Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v spolupráci s ďalšími organizáciami pripravila oficiálnu podrobnú správu o stave jednotlivých druhov vtákov v zmysle článku 12 smernice o vtákoch. Na jej vypracovaní sa podieľalo viac ako 30 národných expertov na uvedenú problematiku. Správa poskytuje najpodrobnejšie a najaktuálnejšie informácie ohľadom rozšírenia, populácie, areálu, vplyvov a ohrození a aplikovaných manažmentových opatrení. Každý jeden „report“ pre každý druh samostatne v sebe obsahuje aj mapu rozšírenia a mapu areálu, vyhodnotenie krátkodobých aj dlhodobých trendov a ďalších parametrov v súlade so schváleným formátom Európskou komisiou.
Významnú časť práce a pripomienkovania vykonala novovytvorená koordinačná rada, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť akceptáciu výsledkov na národnej úrovni všetkými organizáciami, ktoré sa venujú problematike vtáctva na Slovensku. Príprava správy bola veľmi náročná a vyžadovala pomerne veľa času na jej samotné spracovanie, ktoré v prípade Slovenskej republiky začalo už v roku 2011, finálna správa bola odovzdaná pred koncom roku 2013 a na Európskej úrovni je spracovávaná ešte aj v roku 2014. ŠOP SR založila mechanizmus na budovanie konsenzu/národný panel (v našich podmienkach pracovný expertný tím) v zložení zo zainteresovaných skupín, ktoré disponujú relevantnými vedomosťami a dátami. ŠOP SR v súčinnosti s koordinačnou radou zozbierala údaje zo všetkých relevantných zdrojov a prediskutovali sa v koordinačnej rade. Všetky nejasnosti, nezhody boli vyriešené v tomto kroku. ŠOP SR v spolupráci s koordinačnou radou zozbierala údaje o vplyvoch a ohrozeniach a manažmentových opatreniach pre druhy, pre ktoré sa vyhlasujú CHVÚ a odoslala komisii pred termínom 31. 12.
V úvodnej fáze prípravy najpodstatnejšiu časť tvorila práca so sumarizáciou existujúcich dát a ich transformácia do požadovaného formátu. V uvedenom procese bolo pre databázovú časť a mapovú časť spracovaných viac ako 250 000 záznamov pre jednotlivé druhy vtákov. Údaje pochádzali hlavne z databázy ISTB (interný systém taxónov a biotopov), v ktorej sú sumarizované údaje z mapovaní jednotlivých pracovníkov ŠOP SR ako aj externých expertov. Na základe uvedených zdrojov boli dáta predpripravené v požadovanej databázovej forme a boli pripravené základné mapy rozšírenia s presnosťou na európsky ETRS GRID 10 x 10 km. Pri príprave máp boli z databázy vyselektované charakteristiky nálezov, ktoré boli relevantné pre jednotlivé kategórie hniezdenia.
Z podkladov boli následne vygenerované exporty v podobe excel tabuliek a v prípade máp v podobe tlačených podkladov s rozšírením jednotlivých druhov vo formáte A3. Bol vypracovaný pokyn pre proces 1. pripomienkovania v rámci koordinačnej rady. Každému expertovi boli na základe jeho zamerania pridelené druhy na pripomienkovanie tabuľkových dát a máp zobrazujúcich rozšírenie druhov. Údaje z pripomienkovania boli zozbierané a zapracované do pripravených podkladov. Výsledky boli následne odprezentované v koordinačnej rade. V rámci prvého pripomienkovania sa určili nedostatky a niektoré z nich sa v tejto fáze podarilo odstrániť. V prípade databáz boli najväčšie problémy s určením aktuálnej veľkosti populácie a rozsahu trendu zmeny v populácii. Pri areále a pri mapách bol najväčším problémom posun, ktorý vznikol pri transformácii dát vložených s presnosťou na DFS štvorec do nového gridu ETRS 10 x 10 km, keďže uvedené siete nemajú totožné hranice jednotlivých štvorcov. Uvedené nedostatky sa čiastočne podarilo eliminovať ďalším kolom pripomienkovania, avšak niektoré nebolo možné dostatočne posúdiť a posuny alebo nepresnosti neboli odhalené a tým pádom ani odstránené.
Nasledovalo v poradí druhé pripomienkovanie podkladov, v rámci ktorého sa mali možnosť vyjadriť členovia koordinačnej rady, ale aj ďalší prizvaní experti podľa uváženia členov rady ku ktorému koľvek druhu a zaslať návrhy na zmeny. Pre tento proces pripomienkovania boli údaje prístupné v online podobe, v prípade databáz v podobe excel tabuliek a v prípade máp v podobe online mapového prehliadača, v rámci ktorého bolo možné prehliadať všetky druhy vtákov a overovať si podkladové informácie o pôvode údajov. Po 2 kolách pripomienkovania nasledovalo finálne pripomienkovanie zo strany pracovníkov ŠOP SR, ktorí mali za úlohu z regionálneho hľadiska posúdiť správnosť údajov v databáze a v mapách a zaslať prípadné návrhy na zmeny.
Pred odovzdaním správy sa konalo najdôležitejšie dvojdňové stretnutie koordinačnej rady, v rámci ktorého sa prechádzali postupne všetky jednotlivé parametre a mapy a utvárala sa finálna podoba správy pre každý jeden druh samostatne. Po úspešnej finalizácii databázy a máp rozšírenia boli vygenerované mapy areálu prostredníctvom odporúčaného skriptu pre Arc GIS tzv. „range tool“, pomocou ktorého boli jednotlivé gridy mapy rozšírenia pospájané do logického celku a vytvárajú komplexný obraz o areále druhov (použitá spojnica pre gridy bola hodnota 3, čo značí, že ak bola v rámci mapy rozšírenia medzera medzi gridmi 3 a menej bola spojená do súvislého celku, ak bola väčšia ako 3 gridy, tak spojená nebola, pričom veľkosť jedného gridu je 10 x 10 km). Výmera areálu bola vložená do databázy na základe týchto vyprodukovaných máp areálu.
Stav populácie a trendy
Aktuálne v roku 2014 v Slovenskej republike je vyhlásených 41 chránených vtáčích území (CHVÚ), ktoré majú sumárnu výmeru 1 282 811 Ha. Pre žiadne územie zatiaľ nebol schválený program starostlivosti aj napriek tomu, že niektoré už boli pripravené. V rámci prípravy správy boli samostatne hodnotené hniezdne populácie, zimujúce populácie pre vybrané druhy vodných vtákov a migrácia taktiež pre vybrané druhy podľa schváleného referenčného zoznamu druhov.
Veľkosť populácie je jedným z najdôležitejších parametrov, ktoré boli v rámci prípravy správy vyhodnotené. Výsledkom je aktuálny odhad veľkosti populácie stanovený v rozsahu minimálnej a maximálnej veľkosti populácie. Zo správy vyplýva, že väčšina druhov na Slovensku (viac ako 150 druhov) má odhadovanú veľkosť populácie menšiu ako 10 000 párov (alebo alternatívnej jednotky populácie). Viac ako 120 druhov má dokonca odhadovanú priemernú veľkosť populácie do 2000 párov (alebo alternatívnej jednotky populácie). 39 druhov sa pohybuje v rozmedzí 10 000 - 100 000 párov a len 35 druhov má udávanú odhadovanú populáciu väčšia ako 100 000 párov.
Trend populácie vtákov v Slovenskej republike je u 55 % druhov stabilný alebo stúpajúci, avšak u 34 % druhov je klesajúci, z čoho vyplýva, že približne jedna tretina druhov vtákov u nás ubúda. Kvalita údajov je dôležitá predovšetkým z ohľadu na spoľahlivosť uvádzaných informácií a preto je snahou dosiahnuť z dlhodobého hľadiska čo najrobustnejšie databázové údaje a údaje o poznaní. Kvalita údajov bola vo väčšine prípadov priemerná, pri 16 % druhov dokonca vysoká.
Ďalším dôležitým ukazovateľom je rozsah zmeny v populácii za posledných 12 rokov. Pri 17 druhoch vtákov nastala v období od roku 2000 do roku 2012 dramatická zmena v rozsahu až do 100 % a u pribúdajúcich druhov aj viac ako 100 %.
Areál a jeho charakteristiky
Areál zohráva dôležitú úlohu pri udržaní vhodných biotopov a podmienok pre jednotlivé druhy vtákov. Priemerná veľkosť areálu vtákov na Slovensku je 30960,40 km2. 76 % druhov má stabilný alebo rozširujúci sa areál, čo je pomerne priaznivý výsledok. V porovnaní s trendom populácie je hodnotenie areálu pozitívnejšie, z čoho vyplýva, že početnosť klesá, avšak areál ešte ostáva a teda pravdepodobne sa znižuje densita populácie na určitých miestach. Kvalita údajov o areále vtákov je slabšia ako u populácie, čo je logické, keďže zber informácií je častejšie zameraný práve na populáciu ako na areál. Hodnotenie areálu je náročnejšie a vyžaduje aj širší pohľad, poznanie ekologických nárokov druhu a z tohto ohľadu je problematickejšie aj vyhodnotenie. Výmera areálu v závislosti na druhoch je veľmi rôznorodá.
Hodnotenie v rámci CHVÚ
V rámci hodnotenia pre jednotlivé CHVÚ boli zosumarizované údaje o veľkosti populácie a jej trende a to len pre druhy, pre ktoré sa CHVÚ vyhlasujú. Vyhodnotenie veľkosti populácie v CHVÚ pre kritériové druhy nie je priaznivé, 37 druhov má odhadovanú populáciu menšiu ako 100 párov/jedincov, 25 druhov populáciu v rozsahu od 100 do 1000 a viac ako 20 druhov populáciu väčšiu ako 1000. Trend populácie druhov pre ktoré sa vyhlasujú CHVÚ je vo väčšine prípadov (67 %) stabilný alebo stúpajúci, čo je priaznivé vyhodnotenie. 22 % druhov však vykazuje klesajúci trend populácie a je potrebné v blízkej budúcnosti uvedený negatívny trend zvrátiť. U 6 % druhov trend nebolo možné stanoviť a je úlohou zabezpečiť, aby v nasledujúcom období smerovali výskumné aktivity v CHVÚ na tieto druhy.
Metódy použité pre stanovenie veľkosti populácie priamo súvisia s vykonaným projektom tzv. ŠF vtáky, v rámci ktorého prebehlo podrobné mapovanie väčšiny druhov, pre ktoré boli CHVÚ vyhlásené vo väčšine existujúcich CHVÚ. Z toho vyplýva, že len u 5 % druhov, pre ktoré sa vyhlasujú CHVÚ údaje absentovali, a to aj z dôvodu, že sa v niektorých prípadoch jedná o druhy veľmi vzácne a málo početné.
Ohrozenia a manažmentové opatrenia
Z hľadiska vykonaných manažmentových opatrení v období rokov 2008 až 2012 pre jednotlivé druhy vtákov najviac činností sa týkalo legislatívnych opatrení, ktoré vyplývajú z druhovej ochrany a potom nasledujú početné opatrenia týkajúce sa zriadení chránených území, keďže samotné CHVÚ sa postupne vyhlasovali prostredníctvom samostatných vyhlášok.
Základné hodnotenie ohrození sa odvíjalo od publikovaných zdrojov, ktoré popisovali určité aktivity, ktoré jednotlivé druhy vtákov môžu ohrozovať a následne boli zaradené do príslušných kategórií podľa číselníka vplyvov a ohrození. Ohrozenia boli v ďalšom procese prípravy revidované národnými expertmi.
Najväčšou intenzitou a to až pri 10 druhoch pôsobí ohrozenie týkajúce sa obhospodarovania lesov a taktiež ohrozenie týkajúce sa elektrických vedení. Najviac početné ohrozenie je použitie chemických látok, pesticídov, kde až pri 22 druhoch vtákov spôsobuje vplyv na populáciu. Početnými ohrozeniami sú taktiež intenzifikácia poľnohospodárskej pôdy, obhospodarovanie lesov, pytliactvo, otravy a nelegálny odchyt do pascí. Na nelesných biotopoch je významným ohrozením upustenie od pôvodných foriem obhospodarovania a v prípade lesných biotopov odstraňovanie mŕtveho dreva a odumierajúcich stromov.
Ako správne prikrmovať vtáctvo v zimných mesiacoch
Senianske rybníky: Významná ornitologická lokalita
Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky, známa aj pod názvom Senné rybníky či Rybničná sústava Senné-Iňačovce, sa rozprestiera na východe Slovenska, medzi obcami Iňačovce a Senné, v tzv. Senianskej depresii. Pokrýva Košický kraj a okresy Sobrance a Michalovce. Lokalita Senianske rybníky má rozlohu 1 440 ha, národná prírodná rezervácia 213 ha. Sú jednou z najviac významných ornitologických lokalít strednej Európy. Senianske rybníky sú zaradené medzi významné vtáčie územia, od roku 1990 aj medzi Ramsarské lokality. Na území Národnej prírodnej rezervácie Senianskych rybníkov platí piaty stupeň ochrany, v ochrannom pásme štvrtý. Chránené vtáčie územie Senianske rybníky je súčasťou európskej sústavy chránených území NATURA 2000.
Ako prvý bol za Štátnu prírodnú rezerváciu Senné - Rybníky v roku 1974 vyhlásený najväčší z vybudovaných rybníkov. V roku 1995 bolo celé územie vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Rezervácia bola založená z cieľom ochrániť vzácne biocenózy aj vodné vtáctvo. A to za účelom vedecko-výskumným, kultúrno-výchovným i náučným. Má význam pre zachovanie diverzity územia, a to ekologickej i genetickej, vzhľadom na kvality avifauny.
Z pohľadu geomorfológie sa územie nachádza vo Východoslovenskej rovine známej ako Senianska mokraď. V minulosti tu boli časté záplavy, najmä počas jari. Postupne sa teda na seba vrstvili nánosy a sedimenty, ktoré sa datujú až do čias treťohôr. Vzhľadom na množstvo mokradí, okolie nebolo osídlené. Pôda bola prevažne kyslá a posiata lúkami. Už od pradávna vďaka svojim podmienkam lokalita lákala rôzne vodné i pri vode žijúce vtáky. Stala sa ich útočiskom, domovom, či prestupnou stanicou pri migrovaní.
Ornitológov na výskyt vtáctva a potenciál i význam lokality upozornili medzi svetovými vojnami ako prví členovia poľovníckeho spolku gr. Alexandra Sztáraya. Bratia Ehrenheimovci uvažovali nad zriadením súkromnej vtáčej rezervácie. Gábor Sztáray začal so zhromažďovaním vypreparovaných exemplárov rozličných vtákov. V senianskom kaštieli vytvoril prvú zbierku týchto zaujímavých kúskov, ktorá bola neskôr po vojne premiestnená do bratislavského Slovenského národného múzea.
Oblasť je tvorená systémom viacerých chovných rybníkov, lúkami a mokradinami. Nachádza sa v nadmorskej výške 97 - 106 m n. m. Pre územie je teda charakteristická relatívna rovinatosť terénu s minimálnymi rozdielmi. Tie slúžili ako útočisko zvieratám, keď prišli záplavy. Podľa súčasných výskumov tu hniezdi viac než 50 rôznych druhov vtákov. Ďalších približne 160 druhov vtákov ju využíva na odpočinok, keď tiahnu smerom cez hrebene Karpát.
Početné zastúpenie tu má kačica divá, potápka chocholatá aj chocholačka vrkočatá. Na vtáčích ostrovoch majú svoj domov čajka bielohlavá a kormorán veľký. Mokré prostredie vŕbových porastov si zase prisvojili beluša malá, volavka popolavá a chavkoš nočný. V porastoch vodnej vegetácie žije čorík bahenný spolu s chriašteľom vodným. Pri pohľade do korún stromov zahliadnete kúdeľníčku lužnú aj rybárika obyčajného. Pri jarnej a jesennej migrácii územím tiahnu čajky, kačice, husi, potápky a volavky. Často okolím krúžia orliak morský či sokol sťahovavý, pred ktorými sa majú ostatné vtáky na pozore. V okolí rybníkov sa často zdržuje labuť veľká, lyska čierna, potápka červenooká, rôzne druhy spevavcov i čoríkov a dokonca aj celosvetovo ohrozená chocholačka bielooká. Nájdete tu však množstvo ďalších druhov vtákov - bežných ale aj 53 celoeurópsky ohrozených a 5 globálne ohrozených druhov. Okrem vtáctva tu majú svoje početné zastúpenie aj ryby. Nakoľko sa v oblasti nachádza 28 hospodárskych rybníkov, nie je prekvapivou informáciou, že rybárstvo je dominantou práve tejto oblasti. Chovanými druhmi sú amor, kapor, sumec, šťuka či tolstolobik. Na svoje si tu prídu nadšenci športového i rekreačného rybárčenia.
Územím prechádzajú náučné chodníky, ktorých dĺžka je takmer 17 km. Mnohé z nich potešia aj cyklistov, keďže je možné po nich prejsť ako peši, tak aj na bicykli. Vstup do prírodnej rezervácie je umožnený celoročne, avšak najväčší zážitok pre návštevníkov sa naskytá približne na konci marca. Územím vtedy denne prelieta obrovské množstvo najrozličnejších druhov vtáctva. Závidíte niekedy vtákom ten ich pohľad, ktorý sa im naskytuje z výšky? Už viac nemusíte! Vystúpte na niektorú z rozhľadní pri hrádzach rybníkov a prezrite si krásy územia z úplne inej perspektívy.
Ešte ste v tejto lokalite na výlete neboli? Tento rok je načase to napraviť! Prídete nielen na iné myšlienky, ale si aj oddýchnete, prečistíte hlavu a zažijete nejaké to dobrodružstvo. Zarezervujte si ubytovanie v okolí Národnej prírodnej rezervácie Senianske rybníky, navštívte napríklad stránky ubytovanie Senné alebo ubytovanie Iňačovce, určite nájdete to vhodné pre Vás. Práve z týchto miest máte totiž najlepší prístup do prírodnej rezervácie a nič Vám už nebude v pozorovaní vtáctva brániť.
Aves monitoring je názov monitoringu, ktorý si objednala Štátna ochrana prírody u SOS/BL a RPS. Má 40 rôznych metodík. Územia, kde sa monitoring vykonáva sú pevne dané a sú to TML - trvalé monitorovacie lokality. Mapovateľov vedú koordinátori pre jednotlivé metodiky. Pre zber údajov a ich schvaľovanie koordinátorom je vyvinutá mobilná aplikácia Aves. Zakladá sa na mobilnej aplikácii JASOŇ ktorú si dal osobne vytvoriť Janko Svetlík a Soňa Nuhlíčková a na mobilnej aplikácii, ktorá pomáha im ale aj skupine hniezda Záhorie, slúži na kontroly hniezd. Mobilnú aplikáciu vyvíja programátor Martin Hagara z firmy Softvér na mieru. Mobilná aplikácia Aves pre potreby Aves monitoring rieši zber faunistických údajov na predvolených lokalitách. Tieto faunistické údaje sú obohatené o nový typ formulára - unifikovaný formulár, kde sa popisuje stav trvalej monitorovacej lokality, jej biotopov, popisujú sa aktivity s pozitívnym či negatívnym vplyvom na trvalú monitorovaciu lokalitu. Novinkou je zber troch fotografií. Mobilná aplikácia Aves ponúka aj zber faunistických údajov voľných, neviazaných na žiadnu metodiku či územie. KIMS má svoj špeciálny modul - monitoring. Tu sú trvalé monitorovacie lokality (TML), ktoré pravidelne navštevujú pracovníci štátnej ochrany prírody. Do roku 2023 to boli zamerané na iné skupiny ako vtáky. Každá TML má svoj jeden cieľový druh. Táto požiadavka sa ťažko uplatní pre vtáky v prípade, že metodika výskumu zisťuje veľa druhov. Okrem vývoja mobilnej aplikácie Martin Hagara zabezpečil aj Microsoft domenú aves.sk a kontá pre každého mapovateľa a každého koordinátora. Urobil aplikáciu tak, aby sa dala používať v mobile aj počítači cez PowerApps. Janko Svetlík spolu s Martinom Hagarom neustále vyhodnocujú námety od užívateľov a zapracuvávajú novinky. Pre potreby prvej mobilnej aplikácie Slovenskej ornitologickej spoločnosti, SOS/BirdLife Slovensko sme vytvorili API rozhranie. Mladšia generácia a technicky náročná a vyspelá časť užívateľov však nedala dopustiť na svetovú mobilnú aplikáciu eBird. Preskúmali sme eBird. Vynikajúce spracovanie a používanie. Rudo Jureček napísal podrobnú správu čo to všetko dokáže a ako to pracuje. Pri eBird si musíme uvedomiť dva zaujímavé fakty - eBird poskytuje dáta cez ich API rozhranie a druhou nezmeniteľnou skutočnosťou je, že pozorovatelia vtákov, ktorí navštevujú našu krajinu píšu do eBird a budú písať, pretože túto aplikáciu používajú pri svojich cestách po svete. Naprogramovali sme programy, ktoré každú noc stiahnu cez eBird API rozhranie dáta zapísané pozorovateľmi zo Slovenska. Stiahnutým dátam sa pri importe spárujú pozorovatelia eBird, ktorý sú aj užívateľmi databázy AvesSymfónia. EBird má svoje obmedzenia a tieto sme vyriešili príkazmi aby sa počas importu do AvesSymfónia pridali zaujímavé informácie schované dohodnutým spôsobom do poznámok ku lokalite a do poznámok ku druhu. Na import dát napísaných do excel súboru. Pripravili sme vzorový excel. Excel import sme obohatili o možnosť importovať kontroly hniezd a kontroly párov zapísaný cez aplikáciu JASON. Dáta z mobilnej aplikácie JASON - kontroly hniezd, importujeme ako kontroly najmä z oblasti Záhoria - skupina Hniezda Záhorie intenzívne pracuje. Sú tri polia, ktoré AvesSymfónia rieši odlišne. Tieto odlišnosti vedú k dvom riešeniam. Dáta z mobilnej aplikácie importujeme tak ako kontroly hniezd z aplikácie JASON. Voľné faunistické údaje nemajú políčko lokalita, iba súradnice.
tags: #diva #hus #bielohlava