Fínsko, krajina tisícich jazier a domov Santa Clausa, známeho ako Joulupukki, má bohaté a jedinečné vianočné tradície. Keď sa povie Škandinávia, väčšina z nás si predstaví zasnežené krajiny, praskajúci oheň v krbe a rodinnú pohodu. Fíni Vianoce začínajú slávnostným vyhlásením Vianočného mieru v Turku 24. decembra.
Prípravy na sviatky zahŕňajú zdobenie domov lampášmi, vetvičkami ihličia a drevenými ozdobami. Vianočný stromček nájdete v každej fínskej domácnosti. Býva vyzdobený krásnymi ozdobami či viacfarebnými svetielkami a v ľuďoch prebúdza radosť a potešenie. Ikona vianočných sviatkov po celom svete, Santa Claus, začína svoju výpravu za rozdávaním darčekov na severe Fínska, v Laponsku. A ak ste to náhodou netušili, všetky listy poslané Santovi sú doručené do jeho kancelárie v mestečku Rovaniemi. V jeho skutočnom domove v Laponsku ho dokonca môžete stretnúť aj osobne.
Vo Fínsku je Vianoce nemožné si predstaviť bez Joulupukkia, fínskeho Santa Clausa, ktorý podľa tradície žije v Laponsku. Darčeky tu nosí Joulupukki, v preklade vianočná koza. Stará povera hovorí, že kedysi po Fínsku naozaj chodila koza, ktorá ľudí strašila a pýtala si od nich darčeky. V jeho skutočnom domove v Laponsku ho dokonca môžete stretnúť aj osobne.
Saunovanie je vo fínskej kultúre hlboko zakorenené a inak tomu nie je ani na Vianoce. Rodiny si pred štedrou večerou doprajú spoločnú saunu, čo je súčasťou fínskej kultúry. Po relaxácii si užívajú vianočné jedlá ako pečené mäso, zemiakové kaše, ryby a sladké pečivo.
Zaujímavým zvykom je aj návšteva cintorínov, kde sa zapália sviečky na hroboch - celé cintoríny sa tak rozžiaria a vytvárajú magickú atmosféru. Vianoce často pripomínajú zapálením sviečky na cintoríne.
Štedrovečerná hostina
Na štedrovečernom stole nájdete tradičné pokrmy, ktoré často čerpajú z jednoduchých ingrediencií. Pre mnohých je základom pečená šunka podávaná s horčicou. Tradičné fínske vianočné pokrmy sa medzi jednotlivými regiónmi líšia, existuje však niekoľko pokrmov, bez ktorých si sviatky nemožno predstaviť. Medzi typické jedlá patria rôzne zapečené nákypy, napríklad mrkvový, turínový a zemiakový, ktoré sú stále veľmi obľúbenou súčasťou sviatočnej tabule.
Ďalšou klasikou je ryba, najmä gravlax (marinovaný losos) alebo rôzne pokrmy z tresky. Obľúbené sú aj šunky pripravované na spôsob Joulukinkku, podávané s horčicou. Vo Fínsku je dominantná joulukinkku - pomaly pečená šunka potretá horčicou a medom, posypaná strúhankou a ozdobená klinčekmi.
Na fínskom vianočnom stole nesmie chýbať ani sladké pečivo, napríklad slivkové koláčiky či ryžový puding, ktoré sa jedia najmä na raňajky. Nechýbajú ani sladké pochúťky, ako je vianočný slivkový koláč a perníčky.
Fíni obľubujú teplý nápoj „glögi“ - druh vareného vína. Švédi si radi vychutnávajú perníčky pepparkakor, ktoré si miestni radi vychutnávajú s horúcim glöggom (švédskym vareným vínom).
Štedrý deň a rodinné tradície
Vo Fínsku sa za najdôležitejší deň vianočných sviatkov považuje Štedrý deň, počas ktorého sa obvykle stretnú celé rodiny. Vtedy Fíni doma či na vidieckych chalupách pripravujú vianočnú večeru, spoločne sa navečerajú, tešia sa zo vzájomnej spoločnosti a otvárajú darčeky. Štedrovečerná večera je tradične spojená s rodinnou pohodou. Po štedrej večeri nechávajú fínske rodiny všetko zvyšné jedlo na stole až do nasledujúceho rána.
Vianoce vo Švédsku sa obvykle nesú v znamení rodinnej pohody, ktorá začína adventom a vrcholí Štedrým večerom. Švédi si vážia svoj slávnostný jedálniček, ktorý zahŕňa bohatý švédsky julbord, teda vianočný bufet. Najdôležitejším dňom je Julafton - Štedrý večer, kedy sa rodiny stretávajú pri bohato prestretom stole zvanom julbord.
Vianoce v Nórsku, známe ako Jul, sa miešajú s bohatou históriou, ktorá siaha až k vikinským oslavám zimného slnovratu. Súčasné oslavy zahŕňajú ako kresťanské tradície, tak prvky staronorských rituálov. Na Štedrý večer sa rodiny schádzajú na bohatú večeru, často zahŕňajúcu pokrmy ako je bravčové rebierko, sušená treska alebo jahňacie pripravené na pare. V domácnostiach sa objavuje postava nisse - škriatok, ktorý chráni dom a hospodárstvo. Aby bol spokojný, dostáva na Štedrý večer misku ryžovej kaše s maslom. Nóri si pochutnávajú na pinnekjøtt - sušených jahňacích rebrách, ktoré sa varia v pare na brezových vetvičkách.
Na Islande je Vianoce sprevádzané legendou o 13 jólasveinaroch - vianočných škriatkoch, ktorí prichádzajú postupne od 12. decembra až do Vianoc. Každý z nich má vlastnú povahu - jeden kradne klobásy, iný mlieko či sviečky. Deti si nechávajú topánky na okne a škriatkovia im do nich dávajú darčeky alebo zhnité zemiaky, ak boli neposlušné. Na Islande existuje zaujímavá tradícia, ktorá je spojená s 13 vianočnými trollmi, ktorí vychádzajú do ulíc presne 13 dní pred Vianocami, aby priniesli deťom darčeky alebo im spôsobili rôzne nezbednosti. Deti na Islande dávajú do okien svoje topánky, aby ich trollovia obdarili sladkosťami alebo malými darčekmi.
V Dánsku je Vianoce spojené s konceptom hygge - útulnosť, pohoda a teplo domova. Dánske Vianoce sa nesú v znamení tradícií, ktoré dokonale spájajú hrejivú atmosféru hygge s pôvabnými oslavami. V predvianočnom čase si mnoho rodín nenechá ujsť návštevu vianočných trhov v záhradách Tivoli v Kodani. Tieto záhrady ožívajú miliónmi svetiel, vianočnými stromami a krásnymi dekoráciami. Štedrovečerná večera v Dánsku zahŕňa pečenú kačicu alebo bravčovú pečienku s chrumkavou kôrkou, ktoré sa podávajú s červenou kapustou a zemiakmi v karamelovej omáčke. Stromček sa zdobí papierovými srdiečkami a malými dánskymi vlajkami. Deti očakávajú darčeky od Julemandena, ktorý prichádza spolu s malými škriatkami „nisser“. Typickými dobrotami sú tu æbleskiver - malé okrúhle lievance podávané s marmeládou a cukrom, a tradičný vianočný varený, známy ako gløgg.
Vianoce v severských krajinách sú jedinečné - spájajú svetlo v temnote, folklórne postavy, bohaté stoly plné rýb a mäsa, a silný dôraz na rodinnú pohodu. Každá krajina má svoje špecifiká, no spoločným menovateľom je snaha priniesť teplo a radosť do najtemnejšieho obdobia roka. Severské krajiny - Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko a Island - majú spoločného menovateľa: dlhé zimné noci, chladné počasie a silnú potrebu priniesť do sviatkov čo najviac svetla a tepla. Vianoce tu nie sú len o darčekoch, ale o rituáloch, ktoré spájajú rodiny a pripomínajú im korene.
Vianoce sú jedným z najkrajších sviatkov na svete, no spôsob, akým ich oslavujeme, sa výrazne líši v závislosti od krajiny, kultúry a tradícií. Každý národ má svoje jedinečné zvyky, ktoré dodávajú tomuto sviatku osobitý charakter.
rozhovor Praženicová Vianočné tradície
Fíni milujú Vianočné koledy. Vianočné obdobie sa vo Švédsku spája s oslavou Svätej Lucie. V tento deň sa vyberie „národná Lucia“ - dievča odeté v bielych šatách s červenou stužkou okolo pása a s korunou so sviečkami nasadenou na hlave (menšie dievčatá používajú elektrické, väčšie klasické z vosku). Lucia potom navštevuje nemocnice a domovy dôchodcov, kde spieva piesne a rozdáva zázvorové sušienky. Vo Švédsku sa Vianoce začínajú už 13. decembra sviatkom svätej Lucie. Dievčatá v bielych šatách s vencom sviečok na hlave prinášajú symbol svetla do temných dní.
Po Vianociach - 28. decembra - ľudia v Mexiku oslavujú Deň svätých neviniatok. Ten sa nesie v duchu nevinných vtipov a žartíkov podobne, ako to poznáme u nás na 1. apríla. V Mexiku sú Vianoce známe svojimi bohatými vianočnými tradíciami, ktoré začínajú už 16. decembra a trvajú až do 6. januára. Mexičania oslavujú „Las Posadas“ (v doslovnom preklade „Pátranie po príbytku”), čo je séria procesií, ktoré pripomínajú hľadanie prístrešia pre Pannu Máriu a svätého Jozefa.
Počas štedrej večere si členovia rodiny podávajú oblátku, každý si odlomí kúsok a povie vianočné prianie. V Rumunsku sa pred sviatkami (20. decembra) koná vianočná zabíjačka. Tradičnou ozdobou vianočných stromčekov sú tzv. Julekurver. Sú to ručne vyrábané „košíčky“ z papiera v tvare srdca. Tie sa naplnia orieškami či sladkosťami a zavesia na stromček. V Rumunsku sa Vianoce oslavujú najmä počas Štedrého večera, ale veľmi dôležitý sviatok prichádza aj po Vianociach. „La Befana“ je milá čarodejnica, ktorá prichádza 6. januára a nosí deťom darčeky.
V Grécku sa Vianoce spájajú s mnohými zaujímavými tradíciami. Jednou z nich je aj viera v „Kallikantzaroi“, teda v malých zákerných škriatkov, ktorí počas Vianoc spôsobujú výlučne problémy. Odplašiť ich môže iba horiaci oheň a zapálená stará kožená topánka. Aby Gréci odohnali zlého škriatka menom Killantzaroi, pred Vianocami priviažu bazalku k drevenému krížiku, namočia ju do svätenej vody a pokropia rohy v dome.
Na Vianoce si Japonci vychutnávajú vysmážané kura z KFC. Snáď okrem tohto zvyku sa Vianoce v Japonsku nesú v romantickejšom duchu a pripomínajú skôr „náš“ Valentín. V Japonsku nie sú Vianoce tradične spojené s náboženskými oslavami, ale skôr s komerčnou a kultúrnou výmenou zo západu. Vianoce sa tu oslavujú skôr ako čas pre romantiku a stretnutia s priateľmi. Jednou z najzaujímavejších tradícií je vianočné jedlo - v mnohých japonských domácnostiach a reštauráciách si na Štedrý deň objednávajú kuracie jedlá z reťazca KFC. Tento zvyk vznikol v 70. rokoch 20. storočia.
Vianoce sú často spájané s rôznymi poverami a zvykmi. Jednou z najpopulárnejších piesní pre toto obdobie je Óda na radosť z Beethovenovej 9. Po Štedrej večeri - 24. decembra - sa deti vo Fínsku tešia na príchod Joulupukkiho. Koľko dní ešte zostáva kým dorazí Joulupukki!!! Vysiela v rozhlase i televízii. Po večeri si rodina otvorí darčeky, ktoré si nachystali pod vianočný stromček. Neskôr si pozrú rozprávku alebo film a užijú si príjemné rodinné chvíle. Veriaci obvykle chodia na polnočnú omšu.
Vianoce v Austrálii sú cez leto, a preto sa v mnohých rodinách vianočné sviatky oslavujú na pláži alebo v záhrade. Tradičné vianočné jedlá, ako pečený moriak alebo vianočné pudingy, sa nahrádzajú grilovanými pokrmami, ako sú ryby, krevety alebo steaky.
Fínsku najväčší sviatok a ohlasuje príchod “skutočného” leta. Každý rok medzi 20. až 26. júnom, počas najsvetlejšieho obdobia v roku. Juhannus, alebo sviatok sv. Jána, ktorého narodenie sa oslavuje práve v tomto čase. Je to sviatok, ktorý sa kedysi spájal s oslavou letného slnovratu a s pohanskými rituálmi. V súvislosti s týmto sviatkom sa traduje, že v túto noc sa otvárajú brány do iných svetov a ľudia môžu vidieť do budúcnosti. Súčasťou Juhannusu je aj zapálenie vatry, ktorá symbolizuje očistu a odháňanie zlých síl. V minulosti sa ľudia stretávali pri veľkých ohňoch na brehoch jazier a riek, aby si pripomenuli staré zvyky a tradície. V súčasnosti sa Juhannus oslavuje najmä v kruhu rodiny a priateľov. Konajú sa grilovačky, pikniky a tradičné piesne. Juhannusa majú žiaľ aj svoju tienistú stránku. Keď je v lete plno Slnka a tepla, prichádza čas pripraviť tradičnú račiu oslavu. Račia sezóna začína 21. júla a končí na konci októbra. Račie oslavy sa spomínajú už v Aristotelových záznamoch. V stredoveku boli raky považované za mimoriadnu špecialitu a pochúťku. V kláštoroch chovali vlastné raky a ryby. V 18. storočí sa raky stali obľúbenou pochúťkou aristokracie a meštianstva. Z Paríža sa rýchlo rozširila do iných európskych veľkomiest, medzi inými aj do Petrohradu. V súčasnosti sa vo Fínsku každoročne skonzumuje niekoľko miliónov rakov. Je to skvelá príležitosť osláviť posledné letné dni s priateľmi a rodinou.
Vianoce sú jedným z najvýznamnejších sviatkov roka. Je predsa dobre známe, že práve v zasneženom Fínsku začína Santa Claus svoje vianočné putovanie. Okrem toho sú zimné sviatky časom mieru, pokoja a spoločne strávených chvíľ s blízkymi. Mnohí Fíni začínajú s prípravami na Vianoce už mesiac vopred. Skrášľujú si domovy, vešajú vianočné svetielka a do svojich domovov postupne vnášajú vrelosť a pokoj vianočných sviatkov.