Imerzné divadlo, forma divadla, ktorá sa snaží diváka čo najviac vtiahnuť do deja, zažíva na Slovensku a v Čechách nebývalý rozmach. Toto umenie ponúka divákovi možnosť stať sa aktívnym účastníkom predstavenia, nie len pasívnym pozorovateľom. Imerzné divadlo sa snaží o maximálne vtiahnutie diváka do deja. Divák sa stáva súčasťou predstavenia, interaguje s hercami a ovplyvňuje priebeh deja.
Dôkazom toho je aj sympózium Vlnoplocha Common Space, ktoré sa konalo v Banskej Štiavnici a prinieslo množstvo inšpirácií, skúseností a výziev spojených s touto formou umenia. Toto sympózium pripravili režiséri Klára Jakubová, Mila Dromovich a Jiří Honzírek v spolupráci s OZ Vlnoplocha. Okrem sympózia Vlnoplocha Common Space, dôležitým momentom v slovenskom divadelnom kontexte je aj festival Drama Queer.
Sympózium Vlnoplocha Common Space: Platforma pre imerzné divadlo
Sympózium Vlnoplocha Common Space, ktoré sa konalo v Banskej Štiavnici od 12. do 15. júna, bolo zamerané na imerzné divadlo v Čechách a na Slovensku. Toto podujatie vytvorilo priestor pre výmenu inšpirácií, skúseností a výziev, ktoré imerzná forma prináša, prostredníctvom odborných prednášok, diskusií a príkladov z praxe. Prednášky viedli divadelníci a divadelníčky z oblasti praxe aj teórie.
Účastníci a ich prínos
Na sympóziu sa predstavilo množstvo divadelníkov a divadelníčok z oblasti praxe aj teórie. Medzi prednášajúcimi boli:
- Lukáš Brychta (CZ): Divadelný teoretik a praktik so zameraním na súčasné interaktívne divadelné smery.
- Ivo Kristián Kubák (CZ): Režisér, teoretik, spoluzakladateľ divadelného súboru Tygr v tísni a Divadla VILA Štvanice. Spoluautor imerznej polydrámy Kosmopol.
- Klára Jakubová (CZ): Multižánrová umelkyňa, režisérka a herečka. Spolu s Millou Dromovich realizovala imerzné projekty Kosmopol a Monopol.
- Daša Krištofovičová (SK): Scénografka, režisérka a autorka, spoluzakladateľka divadla Prvý plán.
- Marie Nováková (CZ): Dramaturgička, autorka a umelecká šéfka divadelného súboru Tygr v tísni a Divadla VILA Štvanice.
- József Czajlik (SK): Divadelný režisér, ktorý prekračuje hranice jazykov a kultúr.
- Miklós Forgács (SK): Dramatik, dramaturg a režisér, píšuci po slovensky aj po maďarsky.
- Gábor Takács (HU): Herec, pedagóg a zakladateľ nezávislého divadla Káva v Budapešti.
- Tom Ciller (SK): Scénograf, zameriavajúci sa na scénické a kostýmové výpravy pre divadlá rôznych žánrov.
Príklady imerzných projektov
Tieto projekty ukazujú, ako sa imerzné divadlo môže realizovať v rôznych prostrediach a s rôznymi témami:
- Kosmopol a Monopol: Imerzné polydrámy divadla Kosmopol, ktoré sa odohrávajú v regionálnom prostredí Banskej Štiavnice a skúmajú lokálnu históriu.
- Fake it till you make it: Imerzívna inscenácia divadla Prvý plán, ktorá má formu divadelnej svadby, kde diváci preberajú úlohy postáv.
- Tichá noc, tmavá noc: Slovenská imerzívna inscenácia v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, režírovaná Ivom Kristiánom Kubákom.
- Michail Bulgakov: Mistr a Markétka: Imerzívny projekt v Hrzánskom paláci v Prahe, režírovaný Ivom Kristiánom Kubákom.
- Princípy newspeaku a Desatoro: Inscenácie, na ktorých scénograficky spolupracoval Tom Ciller.
- Na Mizině: Divadelný imerzívny gamebook pre young adult publikum, pripravovaný pre Plzeň 2025.
Festival Drama Queer: Oslava inakosti a queer identity
Dvanásty ročník festivalu Drama Queer priniesol rôznorodé podoby divadla, ktorých prienikom bolo zobrazenie inakosti a queer identity. Dramaturgia festivalu bola kvalitná a pestrá, oslovujúc nielen menšinu. Festival Drama Queer ponúkol niekoľko pozoruhodných inscenácií, ktoré sa venovali rôznym aspektom queer identity a medziľudských vzťahov:
- Tá bolesť ťa prejde: Divadelná adaptácia knihy Mie Žurekovej, ktorá prináša príbeh transrodovej osoby. Inscenácia tlmočila príbeh od zoznámenia dvojice cez coming out až po tragické vyústenie.
- Para_nonnormal: Inscenácia, ktorá hovorí o gay vzťahoch v skrytých priestoroch - heterotopiách. Riešia sa otázky (ne)viditeľnosti queer ľudí na verejnosti.
- Jenom konec světa: Ťaživá rodinná dráma, ktorá ukázala inú podobu zobrazovania inakosti - cez protagonistov vnútorný svet a odozvy jeho prežívania u vlastných rodinných príslušníkov.
- Lovers, Dogs and Rainbows: Divadelno-filmový projekt, v ktorom sa osobný príbeh prepletá s atmosférou drsného života v juhoafrickom prostredí.
- Lesbian Sunset: Dokudráma o prvých pokusoch o sieťovanie lesbických žien v 80. rokoch v Poľsku.
- 1000 Kisses: Tanečná performancia, ktorá približuje úvahy o tom, čo všetko v našom živote znamenajú bozky.
Festival Drama Queer priniesol umelecky hodnotné a divadelne invenčné tituly, ktoré sa venovali témam lásky, intimity, ľudskosti a medziľudských vzťahov.
Princípy imerzného divadla
Imerzné divadlo využíva rôzne techniky na maximálne vtiahnutie diváka do deja:
- Site-specific: Predstavenie sa odohráva v netradičnom priestore, ktorý je súčasťou deja.
- Interakcia s divákmi: Herci komunikujú s divákmi, zapájajú ich do deja a nechávajú ich rozhodovať o ďalšom vývoji.
Kosmopol a Monopol: Imerzné projekty v Banskej Štiavnici
Divadlo Kosmopol po vynútenej pauze, ktorú spôsobil požiar v Banskej Štiavnici, prichádza s novým imerzným projektom Monopol. Premiéra inscenácie Monopol sa uskutočnila 12. septembra 2024 v priestoroch historickej budovy Spojenej školy Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici v areáli botanickej záhrady. Tento jedinečný imerzívny zážitok, ktorý nadväzuje na Kosmopol špecifickou formou imerzie a tematicky opäť spracúva dejiny regiónu na pozadí veľkých československých dejín druhej polovice 20-teho storočia, opäť oživil kultúrny život mesta a priniesol divákom nezabudnuteľný večer. Po úspešnej spolupráci sa pod dramaturgiu scenár a réžiu Monopolu znovu podpísalo tvorivé duo Mila Dromovich a Klára Jakubová. Za réžiu inscenácie Kosmopol získali v roku 2020 Cenu Nadácie Tatra banky v hlavnej kategórii Divadlo.
V imerznej polydráme Monopol je divák znovu ponorený v paralelných dejových líniách v školských triedach a na chodbách bývalých chemických laboratórií, ktoré sa premieňajú na zmenšený obraz historickej Banskej Štiavnice. Tento raz má na výber až z 13 lokácií, na ktorých stretáva 22 hercov a viac ako 30 postáv. Diváci sa v predstavení slobodne pohybujú a skladajú si vlastnú mozaiku príbehu dvoch rodín, učiteľskej a mäsiarskej, ktoré sú nútené žiť v jednej bytovej jednotke.
Mila Dromovich uviedla: „Našim cieľom nebolo zopakovať Kosmopol, cielene sme sa zamerali na posunutie imerznej formy i keď sme vedeli, že vo väčšom priestore a viacerých dejových líniách bude pre diváka náročnejšie udržať niť príbehu a konzistentného zážitku. Oproti dostredivej sile, ktorá fungovala v menšom priestore Eleuzíny pri Kosmopole, sme cítili, že tu bude naopak platiť princíp odstredivosti, ktorý bude na diváka klásť oveľa väčšie nároky.“ Klára Jakubová dodáva: „Načasovanie Monopolu nemohlo byť presnejšie. Tvorili sme ho jeden a pol roka, a čím viac sa blížila premiéra, tým bolo mrazivejšie koľko detailov z histórie sa v tomto okamihu stáva aj súčasnou realitou.“
Inscenácia vznikla na základe podrobného historického výskumu, ktorý sa zameral na dejinné udalosti spojené s budovou školy a regiónom Banskej Štiavnice. Autorky svoje zdroje rozšírili aj vďaka spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFU), štúdiom STVR Banskej Bystrice a Slovenským banským archívom (SBA). K autenticite príbehu prispeli mnohé rozhovory s bývalými absolventmi a pedagógmi chemickej priemyselnej školy.
Absolvent strednej priemyselnej školy chemickej z roku 1967 Dušan Kordík reflektoval svoj zážitok z inscenácie: „Veľmi si cením pripomenutie pôsobenia Jaroslava Heyrovského na priemyslovke (...) a spomienku na Dr. Dezidera Rakšányho ako významného intelektuála, ktorého vládni komunisti vyhnali z politiky a iní, lokálni komunisti ho ukryli na chemickej priemyslovke.“
Spoluorganizátorom projektu Monopol je Spojená škola Samuela Mikovíniho, v ktorej priestoroch sa inscenácia odohráva. Scénografickú supervíziu držal scénograf Tom Ciller, ktorého špecifická poetika zjednotila celkové výtvarné poňatie inscenácie. Za realizáciou stojí aj Henrich Žucha, scénograf a spoluzakladateľ Vlnoplochy. Budovanie 13. herných lokácií si vyžadovalo náročnú realizáciu a premyslené technické riešenie. Scénografia je kombináciou recyklovaných a reštaurovaných objektov, pričom mnohé z materiálov boli nájdené priamo v priestoroch školy. Autor hudby Ján Kružliak ml. spolu s klaviristom Martinom Jánošíkom zachytili meniacu sa dobu v originálnych hudobných predeloch.
Divadlo je pominuteľné. Film, hudba, či výtvarné umenie pretrvajú pre diváka v nemennej podobe, zanechávajú konkrétnu, hmatateľnú stopu. Divadlo je však prchavé a žije, iba kým sa hrá. Potom ostáva len v spomienkach, ktoré časom vyblednú. Zachovať ducha divadla vo videozázname je prakticky nemožné. Jediné médium, ktoré môže vystihnúť zázrak divadelného momentu sa nám javí pri knihe, ktorá rozoberie všetky jeho zložky do absolútneho detailu. Kniha o Kosmopole odhaľuje proces a celé zákulisie tvorby imerznej inscenácie. História Banskej Štiavnice 20. storočia ožije cez dokumentárnu fikciu aj na papieri.