Zemiakový a kukuričný škrob: Využitie, rozdiely a vplyv na zdravie

Škroby sú neoddeliteľnou súčasťou našich kuchýň, používame ich na zahusťovanie omáčok, polievok, na pečenie, ale aj na dosiahnutie lepšej textúry v rôznych jedlách. Dva najčastejšie používané druhy škrobov sú zemiakový a kukuričný. Aj keď sa na prvý pohľad môžu zdať podobné, ich vlastnosti a spôsoby použitia sa od seba líšia. V tomto článku sa pozrieme na hlavné rozdiely medzi zemiakovým a kukuričným škrobom a na to, ako ich najlepšie využiť v kuchyni. Takisto si predstavíme ďalšie druhy škrobov, ktoré môžete pridať do svojich receptov.

Čo je škrob?

Škrob je rastlinný polysacharid, ktorý sa skladá z desiatok molekúl glukózy. Tento polysacharid sa počas trávenia štiepi na kratšie reťazce, až výsledne na molekuly glukózy. Trávenie vyžaduje určitý čas, a preto štandardne škroby nemajú vysoký glykemický index. Bežne sa nachádzajú v zemiakoch, ryži, kukurici, obilninách a podobne.

Podľa pôvodu škrobu môžeme v zložení potraviny nájsť zemiakový, kukuričný, tapiokový a ďalšie. Ten posledný menovaný pochádza z manioku jedlého, bežne pestovaného v Afrike, Ázii a Južnej Amerike.

V zložení mnohých produktov nájdeme pojem škrob alebo škroby. Škrob je rastlinný polysacharid zložený z molekúl glukózy. Nachádza sa v zemiakoch, ryži, kukurici a obilninách. V zložení potravín môžeme nájsť rôzne druhy škrobov, napríklad zemiakový, kukuričný alebo tapiokový.

Zemiakový škrob

Zemiakový škrob sa získava zo zemiakov a je známym pomocníkom pri zahusťovaní rôznych pokrmov. Jeho výnimočnosť spočíva v jeho vysokej schopnosti absorbovať tekutiny a rýchlej reakcii pri zahusťovaní. Je ideálny aj pri pečení, pretože pomáha dosiahnuť krehkú a jemnú štruktúru cesta, a to bez toho, aby bolo potrebné pridať nadbytočné tuky.

Ďalšou výhodou zemiakového škrobu je, že má neutrálnu chuť, ktorá sa prispôsobí rôznym pokrmom. To znamená, že sa môže použiť v slaných aj sladkých receptoch bez toho, aby ovplyvnil výslednú chuť jedla.

Prášok vyrobený zo zemiakov sa používa ako zahusťovadlo v rôznych receptoch. Dá sa využiť na zahustenie polievok, omáčok, krémov, ale aj ako náhrada za múku pri pečení.

Na zahustenie pokrmov treba zemiakový škrob najprv rozmiešať v troche studenej tekutiny a až potom priliať do polievky či omáčky pred koncom varenia, potom miešať, kým pokrm zhustne.

Do cesta na pečenie sa pridáva ako prášok. Zlepšuje textúru a dodá chrumkavosť pečeným koláčom, sušienkam aj drobnému pečivu.

Zemiakový škrob sa často používa ako zahusťovadlo napríklad do prívarkov, omáčok alebo polievok. Jeho veľkou výhodou je, že nemá toľko kalórií a najmä tieto jedlá potom nezostávajú mútne. Veľmi často sa objavuje v receptoch ázijskej kuchyne. Môže sa pridávať aj pri výrobe halušiek alebo iného podobného cesta.

Zemiakový škrob - silný a rýchlo pôsobiaci pomocník v kuchyni

V technologickom procese výroby zemiakového škrobu sa surovina (zemiaky) rozdrví a škrob sa vymyje z buniek. Škrob sa oddelí od škrobovej bunky separáciou a po odstredení sa vysuší.

Odporúčané použitie zemiakového škrobu:

• Vďaka svojmu zahusťujúcemu účinku sa môže používať ako kuchynská prísada do omáčok, gulášov a polievok.
• V dezertoch sa môže použiť na zahustenie krémov a pudingov.
• Pri pečení zlepšuje kvalitu cesta, ktoré menej praská a nedrobí sa.
• Zemiakový škrob sa môže používať ako univerzálna náhrada bielej pšeničnej múky v bezlepkovej diéte pre ľudí s celiakiou, na zlepšenie cestovín a zahusťovanie potravín.

Glykemický index zemiakového škrobu je 95.

Priemerná výživová hodnota v 100 g výrobku:

Kukuričný škrob

Kukuričný škrob je látka vo forme bieleho prášku, vyrobená zo škrobu získaného z kukurice. Ide o veľmi univerzálnu surovinu, ktorá sa používa podobne ako zemiakový škrob na zahusťovanie jedál, tiež ako náhrada za múku pri pečení.

Všeobecne sa kukuričný škrob považuje za univerzálny, teda keď je v recepte uvedené, že treba pridať škrob alebo škrobovú múčku, vždy môžete siahnuť po kukuričnom škrobe (u nás tiež zdomácnený ako „gustin“ či „maizena“).

Kukuričný škrob je rovnako bezlepkový a preto je vhodný pre ľudí so špeciálnymi stravovacími potrebami. Je vhodný do receptov, kde sa používa mlieko. Naopak, o čosi menej sa hodí do receptov, ktoré obsahujú kyslé zložky ako paradajky, ocot či ovocné šťavy.

Využijete ho na zjemnenie cesta aj pri príprave zákuskových krémov či tortových plniek.

Kukuričný škrob je obľúbený aj v prípade, že chcete dosiahnuť priesvitnú konzistenciu tekutín. Ak ho používate pri varení alebo pečení, vytvára hladký povrch a zachováva prirodzenú farbu pokrmu.

Aj kukuričný škrob sa vyrába veľmi podobným spôsobom ako zemiakový. Taktiež dochádza k extrahovaniu škrobovej časti, ktorá sa potom necháva vysušiť, aby sa vytvoril hustý prášok, ktorý je na dotyk trošku drsnejší ako zemiakový a má mierne žltý odtieň.

V oboch prípadoch je veľkou výhodou, že tieto výrobky nemajú špecifickú chuť. Vďaka tomu sa môžu pridať v podstate do čohokoľvek. V tomto prípade si však dávajte pozor, aby nebol pripravený z modifikovanej kukurice, pretože tak predstavuje väčšiu záťaž najmä pre pankreas.

Oproti múke je taktiež diétnejší a má rôzne využitie. Kukuričný škrob sa viac využíva pri pečení. Môže sa pridať do cesta, keď čiastočne alebo úplne nahradí bielu múku alebo ním zjemníte krémy, ktoré majú lahodnejšiu chuť.

Kukuričný škrob - obľúbený pre svoju univerzálnosť

Kukuričný škrob, známy aj ako kukuričný múčnik, sa vyrába z kukurice a je ďalším obľúbeným škrobom v kuchyni. Je podobne ako zemiakový škrob veľmi účinný pri zahusťovaní, no jeho textúra je o čosi jemnejšia. Kukuričný škrob je ideálny na prípravu rôznych dezertov, ako sú pudingy, koláče alebo glazúry. Vďaka svojej jemnosti sa tiež využíva na zahusťovanie polievok a omáčok, no má tendenciu byť menej efektívny pri vyšších teplotách v porovnaní so zemiakovým škrobom.

Kukuričný škrob je obľúbený aj v prípade, že chcete dosiahnuť priesvitnú konzistenciu tekutín. Ak ho používate pri varení alebo pečení, vytvára hladký povrch a zachováva prirodzenú farbu pokrmu. Často sa používa aj v potravinárskom priemysle na prípravu rôznych produktov, ako sú zmrzliny, nápoje a konzervy, kde je jeho účinok na zahusťovanie nezastupiteľný.

Kukuričný škrob je rafinovaná a odtučnená kukuričná múka. Rozdiel medzi kukuričným a zemiakovým škrobom spočíva v tom, že kukuričný škrob neobsahuje nebezpečný solanín a má nízku výživovú hodnotu, ale jeho glykemická hodnota je vysoká. Je preto oveľa zdravší ako jeho známejšia varianta. Je prirodzene bezlepková, takže sa odporúča ľuďom s alergiou na lepok alebo celiakiou. Obsahuje vitamíny A, C, E a minerály draslík, železo, horčík, zinok a fosfor. Ľudia s inzulínovou rezistenciou, diabetici a ľudia na redukčnej diéte by sa mu mali vyhýbať, pretože má tendenciu zvyšovať telesnú hmotnosť.

Kukuričný Škrob v Kozmetike

Kukuričný škrob sa často používa v kuchyniach na zabezpečenie konzistencie rôznych potravín. Vedeli ste však, že vám tiež môže pomôcť vyzerať nádherne a príťažlivo? Kukuričný škrob je bohatý na vitamín A, B1, B2, C a minerály ako zinok, vápnik a železo, ktoré pomáhajú stimulovať regeneráciu zdravých kožných buniek a udržiavať zdravé fungovanie pokožky. Kukuričný škrob je účinný produkt, ktorý môže podporiť zdravú pokožku.

Kukuričný škrob patrí medzi tradičné ingrediencie, ktoré sa v kozmetike využívajú už celé desaťročia. Jeho hlavnou výhodou je, že je veľmi jemný, a preto je vhodný aj pre citlivú pleť. Ďalším pozitívom je jeho dostupnosť - kukuričný škrob nájdete v každom obchode s potravinami a jeho cena je veľmi priaznivá. Navyše je hypoalergénny, čo znamená, že len veľmi zriedkavo spôsobuje alergické reakcie.

V domácej kozmetike sa škrob osvedčil najmä ako základ na peelingy, masky alebo pleťové pudre, ktoré neupchávajú póry. Pri pravidelnom používaní dokáže jemne zbaviť pleť odumretých buniek a zanechať ju sviežu a hladkú. Vďaka týmto vlastnostiam je kukuričný škrob ideálnou voľbou pre každého, kto hľadá prírodnú alternatívu ku komerčným kozmetickým produktom.

Kukuričný škrob je čistý rastlinný produkt, ktorý sa získava zo zŕn kukurice. Neobsahuje žiadne konzervanty, umelé farbivá ani parfumy, čo je veľkým plusom pre ľudí s citlivou alebo alergickou pokožkou.

Vlastnosti kukuričného škrobu v kozmetike:

• Absorpčná schopnosť - pohlcuje prebytočný maz a pot, čím pomáha udržiavať pokožku sviežu.
• Jemnosť textúry - je veľmi jemne mletý, nepoškodzuje pokožku ani pri častom používaní.
• Zmatňujúci efekt - zanecháva pleť matnú, čo ocenia najmä ľudia s mastnejšou pleťou.
• Bezpečnosť - vďaka prírodnému pôvodu je vhodný aj pre deti a tehotné ženy.
• Ekologickosť - je biologicky odbúrateľný a nezaťažuje prírodu.

Kukuričný škrob je prospešný pre pleť so sklonom k akné, pretože absorbuje prebytočný maz z pokožky, ktorý spôsobuje akné a pupienky. Kukuričný škrob sa používa na okamžité zosvetlenie a vybielenie celého tela a tváre. Obsahuje vitamín A a minerály ako železo a vápnik, ktoré pomáhajú vymazávať tmavé škvrny a pigmentáciu a rozjasňujú tón pleti. Kukuričný škrob je skvelým liekom na podráždenie pokožky, pretože pokožku upokojuje a lieči rôzne typy kožných alergií. Používa sa na zmiernenie spálenia a podráždenia pokožky. Upokojujúci krém z kukuričného škrobu sa používa na upokojenie kožných alergií spôsobených spálením, uhryznutím hmyzom a podráždením.

Suchý Šampón z Kukuričného Škrobu

Potrebujete rýchlo zbaviť vlasy nadmernej mastnoty bez ich umývania vodou a šampónom? Niekedy sa stáva, že vlasy ešte nie sú zrelé na umytie, no pri korienkoch v okolí cestičky sú mierne zamastené. V tomto prípade je skvelým pomocníkom suchý šampón. Ak ho nemáme poruke, pomôže aj kukuričný škrob. V malom množstve ním poprášime vlasy, trochu votrieme prstami, necháme chvíľu pôsobiť a vyčešeme, prípadne vytrieme suchým uterákom.

Tento recept je skvelý na osvieženie vlasov medzi umývaniami, absorbuje prebytočnú mastnotu a dodá im objem.

Potrebujete:

• 2 polievkové lyžice kukuričného škrobu
• 1-2 kvapky esenciálneho oleja podľa vášho výberu (napr. levanduľový, rozmarínový) pre vôňu

Postup:

1. V malej miske zmiešajte kukuričný škrob (a esenciálny olej, ak ho používate).

Rozdiely v použití zemiakového a kukuričného škrobu

Aj keď sú oba škroby veľmi podobné, existujú medzi nimi niektoré rozdiely, ktoré je dôležité zohľadniť pri výbere vhodného typu škrobu do konkrétneho receptu.

Zemiakový škrob má tendenciu byť silnejší a rýchlejšie zahusťuje tekutiny, čo je ideálne pri varení hustých polievok alebo omáčok. Naopak, kukuričný škrob je jemnejší a menej účinný pri zahusťovaní, ale jeho výhodou je schopnosť vytvárať priesvitnú textúru a lepšiu stabilitu pri vyšších teplotách.

Pri pečení je zemiakový škrob častejšie vyhľadávaný, pretože zabezpečuje krehkosť a jemnosť cesta. Kukuričný škrob je zase obľúbený pri príprave krémov, pudingov a dezertov, kde je požiadavkou hladká a jemná textúra.

Prvým a hlavným rozdielom je, že po použití zemiakového zostane trebárs polievka číra, ovplyvní to len jej hustotu. Rovnako nemôžete najmä pri pečení vymeniť zemiakový škrob namiesto kukuričného. Ten zemiakový totiž viac zahusťuje. Kvôli tomu by bolo cesto veľmi hutné a ubité. Krémy by zase boli ťažko roztierateľné.

Naopak, kukuričný škrob je jemnejší a menej účinný pri zahusťovaní, ale jeho výhodou je schopnosť vytvárať priesvitnú textúru a lepšiu stabilitu pri vyšších teplotách. Ak ho používate pri varení alebo pečení, vytvára hladký povrch a zachováva prirodzenú farbu pokrmu.

Kukuričný škrob je zase obľúbený pri príprave krémov, pudingov a dezertov, kde je požiadavkou hladká a jemná textúra.

Aké ďalšie škroby môžeme využiť v kuchyni?

Okrem zemiakového a kukuričného škrobu existuje množstvo iných škrobov, ktoré sa dajú využiť v kuchyni na rôzne účely.

• Tapiokový škrob - získavaný z koreňa manioku. Je obľúbený v ázijskej kuchyni a v potravinárskom priemysle na prípravu dezertov a želé. Tapiokový škrob má schopnosť vytvárať gélovité konzistencie a je výborný na zahusťovanie polievok, omáčok a prípravu bezlepkových jedál.
• Ararotový škrob - pochádza z tropických rastlín a je skvelou alternatívou k tradičným škrobom. Je vhodný na zahusťovanie omáčok, polievok a džemov, pričom vytvára veľmi hladkú a priesvitnú textúru. Ararotový škrob sa často využíva v potravinárskom priemysle na prípravu želé a pudingov.
• Pšeničný škrob - pšeničný škrob je častejšie používaný v potravinárskom priemysle a v pekárstve. Je podobný kukuričnému škrobu, ale v porovnaní s ním má silnejšie zahusťovacie účinky a je ideálny na prípravu pečiva a krémov.
• Ryžový škrob - tento škrob je veľmi jemný a ľahký, čím je ideálny na prípravu krémov, pudingov a rôznych sladkých dezertov. Používa sa aj v čínskej kuchyni na prípravu niektorých druhov cestíčok.

Modifikované škroby

Občas v zložení vidíme pojem modifikovaný škrob. Modifikované škroby sú potravinárske prídavné látky, ktoré sa vyrábajú chemickými zmenami jedlých škrobov. Môžu sa meniť aj fyzikálne vlastnosti, napríklad pôsobením enzýmov, kyselín, zásad a podobne. Slovo modifikácia pokojne zameňme za úprava, sú to teda upravené škroby.

Účelom modifikácie škrobu je zlepšiť jeho vlastnosti, napríklad zvýšiť schopnosť zadržiavať vodu, zlepšiť odolnosť voči teplu alebo zlepšiť zahusťovanie. Napríklad škrob sám osebe nemá schopnosť zahustiť roztok pri nízkej teplote. Vhodne modifikovaný už áno. To sa pri výrobe potravín používa v rôznych aplikáciách.

Rezistentný škrob

O rezistentnom (čiže odolnom) škrobe sa vo svete zdravého životného štýlu hovorí ako o cukre, ktorý sa „správa“ ako vláknina. Z tohto dôvodu je veľmi nápomocný napríklad pri redukčnej diéte. Denne by sme mali (v ideálnom prípade) zjesť 20 gramov rezistentného škrobu. Horná hranica je maximálne 45 gramov, pričom ani po jej prekročení sa nemusí dostaviť negatívne účinky. Ak áno, väčšinou je to nafukovanie (plynatosť) a hnačka.

Rezistentný škrob má viacero zdravotných benefitov, medzi ktoré patria jeho probiotické účinky. Inak povedané, podporuje rast a množenie prirodzenej a zdravej črevnej mikroflóry.

• Vie výborne nasýtiť a v porovnaní s bežne stráviteľným škrobom „je menej kalorický“. Menej v tomto prípad znamená o polovicu. Zatiaľ čo bežný škrob má 17 kJ na jeden gram, RŠ len 8,5 kJ.
• Vďaka nižšiemu glykemickému indexu spomaľuje vylučovanie inzulínu, čo je výborne nielen pre diabetikov, ale aj ľudí s nadváhou.
• Zlepšuje imunitu buniek a celého organizmu.

Najviac rezistentného škrobu sa nachádza v strukovinách (najmä vo fazuli, šošovici a hrachu), ovocí, predovšetkým v banánoch*, ďalej v celozrnných obilninách (vo vločkách, otrubách, grahamovom pečive a v knäckebrote), ale aj v celozrnnej ryži, zemiakoch, kukurici či rastlinných semiačkach a orechoch.

*Výživové vlastnosti banánu sa menia počas jeho dozrievania. Ako nám v podcaste vysvetlil gastroenterológ Peter Minárik, čím je toto ovocie zrelšie, žltšie (až s hnedými škvrnami) tým MENEJ RŠ obsahuje. Platí rovnica - čím surovejšia strava, tým viac RŠ v nej. Je to skutočne tak. Varenie škrobu neprospieva, respektíve, teplom sa (aj) RŠ gelatinizuje a stáva sa prístupnejším pre trávenie. Na druhej strane, existujú potraviny, ktoré stačí po uvarení nechať vychladnúť, vďaka čomu sa zmení ich štruktúra a z bežného škrobu sa stane rezistentný (odolný pre trávenie). Ide napríklad o zemiaky, ryžu, kukuricu či chlieb. Aj keď to nie je vždy možné, škrobové potraviny je ideálne (z)jesť v surovom stave.

Maltodextrín

Maltodextrín je polysacharid. Získava sa hydrolýzou škrobov z rastlinných zdrojov ako zemiaky, kukurica, ryža. Skladá sa z molekúl glukózy, ktorých nie je viac ako 20. Dá sa kúpiť ako biely prášok bez chuti v obchodoch s výživou pre športovcov. Športovci ho používajú ako rýchly zdroj energie. V potravinárskom priemysle sa používa ako lacná náhrada cukru alebo tuku na zlepšenie výzoru alebo predĺženie životnosti potraviny. Vďaka svojej vysokej viskozite dokáže nahradiť tuk v nízkotučných šalátoch, maslách, majonéze. Okrem toho ho nájdeme v dehydrovaných potravinách, cereáliách, cukrovinkách, nápojoch.

Maltodextrín má vyšší glykemický index ako stolový cukor. Preto je nevhodný pre ľudí trpiacich cukrovkou. Zároveň sa ukazuje, že maltodextrín môže byť rizikovým faktorom pre populáciu náchylnú na zápalové ochorenia čriev. V Európskej únii, ako aj v USA sa považuje za bezpečný.

Domnievam sa, že pre ľudí trpiacich nadváhou môže byť vhodnou alternatívou namiesto tuku. Obsahuje len 4 kcal na gram, zatiaľ čo tuk 9 kcal na gram. Kvôli jeho rýchlej vstrebateľnosti by som ho však neodporúčal ako chudnúci prípravok. Keď sa pozrieme na potraviny, v ktorých je obsiahnutý, vidíme, že sú to často vysoko spracované potraviny. Je vhodné zvážiť, či tieto potraviny samy osebe treba konzumovať a v akom množstve.

Izolát a hydrolyzát

Pojmy ako izolát alebo hydrolyzát v zložení potravinových produktov nájdeme primárne v spojení s bielkovinami, napríklad srvátkový izolát alebo srvátkový hydrolyzát.

Nie je potrebné sa týmito ingredienciami znepokojovať. Srvátka je vedľajší produkt pri výrobe syrov z mlieka. Zrážaním, pasterizáciou a filtráciou sa z nej postupne odstraňujú zvyšný mliečny cukor, laktóza a tuk. Srvátkový izolát je veľmi kvalitne prefiltrovaná srvátka s prakticky nulovým obsahom laktózy a minimom tuku. Ak potrebujeme upraviť srvátku ešte viac, pridajú sa do nej enzýmy, ktoré štiepia bielkoviny na kratšie reťazce. Vzniká hydrolyzát, z ktorého vie naše telo bielkoviny veľmi rýchlo vstrebať. Niekedy sa takémuto proteínu hovorí aj predtrávený. Rýchla vstrebateľnosť je aj dôvod takejto úpravy srvátky.

Nevýhodou hydrolyzátu bielkovín je, že zvyšujú inzulínovú špičku a majú horkú chuť. Tú sa snažia výrobcovia potravín zakryť pridaním cukru alebo umelých sladidiel. Preto, ak nájdete hydrolyzát bielkoviny v potravine, skontrolujte si obsah sladidiel.

Arómy

Od nepamäti sa do jedál a potravín pridávali rôzne výrazné látky, ktoré zlepšovali arómu. Medzi najbežnejšie patria koreniny a bylinky. V 19. storočí sa s rozvojom chemického a potravinárskeho priemyslu rozšírili aj priemyselne vyrábané syntetické arómy.

Na obaloch často nájdeme označenie prírodné arómy. Toto označenie vo všeobecnosti prijímajú spotrebitelia lepšie. Aj keď prírodné arómy pochádzajú z rastlín alebo zo živočíchov, rozvoj syntetických aróm a ich vyspelosť prinútili výrobcov modifikovať aj prírodné tak, aby boli ešte výraznejšie. Preto je prakticky jedno, aké označenie aróma má.

Keďže chemický priemysel je schopný vygenerovať veľké množstvo príchutí a vôní, je potrebné určiť aj ich bezpečnosť. V Európe dohľad nad bezpečnosťou látok v potravinách vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Aj keď prevažne v USA sa objavili pochybnosti o niektorých látkach alebo o efektívnom fungovaní kontrolných orgánov. Kontrolné inštitúcie pri svojej práci kontrolujú viacero aspektov použitia arómy na základe aktuálnych vedeckých informácií. Preto by mala byť bezpečnosť pre spotrebiteľa zachovaná.

Extrudovaný výrobok

Extrúzia je technologický proces spracovania potravín, pri ktorej sa zvlhčené škrobnaté materiály s vysokým obsahom bielkovín a vlákniny tepelne a mechanicky upravujú za pôsobenia vysokého tlaku. Tento proces prebieha v extrudéri. Na konci spracovania vzniká krehký pórovitý výsledok. Na extrúziu sa používajú kukuričná krupica, pšeničná krupica, ryža, niektoré druhy strukovín.

Týmto procesom sa vyrábajú raňajkové cereálie, cestoviny, ale aj krehké pečivo. Pri použití nižších teplôt a tlakov je proces minimálne škodlivý k výživovej hodnote potravín, dokonca môže zvýšiť stráviteľnosť bielkovín a škrobov. Počas procesu sa do vzniknutej hmoty môžu pridávať aj ochucovadlá alebo sa môže obohatiť o živiny, napríklad minerály.

Extrúzia mení pôvodnú štruktúru potraviny, ktorá je extrudovaná. To môže prispievať k rýchlejšiemu tráveniu alebo menšiemu pocitu nasýtenia. Často sa extrudované múky alebo zložky potravín nachádzajú vo vysoko spracovaných tovaroch. Tie je potrebné vo všeobecnosti vo svojom jedálničku minimalizovať. Extrudovaných potravín sa netreba báť, je dôležité prečítať si, aké ďalšie zložky potravina obsahuje, a pozrieť sa aj na energetickú tabuľku.

Zhrnutie

V článku sme spomenuli niekoľko zložiek, ktoré pridávajú výživovú hodnotu, kalórie a môžu mať menej známy názov a účel vo výrobku. Žiadna zo spomínaných prísad nie je vyslovene zdraviu škodlivá. Výrobcovia si ich pridávaním zväčša zjednodušujú výrobný postup alebo šetria náklady. Navyše sa vyskytujú primárne vo vysoko spracovaných potravinách. Preto je na nás, či ich budeme kupovať a v akom množstve. Namiesto jogurtu s ovocím, kde je viac škrobu a aróm ako samotného ovocia, si môžeme kúpiť biely jogurt a reálne ovocie. Alebo džem nepotrebuje obsahovať ovocnú arómu, ale reálne ovocie.

Preto odporúčam vyberať primárne základné potraviny namiesto tých vysoko spracovaných. Do našich nákupných tašiek vkladajme len výrobky, ktorých zloženiu rozumieme. Ideálne by malo byť krátke a len z prísad, ktoré poznáme.

Výnimkou môže byť proteínový izolát alebo hydrolyzát. Tie si prevažne kupujú športovci. Nám ostatným odporúčam zvážiť potrebu kúpy potravín obohatených bielkovinami, často je príjem bielkovín v bežnej strave dostatočný.

tags: #zemiakovy #skrob #alebo #kukuricny #skrob #zdravie