Vianoce, pre ľudí najväčšie a najkrajšie sviatky v roku v mnohých krajinách po celom svete, sú spojené s rozmanitými tradíciami. Viete ale, kde majú niektoré tradície korene? Toto obdobie je spojené s rozmanitými tradíciami, ktoré sa vyvíjali po stáročia.
Adventný veniec: Symbol očakávania
Takmer v každej slovenskej domácnosti nájdete počas času adventu adventný veniec. Je vyrobený z čečiny, ozdobený štyrmi sviečkami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ do Vianoc. Každú nedeľu sa zapáli jedna sviečka, v poslednú nedeľu horia všetky štyri. Ľudia si ho umiestňujú na stôl alebo na dvere.
Výrobu prvého adventného venca pripisujeme nemeckému teológovi Johannovi Hinrichovi Wichernovi. Na škole Rauhes Haus, ktorú Wichern založil v Hamburgu, sa deti a študenti v tej dobe stále pýtali, kedy už budú Vianoce. Tak im pastor v roku 1839 postavil veľký drevený kruh, umiestnil naň devätnásť malých červených sviečok a štyri veľké biele sviece. Spolu s deťmi ich každý deň zapaľovali a odpočítavali tak dni zostávajúce do Vianoc.
Zdobenie stromu: Od vetvičiek po sklenené ozdoby
Vianočný stromček je jeden z jedinečných symbolov vianočného obdobia. Tešia sa z neho deti i dospelí. Mnoho ľudí zastáva názor, že by sme sa mali držať pôvodných vianočných tradícií a stromček zdobiť až na Štedrý deň. Naopak, iní svoj vianočný stromček zdobia už na začiatku decembra, aby si ho užili čo najdlhšie.
Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú z Brém, približne z roku 1570. Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pôvodne išlo o menší stromček zdobený ovocím a orieškami. V 18. storočí sa táto tradícia rozšírila z Nemecka do celého sveta, vrátane Slovenska.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka predviedol v USA 22. decembra 1882 vynálezca Thomas Alva Edison, získalo si veľkú obľubu aj napriek prvotnej nedôvere. Autorom svetelnej reťaze bol Edward H. Johnson.
V roku 1889 vznikla najobľúbenejšia ozdoba vianočného stromčeka, guľa z fúkaného skla. Vytvoril ju Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné gule, neskôr aj rôznofarebné, prizdobované ornamentmi a kresbami.
„Najkrajšie vianočné gule na svete sa vyrábali v Československu. Boli sme jednoducho svetovou špičkou, gule z Čadce či zo Sirku na Gemeri zdobili vianočné stromčeky v desiatkach krajín,“ hovorí zberateľka starých vianočných ozdôb Ľudka Tobiášová.
Vynález Pierra Duponta priniesol revolúciu do zdobenia stromčekov. Jeho patentované gule z fúkaného skla sa stali hitom, najprv jednofarebné, neskôr zdobené ornamentmi, kvetmi, hviezdičkami a symbolmi kresťanstva.
Jablko a Vianoce: Predpoveď budúcnosti
Naši predkovia používali jablká na Štedrý deň ako predpovedanie budúcnosti. A to v otázke zdravia, vzťahov i úrody. Ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak, pokiaľ vidíme krížik, značí to chorobu a smrť. Tento zvyk prichádza na rad presne po štedrovečernej večeri. Až potom by podľa tradície malo nasledovať rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom.
Počas Štedrého dňa slobodné dievčatá olúpali na jeden krát celé jablko tak, aby vznikla čo najdlhšia špirála zo šupy. Touto šupou zatočili trikrát nad hlavou a potom ju hodili za seba. Tvar šupky, ktorý sa vytvoril na zemi, mal symbolizovať začiatočné písmeno mena ich budúceho manžela.
Hospodári sa pomocou jablka snažili zistiť, aká bude nasledujúci rok úroda. Do vody ponorili dvanásť jadierok z jabĺk, tie mali symbolizovať mesiace v ďalšom roku. Koľko jadierok zostalo nasledujúce ráno ponorených, toľko mesiacov malo byť úrodných.
Ďalšie vianočné tradície
Prestrieť pri vianočnom stole o jedno miesto naviac pre človeka v núdzi, pocestného či na pamiatku tých, ktorí už nie sú medzi nami. Táto tradícia sa v mnohých slovenských rodinách zachovala a vykonáva sa dodnes.
Slovo Vianoce pochádza z nemeckého Weihnachten. Oblátky sú súčasťou Vianoc od stredoveku. O cesnaku sa tradovalo, že odpudzuje diabla. Ľudia ním natierali zámky na dverách domu, maštale a závory na chlievoch. Už naši predkovia vedeli, že je to prírodný liek. Jablká boli súčasťou štedrovečerného stola už v 16. storočí. Ak sa po jeho rozkrojení ukázala hviezdička z jadierok, znamenala zdravie, kríž bol zlým znamením. Pohár s vodou je znamením života. Orechy sa počas Štedrého večera rozhodili do všetkých kútov izby a vyslala sa tak zvesť o Spasiteľovi pre pokoj a mier vo svete a aby do rodiny prúdilo len zdravie a šťastie po celý rok.
Prvá vianočná a novoročná pohľadnica dnešného typu sa objavila v roku 1843. Vyobrazená bola na nej šťastná rodina, ktorá sedela za štedrovečerným stolom. Obsahovala krátky text: „Veselé Vianoce a šťastný Nový rok.“ S nápadom zasielania prišiel anglický obchodník Henry Cole, ktorý poprosil svojho priateľa o namaľovanie pohľadnice. Následne sa vytlačilo tisíc kópií, spočiatku bolo veľmi drahé, no v roku 1850 boli pohľadnice dostupné všetkým vrstvám.
Darčeky od Ježiška dostávali deti až v 19. storočí. Vo svete je veľa mien, ktoré majú s rozdávaním vianočných darčekov súvis. Napríklad v Anglicku je to Santa Claus, vo Francúzsku Père Noël, v Holandsku Sinterklass či v Nemecku Weihnachtsmann. V 4. storočí žil istý biskup Myry, ktorý sa rád staral o deti, bol veľmi štedrý a rád rozdával darčeky. Z toho vzišlo pomenovanie Santa Claus, sv. Mikuláš, ktorého my oslavujeme 6. decembra.
Ďalším symbolom Vianoc je imelo. Už starí Kelti uctievali túto posvätnú a liečivú rastlinu. Germáni ho začali spájať s plodnosťou, preto vznikol aj vianočný rituál - bozk pod imelom.
Najznámejšia koleda Tichá noc, svätá noc bola pôvodne báseň.
História vianočných ozdôb a dekorácií | Odkiaľ pochádza tradícia vianočných ozdôb?
Zberateľka starých vianočných ozdôb Ľudka Tobiášová zdieľa svoje skúsenosti a lásku k histórii vianočných dekorácií. Jej zbierka, ktorá presahuje päťsto kúskov, zahŕňa ozdoby od sklenených gulí z Československa až po postavičky z vaty z čias prvej svetovej vojny. Každý kúsok v jej zbierke má svoj príbeh a spája minulosť so súčasnosťou.
