - 12 39/2025 Z. z. 1. 4. 2025 8,80 €
211/2024 Z. z. 1. 9. 2024 8,30 €
368/2023 Z. z. 1. 10. 2023 7,80 €
171/2023 Z. z. 1. 6. 2023 7,30 €
432/2022 Z. z. 1. 1. 2023 6,80 €
281/2022 Z. z. 1. 9. 2022 6,40 €
116/2022 Z. z. 1. 5. 2022 6 €
12 - 18 39/2025 Z. z. 1. 4. 2025 13,10 €
211/2024 Z. z. 1. 9. 2024 12,30 €
368/2023 Z. z. 1. 10. 2023 11,60 €
171/2023 Z. z. 1. 6. 2023 10,90 €
432/2022 Z. z. 1. 1. 2023 10,10 €
281/2022 Z. z. 1. 9. 2022 9,60 €
116/2022 Z. z. 1. 5. 2022 9 €
nad 18 39/2025 Z. z. 1. 4. 2025 19,50 €
211/2024 Z. z. 1. 9. 2024 18,40 €
368/2023 Z. z. 1. 10. 2023 17,40 €
171/2023 Z. z. 1. 6. 2023 16,40 €
432/2022 Z. z. 1. 1. 2023 15,30 €
281/2022 Z. z. 1. 9. 2022 14,50 €
116/2022 Z. z. 1. 5. 2022 13,70 €
Graf vývoja súm stravného v čase

Špecifické Situácie a Otázky

Stravovanie Počas Dovolenky

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Za uvedeného predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnuté za dni dovolenky, PN, návštevy lekára oslobodeným príjmom pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm.

Stravovanie Konateľa Spoločnosti

Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods.

V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods.

Právo dieťaťa na vzdelanie a stravovanie

Každé dieťa má právo na vzdelanie. Máš právo, ale aj povinnosť chodiť do školy a učiť sa.

V súvislosti so stravovaním detí v školských zariadeniach platí, že dieťa má právo na stravu zodpovedajúcu jeho veku a zdravotnému stavu. V prípade, ak má dieťa špecifické dietetické potreby (napr. bezlepková diéta), tieto by mali byť zohľadnené.

Rodičia detí, ktoré sa zúčastňujú výchovno-vzdelávacej činnosti, majú možnosť požiadať o dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa (tzv. „obedy zadarmo“). Táto dotácia nie je automatická a vyžaduje si podanie žiadosti.

Výška dotácie na stravovanie sa líši v závislosti od ročníka dieťaťa:

  • 1,40 eur na dieťa v poslednom ročníku materskej školy / za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-vzdelávacej činnosti.
  • 2,30 eur na dieťa na druhom stupni základnej školy / deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo vyučovania v základnej škole na druhom stupni, vyučovania v prvom ročníku až štvrtom ročníku osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole alebo vyučovania v prvom ročníku päťročného vzdelávacieho programu v strednej škole po prijatí na vzdelávanie v strednej škole z ôsmeho ročníka základnej školy a odobralo stravu.

Rodič dieťaťa žiada o poskytnutie dotácie na stravu každoročne, pred začiatkom nového školského roka v termíne stanovenom zriaďovateľom školy. Obvykle je to koncom júna/začiatkom júla.

Schéma procesu žiadosti o dotáciu na stravovanie detí

tags: #dieta #ma #pravo #na #jedlo