Fľaša uhoriek, tradičný symbol domáceho zavárania a uchovávania úrody, sa v priebehu času prepracovala z čisto úžitkového predmetu do objektu, ktorý inšpiruje umelcov a dizajnérov. Táto transformácia odráža meniace sa vnímanie tradičných hodnôt, remeselného spracovania a estetiky v súčasnom umení.
Neponáhľajte sa zbaviť sklenených fliaš. Aj tie najobyčajnejšie z nich, ak chcete, ľahko premeníte na efektný prvok výzdoby.
Vodou riediteľná akrylová farba na vitráže je ideálna pre potreby nášho budúceho výtvoru. Pred použitím by sa mala vatová tyčinka trochu pritlačiť o pevnú podložku a pokrútiť, aby sa zväčšila plocha. Ďalej s rovnakými bodkami aplikujte okvetné lístky. Môžete to urobiť aj s použitím tej istej tyčinky, ale bude potrebné dobre utrieť prebytočnú farbu. Ďalším prvkom výzdoby bude imitácia listov a stoniek. Tu sú body menšie, aplikujú sa zadnou stranou vatovej tyčinky, z ktorej odstránite vatu. Teraz môžete povrch umývať, koľko len chcete.
Nakladané uhorky sú tradičnou slovenskou pochúťkou, ktorá sa pripravuje podľa rodinných receptov a uchováva sa v zaváracích fľašiach. Tento proces, ktorý zahŕňa namáčanie uhoriek, prípravu koreninovej zmesi a sterilizáciu, je nielen spôsobom, ako uchovať úrodu, ale aj prejavom kulinárskeho umenia a tradície.
Zaváranie: Umenie uchovávania chutí a spomienok
Zaváranie ovocia a zeleniny má dlhú históriu a patrí medzi tradičné spôsoby uchovávania potravín. Odpradávna sa ľudstvo snažilo nájsť spôsoby, ako predĺžiť trvanlivosť potravín a zabezpečiť si tak dostatok jedla na zimu. Najprv prišlo na rad pečenie, neskôr solenie a sušenie. Starovekí obyvatelia Indie a Číny zistili, že čokoľvek, čo nasolením alebo vysúšaním na slnku stratí vodu, vydrží pomerne dlhý čas. Takto dokázali uchovať nielen mäso, ale aj vzácne ovocie.
Neskôr sa zistilo, že cukor dokáže konzervovať ovocie podobne ako soľ. Už Marcus Gavius Apicius vo svojej kuchárskej knihe z prvého storočia nášho letopočtu píše o skvelých lekvároch z ovocia, ktoré vydržia dosť dlho uskladnené v komorách. O džeme sa dá hovoriť až v stredoveku, keď ho k nám z arabských zemí doviezli križiaci.
Samotné zaváranie ovocia a zeleniny patrí medzi tie mladšie metódy uchovávania potravín a môže zaň samotný Napoleon. Francúzska armáda totiž počas prvých rokov napoleonských vojen vyhlásila súťaž o najlepšiu metódu uchovávania potravín. Cukrár a pivovarník Nicolas Appert roku pána 1809 totiž zistil, že keď potravu zavrie do fľaše, zaviečkuje ju a povarí, jedlo sa v nej neskazí. S odpoveďou, prečo sa jedlo v zaváračkách nekazí, prišiel až o nejakých päťdesiat rokov neskôr jeho krajan Louis Pasteur.
Dnes už nejde o to, uchovať čo najväčšie množstvo sezónnych potravín na krutú zimu. Veď väčšina ovocia a zeleniny je už dostupná síce v nižšej kvalite, ale celoročne. Skôr sa snažíme zachovať chute nášho detstva a dospievania, mať na stole k pečenému kuraťu presne tie zavárané marhule, ako ich robila naša babka a k bravčovine zase legendárne kyslé uhorky podľa rodinného receptu. A tak všetci ako diví vyberáme zaváracie fľaše z pivníc, drhneme ich, sušíme, nakladáme do nich ovocie a zeleninu, ustavične jednotlivé ingrediencie kontrolujeme v starých, rukami oťapkaných receptoch, napokon hrmotne viečkujeme starým, overeným viečkovníkom a bohujeme pri ňom. Zavreté zaváraniny sterilizujeme v rúre, najlepšie večer, aby sme potom tieto pestrofarebné, sklenené drahokamy uložili hore dnom do deky, nech cez noc „dôjdu“. Ráno ešte kontrola kvality, či viečka dobre chytili, a šup s nimi do špajze.
Recept na zdravé zavárané uhorky
Proces zavárania uhoriek, ktorý zahŕňa namáčanie uhoriek v studenej vode, prípravu koreninovej zmesi (cibuľa, mrkva, zelerové listy), ukladanie uhoriek do pohárov s koreninami, octom a vodou, a následnú sterilizáciu, je náročný, ale výsledkom sú chrumkavé a chutné uhorky. Po sterilizácii sa uhorky uložia na stôl a prikryjú dekami alebo perinou, aby chladli čo najpomalšie a nenarušil sa sterilizačný proces.
Prvým krokom je namočenie uhoriek do studenej vody. Nechám ich chvíľku odmočiť a zatiaľ si nachystám prvých 12 štamperlíkov s koreninami. Nakrájam si cibuľu a menšie mrkvy (asi tak 5 ks), natrhám zelerové listy a pripravená na všetko idem vydrhnúť namočené uhorky, aby sa očistili od blata, prachu a jemných ihličiek, ktorými sú pokryté.
Do 12 pohárov vysypem koreniny zo štamperlíka, pridám 10 čajových lyžičiek cukru (odmerajte si koľko to je napríklad do nejakej odmerky, inak sa z toho lyžičkovania zbláznite), koliesko cibule, 5 koliesok mrkvy, hodím zelerový list a začnem ukladať uhorky. Najprv sa snažím ukladať ich kolmo na dno, takže pohár držím v ruke v 45°uhle a ukladám, koľko sa dá. Keď je dno úplne plné uhoriek, tak, že sa nezmestí už ani jedna, začnem ukladať druhé poschodie, naležato. Cieľom je napchať do pohára čo najviac uhoriek až po ten okraj, kde sa zužuje hrdlo. Ak pri práci natrafím na uhorku, ktorá je poškodená alebo má mäkký konček, vyradím ju.
Po naplnení prvej dvanástky vlejem deci octu a dolejem studenou vodou po okraj tak, aby odvrchu bolo 0,5 cm voľného miesta. Naplnené poháre naukladám do zaváracieho hrnca a nalejem vodu tak, aby jej hladina bola tak 1/3 pod úrovňou vrchu horného radu fliaš. Sterilizujem 5 minút pri teplote 80°C.
Po vybraní z hrnca uhorky uložím na stôl a poriadne ich pozakrývam dekami alebo perinou. Ide o to, aby chladli čo najpomalšie. Na police do komory ich odnesiem až po 24 hodinách, dovtedy s nimi nikto nehýbe, aby sa nenarušil sterilizačný proces. My sme sa do záverečnej fázy pustili okolo ôsmej večer, pohárov bolo, ako som spomínala 30. Tvrdli sme v pivnici pri krbe do rána do jednej.
Nakladané uhorky sú obľúbenou prílohou k nejednému jedlu, hlavne ku vyprážaným či ťažším mäsám. Potrebovať ich budete aj pri príprave bratislavského pliecka, domácej tresky v majonéze, obložených chlebíčkov. Dobré nakladané uhorky majú vyváženú kyslo-sladkastú chuť a sú chrumkavé. Aby také boli, treba ich správne ochutiť a sterilizovať.
UHORKY BEZ PLODOV? TÁTO CHYBA S VODOU ZNIČÍ CELÚ TVOJU ÚRODU!
A nie, nepotrebujete na to žiadnu chémiu. Bezkonkurenčnú zmes korenín si hravo namiešate aj sami. Áno, pripúšťam, že je to trochu piplačka. Ja spracúvam 10 kíl uhoriek a výsledkom je 30 fliaš s objemom 0,7 dcl. Nie, fakt to nie je veľa, pretože varievam a stravujeme sa doma.
Stolovanie a servírovanie: Umenie pohostinnosti
Slávnostné stolovanie a servírovanie jedál je oveľa viac než len nevyhnutná súčasť stravovania. Je to prejav kultúry, umenia a pohostinnosti, ktorý dokáže vytvoriť jedinečnú atmosféru a spríjemniť chvíle strávené s rodinou a priateľmi. Osobitú atmosféru sviatkov radosti, štedrosti a rodinnej pohody vytvára aj slávnostné prestieranie stola, dekorácie a kultúrne stolovanie. Pri slávnostnom stolovaní sa zvyčajne používa biely obrus alebo obrus jemnej pastelovej farby, aby na ňom vynikli dekorácie, poháre, porcelán a príbor. Módne trendy uprednostňujú aj transparentný obrus, aby vynikol materiál a farba stola. Neodmysliteľné sú papierové alebo textilné obrúsky, ktoré by mali byť málo naškrobené. Obrúsky kladieme na tanier alebo vľavo vedľa neho.
Ozdobou stola je porcelánový riad. Na polievky používame hlboké taniere, bujóny podávame v bujónových šálkach s uškami. Taniere kladieme asi 2 cm od okraja stola. Na pravú stranu dáme veľký príborový nôž ostrím k tanieru, k ľavej strane tanierov dáme hore hrotom vidličku. Lyžicu dáme vedľa noža naberacou časťou smerom k stredu stola, pred taniere kompótovú alebo kávovú lyžičku rúčkou k stolujúcemu. Na pravú stranu pred nôž dáme pohár na vodu, pivo alebo víno.
Príbory pripravíme na stôl pred stolovaním od vonkajšej strany približne k tanierom a to v takom poradí, v akom budeme jesť jednotlivé chody. Poháre dávame vpravo od hrotu noža tiež v takom poradí, v akom sa budú podávať nápoje. Poháre na pivo môžeme priniesť na stôl súčasne s fľašou piva. Ak máme brúsené poháre, nimi zosúladíme starší bohato dekorovaný porcelán. K modernému hladkému sú vhodnejšie priehľadné poháre na stopkách.
Ak chceme prestretý stôl dekorovať živými kvetmi, mali by farebne ladiť.
Stolovať kultúrne by sme mali vždy, nielen na sviatky. V domácom prostredí podávame polievku na stôl v polievkovej mise s naberačkou a nebeháme s jednotlivými taniermi. Naporciované mäso kladieme na plytké mäsové misy, tradičného vyprážaného kapra poukladáme na misu, ozdobíme kolieskami paradajky, citróna a vejárikmi uhoriek, prílohu - šalát na hlbšiu misu, netradične pripraveného kapra, ak je s omáčkou podávame naporciovaného a omáčku v omáčniku. Ryby pripravené vcelku jeme osobitným príborom na ryby, ak ho nemáme, použijeme normálny príbor, nie však dve vidličky, ako to dávnejšie radili. Drobné ovocie ako čerstvé jahody, maliny jeme lyžičkou, rovnako kompótované, z banánu odkrojíme konce a odlúpneme nožíkom časť šupky. Grapefruit rozrežeme na polovicu, potom nožom oddelíme dužinu od šupky, naznačíme nožíkom jednotlivé diely, tieto potom oddelené jeme lyžičkou. Užitočná je aj táto rada: pre naberanie mäsa a prílohy z mís dávame tzv. predkladací príbor, čo je veľká lyžica a vidlička. Pri naberaní máme vidličku v ľavej a lyžicu v pravej ruke, vidličkou nahrnieme jedlo na lyžicu, ktorou ho naberáme a prenesieme na tanier. Ak máme pri stole hostí, misy postavíme pred najváženejšieho hosťa. Naberie si prvý a potom si ostatní podávajú misy s jedlom zľava doprava, takýmto spôsobom aj obsluhujeme. Ak podávame hlavný chod, najprv mäso s omáčkou, až potom prílohy. Nápoje nalievame tiež z pravej strany. Predpokladá sa, že slávnostná atmosféra pôsobí na každého pozitívne, takže deti si nebudú dávať nôž do úst, ani ho oblizovať (to platí aj o ich rodičoch), že mľaskaniu, štrnganiu príbormi, rozprávaniu s plnými ústami, utieraniu úst rukou alebo tváre a nosa textilným obrúskom nepovolíme vstup do nášho domova, kde je každý aspoň na krátky čas iný ako po iné bežné dni.
Stolovanie a servírovanie nie je iba obrazom kultúry rodiny, ale vytvára aj čaro jej pohody.
UHORKY BEZ PLODOV? TÁTO CHYBA S VODOU ZNIČÍ CELÚ TVOJU ÚRODU!
