Podstatná časť produkcie mlieka je produktom chovu dojníc. Okrem dojníc produkujú mlieko bahnice a vzhľadom na malú početnosť stavov nepatrné množstvo aj kozy. Najväčší celospoločenský význam chovu HD a najmä dojníc je predovšetkým v produkcii vysokohodnotného produktu - mlieka. Vo svete sa ročne vyrobí 500 - 520 mil. ton mlieka, z čoho cca 345 mil. ton.
Mlieko je významnou potravinou a v detskej výžive temer nepostrádateľným zdrojom bielkovín. Bielkoviny mlieka - kazeín, laktalbumín a laktoglobulín patria medzi plnohodnotné bielkoviny, obsahujú všetky aminokyseliny, ktoré si ľudský organizmus nevie sám vyprodukovať. Mliečne bielkoviny využíva ľudský organizmus na 90 %. Okrem samotných bielkovín, mlieko obsahuje mliečny tuk, ktorý sa vyznačuje vyšším obsahom nižších mastných kyselín rozpustných vo vode, následkom čoho sa rýchlo v črevách vstrebáva a je preto ľahko stráviteľný. Ďalšou významnou zložkou mlieka sú dôležité minerálne látky ako je najmä vápnik a fosfor, ktorých vstrebávanie a využitie ľudským organizmom podporuje mliečny cukor. Nie je zanedbateľný ani obsah enzýmov a vitamínov, najmä vitamínu A, ale tiež vitamínov B1 a B2.
Okrem samotnej produkcie mlieka, v chove dojníc sa produkujú aj ďalšie produkty a to teľatá, maštaľný hnoj, močovka. Dojnice sú vo výrobnom procese zaradené dlhodobo, čo znamená, že v podnikoch sú zaradené medzi HIM a z tohto dôvodu sú aj odpisované. Po vyradení (brakovaní) z chovu výrobca získa ich realizáciou príjmy - tržby z brakovania, preto dojnice sú zdrojom mäsa, kože a ďalších produktov. Význam dojníc ako aj ostatného HD je v produkcii kvalitného maštalného hnoja, ďalej je to schopnosť týchto zvierat premieňať objemové krmivá na kvalitné živočíšne - biologicko vysoko hodnotné produkty, schopnosť HD využívať produkty z menej intenzívnych plôch, ako sú lúky a pasienky a pri primeranej intenzite spásania zabezpečiť ich hnojenie.
Ekonomické aspekty produkcie mlieka na Slovensku
V roku 2021 mliekarne zaplatili za nákup surového kravského mlieka 269 mil. eur, v roku 2022 to už bolo viac ako 358 mil. eur. Medziročne tak mliekarne zaplatili za mlieko o 34 % viac. Za zvyšovaním cien mlieka musíme hľadať vplyv udalostí uplynulého roku, ako je inflácia, energetická kríza, sucho a horúčavy, ale aj výrazný tlak na znižovanie celkového investičného dlhu.
Sucho sa podpísalo pod obrovský výpadok produkcie, ale aj zhoršenie kvality krmovín, hlavne kukurice na siláž. Deficit zrážok spôsobil u kukuríc na siláž nízky vzrast a v mnohých prípadoch rastliny vôbec nenasadili klasy, a ak nasadili, tak neprišlo k dostatočnému opeleniu, čo opäť spôsobilo výpadok kukuričného zrna. Naviac vysoké denné teploty spôsobili rýchly vzostup sušiny kukuríc zasychaním rastlín zdola, či spálením vrchných listov, čo vo veľkej miere ovplyvnilo stráviteľnosť vlákniny a organickej hmoty. Výpadok v produkcii kukurice na zrno podniky odhadli na takmer 50 %. Zaznamenané boli aj straty v objeme pri jednoročných (-42 %) a viacročných krmovinách (-43 %), ako aj pri trvalých trávnych porastoch (-50 %). Doplnenie sacharidovej zložky kukuričnej siláže suchou kukuricou alebo vlhkým kukuričným zrnom spôsobilo ďalší nárast nákladov.
Z tohto dôvodu prvovýrobcovia mlieka privítali mimoriadne zdroje na zmiernenie dopadov sucha na živočíšnu výrobu a objemové krmoviny. Preto sme sa pozreli, ako tieto skutočnosti ovplyvnili ekonomiku produkcie mlieka v roku 2022.
Štatistiky produkcie mlieka na Slovensku v roku 2022
Podľa údajov MPRV SR v roku 2022 dosiahol priemerný počet dojníc v Slovenskej republike 117,1 tis. ks, čo je v porovnaní s rokom 2021 pokles o 2,4 tis. ks (2,00 %). Priemerná úžitkovosť v roku 2022 predstavovala 8 016,24 kg na dojnicu, v porovnaní s rokom 2021 sa priemerná úžitkovosť na dojnicu zvýšila o +234,32 kg (3,00 %). V roku 2022 sa v Slovenskej republike vyrobilo 938,38 tis. ton surového kravského mlieka, v porovnaní s rokom 2021 sme zaznamenali nárast objemu produkcie mlieka o 8,56 tis. Nemenej zaujímavý je aj fakt, že ak v roku 2017 bolo prvovýrobcov mlieka 435, tak v roku 2022 to už bolo len 338, čo je pokles o 97 prvovýrobcov a pri porovnaní rokov 2022-2021 je pokles o 20 prvovýrobcov mlieka (PPA, 2023).
Nakúpené množstvo surového kravského mlieka v roku 2022 v triede kvality Q predstavovalo 613,75 tis. ton, čo je v porovnaní s rokom 2021 nárast o 18,73 tis. ton (3,10 %). V I. triede kvality v roku 2022 nakúpili prvonákupcovia 203,33 tis. ton, čo bolo v porovnaní s rokom 2021 menej o 14,86 tis. ton (6,80 %). Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka v roku 2022 predstavovala 43,49 €/100 kg. V medziročnom porovnaní sa priemerná cena zvýšila o 10,84 €/100 kg (33,2 %). Obsah tuku v nakúpenom kravskom mlieku bol 3,79 % a obsah bielkovín 3,37 % a medziročne sa takmer ich obsah nemení.
Náklady na produkciu mlieka
Najvyššiu nákladovú položku predstavujú náklady na krmivá (vlastné a nakúpené) na úrovni 5,00 € na kŕmny deň (42,4 % z CVN). Podielom nákladov na krmivá z celej štruktúry nákladov predstavujú 30 % vlastné a 12,30 % nakúpené krmivá s ich vzájomným podielom 70,80 % a 29,20 % (3,54 € a 1,46 €) a celkové náklady na krmivá predstavujú 19,93 eurocentov na kg mlieka. Druhou najvyššou položkou v poradí je réžia celopodniková (1,11 €/kravu, resp. 9,40 % z CVN) a treťou položkou sú mzdové náklady (1,06 €/kravu, resp.
| Druh krmiva | Náklady na 1 tonu |
|---|---|
| Siláž z bielkovinových zdrojov (lucerna, ďatelina) | 34,90 |
| Kukuričná siláž | 33,90 |
| Siláž jednoročných krmovín | 31,00 |
Ekonomická efektívnosť chovu mliečneho dobytka
Dôležitým ukazovateľom pre manažérov fariem je ukazovateľ ekonomickej efektívnosti chovu mliečneho dobytka s označením IOFC (Income Over Feed Cost) a je definovaný ako rozdiel príjmov za predané mlieko a nákladov na krmivá. Umožňuje optimalizovať náklady na krmivá, ktoré predstavujú 42,40 % z celových vynaložených vlastných nákladov. Ukazovateľ IOFC odráža výšku produkcie mlieka, cenu mlieka a krmív.
Základné kroky výroby mlieka
Zdravie a reprodukcia mliečneho stáda
Zaujímavý je pohľad na zdravie mliečnej žľazy, reprodukčných a produkčných ukazovateľov. Na základe údajov kontroly úžitkovosti vo vybraných chovoch bol priemerný počet somatických buniek (PSB) 294 tisíc/ml a priemerné lineárne skóre somatických buniek (LS) 2,70. Cieľom chovateľa je dosiahnuť, aby zdravá mliečna žľaza neprodukovala viac ako 200 tisíc SB/ml a LS udržiavať pod hodnotu 2. Zahraničné výskumy však ukazujú, že fyziologická hodnota PSB pre zdravú dojnicu sa pohybuje na úrovni menej ako 100 tisíc SB/ml mlieka. Počet somatických buniek väčší než 200 tis/ml mlieka poukazuje na infekciu vemena.
Priemerný počet laktačných dní (LD) úzko súvisí s dĺžkou obdobia státia na sucho a je dobrým ukazovateľom reprodukčnej účinnosti a manažmentu stáda. Priemerný LD by mal byť 160-170 dní. Spodná hodnota platí pre strakatý dobytok, vyššia pre holsteinsky dobytok. Vyšší LD ako 200 indukuje reprodukčný problém, pretože vysoká hodnota má za následok nižšiu celoživotnú produkciu mlieka na kravu v dôsledku dlhých laktácií a dojenia kráv v závere laktácie. Krátka laktácia znižuje celoživotnú úžitkovosť v dôsledku dlhého obdobia státia na sucho.
Hodnotenie dĺžky medziobdobia (MO) je výberovým kritériom pre plodnosť. Dĺžku medziobdobia podmieňuje: inseminačný interval, čo je obdobie od otelenia po zapustenie, servis perióda (SP), čo je obdobie od otelenia po oplodnenie (výborná do 60 dní, optimálna do 90 dní, uspokojivá do 110 dní) a dĺžka teľnosti. Plodnosť kráv podľa dĺžky medziobdobia môžeme hodnotiť nasledovne: do 375 - veľmi dobrá, 376-400 je dobrá, 401-430 málo vyhovujúca, nad 430 dní je plodnosť neuspokojivá. MO úzko súvisí s priemerným laktačným dňom v stáde, ktorý má veľký vplyv na produkciu mlieka. MO určuje rýchlosť obnovy stáda, tzn., koľko teliat sa narodí ročne. So zvyšujúcim sa medziobdobím rastie počet dojníc, ktoré vyradíme zo stáda z dôvodu reprodukčných problémov. Medziobdobie v hodnotených podnikoch dosiahlo úroveň 389 dní, čo je vyhovujúci ukazovateľ.
Pregnancy rate (podiel teľných kráv) sa počíta z podielu inseminovaných plemenníc (Insemination rate) a úspešnosti inseminácie (Conception rate) za 21 dní. Za dobrú hodnotu je možné považovať každý údaj nad 20 % (celoročný priemer). V prípade striktného dodržiavania synchronizačných protokolov je možné dosiahnuť aj hodnoty nad 30 %. Poskytnutý údaj PR v hodnotenom súbore mal hodnotu 29,6 %. Požadovaný parameter inseminačného indexu u jalovíc by mal dosahovať hodnotu <1,50, u kráv <1,80. V chovoch sa dosiahli v rovnakom poradí hodnoty inseminačného indexu 1,60 a 2,20, čo naznačuje mierne zhoršenie reprodukčných parametrov.
V prieskume sme sa zaujímali aj o kvalitu odchovu teliat na poľnohospodárskych podnikoch cez úhyny teliat a dobou skrmovania mledziva a mliečnej kŕmnej zmesi, ako aj o vek teliat pri odstave.
Chovatelia dojníc môžu uplynulý rok hodnotiť ako jeden z tých úspešnejších a rok zakončili chovatelia vo výraznejšom pluse.