Fazuľa by mala predstavovať jednu z častí našej potravy. Táto strukovina dokáže výrazne zlepšiť kvalitu stravy, pretože je výživná a obsahuje mnohé cenné zložky. Fazuľa patrí k dobrým zdrojom bielkovín aj vlákniny, ale aj vitamínov a minerálov. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo by sme o fazuli rozhodne mali vedieť. Zistite viac!
Čo je fazuľa?
Fazuľa, latinsky Phaseolus, je rod jednoročných alebo viacročných rastlín z čeľade bôbovité. Pestuje sa pre svoje plody, struky, a semená v nich ukryté, ktoré sú bežne tiež nazývané ako fazuľa. Rod fazuľa zahŕňa niekoľko desiatok druhov fazule, ktoré sú pestované v rôznych kútoch sveta. Na Slovensku sa pestuje len zopár druhov, pričom hlavným druhom je fazuľa obyčajná, latinsky Phaseolus vulgaris.
Rozmanitosť chutných fazúľ zabezpečuje hlavne pestovanie rôznorodých odrôd a kultivarov. Väčšina u nás konzumovaných fazúľ predstavuje nejakú odrodu fazule obyčajnej, ktorá je neraz nazývaná aj ako fazuľa záhradná. Existujú stovky odrôd fazule tohto druhu, pričom sú obvykle delené do dvoch skupín: popínavé a kríčkové kultivary. Reč je však vždy o jednom jedinom druhu. Farba fazule obyčajnej je naozaj rôznorodá, záleží od odrody.
V našich končinách sa možno stretnúť aj s pestovaním fazule šarlátovej, ktorá sa pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej dlhé struky sú tiež jedlé. Semená sú zväčša typické svojou purpurovou farbou. Ďalším u nás pestovaným druhom je fazuľa mesiacovitá, ktorej sa často hovorí aj maslová fazuľa, limská fazuľa alebo fazuľa lima. Fazuľa mesiacovitá sa pestuje aj na zber mladých nezrelých strukov. Menej často sa u nás ešte pestuje fazuľa ostrolistá, ktorá je v zahraničí nazývaná aj ako fazuľa tepary. Pestuje sa len pre semená, struky sa nekonzumujú.
Možno ešte poznáte mungo fazule, fazuľu adzuki alebo fazuľu čierne oko. Tieto semená sú síce označované ako fazuľa a aj sa podobným spôsobom pripravujú a konzumujú, ale v skutočnosti nepochádzajú z rastlín z rodu fazuľa. Konkrétne tieto menované pochádzajú z rastlín z rodu Vigna.
Výživové hodnoty fazule
Fazuľa obsahuje veľa výživných zložiek a rôzne zdraviu prospešné živiny. Nutričné zloženie tejto strukoviny je naozaj výnimočné, samozrejme, sčasti sa môže meniť pri konkrétnych druhoch a odrodách. Až približne 20 % hmotnosti tvoria práve proteíny. Spomenúť môžeme, samozrejme, aj vitamíny a minerály, a to hlavne viaceré vitamíny skupiny B, vitamín C, železo, draslík, horčík alebo zinok.
Fazuľa má vysoký obsah bielkovín, nestráviteľných škrobov, vlákniny, peptidov a bioaktívnych zložiek. Ďalej obsahuje vitamíny (kyselina listová a ďalšie vitamíny B), minerály (Ca, Fe, Cu, Zn, P, K, Mg) a nenasýtené mastné kyseliny (linolénová, linolová a kyselina olejová).
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Energia | 487,2 kJ/116 kcal |
| Tuky | 1,3 g |
| z toho nasýtené mastné kyseliny | 0,3 g |
| Sacharidy | 16,3 g |
| z toho cukry | 2,7 g |
| Bielkoviny | 5,8 g |
| Soľ | 1,25 g |
| Vláknina | 12,7 g |
Použitie fazule v kuchyni
V kuchyni sa najčastejšie využívajú vysušené semená fazule. Pri ich príprave v prvom rade dodržiavajte postup uvedený na obale. Semená namočíme do čistej vody, a tak ideálne na 8 až 12 hodín. Vodu zo semien po namáčaní vylejeme. Pri varení fazule možno do vody pridať bylinky na zlepšenie stráviteľnosti strukovín, ako je bobkový list, tymian, saturejka. Takto uvarená fazuľa patrí medzi najuniverzálnejšie potraviny.
Žltá alebo zelená fazuľka predstavuje mladé nedozreté struky fazule. Takáto fazuľa sa pripravuje iným spôsobom. Nie je potrebné namáčanie aj zdĺhavé varenie. Čerstvým fazuľovým strukom zrežte konce a povarte ich vo vriacej vode asi 10 minút. Sú mäkké raz-dva a vy ich môžete pridať do rôznych pokrmov alebo sú tiež skvelé ako zdravá príloha. Aj mrazené struky možno krátko povariť alebo pripraviť na pare.
Fazuľová polievka s údeným kolenom
Pestovanie fazule
Veľkou výhodou fazule je aj jej pomerne nízka cena a dobrá celoročná dostupnosť v obchodoch. Patríte ale k tým, ktorí si radi zozbierajú vlastnú úrodu, či už je reč o zelenine, ovocí alebo práve strukovinách? Aj fazuľu si možno vypestovať vo vlastnej záhrade.
Kríčková fazuľa je nenáročná na oporu, tým popínavých variantom je potrebné zabezpečiť oporu. Okrem tejto záležitosti je potrebné pred pestovaním zvážiť aj to, či chcete fazuľu pestovať na suché semená alebo nezrelé struky. Ak chcete pestovať fazuľu na mladé strúčiky, volia sa kríčkové fazule, napríklad odrody Aidagold, Gusty alebo Satelit. Čo sa pestovateľských podmienok týka, tie nie sú pri rôznych odrodách výrazne odlišné.
Fazuľa má rada teplé a slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Môžete ju pestovať vonku a tiež v skleníku. Bude jej vyhovovať ľahšia pieskovo-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5.
Fazuľa je jednoročná rastlina, ktorú môžete pestovať v dvoch formách - ako kríčkovú a tyčovú. Kríčková fazuľa pre svoj rast nepotrebuje oporu. Kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Tyčová fazuľa je rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Kríčková fazuľa si získala svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie, počas ktorého nepotrebuje oporu. Aj vegetačné obdobie je kratšie a úroda dozrieva o niečo skôr. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia. Dorastá do výšky 30 - 40 cm, má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky.
Fazuľa sa seje v máji, najneskôr v júni. Dôležité je, aby mladým rastlinkám nehrozili mrazy. Na sejbu vyberte miesto po niektorom druhu zeleniny. Riadky pripravte vo vzdialenosti približne 40 cm, jednotlivé rastliny v riadkoch by od seba mali byť vzdialené 5 - 8 cm. Fazuľu je možné sadiť tiež do jamiek vo vzdialenosti 25 - 30 cm po štyroch semienkach.
Starostlivosť o fazuľu
Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Aby ste vypestovali hojnú úrodu, dbajte o správne zalievanie, hlavne počas nasadzovania strukov. V tomto období môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte.
Fazuľu najčastejšie napádajú vošky. Z chorôb jej hrozí antraknóza a hubové ochorenia.
Zber fazule
Fazuľu môžete pestovať na zelené struky alebo až po dozretí a vyschnutí strukov. Spôsob pestovania sa pritom nelíši. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia. Zber vykonávajte približne raz do týždňa. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke.
Z fazule možno zberať už mladé struky, ktoré možno po tepelnej úprave priamo konzumovať, prípadne ich možno zamraziť do zásoby (pred uložením do mrazničky sa odporúča blanšírovanie). Ak chceme suchú fazuľu, musíme plody a semená v nich nechať najskôr úplne dozrieť. Obvykle sa fazuľa podľa odrody a doby vysadenia zberá koncom leta a začiatkom jesene. Plody by mali na rastlinách čiastočne uschnúť. Ak spozorujete, že listy a struky postupne žltnú a chradnú, je čas zberu.
Pozbierané struky je následne potrebné otvoriť a povyberať semená. Dobre presušené semená fazule môžeme uskladniť na zimu. Vhodné je skladovanie na suchom, tmavom a chladnom mieste.
