Drevené koryta: Od tradičnej kuchyne po modernú dekoráciu

Drevo bolo od nepamäti najdostupnejším materiálom, preto sa objavuje vo viacerých oblastiach tradičnej ľudovej kultúry. Korýtka sú tradičné úžitkové výrobky už od dávna používané v domácnosti. Sú vyrábané ručne technikou dlabania.

Ak sa vrátime o pár rokov späť, uvidíme drevené príbytky, ktoré nás obkľúčili, kdekoľvek sme prišli. Starí rodičia majú o čom hovoriť. Drevo bolo hlavná surovina, z ktorej sa vyrábal nábytok. Drevené skrine, komody, vyrezávané obrazy a police vytvárali pocit domova každého vtedajšieho občana. Určite si pamätáte staré drevené koryto, ktoré nechýba v každom dobrom čierno-bielom filme. Vintage misa sa vo vtedajších časoch využívalo na miesenie chleba. Chrumkavý a zároveň jemný chlieb bol pochúťkou, ktorá sa podarila iba skúseným pekárom a pravej gazdinej. Dnes si chlieb väčšinou kupujeme.

Ale ak vám koryto niekde ostalo na pamiatku, tak ho nezahadzujte. Divili by ste sa nad tým, čo všetko sa dá urobiť z jednoduchého zaprášeného koryta, ktoré je niekde pohodené. Oprášte ho a využite jeden z nasledujúcich nápadov. Nebudete ľutovať.

Tradičná výroba a materiály

Hlavným nástrojom spracovania je sekera a rôzne druhy motyčiek so zaobleným ostrím, rôznymi veľkosťami a inými sklonmi. Základnou surovinou na výrobu korytárskych výrobkov je mäkké drevo listnatých stromov - topoľ, vŕba, osika a lipa. Tieto drevá sú charakteristické veľmi rýchlym rastom, majú azda najrovnomernejšiu štruktúru spomedzi všetkých drevín, čo je dané tým, že póry vodných buniek sa tvoria po celé vegetačné obdobie, takže sú rozptýlené v celom ročnom kruhu; jednotlivé ročné kruhy nie sú preto od seba oddelené tak výrazne ako v iných drevách, v ktorých sú vodné bunky prevažne v jarnom dreve. Navyše vŕbovité drevá sú ohybné a dobre štiepateľné a ďalšou ich charakteristickou vlastnosťou je, že po vyschnutí sú veľmi ľahké; topoľ je našou najľahšou drevinou vôbec.

Celý spôsob výroby bol orientovaný na to, aby sa čo najväčšia časť výrobného procesu vykonala priamo v lese, pri zoťatom strome, a aby sa transportovalo čo najmenšie množstvo dreva, ktoré sa na výrobku neuplatní, t. j. takého, ktoré je z hľadiska hotového výrobku odpadom. Preto je výrobný proces v prvom rade zameraný na to, aby sa pri ňom používalo čo najmenšie množstvo pracovných nástrojov, ktoré treba so sebou nosiť; prakticky si výrobca nesie do lesa len pílu a lesnú sekeru. Za druhé ide o to, aby sa tvar výrobku v maximálnej možnej miere vypracoval touto sekerou, takže ďalšie opracovanie a dokončenie výrobku inými druhmi sekier, ktoré sa vykonáva už pri príbytku výrobcu, objem výrobku podstatne nemení. Za tretie ide o to, aby jednotlivé pracovné úkony nevyžadovali osobitné zariadenie na uchytenie obrábaného predmetu; predmet sa obrába na zemi, v nikách alebo doslovne „na kolene“.

Základným pracovným nástrojom sú sekery. Píla je len pomôckou pri stínaní stromu a pri rozdelení kmeňa na kláty potrebnej dĺžky. Stromy na korytárske výrobky môžu sa sťať v ktoromkoľvek vegetačnom období, nemá to vplyv na akosť dreva. Drevo sa spracováva hneď začerstva. Hrúbka, veľkosť a rast stromu sú rozhodujúce pri voľbe, aké výrobky sa z neho vyrobia. Na výrobu korýt, korýtok alebo vahanov sa zoťatý strom rozpíli na kláty a tie sa pomocou klinov z tvrdého dreva rozštiepia na polovice. Vonkajšia strana kláta sa zhruba okreše toporom s veľmi širokým ostrím nazývaným plankač. Vnútorná strana sa vyseká (vydlabe) tzv. lesnou sekerou s dlhou úzkou čepeľou a dohladka sa opracuje sekerkou nazývanou motyčka (ktorá má kovovú časť v reznej ploche oblo tvarovanú), ku koncu aj jednoručnou škobličkou. Rúčky motyčiek bývajú len také dlhé, aby bolo možné nástroj pevne uchopiť, inak však čo najkratšie, aby sa nástrojom dalo pracovať vnútri vyhlbovanej dutiny. Na záver sa ešte vonkajšia strana kláta zarovná a vyhladí oberučným nožom. Pri opracovávaní vonkajšej strany koryta alebo vahana sa používa ochranná drevená doštička s trakom.

Lyžice, naberačky a varechy sa vyrábajú z menších kusov driev, ktoré sa získajú radiálnym delením kratších klátov. Naštiepané klátiky sa okrešú sekerou, ktorá sa pri tomto úkone drží za čepeľ. Vyformuje sa ňou hrubý tvar hlavy a rúčky lyžice, naberačky alebo varechy. Žliabok lyžice sa vyhĺbi a vyhladí pomocou rožkových nožov nazývaných skoble. Pri opracovaní svoru alebo dlabaní kadlubov ostáva vonkajšia strana budúcich výrobkov bez opracovania, len sa odstráni kôra a odrežú sa prípadné výrastky.

Zaujímavé využitie drevených korýtok

Korytári pri svojej práci nepoužívajú žiadne pomocné zariadenia na prichytenie výrobku, predmety obrábajú na zemi, v rukách, na kolene a fixujú ich rôznymi spôsobmi opretia.

1. Ako rustikálne umývadlo
2. Ako kvetináč: Využite ho ako kvetináč a zasaďte si doň obľúbené kvety. Pestrosť kvetov v drevenom koryte určite neunikne žiadnemu oku. Je vhodný na vnútorné aj vonkajšie použitie. Záleží na vkuse dotyčného.
3. Ako prekvapenie: Svoju polovičku prekvapte kyticou ruží na drevenom podnose s vašim odkazom na Valentína, narodeniny alebo len tak pre potešenie.
4. Ako jesenná dekorácia: Na drevené koryto uložte trochu hliny na to mach keramické huby, opadané šišky rôznych veľkostí, prípadne tekvice a môžete pridať aj sušené ovocie a bylinky.
5. Ako dekorácia s darmi mora: Vytvorte si zbierku mušlí. Pripomenú vám radosť z okamihov, ktoré ste zažili. Okrem mušlí si môžete zbierať lupene kvetov, ozdobné kamienky a rôzne drobnosti. Máte z čoho vyberať.
6. Ako veľkonočná dekorácia: Mach, maľované vajíčka, rakyta, jarné kvety a ďalšie veľkonočné doplnky sa dobre vynímajú v každej izbe.
7. Ako vianočná dekorácia: V koryte jabĺčko ako symbol zdravia, vetvičky z ihličnatých stromov, šišky a sviečky uprostred vytvoria vianočnú atmosféru po akej sa vám ani nesnívalo.
8. Ako dekorácia na Halloween: Vyplňte prázdnu misu rôznymi druhmi tekvíc, slamou a halloweenskymi dekoráciami.
9. Ako stojan na sviečky: Rôzne druhy a veľkosti sviečok uložené v drevenej mise doplnia drevený nábytok a zapáčia sa aj vašim priateľom. Naladia príjemnú atmosféru a potešia dušu.
10. Ako úložisko pre knihy a časopisy: Čítate ich ale neviete kam ich odložiť, pre prípad že niekto príde? V drevenom korýtku sa im nič nemôže stať. Stačí vkusne doladiť s okolím.
11. Ako úložný priestor pre vankúše a deky: Ak máte väčšiu väčšie drevené koryto, vložte si tam posteľné, pletené deky alebo vankúše. Použite ako úložisko alebo si tam kľudne aj ľahnite;]
12. Ako posteľ pre vášho štvornohého miláčika: Ak už ho nechcete zužitkovať vy, táto možnosť sa presúva na Vášho domáceho miláčika. Určite ho poteší drevená postieľka s dekou a vankúšikom.
13. Ako stolík a dve stoličky: Skvelý nápad od slovenskej dizajnérky Terézie Rapčanovej, urobila z babičkinho koryta funkčné kresielka a stolík.
14. Ako úložisko pre potraviny: Takáto vintage misa na chlieb môže slúžiť aj ako drevený podnos napríklad na raňajky, odkladanie riadu, kľúčov, ovocia, zeleniny či byliniek, detských hračiek alebo ak radi pletiete a háčkujete, môžete si to sem odložiť.
15. Zdobenie steny: Stačí zavesiť na stenu viacero korýt, a každé z nich na niečo slúži, či už ako kvetináč alebo vešiak;]

Aj firemné večierky, ani veľké rodinné oslavy si už nedokážeme predstaviť bez dreveného korýtka, až po okraj plného dobrotami. Ručne dlabané drevo je ideálnym pomocníkom pre servírovanie, čo má štýl.

Hľadáte naozaj originálny darček? Radi vám na drevenú radosť vypálime obrázok alebo text na mieru. Korýtko? Veľká drevená servírovacia tácka, ktorú určite poznáte pod pojmom "korýtko", je ručne dlabaný a poctivo opracovaný kus masívu. Vyrába sa z lipového dreva, ktoré je vysoko cenené rezbármi pre svoju mäkkosť a pevnosť.

Korýtka u nás nájdete v rôznych veľkostiach. Menšie korýtka majú na dĺžku 35 cm a hodia sa pre rodinné oslavy. Sú tiež originálnym darčekom, pokiaľ ich na párty donesiete plné.

Drevené koryto na kvety, dĺžka 40 cm. Dekoratívna drevená krabica má rukoväte z jutového lana, ktoré uľahčujú prenášanie. Okrem toho sú skvelým dekoratívnym prvkom. Drevená krabica je všestranná. Môžete ju použiť ako kvetináč, nádobu na korenie alebo dózu na všetky druhy drobností.

Tradičný sortiment korytárov tvorili korytá na obáranie ošípaných (s rozmermi cca 200 x 70 x 90 cm), korytá na solenie mäsa (150 x 50 x 70 cm), korytá na zarábanie chlebového cesta (100 x 50 x 60 cm), korytá (vaničky) na kúpanie detí, vahany, misy na chlebové cesto a prípravu rôznych pokrmov, lyžice, varechy, naberačky, lopatky na múku, vejačky (lopaty na čistenie obilia od pliev viatím), formy na maslo, soľničky, črpačky (poháre na načieranie vody z prameňa pre ľudí pracujúcich v lesoch).

Pred prvým použitím je dôležité drevené výrobky natrieť, naimpregnovať teplým olivovým, ľanovým olejom (lepšie sa vstrebáva do dreva) alebo včelím voskom. Sú rôzne dostupné impregnačné prostriedky používané v potravinárstve na ošetrenie dreva. Tie sa dedia v rodine Kanalošovcov už najmenej štvrtú generáciu.

Korytárstvo nebolo na Slovensku do 18. - 19. storočia špecializované ani organizované. Výroba bola roztrúsená po celom Slovensku. Významnejší rozvoj korytárstva u nás nastal v 80. rokoch 19. storočia po príchode rumunských rómskych korytárov z Podkarpatskej Rusi na východné Slovensko. Korytárstvo ako svoje hlavné zamestnanie si osvojili už vo svojich pôvodných sídlach na území Rumunska a výrobné znalosti tradovali z generácie na generáciu. Migrovali najmä v dôsledku rozrastania pôvodných korytárskych osád, čo spôsobovalo nedostatok vhodných driev v okolí, ako aj ťažkosti s odbytom výrobkov. Prvé osady na Slovensku si rumunskí korytári vytvorili v Budkovciach a v Pavlovciach nad Uhom, k ďalším významným sídlam patrili osady v Podhorodi a Podčičve. Z nich sa postupne vyčleňovali niektoré rodiny a zakladali nové osady v iných častiach východného Slovenska.

Korytári zakladali svoje osady mimo obce v lese alebo pri lese, kde bol dostatok vhodných listnatých stromov. Drevo na výrobu si zadovažovali kúpou zo štátnych alebo z obecných lesov, v ktorých blízkosti mali svoje obydlia, alebo výmenou za hotové výrobky. Výrobou korýt a vahanov sa zaoberali výlučne muži. Svoje výrobky predávali na trhoch alebo po domoch, prípadne ich vymieňali za potraviny. Predajné oblasti mali jednotlivé korytárske osady prísne rozdelené, aby si navzájom nezasahovali do odbytu.

Korytárstvo začalo z prirodzeného prostredia ustupovať v 50. - 60. rokoch 20. storočia, ale nevymizlo nikdy. Dlabanému drevu venovalo ÚĽUV pozornosť od svojich počiatkov, keď bol jeho hlavným výtvarníkom Václav Kautman. Výroba korytárskych výrobkov v ÚĽUV-e sa spája najmä s menom rodu Kanálošovcov, z ktorého prvým korytárom pracujúcim pre ÚĽUV bol Jozef Kanáloš z Podhorode. Rôzne druhy výrobkov (vahany, misky, korýtka, lyžice, varechy či servírovacie dosky), vychádzajúce z tradičných predmetov a tradičnej technológie, sú vzorovo bohato rozvinuté.

tags: #drevene #korytka #na #cesto