Svadba je jedným z najvýznamnejších okamihov v živote, ktorý spája dve duše a rodiny. Poľské svadobné tradície, rovnako ako v mnohých iných kultúrach, sú plné symboliky, radosti a jedinečných zvykov, ktoré často siahajú hlboko do minulosti. Hoci sa mnohé aspekty svadieb menia s dobou, základné kamene poľskej svadobnej kultúry zostávajú pevné.
Aries Hotel & Spa Szczyrk bol vytvorený s láskou k tradíciám a kultúre, čo z neho robí ideálne miesto na významné oslavy. Naplánujte si svadbu svojich snov a urobte z tohto výnimočného dňa nezabudnuteľný zážitok. Náš hotel poskytne dokonalé zázemie pre túto významnú udalosť.
Magické interiéry a tradícia v luxusnom prevedení
Interiéry Aries Hotel & Spa Szczyrk boli zariadené s dôrazom na každý, aj ten najmenší detail, čo vytvára jedinečnú atmosféru. Naša úcta k tradíciám a dedičstvu regiónu sa prejavuje v každej izbe a vo všetkých interiéroch. Banketová sála má vyrezávané lustre, drevené ornamenty a regionálne prvky, ktoré jej dodávajú jedinečný charakter. Interiéry plné tepla a elegancie zaručujú, že vaše sny o dokonalej svadbe sa stanú skutočnosťou.
Výnimočná kuchyňa
Kuchyňa je skutočnou hostinou pre chuťové bunky. Tím talentovaných kuchárov sa postará o každý detail recepcie a pripraví jedlá, ktoré potešia vašich hostí. A to všetko v interiéroch jedinečného hotela Aries Hotel & Spa Szczyrk. Svoju recepciu si môžete naplánovať v banketovej sále s vlastným foyer alebo v Reštaurácii Halka s terasou. Vyberte si jedlá podávané na vašej hostine počas degustačnej večere, počas ktorej vám naša Wedding Plannerka poradí a odpovie na všetky vaše otázky.
Spomienky na celý život
Svadba nie je len o jednom dni - je o spomienkach, ktoré budete nosiť v srdci po celý život. Aries Hotel & Spa Szczyrk je miestom, ktoré stráži tieto výnimočné chvíle. Naša Wedding Plannerka je pripravená splniť vaše sny o tomto dokonalom dňu.
Rozmanitosť svadobných tradícií vo svete
Predstava bielych svadobných šiat pre nevestu a čiernych pre ženícha je veľmi vzdialená tomu, čo môžete vidieť v iných krajinách, kde oblečenie na jeden z najdôležitejších dní v živote hýri farbami a ozdobami.
- India: Indická svadba sa skladá z troch samostatných udalostí a obvykle trvá tri dni. Indky na ňu najčastejšie obliekajú sárí v červenej farbe, ktorá je symbolom vášne, šťastia, radosti a prosperity.
- Nigéria: V Nigérii žije okolo 250 etnických skupín hovoriacich stovkami rôznych jazykov a nárečí, svadobné šaty sa tak líšia podľa regiónu, náboženstva a pôvodu.
- Ghana: Ghanské ženy, ktoré obliekajú výrazne farebné svadobné šaty, by našu bielu najskôr považovali za nudnú.
- Mongolsko: Ženy aj muži v Mongolsku nosia Deel, tradičný odev zo vzorovaného hodvábu, ktorý obliekajú Mongoli a ďalšie kočovné kmene už po stáročia.
- Japonsko: Japonské svadobné šaty v sebe nezaprú japonský zmysel pre jednoduchosť a striedmosť.
- Kazachstan: Žiadna nevesta v Kazachstane sa nezaobíde bez Saukele, vysokého špicatého klobúka so závojom, ktorý je najdrahším prvkom celého svadobného outfitu. Bohato zdobené Saukele je typickým kúskom kazašského folklóru a vyrobiť ho vyžaduje obrovskú dávku zručnosti.
- Škótsko: Škótske nevesty nosia biele šaty, po obrade si potom cez seba prehodia šatku vo farbe kiltu svojho manžela ako symbol pre prechod do novej rodiny. Samotné kilty sú vyrobené z kockovanej látky (tartanu), pričom vzory sa vždy líšia podľa jednotlivých škótskych rodov.
- Východná Európa (Huculi, Rumunsko): Huculi sú východoslovanské etnikum žijúce už po stáročia na úpätí Karpát na hraniciach Ukrajiny a Ruska. Aj Rumunsko má množstvo etnických skupín s vlastnými jazykmi, zvykmi a krojmi. Jedným z nich je etnikum z regiónu Oas, ktoré sa nachádza v severozápadnej časti Transylvánie.
- Balkán (Gora): Ľudia z Gora, regiónu ležiaceho v oblasti medzi Macedónskom a Kosovom, sa formálne hlásia k islámu, ich tradície však zahŕňajú množstvo pohanských zvykov.
- Čína: Číňania sú veľmi poverčiví, a tak niet divu, že sú ich svadobné šaty v červenej farbe, ktorá by sa bez preháňania dala označiť ako farba národná. Červená farba dokáže podľa čínskych povier odháňať zlých duchov a je symbolom šťastia a prosperity.
- Nórsko: Nórska tradičná svadba je malou udalosťou v úzkom kruhu rodiny a priateľov, z ktorej obvykle bývajú vylúčené deti - pokiaľ nejde o deti nastávajúcich snúbencov.
- Peru: Ďalšie farebné svadobné šaty nájdete v Peru. Skladajú sa z tkaného ponča, sukne a klobúka.
- Masajovia (Keňa/Tanzánia): Tradičná masajská svadba by sa nezaobišla bez zložitých náhrdelníkov, náušníc a čeleniek z pestrofarebných korálok.
- Poľsko (Oczepiny): Folklórne svadobné šaty našich susedov sú zdobené výšivkou a ich nepostrádateľnou súčasťou je „Oczepiny“ - závoj, ktorého odnímanie je jednou z najstarších svadobných poľských tradícií.
- Indonézia: Indonézia je najrozsiahlejšie súostrovie na svete - ostrovov je tu viac ako 17 000, z čoho obývaných je cca 6 000 z nich. Vzhľadom na odľahlosť a izolovanosť má každý z nich svoje špecifické etniká, kultúru, náboženstvo a svadobné zvyky.
- Maroko: Princeznovské svadobné šaty, ktoré akoby vypadli z rozprávok Tisíc a jedna noc, nájdete v Maroku - nevesta ich počas dňa vystrieda hneď niekoľko. Všetky z nich sa pýšia vzormi, ktoré reprezentujú marockú kultúru z rôznych regiónov.
- Uzbekistan: Svadba v Uzbekistane je obrovskou udalosťou, na ktorej by ste napočítali aj 400 hostí. K zásnubám dochádza veľmi skoro, podľa tradícií stačia páru iba dve schôdzky. Na tretej schôdzke sa už žiada o ruku, načo prichádzajú na rad svadobné prípravy a svadba samotná.
- Rusko: V Rusku sa osláv naozaj neboja - ich svadby môžu trvať až týždeň! Tradičné svadobné šaty sú červeno-biele, chýbať nesmie ani špeciálna čelenka v kovovom ráme, ktorá je zdobená korálkami a vyšívaná zlatou niťou.
Poľské svadobné tradície v praxi: Príbeh Olgy a Harsha
Olga (29) je Poľka, Harsh (29) Ind. V našej krajine sa ocitli vďaka jeho práci. Rodina Goenka žije v hlavnom meste piaty rok, vyše roka už aj s dcérou Tarou. Oľgu som spoznala na zumbe, jej manžela na vianočných trhoch, kde sme si robili babinec a on ju sprevádzal. Ich príbeh som však spoznala až teraz.
Zo stáže do lásky
Olga pochádza zo západného Poľska, z mesta Lešno. Vo Vroclavi študovala medzinárodné vzťahy a v treťom ročníku sa s kamarátkou vybrali na stáž. „Zaujala nás Ázia a potom to už bola len lotéria, kam nás pošlú. Mali sme už málo času, boli sme rady, že sme stihli vybaviť všetky papiere,“ hovorí peknou a plynulou slovenčinou. „Poslali nás do Kalkaty, kde sme šesť týždňov pracovali s deťmi zo slumov. Bývali v malinkých domčekoch, učili sme ich používať počítač a základné hygienické návyky.“
Počas šesťtýždňového pobytu sa vraj nič extra neudialo. Len ich spoločný priateľ, Angličan Adam, ktorý býval s Harshom počas štúdií v Británii a s Olgou býval a pracoval v Indii, ich zoznámil. „Nezamilovali sme sa na prvý pohľad, ale rozumeli sme si,“ komentuje Harsh a Olga dodáva: „Boli sme len kamaráti. Ja som potom odišla cez program Erasmus do Talianska a celý čas sme udržiavali kontakt cez internet. Cezeň sa náš vzťah prehĺbil, a keď sme už vedeli, že to chceme spolu skúsiť, v decembri som sa do Indie na dva týždne vrátila.“ Harsh získal titul bakalára technického smeru, jeho mama sa venovala životnému poisteniu a otec vlastnej exportnej firme. Osvietení moderní ľudia, i keď tradície sú tradície.
„Kým sme boli len priatelia, moja rodina s tým nemala žiadny problém. Potom, čo sme sa dali dokopy a povedal som, že sa chceme vziať, nadšení neboli,“ priznáva Harsh. „Po pár týždňoch si však na tú myšlienku zvykli a náš vzťah akceptovali.“ Olga dovysvetlí: „Počítali s tým, že si vezme Indku. Harsh je jediný syn, má tri staršie sestry, a u nich býva zvykom, že práve syn sa po svadbe nasťahuje s manželkou do rodičovského domu. Tým, že som Európanka, im bolo jasné, že buď odídeme z Indie, alebo zostaneme, ale budeme žiť v samostatnej domácnosti.“ Tipovali správne, odišli, napriek tomu im vystrojili svadbu, ako sa patrí. Veľkú, indickú, farebnú, ľudnatú a hlučnú. Trvala tri dni.
Dve svadby a slovenská realita
Hoci sa Olga a Harsh rozhodli pre spoločný život v máji 2011, prvú - indickú svadbu mali o 2 roky neskôr, v januári 2013. Druhú, poľskú, v máji toho istého roku. „Harsh bol v Kalkate, ja rok v Taliansku. V lete sme spolu strávili štyri mesiace, potom som si v Poľsku dokončila piaty ročník a presťahovala som sa do Indie na stáž. Mala trvať rok. Už sme nechceli žiť vo vzťahu na diaľku. Plán bol na rok, ale on si medzitým našiel prácu cez internet. Hľadal ju v Európe a prijala ho firma na Slovensku, ktorá sa venuje solárnym energiám. Kým vybavil potrebné papiere, prešlo pol roka a my sme sa presťahovali do Bratislavy.“ Do dvoch týždňov si prácu vo finančnom sektore našla aj Olga, momentálne je na materskej dovolenke.
Indická svadba: Rituály a oslavy
Na svadbu do Kalkaty už leteli od nás. Indická „veselka“ je pomerne komplikovaná množstvom obradov. Našťastie tu je človek, ktorý sobáš vedie. „Aby som bola aspoň trochu v obraze, pozerala som si videá zo svadieb jeho sestier, bratranca a študovala knihu o obradoch,“ spomína Olga. „Áno, je tam veľa úkonov,“ pridá sa Harsh, „ale najdôležitejší z nich je obrad, počas ktorého štyrikrát obídeme oheň. Keď to urobíme, sme manželia.“ Z jej strany sa na sobáši zúčastnilo 13 ľudí, z jeho 500, lebo Indovia pozývajú aj priateľa priateľov svojich priateľov, prehnane povedané. „Prvý deň sme mali večer tanečnú párty, na druhý sobáš a tretí sme boli doma s jeho rodinou a prijímali návštevy,“ zhrnie Olga priebeh svadby a pridá zopár detailov.
„Pred sobášom čaká nevesta na mieste konania a ženích na koni so sprievodom k nej prichádza s hudbou a tancom. Úplný začiatok obradu vyzerá tak, že budúci manželia stoja na vyvýšenom mieste a navzájom si dávajú na šiju kvety. Po sobáši je zase taký zvyk, že v tetovaní henou, ktorú majú na rukách žena aj muž, hľadajú na ruke partnera svoje meno. Harsh moje našiel, ja jeho nie,“ smeje sa Olga. No a ešte nesmieme zabudnúť na dary. Drobné dávajú rodičia nevesty svokrovcom a zvyšok dostanú novomanželia buď priamo na svadbe, alebo na tretí návštevný deň. Rôzne šperky, zlato a diamanty pre nevestu.
V tetovaní henou má žena ukryté manželovo meno a on zase jej. Keď nastane čas, mali by to svoje na partnerovej ruke nájsť.
Poľská svadba: Zvyky a oslavy
Druhá, poľská svadba, veľmi podobná našej, sa konala v Lešne. „U nás je zvykom, že deň pred sobášom sa pred domom nevesty zídu susedia a známi, rozbijú sklo, my ho pozametáme a za to ich pohostíme vodkou. Jeme, pijeme a tancujeme pre šťastie novomanželov.“ Nuž a takto dvakrát v priebehu piatich mesiacov zosobášení sa Olga a Harsh Goenka vrátili do Bratislavy pokračovať v spoločnom živote.
Svadobné tradície na Slovensku
Svadba samotná je snáď všetkými kultúrami chápaná ako posvätný rituál prechodu, ktorý sa celkovo skladá z dvoch fáz. V tej prvej sa snúbenci oddelia od doterajšieho života a v rámci druhej etapy prijmú novú rolu, opustia existujúcu rodinu a vytvoria si novú. Celý rituál vyvrcholí práve svadobným obradom a svadbou ako takou, počas ktorej napríklad deti poďakujú rodičom za výchovu a ochranu v detstve.
Pripínanie pierok, odobierka od rodičov, sprievod aj čepčenie, to sú tradičné svadobné zvyky, bez ktorých sa nezaobídu ani moderné nevesty. Možno vôbec netušíte, aké hlboké korene v slovenskej histórii majú. Slovenská svadba je plná rozličných tradícií, ktoré spoločne tvoria kultúrny poklad. V minulosti všetko odštartovali tzv. pytačky, kde mládenec, teda pytač, požiadal o súhlas so svadbou rodičov budúcej nevesty. Doba od zásnub do svadby slúži na oznámenie udalosti širšej rodine a priateľom, ale aj na plánovanie všetkých detailov svadby. Predtým nosili snúbenci v tomto období znaky na svojom odeve. S približujúcim sa svadobným dňom bolo treba zahnať nervozitu na rozlúčke so slobodou. Lúčenie sa zásadne nezmenilo. Okrem klasickej rozlúčky sa konali aj tzv. pierkoviny. Mládež sa zišla s cieľom vytvoriť pierka pre všetkých svadobných hostí mužského pohlavia. Na výrobu sa používala myrta spojená bielou stuhou.
Svadobný deň začína obliekaním nevesty. Tej pomáhajú družičky, kmotra aj ženy z najbližšej rodiny. S príchodom ženícha do domu nevesty nasleduje odobierka. Súčasťou tejto dojímavej chvíle je poďakovanie rodičom za ich starostlivosť a lásku. Podľa vzoru predchádzajúcich tradícií býva aj dnes odobierka oživená tým, že ženíchovi ponúkajú tri zahalené nevesty a on si musí vybrať tú, pre ktorú prišiel.
Potom, čo si mladomanželia povedia svoje „áno“, vychádzajú z kostola či obradnej siene a svadobčania ich zasypávajú ryžou alebo šošovicou. Po skončení obradu nasleduje spoločné hodovanie, prelínané zábavou a hrami. Podľa povery ten, kto bude mať pri krájaní svadobnej torty ruku hore, bude mať aj v manželstve navrch. Jedným z najznámejších zvykov, ktorý je typický aj pre moderné svadby je redový tanec. Vrchol svadby nastáva pri tzv. čepčení nevesty. Staršie ženy dajú dole neveste závoj a pripnú jej čepiec, ženíchovi sa na hlavu nasadí klobúk. Tento akt má hlbokú kultúrnu tradíciu a pre nevestu je symbolom prechodu medzi vydaté ženy. Kúzlo tradičného folklóru a skvelá atmosféra - práve to vás čaká, ak sa rozhodnete prežiť svadobnú zábavu na Slovensku.
Črepy z rozbitého taniera znamenajú šťastie, hluk pri rozbíjaní má zahnať zlých duchov. Spoločné zametanie symbolizuje to, že máte problémy v manželstve riešiť spoločne. Po skončení obradu vytvoria svadobní hostia špalier, ktorým novomanželia prechádzajú. Kedysi bolo zvykom brániť im v ceste, dnes na nich hádžu ryžu alebo okvetné lístky. Hádzanie kytice - nevesta hádže kyticu nezadaným slečnám. Prenášanie cez prah - symbolizuje začiatok nového života v manželstve.
Zmiešané manželstvá a výzvy
Žiť v krajine, ktorá nie je vašou rodnou, je skúsenosť, občas dosť ťažká. Ani jeden z nás tu nemá rodičov, teraz, keď už máme svoju rodinu, je to iné, ako keď sme boli len my dvaja. Celkovo sme so životom na Slovensku spokojní. Životná úroveň je dobrá, máme dobrú prácu, bývanie, páči sa nám tu. Kým Európanku Olgu niet veľmi čím prekvapiť, Harsh, hoci študoval v Anglicku, predsa len malý šok zažil. Prekvapila ma architektúra, všade tie paneláky, nepáčia sa mi, ale už som si zvykol. Zato Staré mesto a centrum milujeme, je krásne. Druhá vec, ktorá ma zaskočila, je tá, že ste priveľmi priateľskí k psom. Keď ich vidím behať po obchodných centrách, to ešte dokážem akceptovať, ale v reštaurácii? To je už na mňa priveľa,“ hovorí a Olga prikyvuje. Toto vraj nemajú ani v Poľsku. Spoločne sa čudujú ešte jednej veci. „Ľudia v práci sa prezúvajú a nosia papuče! Bola som prekvapená, keď som prišla do veľkej medzinárodnej firmy s vyše tisíc zamestnancami a polovica z nich tam sedela v papučiach,“ smeje sa Olga. Tento zvyk si s manželom neosvojili a osvojiť nechcú.
Na servis sa vraj môžu sťažovať každý deň. „Veľakrát ma prekvapí, že pokladník v obchodnom centre vie po anglicky, potom ideme na úrady, do banky niečo vybaviť a tam hovoria len po slovensky a ešte sú aj nepríjemní.“ Skutočným špeciálom v tejto oblasti je cudzinecká polícia. Samozrejme, plne akceptujú, že tam chodiť musia. Olga je dokonca ochotná prežiť aj fakt, že zamestnanci nehovoria po anglicky, ale „to nekonečné čakanie je na nervy. Keby mali lepšie informácie na webovej stránke, išlo by všetko rýchlejšie. Ešte ani raz sa nám nepodarilo vybaviť všetko, čo sme potrebovali, naraz. Keď zavolám a spýtam sa, aké doklady od nás budú potrebovať, každý mi povie niečo iné. Minule som takto volala trikrát a na štvrtý, keď som prišla osobne, nám zase niečo chýbalo, lebo mi to nik nespomenul. Po svadbe sme napríklad išli nahlásiť, že sme sa vzali. Povedali nám, že potrebujú preložené sobášne listy. Tak sme ich doniesli. Mňa zapísali, Harshovi povedali, že on to nepotrebuje. O rok sme tam vybavovali čosi iné a jeho mali stále registrovaného ako slobodného. Vraj prečo sme im to nenahlásili? Hovorím, veď my sme tu boli pred rokom a vtedy ste nám povedali, že je to zbytočná informácia,“ krúti hlavou Olga. Inak hodnotia Slovákov ako priateľský národ, ktorý si síce spočiatku drží odstup, ale ak sa s niekým spriatelíme, tak to stojí za to.
Dcéru Taru porodila Olga v Bratislave na Antolskej. Vraj žiadny luxus, ale s lekárskou starostlivosťou bola veľmi spokojná. „Obaja máme veľmi dobrých zamestnávateľov, správajú sa k nám ako k rodine,“ pochvaľujú si. Najmä v Harshovej firme mu veľmi pomohli v čase, keď riešil svoje sťahovanie a tony papierov. Vďaka dobrej práci si po troch rokoch kúpili byt a z oboch dôvodov sa z Bratislavy nechystajú odísť. Mimochodom, ako zareagovali na Inda v činžiaku susedia? Boli zvedaví? „Boli, ale reagovali pekne. Bývajú tu aj mladí, ktorí vedia po anglicky, s nimi sa vždy rád porozprávam. Máme tu však aj staršie dámy, ktoré po anglicky nevedia, napriek tomu sa snažia komunikovať, čo je od nich veľmi milé,“ hovorí Harsh. Na rozdiel od manželky sa necíti úplne integrovaný, jazyk je vraj veľká bariéra, ale ani úplne out. Priateľov majú z práce i zo svojho okolia, prevažne takisto cudzincov, čo tu žijú, dosť.
„My sme tu spokojní. Niektoré veci, napríklad pivo a jedlo v reštauráciách, sú lacnejšie ako v Poľsku či v Indii. Žijeme síce v hlavnom meste, ale máte v ňom stále dosť prírody. Prejdem pár metrov a som pri jazere alebo v lese, čo som doma ani v Indii nemala. Harsh chodí behávať, pred dvoma týždňami zvládol polmaratón. Je tu pekne, veľa zelene, cyklistické dráhy, hrádza... Môžem ísť do Budapešti, Viedne, do Poľska to mám autom 8 hodín, to je akoby som išla do Košíc.
SVADOBNÉ (Ú)LETY: VIDEÁ, KTORÉ ZABÁVAJÚ SVET
Svadba je váš veľký deň. Prípravy sú krásne, ale tiež náročné. Je toho toľko, čo musíte zariadiť. Tip: Buďte organizovaní a vytvorte si nástenku. Na ňu pripichnite jednotlivé svadobné úlohy a priebežne si zaznamenávajte, v akom sú stave. Nástenku môžete mať buď skutočnú alebo virtuálnu. Výber miesta je prvá vec, ktorú by ste mali riešiť hneď po zasnúbení. Máte vysnívanú lokalitu? Na nič nečakajte a volajte. Radšej sa pripravte na to, že váš termín bude obsadený.
Chcete sa brať na mieste, kde ponúkajú ubytovanie pre hostí? Alebo vám nevadí zabezpečovať nocľah pre svadobčanov v blízkom okolí? Tip: Pokiaľ budete mať svadbu vonku alebo napríklad u vás doma na záhrade, zvážte slávobránu. Krásne dotvorí romantickú atmosféru. Dá sa požičať, ale ak ste zruční, dokážete si ju vyrobiť aj sami. V poslednom čase sú hitom statky, ranče a odľahlejšie penzióny, kde sa snúbi slávnostná atmosféra s prírodou. Počítajte s tým, že si objekt budete musieť prenajať na viac než len jednu noc. Tip: Hľadáte inšpiráciu na ubytovanie?
Akonáhle máte miesto a termín svadby, zájdite na príslušný matričný úrad a dohodnite si oddávajúceho. Pokiaľ by ste na matriku predsa len zabudli, môžete mať svadbu „na oko“. Zosobáši vás trebárs kamarát. Berte však na vedomie, že takýto sobáš nie je úradne právoplatný. Nakoniec budete musieť aj tak absolvovať ešte úradnú svadbu na radnici.
Chcete mať svadbu v kostole? Potom je dôležité, aby bol aspoň jeden zo snúbencov pokrsteným katolíkom. V takom prípade musíte požiadať biskupstvo o povolenie a uzatvorenie manželstva s nekatolíkom - tzv. Väčšine farností je cirkevný sobáš možný len v prípade, ak je to pre oboch prvá svadba v kostole, rozvedení snúbenci by sa v kostole vziať nemali. Pred svadbou v kostole musíte taktiež podstúpiť tzv. predmanželskú prípravu. Tá sa začína niekoľko mesiacov až rok pred sobášom. Počas prípravy s vami kňaz preberie rôzne témy spojené s manželstvom a vierou.
Dobre vedieť: Svedkovia nemusia byť veriaci, musia mať však vek min. Svadba väčšinou prebieha v domovskej farnosti jedného zo snúbencov. Objednanie prsteňov môžete nechať na neskôr - odporúča sa zhruba 4 mesiace až pol roka pred svadbou. Pri výber obrúčok sa zamyslite, koľko za ne chcete minúť. 💡 Vedeli ste, že… prsteň nie je podmienkou na uzatvorenie sobáša? Prsteň slúži iba ako symbol, svadbu môžete absolvovať i bez neho.
Bez svedkov sa nevezmete. Veď kto by vám potom svadbu mohol dosvedčiť? Malo by ísť o vašich blízkych, ktorí vás dobre poznajú, a na ktorých sa môžete dostatočne spoľahnúť. Budú to totiž oni, kto vám bude so svadbou pomáhať. Tiež by mali byť schopní a ochotní predniesť na svadbe nejaký ten príhovor a pomôcť zorganizovať rozlúčku so slobodou. Tip: Vyberte si hlavne niekoho, kto si pred obradom nezabudne doma občiansky preukaz. Budete sa čudovať, ale stáva sa to celkom často.
Čo sa týka samotnej rozlúčky so slobodnou, pokiaľ máte vybraný nejaký zážitok, o ktorom už dlho snívate, prečo to len tak nenápadne nespomenúť? Niektoré páry si na tento účel dokonca vytvoria vlastný mini-web, na ktorom zverejnia aj želané dary.
Tip k hudbe: Väčšinou potrebujete štyri skladby. Prvú pre ženícha, druhú pre nevestu a tretiu na spoločnú cestu od oltára. Štvrtá veľmi podstatná skladba je určená na váš prvý manželský tanec. Ideálny priestor pre obľúbenú skladbu, ktorá vám počas vášho spoločného života prirástla k srdcu, alebo vás nejakým spôsobom charakterizuje. Neviete tancovať, alebo by ste si potrebovali svoje tanečné znalosti trochu oprášiť?
Šetriaci režim - pokiaľ chcete aspoň trochu ušetriť, zvoľte kompromis. Režim „ja sám“ - tento prístup je častý pri menších svadbách. Na jedle odporúčame nešetriť a radšej ho objednať. Verte, že toho budete mať v deň obradu nad hlavu. Naozaj nechcete ešte aj porciovať mäso alebo zbierať špinavý riad. Veľa párov, ktoré sa sobášia až popoludní, rodinný obed radšej vypustí a usporiadajú rovno veľký raut pre všetkých. Pitie je dobré zabezpečiť formou samoobslužného baru. Samozrejme, vystaviť na stôl PET fľaše nie je veľmi reprezentatívne ani praktické, a tak pre vás máme tip - nakúpte dobré sirupy a vytvorte vlastné limonády. Umiestnite ich do veľkých džbánov či sklenených nádob. Hostia si z nich budú nalievať sami.
Na svadbe nesmie nič chýbať. Ďalší nápoj, bez ktorého sa veselica neobíde. Môžete staviť na klasiku a zabezpečiť pípu, alebo si pripravte degustačné balíčky rôznych pív, ktoré budú hostia počas svadby ochutnávať. Výborným riešením môžu byť aj menšie párty súdky so vstavanou pípou. Pokiaľ si riešite tvrdý alkohol vo vlastnej réžii, určite na ňom ušetríte. Majte však na pamäti, že miešať všetko dokopy nie je dobré.
Ženích si väčšinou zháňa nový oblek. Pokiaľ ho chce ozvláštniť, môže si k nemu vziať motýlika z dreva. Nevesta, samozrejme, potrebuje dychberúce svadobné šaty. Niektoré ženy obchádzajú svadobné salóny, iné si zabezpečia šaty z e‑shopu. Tie majú cenovo dostupnú ponuku a šaty si môžete vyskúšať v pohodlí domova. Pokiaľ nesedia, vrátite ich a objednáte iné. V dnešnej dobe sa na tento spôsob spolieha stále viac neviest, ktoré často prekvapí rýchlosť, s akou šaty doručia. Tip: Snažte sa svoje miery udržať až do svadby. Obzvlášť apelujeme na ženíchov s oblekmi na mieru.
Nezdá sa to, ale kvety sú jednou z najzákernejších položiek na zozname. Riešia sa spravidla až tesne pred svadbou, a ak sa môže niečo ešte na poslednú chvíľu pokaziť, sú to práve kvety. Dodávateľa vyberte radšej v predstihom. Dajte na referencie, chcite spoľahlivosť. Kytice objednajte približne mesiac pred obradom. Väčšinou si ich vyzdvihnete priamo v deň svadby, prípadne o deň skôr. Podľa tradície by mal kvetiny mamám odovzdať ženích. Je pekné myslieť i na babičky a staré mamy a venovať aj im malú kytičku.
Väčšina neviest zverí líčenie profesionálnej vizážistke. Nie, že by sa snáď nevedeli namaľovať, ale predsa len, je to výnimočný deň a chcú vyzerať ako princezné. Pokiaľ sa pre vizážistku rozhodnete i vy, preberte s ňou svoje predstavy skôr ako v deň obradu. 😉 Dobre vedieť: Kvôli fotkám vás vizážistka nalíči výrazne. Nie krikľavo alebo vulgárne, ale tak, aby vám to na fotkách pristalo. Vizážistka by mala vopred vidieť vaše šaty, poznať typ svadobného účesu, farbu svadobnej kytice a svadby ako celku. Pri líčení tak môže použiť podobné odtiene. Samotné líčenie trvá väčšinou hodinu. Keď už budete mať profesionálny make-up, pozvite si na svadbu kaderníčku a nechajte ju vykúzliť úchvatný svadobný účes. Kaderníčku si rovnako ako vizážistku vyberte v dostatočnom predstihu. Zhruba 6 týždňov pred svadbou zájdite ku kaderníčke na skúšku svadobného účesu. Vyskúšate si, ako bude výsledný účes vyzerať a zistíte, ako dlho česanie trvá. Väčšinou to trvá 1-2 hodiny. Tip: Ku kaderníčke či barberovi by mal zabehnúť i ženích.
„Koľko peňazí dáme za fotografa? A budeme mať video?“ Toto je jedna z najdiskutovanejších otázok medzi budúcimi novomanželmi. Než mať lacné fotky a video, radšej si zabezpečte len jedno z toho a investujte do kvality. Svadbu máte len jednu. Fotografie potom môžete vystaviť v byte, video zasa zachytí skutočné emócie.
Premyslite si, čo sa k miestu konania svadby hodí. Väčšinou sa vyberá farebná kombinácia biela + doplnková farba. Pokiaľ sa nechcete výzdobou veľmi zaoberať, bielou určite nič nepokazíte. Pri kvetinových dekoráciách ako girlandy a rôzne kvetinové chvosty konzultujte kombináciu živých a umelých kvetov s floristom. Chcete si dekorácie vyrábať sami? Návodov nájdete tisíce. Myslite však na to, že ich musíte na mieste tiež sami nachystať.
Svadobné oznámenie môžete zadať grafickému štúdiu alebo si ho vyrobiť svojpomocne. Existuje celá rada bezplatných programov (napr. Canva), v ktorých si vyberiete vzor a doplníte potrebné informácie. Oznámenie môžete doručiť hosťom sami alebo im ho poslať poštou. Nezabudnite pozvaných požiadať, aby svoju účasť potvrdili. Budete tak vedieť, s kým môžete počítať. Program svadby priložte k oznámeniu a majte ho na viditeľnom mieste i počas svadby. Ideálne na každom stole. Poslúži ako časový harmonogram, aby hostia vedeli, kedy majú prísť a čo ich počas dňa čaká. Tip: Príjemným spestrením sú svadobné noviny - vtipné čítanie pre svadobných hostí. Dozvedia sa z nich niečo o snúbencoch, ich prvom rande, žiadosti o ruku, môžu si prečítať napríklad vtipný rozhovor, pozrieť si fotky z detstva.
Je na vás, akú zábavu pre svojich hostí vymyslíte. Dbajte však na zostavu svadobčanov. Či sa poznajú, či sú akční alebo skôr hanbliví a podobne. Na dodržiavaní zvykov sa dohodnite hlavne vo dvojici. Niektoré tradície ako únos nevesty či ženícha vám nemusia byť príjemné.
Guľa na nohe alebo „chomút“ - po obrade dostane ženích od priateľ guľu na nohu alebo chomút, aby vraj videl, do čoho vliezol a vykúpil sa z hriechov mladosti. Ženích sa môže vykúpiť peniazmi alebo splnením nejakej úlohy. Starejší - v minulosti bol súčasťou každej svadby. Starejší je zväčša starší muž, ktorý sa stará o to, aby neviazla zábava, aby sa hostia zapájali do programu. Odobierka - ráno v deň svadby sa ženích ešte raz odoberie k nevestiným dverám „pýtať“ jej ruku. Do domu prichádza so starejším a prenesie vtipnú reč, po ktorej nasleduje ďakovná reč rodičom od snúbencov. Čepčenie - o polnoci počas svadobnej veselice prichádza rituál, počas ktorého nevestu sprevádzajú členovia folklórnej skupiny, môžu to byť však i družičky. Nevesty sa pýtajú, či si dá radšej „vienok sňať alebo hlávku stať.“ Kroj možno nahradiť iba čepcom u nevesty a u ženícha klobúkom. Po čepčení sa nevesta prezlieka zo svadobných do spoločenských, tzv.
Pomaly sa upúšťa od klasickej výslužky, čo znamená dostať kúsok svadobnej torty a iné sladkosti. V poslednej dobe je hitom dať hosťom suvenír so svadby. Na záver už len jedno - je to váš deň. Mal by byť taký, aký si ho prajete vy, nie niekto iný. Užite si svadobnú veselicu a smelo vykročte do manželstva.