Domestikácia je proces zdomácňovania zvierat, ktorý zahŕňa selekciu zvierat z ich pôvodnej, divokej populácie. Tento proces je neoddeliteľne spojený s históriou umelej selekcie. Umelá selekcia umožnila kontrolovať plemenitbu zvierat a zbavovať ich nežiaducich vlastností. Vďaka tomuto procesu vznikli z divých zvierat druhy a plemená domácich a hospodárskych zvierat, ktorých pomenovanie často vychádza z cieľov ich chovu.
Domáce zvieratá sa chovajú pre zábavu a potešenie ľudí, pričom u nich prevládajú neekonomické ciele chovu. Vplyv človeka na zvieratá a ich evolúciu bol rôznorodý - od náhodného a inštinktívneho až po zámerný a cieľavedomý. S rozvojom vedy, techniky a kultúry sa tento vplyv postupne zvyšoval. V rôznych oblastiach a v mnohých prípadoch dochádza k procesom dedomestikácie, kedy človek vypúšťa domestikované zvieratá späť do voľnej prírody.
Počas domestikácie sa menili vlastnosti zvierat a zásadným spôsobom sa menilo aj prostredie ich chovu. Mnohé zvieratá sa chovajú v rôznych zooparkoch, kde sa vytvárajú podmienky pre ich chov podobné pôvodnému prostrediu. Iné zvieratá sú chované v špecializovanom chovateľskom prostredí, ktoré je významne technizované. Napriek snahám sa však nepodarilo domestikovať všetky druhy zvierat.
Človek si mnohé dôsledky umelého výberu neuvedomoval, no napriek tomu sa začali vyraďovať mladé zvieratá (hlavne samci), zmenili sa systémy využívania pôdy, ako aj využívania potravín a vody. Domestikácia je ovplyvňovaná rôznymi génmi a faktormi vonkajšieho prostredia a arteficiálnou selekciou človeka. Človekom riadená selekcia predstavuje účelový selekčný tlak smerujúci k získaniu určitých špecifických druhových vlastností benefitných pre človeka.
Proces domestikácie a jej vplyv
Domestikácia rastlín a zvierat prostredníctvom umelej selekcie zabezpečila človeku dostatok potravy a kalórií. V tejto tzv. „Neolitickej revolúcii” nastalo nielen výrazné zvýšenie produkcie potravy, ale i zmena životných podmienok človeka v zmysle trvalého usídlenia a širokého využitia zdrojov rastlinnej a živočíšnej potravy. Domestikácia väčšiny domácich úžitkových zvierat človekom prebehla v neolite v tzv. „úrodnom kosáku”, ktorý predstavuje územia vzniku viacerých civilizácií.
Domestikáciu zvierat (rastlín) chápeme ako kontrolu evolučného procesu zvierat chovaných a rozmnožovaných v zajatí, pri ktorom získavajú žiadané domestikované znaky a vlastnosti. Avšak, nie všetky druhy domestikovaných zvierat (vtákov) napĺňali všetky kritériá pre úspešnú domestikáciu rôznych živočíšnych druhov. Z týchto dôvodov vzniklo v procese domestikácie mnoho intermediárnych produktov udomácňovaných zvierat v rôznych časových obdobiach.
Určujúce vlastnosti druhov (poddruhov, stád) vhodných na domestikáciu predstavujú určité “pre-adaptačné” behaviorálne vlastnosti (atribúty, charakteristiky) domestikácie. Tieto vlastnosti môžeme zaradiť do 5 kategórii akejsi „vhodnosti” respektíve „nevhodnosti” pre domestikáciu rôznych živočíšnych druhov či ich rôznych poddruhov a zemepisných foriem:
- Sociálna štruktúra
- Vzťahy medzi rodičmi
- Sexuálne správanie
- Vzťahy s človekom
- Kŕmenie a výber prostredia
Existencia a vplyv pre-adaptačných charakteristík rôznych typov správania u jednotlivých živočíšnych druhov je nepopierateľná. Uvedených 5 skupín pre-adaptačných behaviorálnych charakteristík určuje „vhodnosť “ či „náchylnosť“ rôznych živočíšnych druhov k procesom a mechanizmom ich domestikácie.
Proces a mechanizmy domestikácie zvierat sú sprostredkované jeho tromi hlavnými cestami či scenármi. Tieto tri formy domestikácie voľne žijúcich zvierat plne pokrývajú všetky známe druhy domestikovaných zvierat:
1. Domestikácia zajatých stád
So zvyšujúcou sa obtiažnosťou lovu, spôsobenou hlavne nižšou koncentráciou zvierat, vznikla špecializovaná forma ich lovu vo forme odchytu živých jedincov. Lovenie a odchytávanie celých stád rôznych stredných a väčších druhov bylinožravcov sa vyvíjalo niekoľko storočí. V stáročnom domestikačnom procese vznikli z ulovených (zajatých) živých stád hovädzieho dobytka, oviec a kôz ich ovládateľné stáda a čriedy. Ovladateľné stáda dobytka, oviec a kôz poskytovali ľuďom pohotovostné zásoby mäsa, mlieka, vlny, koží a kožušín. Pre ľahšiu domestikáciu pôsobil i fakt, že prebiehala v prirodzených biotopoch ich voľného výskytu. Domestikácia zajatých stád poskytla človeku väčšinu druhov veľkých a stredných domácich cicavcov.
2. Komenzálna cesta domestikácie
Pri komenzálnej ceste (spôsobe) domestikácie sa voľne žijúce druhy dostali a žili v tesnej blízkosti človeka využívajúc jeho potravinové zdroje získané rôznymi spôsobmi (lov, poľnohospodárstvo). Počas dlhého vývoja človeka sa do jeho blízkosti dostali viaceré živočíšne druhy s ktorými ľudia nadviazali obojstranne výhodné ekonomické a sociálne vzťahy. Komenzálny typ domestikácie predstavoval pre príslušný typ živočíšneho druhu, žitie blízko človeka, významný zdroj potravy, ktorá pochádzala zo zvyškov jeho stolovania a určitý druh ochrany pre inými voľne žijúcimi dravcami. Komenzálnym (spolustolovníckym) typom domestikácie boli zdomácnené mnohé domáce zvieratá ako napríklad psy, mačky, kury domáce, holuby domáce, morky, pižmové kačice ako i morčatá peruánske. Z významných veľkých hospodárskych zvierat bolo týmto spôsobom domestikácie zdomácnené prasa domáce.
3. Špecializovaná forma lovu
Pri tejto forme domestikácie dochádzalo k špecializovanému lovu vo forme odchytu živých jedincov, čo bolo spôsobené hlavne nižšou koncentráciou zvierat. Tento proces sa vyvíjal niekoľko storočí.
Významné skupiny domestikovaných zvierat
Prvými domestikovanými zvieratami boli rôzne druhy cicavcov, u ktorých sa zvyšovala frekvencia niektorých fyziologických a morfologických znakov. Viaceré cicavce v domestikovanej forme sa vyvinuli v polyestrické druhy, čo významne prispelo k zlepšeniu ich hospodárskeho významu. S druhovo špecifickou domestikáciou sú spojené rôzne modifikovateľné znaky ovplyvniteľné genetickými a enviromentálnymi faktormi. Patrí k nim najmä: zredukovaný počet stavcov, kratší a stočený chvost, trpaslíčí a obrovský vzrast, kučeravá a strakatá srsť, lepšia sociálna komunikácia s človekom, zlepšené gnostické schopnosti, zmenená emocionalita a krotkosť.
Hovädzí dobytok
Hovädzí dobytok zohráva hlavnú úlohu v evolúcii ľudskej kultúry a je ekonomicky najdôležitejším druhom hospodárskych zvierat. Predkom dnešného dobytka (Bos primigenius taurus) bol tur divý (Bos primigenius), ktorý bol domestikovaný pred viac ako 10 000 rokmi. Počas tisícročí vznikli rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkového zamerania a prostredia, v ktorom sa chovajú. Hovädzí dobytok je kľúčovým hospodárskym zvieraťom, využívaným na produkciu mäsa, mlieka a kože, a v niektorých oblastiach aj ako pracovné zviera.
Kone
Domestikácia koňa (Equus ferus caballus) prebehla približne pred 5 500 rokmi v oblasti dnešného južného Ruska, Ukrajiny a Kazachstanu. Pôvodným divým predkom domestikovaného koňa je pravdepodobne tarpan (Equus ferus ferus). Kôň Przewalského (Equus ferus przewalskii) je považovaný za posledného žijúceho divého koňa. Kôň je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva a v minulosti zohrával významnú úlohu v spoločnosti. V súčasnosti sa kone chovajú najmä pre jazdecké športy, prácu v lese, poľnohospodárstve a rekreačné jazdenie.
Oviec
Domestikácia ovce domácej (Ovis aries) prebehla približne pred 10 000 rokmi v oblasti Blízkeho východu. Najčastejšie sa spomínajú dva hlavné druhy, z ktorých pravdepodobne pochádza ovca domáca: muflón (Ovis orientalis) a arkal (Ovis ammon). Ovce sú významným hospodárskym zvieraťom, chovaným pre produkciu mäsa, mlieka a vlny.
Existujú rôzne skupiny oviec:
- Ovce skalné (muflón): Dal základ vzniku ovciam nordickým, ktoré sú krátkochvosté.
- Ovce stepné: Od divej ovce archar sa odvodzujú stepné ovce ázijského pôvodu, hospodársky najdôležitejšie dlhochvosté domáce ovce.
- Ovce vysokohorské: Od divej ovce argali sú najmohutnejšie ovce chované v oblasti Pamíru, Ďan-ťan a v Himalájach.
Kozy
Domestikácia kozy domácej (Capra aegagrus hircus) prebehla približne pred 10 000 rokmi, v oblasti úrodného polmesiaca. Predchodcom kozy domácej je pravdepodobne koza bezoárová (Capra aegagrus). Kozy sú chované najmä pre produkciu mlieka, pričom jej mlieková úžitkovosť je vysoká. V súčasnosti sa vo svete chová približne 850 miliónov kôz.
K histórii domestikácie patria rôzne druhy kôz:
- Koza bezoárová (Capra aegagrus): Má dlhé a ablovité rohy.
- Koza antická (Capra prisca): Je už vyhynutá, jej rohy tvorili špirálu.
- Koza skrutkorohá alebo markhúr (Capra falconeri): Má rohy skrutkovitého tvaru.
Ošípané
Sviňa domáca (Sus scrofa domesticus), alebo tiež ošípaná, vznikla domestikáciou svine divej (Sus scrofa) a iných foriem divých ošípaných. Najstaršie záznamy o domestikácii pochádzajú z Blízkeho východu a Číny. Sviňa domáca je jedným z najdôležitejších hospodárskych zvierat, chovaným hlavne pre produkciu bravčového mäsa.
Hydina
Domestikácia hydiny prebehla v rôznych obdobiach a oblastiach:
- Kura domáca (Gallus gallus domesticus): Domestikácia sa uskutočnila približne pred 8 000 až 10 000 rokmi v juhovýchodnej Ázii, predpokladá sa z kury bankivskej (Gallus gallus). Chová sa predovšetkým pre mäso a vajcia.
- Morka domáca (Meleagris gallopavo domesticus): Je domestikovaná forma morky divej (Meleagris gallopavo), pôvodom zo Severnej Ameriky. Chová sa hlavne pre mäso.
- Hus domáca (Anser anser domesticus): Existujú dve hlavné línie domestikovaných husí, ktoré prispeli k vzniku moderných plemien: európska (z divokej husi divej - Anser anser) a ázijská (z husi labutej - Anser cygnoides).
- Kačica domáca (Anas platyrhynchos domesticus): Väčšina pochádza z kačice divej (Anas platyrhynchos), domestikovanej v Číne.
- Holub domáci (Columba domestica): Bol domestikovaný v Európe, juhozápadnej Ázii a severnej Afrike.
História očami sliepky - Chris A. Kniesly
Ostatné domestikované zvieratá
Proces domestikácie ovplyvnil aj ďalšie druhy:
- Králik domáci (Oryctolagus cuniculus): Pochádza z juhozápadnej Európy a bol domestikovaný v rôznych oblastiach Európy.
- Pes domáci (Canis lupus familiaris): Je domestikovaná forma vlka dravého (Canis lupus) a patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie domáce zvieratá na svete.
- Mačka domáca (Felis silvestris catus): Vznikla domestikáciou mačky divej (Felis silvestris) a je rozšírená po celom svete.
Plemenitba a selekcia
Plemenitba zvierat je ich cieľavedomé rozmnožovanie. Jednou zo základných metód je čistokrvná plemenitba, pri ktorej sa pária jedince v rámci toho istého plemena. Jej použitím sa zvyšuje homozygotnosť populácie. Párenie nepríbuzných jedincov (outbreeding) je základným spôsobom reprodukcie plemien. Párenie príbuzných jedincov (inbreeding) je menej bežná metóda.
Umelá selekcia, riadená človekom, dopomohla ľudskému druhu k úžasnej celosvetovej expanzii. Šľachtenie je cielené využívanie genetických princípov. Šľachtitelia vyberajú zvieratá s požadovanými vlastnosťami na základe analýzy ich genotypu a fenotypu. Tento proces vedie k zlepšovaniu existujúcich plemien alebo k vzniku nových plemien.
Plemeno predstavuje skupinu zvierat v rámci jedného druhu, ktorá sa odlišuje špecifickými znakmi a vlastnosťami. Medzi plemenami je rozdielny stupeň vývinu znakov a vlastností. Rozpätie stupňa vývinu vlastností medzi jedincami v rámci plemena hodnotíme pojmom vyrovnanosť plemena.
tags: #domestifikacia #kura #domaca