Slovenskí spotrebitelia často zvažujú, či sa im oplatí nakupovať potraviny, najmä mäso, v Poľsku. Dôvodom sú najmä nižšie ceny, ktoré lákajú mnohých Slovákov žijúcich blízko hraníc, ale aj tých z južnejších častí Slovenska. Avšak, táto voľba so sebou prináša aj otázky týkajúce sa kvality a bezpečnosti potravín.
Po znížení daní sa Poľsko stalo pre mnohých Slovákov doslova nákupným rajom. Okrem potravín sa oplatí nakupovať aj pohonné hmoty. Avšak, nie všetko je také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Nákupy v Poľsku si získali popularitu predovšetkým pre svoje nízke ceny a široký sortiment. Slovákov však láka aj priateľská atmosféra, možnosť ochutnať tradičné jedlá a výber tovaru, ktorý často nenájdete v bežných obchodoch. Veľkým benefitom je aj to, že Poľsko je pre slovenských návštevníkov veľmi dobre dostupné.
Ceny vs. kvalita: Kompromis, ktorý sa nemusí vyplatiť
Jedným z hlavných dôvodov, prečo Slováci vyhľadávajú poľské trhy, sú nižšie ceny. Napríklad, kuracie prsia sa dajú kúpiť za približne dve eurá za kilogram. Podobne, aj iné potraviny, ako krkovička, vajcia, mlieko, cukor a ryža, sú v Poľsku lacnejšie ako na Slovensku.
Štatistiky Eurostatu ukazujú, že mäso je v Poľsku jedno z najlacnejších v rámci Európskej únie, hneď po Rumunsku. Pre porovnanie, za rovnakú sumu si Rakúšan môže v Poľsku kúpiť dvakrát toľko mäsa ako vo svojej vlasti. Aj v porovnaní so Slovenskom je nákup mäsa v Poľsku výrazne výhodnejší.
Napríklad, 1-kilogramový balík ryže tej istej značky na Slovensku stojí 1.59 eura, v Poľsku v prepočte 0,93 eura. Rovnaká značka majoránky na Slovensku stojí 0,89 eura, v Poľsku v prepočte 0,49 eura. Plátkový syr typu Ementál Slovákov vyjde necelé 2 eurá, v Poľsku stojí o 5 centov menej.
Avšak, nízke ceny často idú na úkor kvality. Správa Najvyššieho kontrolného úradu Poľskej republiky z roku 2022 skonštatovala, že poľské potraviny sú najnebezpečnejšie v rámci celej Európskej únie. Až jedna tretina potravín dodávaných z Poľska nespĺňa hygienické štandardy a nemá v poriadku dokumentáciu. Problémy sa týkajú najmä hydinového mäsa, kde sa často vyskytujú mikrobiologické požiadavky.
V roku 2019 poľská televízia TVN24 odvysielala dokument o bitúnkoch, kde porážali choré kravy, a mäso z nich sa dostalo aj na Slovensko.
Podľa kontrol z poľskej strany až tretina potravín dodávaných z Poľska nespĺňa hygienické štandardy a nemá v poriadku dokumentáciu. Problémy sa týkajú najmä hydinového mäsa, kde sa často vyskytujú mikrobiologické požiadavky.
Môže za to miestna legislatíva, ktorá napríklad umožňuje chladenie zabitej hydiny vodou. Ak sa do nádrže dostane jediný znečistený kus, napríklad kontaminovaný salmonelou, baktéria už je na všetkých kusoch. Poľsko má tiež benevolentnejšie podmienky výroby potravín, jedlo môže vyrábať a predávať takmer ktokoľvek a kedykoľvek, pokojne aj doma v špinavej garáži.
Polemika nad kvalitou poľských výrobkov na Slovensku dlhodobo rezonuje. Často prichádzajú na Slovensko potraviny z Poľska, ktoré vykazujú pochybenia, alebo sú nebezpečné.
Bezpečnosť potravín a kontroly: Reakcia na škandály
Poľskom otriasa škandál s bitúnkami. K ráznému zakročeniu voči Poľsku, akým je zákaz dovozu poľských potravín, môže Slovensko pristúpiť až po nariadení od Európskej komisie, ktoré vydáva pri bezpečnostných rizikách s potravinami. Dovtedy môže slovenský agrorezort len vyzvať občanov, aby sa poľskému hovädziemu mäsu a iným poľským potravinám vyhýbali. Konštatovala ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná.
„Zatiaľ môžeme len odporučiť spracovateľom mäsa a občanom, aby sa vyhýbali vyhľadávaniu poľského mäsa. Túto výzvu agrorezort prezentoval hneď po prepuknutí škandálu. Ohľadom tvrdých opatrení voči Poľsku je však rozhodujúca Európska komisia. Tá rozhodne, aké tvrdé opatrenia budeme môcť urobiť. Pri bezpečnostnom riziku môže komisia pristúpiť aj k takému tvrdému trestu a opatreniu, akým je zákaz vývozu hovädzieho mäsa z Poľska.
Ilustračná fotografia / TASR
Ministerka pôdohospodárstva SR k zverejneným informáciám o škandále s poľským mäsom doplnila, že pokútne porážky robili zamestnanci na bitúnku v blízkosti mesta Ostrów Mazowiecka len v noci. „Porážky sa robili vyslovene v noci, no toto mäso malo pečiatku a certifikáty od tamojších veterinárov. Informovanosť zo strany Poľska o celom škandále bola slabá. Agrorezort robí intenzívne kontroly na poľské hovädzie mäso.
Slovensko zaviedlo mimoriadne núdzové opatrenie na poľské hovädzie mäso, ktoré je reakciou na opakované prípady dovozu závadného mäsa. Každá zásielka musí prejsť laboratórnymi testami a až po kontrole môže smerovať na slovenský trh. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) vykonáva intenzívne cielené kontroly chladeného a mrazeného hovädzieho mäsa z Poľska v skladoch, spracovateľských prevádzkach, obchodoch aj prepravných vozidlách.
Riaditeľ slovenskej Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš hovorí, že Brusel má mechanizmy na kontrolu a mal by ich použiť, najmä keď negatívne závery o kvalite vlastných potravín vysloví sama členská krajina.
„Európska komisia by v prvom rade mala do danej členskej krajiny vyslať takzvaný audit na kontrolu potravín, aby prehodnotila systém kontroly potravín v danej krajine a či vôbec funguje,“ vysvetlil Bíreš.
Poľskí aktivisti za práva zvierat navyše poukazujú na zlý spôsob kontrol. 90% z nich totiž úrady vopred avizujú, bitúnky či mäsospracovateľské firmy sa na ne môžu pripraviť a nedostatky tak kontrolóri nezistia.
„Nedovolím, aby zlyhania poľských orgánov opakovane ohrozovali slovenských spotrebiteľov. Štátna veterinárna a potravinová správa bude preto kontrolovať všetky dodávky poľského mäsa. 100 percent zásielok poľského hovädzieho mäsa bude musieť prejsť kontrolou predtým, ako sa dostane k spotrebiteľovi, do reštaurácií či jedální. Toto opatrenie bude platiť až do odvolania. Potravinoví inšpektori podrobia poľské mäso laboratórnym vyšetreniam na prítomnosť baktérií, zvyškov veterinárnych liekov, zneužívaniu rozmrazeného mäsa a aj kontrolám označenia prevádzok, z ktorých mäso pochádza. V prípade podozrenia z falšovania mäsa sa súčasne vykoná senzorické testovanie a kvalitatívna detekcia druhu mäsa.
Doposiaľ uskutočnili viac ako 550 cielených kontrol poľského hovädzieho mäsa. Kontrolám podrobujú mäso v skladoch, maloobchodoch, baliarňach, spracovateľských prevádzkach i na cestách. Od prepuknutia škandálu s poľskými bitúnkami sú potravinoví inšpektori neustále v pohotovosti.
Reakcie obchodných reťazcov a politikov
Obchodné reťazce na Slovensku sa snažia ubezpečiť zákazníkov o kvalite a bezpečnosti ponúkaných potravín. Niektoré reťazce, ako napríklad Billa, nepredávajú mäso a mäsové výrobky z Poľskej republiky. Väčšina reťazcov zdôrazňuje, že všetci dodávatelia, bez rozdielu z akej krajiny pochádzajú, musia spĺňať prísne hygienické a kvalitatívne kritériá. Reťazce ako Terno a Kaufland uvádzajú, že kladú dôraz na kvalitu a čerstvosť tovaru a pravidelne vykonávajú laboratórne analýzy. COOP Jednota sa zameriava na spoluprácu so slovenskými dodávateľmi a overenú slovenskú kvalitu.
| Obchodný reťazec | Postoj k poľskému mäsu | Dôraz na |
|---|---|---|
| Terno | Nemajú v ponuke | Kvalita čerstvých produktov |
| Kaufland | Všeobecné kritériá | Kontrola kvality a laboratórne analýzy |
| Billa | Nepredávajú | Prísne hygienické a kvalitatívne kritériá |
| Tesco | Všeobecné kritériá | Potravinová bezpečnosť a kvalita tovaru |
| COOP Jednota | Spolupráca so slovenskými dodávateľmi | Overená slovenská kvalita |
Pri medializácii problémov s kvalitou poľského mäsa politici často navrhujú uprednostňovanie slovenského mäsa v školských jedálňach a iných inštitúciách. Dôležitejšia by však bola dlhodobá stratégia podpory slovenských fariem a rozvoja vidieka.
Spotrebiteľské preferencie a dôvera
Prieskum Zväzu obchodu SR ukázal, že pri nákupe potravín sú pre Slovákov najdôležitejšie čerstvosť, kvalita a cena. Okrem slovenských potravín, ktoré preferuje 76 % respondentov, sú akceptované aj potraviny českého a nemeckého pôvodu. Naopak, s potravinami z Poľska sa spája vyššia miera nedôvery a negatívne skúsenosti.
Paradoxom je, že kvôli nezáujmu Slovákov sa slovenské zvieratá vyvážajú do poľských bitúnkov, odkiaľ sa mäso vracia späť na Slovensko. Bohužiaľ, cena je pre slovenských spotrebiteľov stále na prvom mieste.
Alternatívy a odporúčania
Pre spotrebiteľov, ktorí hľadajú kvalitné a bezpečné mäso, existujú aj iné možnosti ako nákup na poľských trhoch:
- Podpora slovenských farmárov: Nákupom mäsa priamo od slovenských farmárov alebo na farmárskych trhoch si môžete byť istí pôvodom a kvalitou mäsa.
- Nákup v overených obchodoch: Vyberajte si obchody, ktoré majú transparentný systém kontroly kvality a spolupracujú s overenými dodávateľmi.
- Čítanie etikiet a informovanie sa: Dôkladne si prečítajte etikety na výrobkoch a informujte sa o pôvode mäsa a spôsobe jeho spracovania.
Najväčšia spotreba na Slovensku je bravčového mäsa (cca 30 kg ročne) a hydinového mäsa (cca 20 kg ročne). Hovädzieho mäsa sa zje ročne priemerne len 4,5 kilogramu na obyvateľa, čo je spôsobené jeho vyššou cenou a dovozom zo zahraničia.
Jak vybrat kvalitní maso – Tip šéfkuchaře | makro.cz
Trhy v Poľsku: Jablonka a Nowy Targ mnohí Slováci zvažujú návštevu.
V súvislosti s dovozom mäsa z Poľska sa objavili aj informácie o potenciálnych problémoch v iných krajinách EÚ. Česká republika stále zvažovala zákaz dovozu hovädzieho mäsa z Poľska. Poľsko je v posledných dňoch terčom záujmu kvôli zabíjaniu chorých kráv a obchodovania s ich mäsom. Hlavný veterinár Pawel Niemczuk vo štvrtok vyhlásil, že Poľsko vyviezlo 2700 kilogramov podozrivého hovädzieho do desiatich krajín EÚ, do ČR sa podľa neho mäso nedostalo. Minister Toman v piatok uviedol, že sa do Česka dostalo približne 300 kilogramov hovädzieho z týchto bitúnkov. Mäso skončilo v Prahe, Varnsdorfe, Novom Bydžove a Kostelci nad Labem. Toman v piatok vyhlásil, že neverí poľskému systému veterinárnej kontroly, pretože sa informácie postupne menili. Občanov vyzval, aby sa poľskému hovädziemu vyhýbali a dali prednosť českej produkcii. Česko podľa neho prípadne spustí, po konzultácii s Európskou komisiou, mimoriadne veterinárne opatrenia. Problémy okolo poľských potravín sa v minulosti objavili niekoľkokrát. V roku 2012 išlo o škandál s predajom technickej soli označenej za jedlú. Veterinári v minulosti opakovane našli salmonelu v kuracom, morčacom i bravčovom mäse, ale aj vajciach dovezených z Poľska. Počas roka 2017 sa niekoľkokrát objavili problémy s poľskými jablkami a niektorými druhmi zeleniny, kde našli prekročenú úroveň pesticídov.
V februári 2019 objavili českí veterinári v Prahe nelegálny masokombinát. Na jatkách bola nalezeno viac ako tuna masa bez požadovaných dokladov a osvědčení. V októbri 2019 rakúske veterinárne orgány zistili, že mäso nevhodné pre ľudskú spotrebu bolo predané do 10 krajín, vrátane Českej republiky a Nemecka.
V Polsku, rovnako ako v iných európskych krajinách, sa okrem stád čistokrvného mäsa vykonáva výkrm dobytka aj v stádach zameraných na získavanie mlieka. Kravy, ktoré nie sú zamýšľané na krytie mliečnymi býkmi (renovácia stáda), sú v rámci tzv. Komoditného kríženia inseminované spermiami býkov. Títo býci, pri zaistení vhodných podmienok kŕmenia, dosahujú veľmi vysoké denné prírastky a vysoký výnos porážky. Tieto výsledky sú z veľkej časti spôsobené takzvaným efektom heterosexia, ku ktorému dochádza pri krížení medzi plemenami dobytka. Takýmto krížením sa dosahuje kvalita mäsa podobná ako u čistokrvného mäsového dobytka a je zdrojom vysoko kvalitného kulinárskeho hovädzieho mäsa. Produkcia takéhoto hovädzieho mäsa v stádach dojníc je dôležitým zdrojom príjmov na poľských farmách.
Podľa noriem kvality platných v Poľsku je surové mlieko prírodný produkt získavaný pri dojení zdravých kráv, ktorý nie je ničím dopĺňaný a nie je o nič zbavený. Podrobné požiadavky obsiahnuté v nariadení ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka z 18. augusta 2004 o veterinárnych požiadavkách na mlieko a mliečne výrobky (Journal of Laws č. 188, položka 1946, v znení neskorších predpisov) týkajúce sa surového mlieka definujú požiadavky veterinárnej medicíny pre výrobu mlieka a mliečnych výrobkov. Nariadenie jasne stanovuje hygienické požiadavky na dojenie, nákup a prepravu mlieka z farmy na miesto alebo do závodu. Taktiež upravuje požiadavky na výrobu, balenie a označovanie. V súčasnosti sa v Poľsku nakupuje iba mlieko vyššej triedy. Mlieko zozbierané z poľských fariem nesmie obsahovať viac ako 100 tisíc. mikroorganizmov v 1 mililitri, stanovené platničkovou metódou pri 300 ° C. Nemalo by obsahovať pridanú vodu a mať bod tuhnutia pri teplote nie vyššej ako -0,520 C. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa stanovujú osobitné hygienické pravidlá pre potraviny živočíšneho pôvodu, „sa surové mlieko nesmie uvádzať na trh, ak obsahuje rezíduá antibiotík v množstve, ktoré s ohľadom na ktorékoľvek z látok uvedených v prílohách I a III nariadenia (EHS) č. 2377/90 prekračuje limity stanovené v uvedenom nariadení.“
Aktuálny právny status v Poľsku v tomto ohľade určuje zákon o bezpečnosti potravín a výživy z 25. augusta 2006, ktorý uznáva potraviny, ktoré sú škodlivé pre človeka, ktorých konzumácia v súlade s ich určením môže mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a život. V Poľsku je za monitorovanie a dohľad zodpovedné Oddelenie hygieny potravín živočíšneho pôvodu Národného veterinárneho ústavu - Národného výskumného ústavu v Puławech a všetkých jeho podriadených ústavov veterinárnej hygieny. V poľských mliekarňach, tzv inhibičné látky vo vzorkách z danej dávky mlieka sa vykonávajú na základe enzýmových a mikrobiologických testov. V rámci sledovania rezíduí neprijateľných látok je v každej várke surového mlieka tzv na rampe sa používajú rýchle testy enzýmov. Okrem toho sa každé dva mesiace vykonáva hodnotenie rezíduí týchto látok vo vzorkách z každej šarže mlieka od každého dodávateľa pomocou mikrobiologického testu s veľmi širokým detekčným spektrom.