24 hodín Le Mans: Legenda automobilových pretekov

Písal sa 26. máj 1923 a vo francúzskom Le Mans sa schyľovalo k nevídanej a zároveň veľkolepej udalosti. Motoristický svet a zvučné mená motoristického športu upierali svoj zrak na okruh la Sarthe, kde sa v tento deň po prvý raz začali 24-hodinové automobilové preteky.

Organizátorom pretekov je Automobile-Club de l’Ouest (A. C. O.). Prvé preteky sa uskutočnili 26. a 27. mája 1923 a odvtedy sa konajú každoročne v polovici júna, až na pár výnimiek. V roku 1936 sa nepretekalo pre zlú ekonomickú situáciu, nejazdilo sa ani počas vojny a prestávku mali preteky v Le Mans aj v rokoch 1956 a 1968. Preteky sú predovšetkým súťažou továrenských a súkromných tímov.

Okruh pretekov meria približne 13,5 km. Trať má časť malého okruhu Bugatti a zákrutu Porsche. Do roku 1990 bola súčasťou pretekov aj slávna rovinka Ligne Droite des Hunaudiéres, známa aj pod názvom Mulsanská rovinka, dlhá viac ako štyri kilometre. Na tomto úseku trate dosahovali pretekári rýchlosť aj viac ako 400 km/h. V novodobej histórii pretekov sú z bezpečnostných dôvodov na tejto časti trate vytvorené dve šikany, rýchlosť áut je tak približne 340 km/h.

V začiatkoch odjazdil 24-hodinové automobilové preteky jeden pretekár, pred rokom 1970 až do začiatku 80-tych rokov auto šoférovali dvaja pretekári. Samotným pretekom predchádza kvalifikácia. Večerné tréningy počas stredy a štvrtka nakoniec určia z troch pilotov tímu jedného, ktorý sa postaví na štart pretekov. Piatok je vyhradený na oddych a tiež na „spanilú jazdu“ Driver’s Parade, počas ktorej jazdci prechádzajú mestom, aby sa mohli viac priblížiť k svojim fanúšikom. Pred začiatkom samotných pretekov sa jazdci odvezú na starom veteráne na miesto štartu, kde ešte prebiehajú posledné rozhovory. Potom prídu na rad mechanici, ktorí zoradia autá na štartovacie pozície.

Tragédia z Le Mans v roku 1955

Preteky Le Mans sú známe najkrvavejšou haváriou v dejinách automobilového športu. Stalo sa tak v roku 1955, kedy pretekár Pierre Levegh po predchádzajúcich kolíziách na trati vrazil do veľkého davu divákov. V sobotu 11. júna 1955 boli cesty v okolí francúzskeho mesta Le Mans upchaté prichádzajúcimi divákmi. Konal sa tu totiž ďalší ročník legendárnych vytrvalostných pretekov 24 hodín Le Mans, na ktorom sa čakala veľká bitka medzi stajňami Mercedes, Jaguar, Ferrari a Aston Martin. Na pretekársky okruh v Le Mans sa vydali celé rodiny, ktoré bažili po uzretí rýchlych vozidiel v akcii. Trať obklopilo približne štvrť milióna divákov. A 83 z nich sa už domov nevrátilo. Mercedes, v ktorom zahynul Pierre Levegh, totiž preletel mantinelmi a zabíjal.

Hrozivá situácia prebiehala takto: Prvý bol Mike Hawthorn, druhý Lance Macklin a tretí Levegh. Vedúci jazdec chcel zájsť do boxov, Macklin na to zareagoval, ale dostal šmyk. Levegh, ktorý sa ho chystal predbehnúť, už nemal kam uhnúť. Zrážka ho v rýchlosti 240 kilometrov za hodinu odhodila na ochrannú bariéru. Mercedes sa vo vzduchu prevrátil a vletel do davu divákov. Ťažký automobil ešte vo vzduchu explodoval, pilot ihneď zomrel. Výbuch rozmetal do okolia tisícky úlomkov z vozidla. Ako granát dopadol medzi divákmi odtrhnutý motor, takisto odtrhnutá predná náprava, ktorá kosila ich rady. Bilancia v preplnenom hľadisku bola strašná. Všade krv, zranení ľudia a doslova oddelené kusy tiel.

Pri tragickej nehode zahynul Pierre Levegh, o život prišlo 82 divákov a 120 bolo zranených. Neskôr o kolízii prehovoril ďalší pretekár Juan Manuel Fangio, ktorý šiel práve za Mercedesom Pierra Levegha. Levegh ešte pred nárazom údajne stihol zdvihnúť ruku a upozorniť na nebezpečenstvo. Fangio vďaka tomu stačil zabrzdiť, strhnúť vozidlo doprava a obísť nebezpečenstvo. Po tragédii boli niektoré preteky zrušené a vo Švajčiarsku dokonca vstúpil do platnosti zákaz usporadúvať akékoľvek automobilové preteky.

V pretekoch sa však pokračovalo! Z piety odstúpili len dva zostávajúce mercedesy. O tragédii vedeli iba diváci v okolí. Usporiadatelia boli bezradní, ako z okruhu naraz dostať desiatky tisíc ľudí. Argumentom bol aj fakt, že by panika znemožnila rýchly zásah zdravotníkov. Smutný maratón vyhral Jaguar s pilotmi Ivorom Buebom a Hawthornom, ktorí dosiahli rekord s priemernou rýchlosťou 170,5 km/h. Počet mŕtvych bol tiež rekordný. Masaker z Le Mans mal ďalekosiahle dôsledky. Francúzska vláda diskutovala o zlepšení bezpečnostných podmienok, firma Mercedes-Benz ihneď vystúpila z vrcholných šampionátov a svoje vozidlá vrátila na trať až v roku 1987.

Ďalšie tragédie a nehody

Počas histórie pretekov sa odohralo viacero nehôd. V roku 1999 havaroval dvakrát pretekár Mark Webber, ktorý vyletel do vzduchu v kvalifikácii a aj pri rozjazdoch. V roku 2011 sa hodinu po štarte jazdec tímu Audi Allan Mcnish dostal do kontaktu s pomalším Ferrari a následne po nekontrolovateľnom šmyku narazil do bariéry z pneumatík. Tvrdú haváriu v tomto roku zaznamenal aj Mike Rockenfeller, ktorý vo veľkej rýchlosti narazil do zvodidiel.

V roku 2013, tri kolá po štarte, nezvládol dánsky pretekár Allan Simonsen riadenie vozidla. V roku 2011 hodinu po štarte pretekov sa v šikane Dunlop jazdec tímu Audi Allan Mcnish dostal do kontaktu s pomalším Ferrari a následne po nekontrolovateľnom šmyku narazil do bariéry z pneumatík.

Slovenská účasť

V roku 2006, keď sa konal 74. ročník pretekov, sa prvý raz postavil na štart aj slovenský automobilový pretekár Miroslav Konôpka. Štartoval zo štrnástej pozície za japonský tím T2M Motorsport, ale po 16-tich hodinách jazdy musel z podujatia odstúpiť pre poruchu na súťažnom Porsche 911 GT3 RS. Preteky ukončil so spolujazdcami Japoncom Jutakom Jamagišim a Francúzom Jeanom René de Fornouxom na 6. mieste v triede GT2.

V roku 2010 Konôpka štartoval opäť s Porsche 911 GT3 RSR nemeckého teamu Felbermayr Proton so spolujazdcami otcom a synom Felbermayr. Preteky dokončili na 24. mieste vo svojej kategórii. V roku 2017 sa Konôpka kvalifikoval na 24h Le Mans prvýkrát so svojím slovenským tímom ARC Bratislava, spolu so spolujazdcami Lotyšom Konstaninom Calkom a Holanďanom Rikom Breukersom. Po sérii technických problémov preteky dokončili 20-ty v triede LMP2.

V roku 2023 bol medzi "rezervistami" aj Slovák Miroslav Konôpka s tímom ARC Bratislava. Do pretekov však nezasiahol. No Le Mans si už predtým niekoľkokrát vyskúšal. Tento rok slovenská stajňa ani žiadny pretekár na zozname nefiguruje.

Zaujímavosti a rekordy

Medzi zaujímavosti 24 hodín Le Mans patrí:

• Najvyšší náskok: V roku 1927 získalo Bentley víťazstvo o neuveriteľných 20 kôl.
• Najvyššia dosiahnutá rýchlosť: V roku 1988 dosiahol Roger Dorchy na rovinke Mulsanne rýchlosť 405 km/h (neoficiálne 407 km/h).
• Najtesnejší finiš: V roku 2011 vyhralo Audi R18 s náskokom 13,854 s pred Peugeotom 908.
• Safety car: Na pretekoch sú potrebné hneď tri safety cars kvôli dĺžke okruhu.
• Žiadny jazdec neštartoval na pretekoch 24 hodín Le Mans viackrát ako Francúz Henri Pescarolo: V rokoch 1966 až 2009 sa pretekov zúčastnil 33-krát, pričom vyhral v rokoch 1972, 1973 a 1974 pre Matru a v roku 1984 pre Porsche.
• Najväčší počet víťazstiev má na konte Dán Tom Kristensen: ktorý v rokoch 1997 až 2013 vyhral deväťkrát. Zo značiek je najúspešnejšie Porsche (19 víťazstiev).
• Rekord v počte odjazdených kôl (397) dosiahla posádka Dumas, Rockenfeller, Bernhard v roku 2010 s vozidlom Audi R15 TDI plus.

Le Mans aj v e-športe

E-šport sa dostal aj na Le Mans, a to konkrétne v roku 2019, kedy sa na pódiu predstavili aj víťazi vôbec prvej série Le Mans Esports Series (LMES). Celkoví víťazi LMES si rozdelili výhru vo výške 100-tisíc amerických dolárov a pripojili sa k pilotom na oficiálnom pódiu.

Šampanské

Americký pilot Dan Gurney, víťaz pretekov v Le Mans z roku 1967, je zodpovedný za odštartovanie tradície pódiovej sprchy so šampanským. Chcel znovu vytvoriť scénu z predchádzajúceho roka, keď korok náhodou vystrelil a postriekal dav. Nasledujúci rok si Dan potriasol fľašou sám, a tak sa tradícia udržala do dnešného dňa. Zvyk polievať sa šampanským ako pri F1 sa pri pretekoch 24 hodín Le Mans nedodržiava.

Film o Le Mans

O legendárnych pretekoch bol natočený aj film. V roku 1971 ho natočil režisér Lee H. Katzin s jednoduchým názvom Le Mans v hlavnej úlohe so Steve McQueenom.

tags: #francuzske #automobilove #preteky