Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke! Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu.
Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednou z najobľúbenejších zelenín, ktorú možno pestovať v záhrade. Je výživná a univerzálna potravina, ktorú môžete použiť do polievok, šalátov či prívarkov. Pestovanie fazule je pomerne jednoduché a s trochou starostlivosti môžete získať bohatú úrodu.
Druhy fazule
Existuje mnoho druhov fazule, ktoré sa líšia farbou, tvarom a spôsobom pestovania.
Kríčková fazuľa
Tento druh fazule rastie kompaktne, bez potreby opory. Kríčková fazuľa sa pestuje bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne. Pre túto vlastnosť je vhodná nielen do záhradiek, ale aj pre veľkovýrobu. Kríčkové odrody, ako napríklad ‚Borlotto‘ s červeno-bielymi škvrnami na strukoch, sú kompaktné a zaberajú menej miesta, čo ich robí ideálnymi pre menšie záhrady. Fazuľa kríčková Dita je obľúbená odroda s jemnými zelenými strukmi bez vlákien. Fazuľa kríčková Borlotto Red je obľúbená talianska odroda s krásnymi červenokrémovými strukmi a semenami. Trpasličia šarlátová fazuľa na suché biele veľkozrné semeno. Veľmi skorá „maslová“ fazuľa s bezvláknitými žltými strukmi dlhými až 13 cm. Zlatá klasika do každej záhrady. Fazuľa Purple Queen - Fialová kráľovná záhona. Skorá, úrodná a bez vlákna. Struky 12-15 cm sú krehké, sladkasté a krásne vyniknú na tanieri. Silné rastliny, dlhé struky, veľké semená.
Popínavá fazuľa
Potrebuje oporu, ako napríklad mreže alebo kolíky. Tyčová alebo vysoká fazuľa má uplatnenie pri pestovaní predovšetkým na malých plochách, lebo vyžaduje oporu. Je to bohato rodiaca rastlina, ktorej struky možno zberať postupne, ako dozrievajú. Ťahavé odrody, ako ‚Kentucky Blue‘ s tmavozelenými strukmi alebo ‚Purple Podded‘ s fialovými strukmi a vynikajúcou chuťou, potrebujú oporu, po ktorej sa budú pnúť. Fazuľa kolíková strakatá je tradičná slovenská odroda s vysokými výnosmi a krásne sfarbenými semenami.
Fazuľa šarlátová
Tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.
Ďalšie druhy
Fazuľa červená má výraznú chuť a používa sa najmä v jedlách ako chilli alebo fazuľové polievky. Fazuľa biela má jemnú chuť a je ideálna pre šaláty a prívarky. Fazuľa mungo je známa pre svoje klíčky, ktoré sú obľúbené v ázijskej kuchyni. Známa je aj fazuľa ohnivá, ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety, preto sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zberať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená.
Podmienky pestovania
Pestovanie fazule nie je náročné, ale dodržiavanie niekoľkých zásad vám pomôže dosiahnuť bohatú úrodu. Fazuľa je nenáročná a výživná zelenina, ktorá môže priniesť bohatú úrodu pri dodržaní správnych pestovateľských postupov.
1. Čas výsevu
Ak vás zaujíma, kedy a ako sadiť fazuľu, najlepším časom je obdobie po posledných jarných mrazoch, keď je pôda dostatočne teplá. S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Fazuľu je najlepšie vysievať priamo do pôdy po tom, ako pominú posledné mrazy a pôda sa zohreje aspoň na 10-12 °C. Optimálny čas na výsev je teda neskorá jar, zvyčajne v máji. Fazuľu vysievame priamo do zeme, keď pominie nebezpečenstvo jarných mrazov, obvykle v polovici mája. Fazuľu je najlepšie vysievať priamo do pôdy po tom, ako pominú posledné mrazy a pôda sa dostatočne zohreje, ideálne na teplotu okolo 15 °C. Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, ktoré by mohli poškodiť mladé rastlinky. Môžete tak však urobiť aj v júni, niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla.

2. Stanovište a pôda
Sadenie fazule prebieha jednoducho - semená sa vysádzajú priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. Dôležité je vybrať slnečné miesto s priepustnou pôdou. Fazuľa miluje slnko a najlepšie sa jej darí na slnečných stanovištiach, kde bude mať prístup k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky. Pred výsevom je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo hnojivom bohatým na dusík. Pred výsevom môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo, aby si obohatil pôdu o živiny. Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Vyberte stanovisko, na ktorom ste počas uplynulého roka nepestovali strukoviny. Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné.

3. Závlaha a mulčovanie
Fazuľa potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Pôdu udržuj mierne vlhkú, ale vyhni sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Fazuľu polievajte pravidelne, najmä počas suchých období.
4. Hnojenie
Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Ak chceš, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžeš raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. Pestuje sa v druhej alebo tretej trati, to znamená, že nevyžaduje pred pestovaním hnojenie maštaľným hnojom. Môže sa pestovať po všetkých druhoch zelenín, len nie po strukovinách, aby sa nerozšírili choroby a škodce. Hodí sa aj ako následná plodina. Náročná je hlavne na draslík, dusík a vápnik.
5. Opory pre popínavé fazule
Popínavé odrody fazule potrebujú pevnú oporu na fazuľu, po ktorej sa môžu šplhať. Môžeš použiť kolíky, mreže, bambusové tyče alebo špeciálne siete. Pred sejbou je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drôtu, špagátu alebo siete. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie.

6. Ochrana pred škodcami a chorobami
Fazuľa môže byť náchylná na útoky škodcov, ako sú vošky, strapky a slimáky. Vošky a strapky môžu spôsobiť deformácie listov a poškodenie rastlín, zatiaľ čo slimáky môžu zožierať mladé sadenice. Fazuľa môže byť náchylná na plesňové ochorenia, najmä ak je pôda premočená alebo vlhká. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievať pôdu. Medzi najčestnejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Po vzídení kypríme pôdu a vo vlhkom roku postrekujeme proti hubovým chorobám meďnatými prípravkami.
7. Zber
Kríčkovú fazuľu začni zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm. Popínavá fazuľa môže byť zberaná aj neskôr, ak ju plánuješ sušiť. Ak pestuješ fazuľu na sušenie, nechaj struky na rastline dozrieť, až kým nebudú suché a tvrdé. Kríčkovú fazuľu môžete začať zbierať, keď sú struky mladé a jemné, čo je zvyčajne 50-60 dní po výseve. Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu. Keď sa struk po ohnutí zlomí, fazuľa je pripravená na zber. Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú.
Zber a uskladnenie fazule. 3. septembra 2024.
Zloženie a využitie fazule
Fazuľa je výživnou potravinou a má aj liečivé účinky. Obsahuje množstvo mikroelementov a bielkoviny, ktoré vie telo ľahšie spracovať ako bielkoviny z mäsa. Konzumuje sa až po tepelnej úprave, surová totiž obsahuje aj nežiaduce látky, ktoré sa varením rozkladajú. Varenú fazuľku upravujeme rôzne. Obľúbené sú polievky, prívarky, ale zvykne sa aj zapekať a dusiť. Často tvorí súčasť mäsovo-zeleninových jedál a používa sa na prípravu rôznych šalátov. Fazuľové struky môžeme spracovávať sterilizáciou v slanom alebo sladkokyslom náleve. Zloženie fazule má priaznivý vplyv pri liečbe ľudí chorých na cukrovku.
Maslová fazuľa
Maslová fazuľa je jemná a výživná strukovina, ktorá dodá vášmu jedlu nielen skvelú chuť, ale aj množstvo cenných živín. Táto fazuľa je pestovaná s láskou na slovenských poliach, kde sa dbá na kvalitu a tradičné pestovateľské metódy, aby vám priniesla to najlepšie z prírody priamo na váš stôl. Je ideálna pre každého, kto chce do jedálnička pridať výživnú a chutnú strukovinu. Maslová fazuľa má jemnú, krémovú chuť, ktorá sa perfektne hodí do tradičných slovenských pokrmov, ako sú prívarky, fazuľové polievky, či ako príloha k mäsu. Je tiež výborným doplnkom do šalátov, do nátierok alebo ako základ pre rôzne vegetariánske jedlá. Pri dlhšej teplenej úprave sa ľahko rozvarí.
Zdravotné benefity maslovej fazule
Maslová fazuľa je výnimočne výživná a zdravá, čo z nej robí ideálnu superpotravinu pre každodennú stravu. Je bohatá na rastlinné bielkoviny, vlákninu, železo, vápnik, vitamíny skupiny B, C, horčík a draslík, vďaka čomu pomáha udržiavať zdravie a vitalitu. Maslová fazuľa patrí medzi SUPERPOTRAVINY.
S akými zdravotnými problémami vám môže fazuľa maslová pomôcť?
- Zdravé srdce: Vysoký obsah vlákniny a nízky obsah tuku robí z tejto fazule skvelú potravinu na znižovanie cholesterolu a podporu zdravia srdca.
- Podpora trávenia: Fazuľa je bohatá na vlákninu, ktorá zlepšuje trávenie, pomáha pri prevencii zápchy a podporuje zdravú črevnú mikroflóru.
- Reguluje hladinu cukru v krvi.
- Stabilná energia: Kombinácia bielkovín a komplexných sacharidov v tejto fazuli zabezpečí pomalé uvoľňovanie energie, čo je ideálne pre udržanie energie počas dňa.
- Silné kosti a svaly: Obsah bielkovín a minerálov, ako je horčík a draslík, podporuje správnu funkciu svalov a kostí, čím pomáha predchádzať únavám a kŕčom.
- Zlepšuje zdravie očí: pomáha pri tvorbe pigmentu kože a spojivového tkaniva.
- Pomáha pri predmenštruačnom syndróme.
- Vďaka vysokému obsahu kyseliny listovej zabraňuje vrodeným poruchám.
Výživová hodnota na 100 g:
| Nutrient | Amount |
|---|---|
| Energia | 1284kJ/305kcal |
| Tuky | 2,30g |
| z toho: Nasýtené mastné kyseliny | 0,30g |
| Sacharidy | 42g |
| z toho Cukry | 4,3g |
| Vláknina | 18g |
| Bielkoviny | 20g |
| Soľ | <0,01g |
Tipy na použitie maslovej fazule
- Do šalátov: Uvarenú fazuľu zmiešajte s cherry paradajkami, červenou cibuľkou, olivovým olejom a bylinkami - rýchly a výživný obed hotový za 5 minút.
- Do polievky: Skvelo sa hodí do zeleninových aj strukovinových polievok. Krémová konzistencia fazule zjemní chuť a zároveň zasýti. Vyskúšajte napríklad recept na Výdatnú fazuľovú polievku z blogu Farma Tekvička.
- Ako náplň do wrapov a tortíl: Zmiešajte s kukuricou, avokádom a jogurtovým dresingom - výborný zdravý obed alebo večera.
- Na spôsob ragú: Poduste na cibuľke s cesnakom, paradajkami a bylinkami. Podávajte ako prílohu alebo základ bezmäsitého ragú na cestoviny.
- Ako nátierku: Rozmixujte fazuľu s olivovým olejom, cesnakom, citrónovou šťavou a korením - skvelé na chlieb alebo k pečenej zelenine.
TIP: Pred varením ju namočte aspoň na 6-8 hodín (ideálne cez noc), potom prepláchnite a varte 45-60 minút domäkka. Takto bude ľahšie stráviteľná a chutnejšia.
Zaujímavosti o fazuli
- Historický význam: Fazuľa je jednou z najstarších domestikovaných rastlín a je súčasťou poľnohospodárstva už tisíce rokov.
- Nitrogénová fixácia: Fazuľa patrí do rodiny strukovín, ktoré majú schopnosť viazať dusík zo vzduchu do pôdy prostredníctvom symbiózy s baktériami vo svojich koreňových uzlinách.
- Genetická diverzita: Existuje viac ako 40 000 druhov fazule.
Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac. Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov.
Fazuľa záhradná je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.
Hoci je táto jednoročná rastlina známa svojím popínavým rastom, nemá úponky. K opore sa prichytáva len vďaka ľavotočivému rastu stonky. V závislosti od odrody kvitne bielymi, zelenkavými, ružovými až fialovými kvetmi. Pestujú sa odrody na zber zelených strukov, suchých semien, ale i tých v takzvanej voskovej zrelosti. Vegetácia tyčovej fazule trvá v porovnaní s kríčkovitou o niečo dlhšie a do rodivosti vstupuje neskôr. Výhodou však je, že struky dozrievajú postupne a pri pravidelnom zbere budete mať úrodu priebežne až do jesene.
Hoci vznikla ako mutácia z pôvodnej popínavej formy, vďaka nenáročnosti na oporu a odrodám so všestranným využitím sa v záhradách pestuje častejšie. Má rýchlejší nástup do vegetácie, ktorá je kratšia. Prinesie lepšiu úrodu a menej trpí chorobami i škodcami. Menšou nevýhodou je fakt, že struky dozrievajú prevažne naraz, preto si postupný zber zabezpečíte len postupným vysievaním. Kvalitné odrody určené na zber a konzumovanie zelených strúčikov by nemali mať vlákna ani pergamenovú membránu. Známe sú aj odrody určené na zber semien vo voskovej zrelosti. Hoci u nás ešte nie sú veľmi rozšírené, vo Francúzsku ich označujú ako flageolet. Semená sa zberajú v čase, keď sú ešte mäkké, ale už celkom vyvinuté. Po vylúskaní sa krátko varia a používajú do zeleninových šalátov.
Pri pestovaní fazule treba dávať pozor na veľmi skoré vysievanie, pretože pôda by mala byť vyhriata aspoň na 10 až 12 °C. V chladnej semená počas klíčenia zahnívajú. Vzchádzajúce rastliny môžu navyše poškodiť už teploty 1 až 2 °C. Podľa pestovateľskej oblasti preto s vysievaním začnite najskôr začiatkom mája.
Najlepšími susedmi fazule sú kukurica a tekvice. Vyskúšajte pestovanie troch sestier, tá správna kombinácia rastlín zefektívni pestovanie aj úrodnosť.
Fazuľa obľubuje teplo. Na jej vysievanie preto vyberte slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť. Fazuľu si môžete vyberať z množstva odrôd. Jedným zo znakov, ktorými sa líšia, je jej vzrast. Podľa neho si môžete vybrať kríčkovú alebo kolíkovú fazuľu, v našej ponuke je k dispozícii tiež trpasličia fazuľa. Kolíková fazuľa - tieto druhy sú vhodné aj do menších záhrad, vyskúšať môžete dokonca ich pestovanie na balkóne. Potrebovať budú oporu, aby sa mali po čom ťahať. Prinášajú bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne. Kríčková fazuľa - pri pestovaní nebude potrebovať oporu. Má tiež kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz. Odrodou kríčkovej fazule je aj fazuľa trpasličia s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú.
Struková fazuľa je vynikajúca pochúťka, ktorú si môžete dopriať v polievkach, zeleninových jedlách aj ako prílohu k mäsu. Pokiaľ by ste chceli mať k dispozícii zelené či žlté fazuľové struky počas celého leta, kríčkové odrody je vhodné siať postupne, približne v dvojtýždňových intervaloch.
Odporúčané vzdialenosti riadkov sú pri kríčkových odrodách 35 - 60 cm, pri kolíkových až do 80 cm. Vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm. Presnú vzdialenosť stanovte podľa popisu na obale.
Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku. Tá je dôležitá predovšetkým počas vytvárania strukov. Dbajte o to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom.
TIP: Pozor na to, čo po fazuľach do záhona vysadíte. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak.