Francúzske ľudové piesne: Od koreňov po moderné interpretácie

Francúzska ľudová pieseň má bohatú históriu a dodnes zohráva významnú úlohu v kultúrnom dedičstve. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty francúzskej ľudovej hudby, od jej historických koreňov až po súčasné prejavy a interpretácie.

História a Vývoj

Francúzska ľudová pieseň sa v Kanade šírila prevažne na vidieku v prostredí francúzskych kolonistov v čiastočnej jazykovej a kultúrnej izolácii, vďaka čomu si dodnes udržala svoj pôvodný kolorit.

Prvé výskumy v oblasti francúzskej ľudovej piesne na území Kanady uskutočnil hudobný skladateľ, organista a folklorista Ernest Gagnon (*1834, †1915), ktorý vydal zbierku Ľudové piesne Kanady (Les chansons populaires du Canada, 1865) obsahujúcu takmer všetky v tom čase zachované francúzske ľudové piesne.

V rokoch 1935 - 1960 sa systematickým výskumom francúzskej ľudovej piesne zaoberal etnograf, folklorista a muzikológ Charles Marius Barbeau (*1883, †1969). Výsledkom jeho práce je rozsiahla zbierka, ktorá obsahuje približne 7 000 ľudových piesní z provincie Quebec, prímorských oblastí a frankofónnych oblastí v Novom Anglicku, pričom 4 000 z nich bolo zaznamenaných vo zvukovej podobe a ostatné v notovom zápise.

Zbierka obsahuje piesne prvých prisťahovalcov najmä z oblasti rieky Loiry a zo severného Francúzska (približne do 1680), ktoré pochádzajú z galskorománskeho repertoáru vytvoreného z veľkej časti zo stredovekých piesní truvérov, ako aj piesne prisťahovalcov z južného Francúzska (približne od 1680) vrátane vzácnych stredovekých piesní trubadúrov. Tieto piesne sú dôležitým pramenným materiálom výskumu stredovekej francúzskej hudby, pretože vo Francúzsku mnohé pôvodné stredoveké piesne už zanikli. Približne 10 % piesní zbierky tvoria autentické piesne domorodých obyvateľov. Texty najstarších piesní úzko súvisia s francúzskymi originálmi, melódie sú však modifikované. Niekedy bola pôvodná melódia použitá na zhudobnenie nového textu.

Maurice Ravel a Jeho Prínos

Maurice Ravel (1875 - 1937) sa do dejín hudby zapísal ako skladateľ s mimoriadne sofistikovanou predstavou, neopakovateľnou invenciou a precíznym skladateľským remeslom. Bol obľúbený nielen u svojich liberálnych súčasníkov, ale aj u širokého publika. Okrem francúzskej hudby - Couperina, Rameaua, Satieho, Faurého či Debussyho - nachádzal inšpiráciu v dielach ruských skladateľov, španielskej hudbe a jazze. V mnohých jeho klavírnych dielach objavíme imanentný vplyv Haydna, Mozarta, Schuberta, Chopina či Liszta. Spolu s Claudom Debussym reprezentuje umenie tzv. hudobného impresionizmu. Napriek tomu mu jeho skladateľské nadanie umožnilo prekročiť hranice tohto štýlu a poukázať na nové možnosti vývoja hudby v 20. storočí.

Sonatína pre klavír vznikala v rokoch 1903 - 1905. Dielo je písané vo forme trojčasťového sonátového cyklu, pričom prvá časť sa pridržiava striktnej sonátovej formy, vyznačuje sa jemným zvukovým zafarbením, nečakanými pianissimami a živým pulzujúcim pohybom. Strednú časť charakterizuje pokojný, slávnostný menuet, ktorý stojí v protiklade k prvej časti i záverečnému virtuóznemu finále. Sonatína patrí k obľúbeným a často hrávaným Ravelovým dielam.

Duo alebo Sonáta pre husle a violončelo vznikla na počesť Ravelovho súpútnika - Clauda Debussyho, ktorý zomrel v roku 1918. Ravel začal na diele pracovať v roku 1920, keď si Henry Prunière, editor časopisu La Revue Musicale, uňho objednal kompozíciu na pamiatku Debussyho. Tak vznikla prvá časť - Allegro, ktorá bola v tom istom roku aj publikovaná v zbierke Le Tombeau de Claude Debussy. Nakoľko Ravel v tom čase pracoval aj na ďalších skladbách, štvorčasťovú Sonátu dokončil až v roku 1922. Dielo odráža Ravelov záujem o kontrapunkt a hudbu predchádzajúcich historických období. Ako hovorí: „…hudba je tu obnažená až na kosť. Vábivosť harmónie je potlačená a do popredia sa dostáva melódia.“

Cyklus skladieb Ma mère l’Oye (Moja matka hus) skladateľ napísal pre deti svojich priateľov Idy a Cipa Godebských, ktorým je venovaná aj Sonatína pre klavír. Dielo tvorí päť skladbičiek, ktorých inšpiráciou boli rozprávky francúzskych spisovateľov Charlesa Perraulta, Madame d’Aulnoy a Madame Leprince de Beaumont. Klavírna verzia sa skladá z piatich kontrastných častí, pričom každá z nich hudobne „opisuje“ konkrétny príbeh.

Komorné vokálne diela tvoria dôležitú súčasť Ravelovej tvorby. Už v roku 1894 vznikla Balada o kráľovnej, ktorá umrela z lásky (Ballade de la reine morte d’aimer) na slová francúzskeho básnika Rolanda de Marès (1874 - 1955). V tejto súvislosti iste nemožno zabudnúť na vokálne cykly, ktoré prezrádzajú Ravelovu záľubu v hudbe rôznych národov: Cinq mélodies populaires grecques (Päť gréckych ľudových piesní), ktoré v roku 1907 publikoval spolu s Rosenthalom; v Chants populaires (Ľudové piesne) spracoval pieseň španielsku, francúzsku, taliansku a hebrejskú.

Hana Hegerová a Jej Prínos k Francúzskemu Šansónu

Hana Hegerová bola významnou postavou československého hudobného sveta, ktorá sa preslávila interpretáciou francúzskych šansónov. Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín legendárnej speváčky vznikol nápad poskladať do špeciálnej kolekcie jej frankofónny repertoár. Nápad sa jej veľmi zapáčil a s realizáciou súhlasila. Bohužiaľ, osud rozhodol o tom, že tohtoročné prípravné práce na albume Merci! mohli sledovať a poskytnutím archívnych podkladov obohatiť už len jej potomkovia.

K nedožitému jubileu teda Supraphon ponúka Hanou Hegerovou schválený zámer, z jej archívu obrazovo doplnený obal a celkom 21 piesní z rokov 1966 až 2010. Nájdete tu energiou nabité pesničky zo 60. rokov, songy považované právom za hity, ale tiež tie z úplne posledného albumu. Tam sa dáma okolo osemdesiatky cielene rozlúčila dôveryhodným dramatickým návratom k niektorým starým šansónom, ktoré však sama do tej doby nenaspievala.

Charles Aznavour, Jacques Brel, Gilbert Bécaud, Georges Moustaki, Léo Ferré, Michel Legrand, Serge Gainsbourg a ďalší skvelí tvorcovia zlatej éry francúzskeho šansónu mali v Hane Hegerovej v Prahe dokonalú "veľvyslankyňu" pre interpretáciu svojich piesní. Vedela si z ich tvorby pre seba vyberať tie pravé melódie, a zároveň sa obklopiť nadanými textármi ako boli Pavel Kopta, Pavel Vrba, Jiřina Fikejzová, Ondřej Suchý či Pavel Žák, ktorí dokázali frankofónnu sladkobôľnu poetiku šansónov pretaviť do češtiny.

Zahraniční novinári o nej písali ako o veľkej dáme šansónu, šansoniérke so slovanskou dušou a prezývali ju „Piaf z Prahy“. V lete 1967 vystúpila v parížskej Olympii, dokonca sa rysovalo aj turné s Gilbertom Bécaudom. Potom však prišiel rok 1968 a sovietska okupácia, Hana Hegerová musela zrušiť svoje zahraničné záväzky a vrátiť sa domov.

V roku 1974 jej Francúzska akadémia udelila titul Chevalier de l'Ordre pour le Mérite de l'Education Artistique. Francúzsko na Hanu Hegerovú nezabudlo ani po uplynutí ďalších dekád a v roku 2013 bola povýšená na komandéra Rádu za zásluhy. Album Merci! vydáva Supraphon päť dní pred nedožitými 90. narodeninami legendárnej speváčky.

České a slovenské hviezdy sa 13. júna 2022 spoločne stretli na pódiu pražskej O2 universum, aby vzdali hold nezabudnuteľnej Hane Hegerovej v rámci spomienkového koncertu „Hana Hegerová - koncertná pocta.“ Zazneli jej najznámejšie a najúspešnejšie piesne v sprievode veľkého symfonického orchestra.

Prehľad albumu Merci!

Janais a Jej Francúzska Tvorba

Slovenská speváčka a skladateľka Janais predstavuje nový videoklip k svojej skladbe Dans ma tête. Vo francúzskej balade, do ktorej sa zamilujete po prvom vypočutí, nás Janais vezme na romantický hudobný výlet, kde nám poeticky a prostredníctvom vlastného príbehu prerozpráva, aké pocity prežíva väčšina z nás v okamihoch, keď sme čerstvo a bláznivo zamilovaní…

„Slováci počúvajú francúzštinu radi,“ hovorí Janais. „Bola to Céline Dion a jej francúzsky album - D’eux, úplne som si ho zamilovala a doteraz si ho veľmi rada púšťam,“ spomína slovenská speváčka Janais na svoj prvý kontakt s francúzštinou. Hoci to o nej nevie každý, francúzsky jazyk patrí neodmysliteľne k jej tvorbe, a aj keď nie všetky piesne z jej pera vznikajú vo francúzštine, v pravidelných intervaloch nejakú francúzsku skladbu napíše a zaradí do svojho koncertného repertoáru.

Janais má v repertoári niekoľko francúzskych skladieb z vlastného pera. Práve počas jednej z jej stáží vo Francúzsku, sa zrodila vydarená balada Dans ma tête, ktorej názov v preklade znamená „V mojej hlave“. Keďže práve Dans ma tête je jednou z najväčších francúzskych srdcoviek nielen Janais ale aj jej skalného publika, rozhodla sa ju takpovediac oprášiť. Videoklip sa tak zároveň stáva malým hudobným darčekom, ktorý má Jankiným fanúšikom skrátiť čakanie na avízovaný pripravovaný jarný singel.

Hoci Janais vo Francúzsku objavila veľkú umeleckú múzu, rozhodla sa vrátiť na Slovensko a pred snahami dobiť francúzsky hudobný trh dala prednosť šíreniu krásy francúzskej hudby u nás. Ako sama hovorí, keď spieva francúzsky, cíti sa totiž doslova ako ryba vo vode. "Šansón spievam od srdca, preto sa do tohto žánru nemusím štylizovať. V mojej tvorbe je však šansón popri pope, folku, indie či ľudovkách len jedna časť skladačky, možno práve preto si ho tak vychutnávam," dodáva.

Chantal Poullain a Slávnostný Novoročný Koncert Chansónu

Chantal Poullain vyštudovala divadelnú akadémiu v Ženeve, potom študovala v Anglicku, hrala v niekoľkých francúzskych a švajčiarskych filmoch. Reprezentuje francúzsky šansón s eleganciou, ktorú si tento hudobný žáner žiada. Jej šansóny predstavujú hlboko posadený hlas, lahodná francúzština, jazzovo ladená kapela pod vedením Štefana Markoviča a atmosféra sladkého Francúzska. Na svojich koncertoch zavedie divákov do sveta francúzskeho hudobného šarmu. Vďaka svojej charizme očarí publikum, ako to vie len ona.

Edith Piaf: Legenda Francúzskeho Šansónu

Edith Piaf sa narodila v roku 1915 vo veľmi skromných pomeroch v rodine umelcov, ktorá ju dosť zanedbávala. Osemročná oslepla v dôsledku očnej choroby, ale zrak sa jej zázračne vrátil. Ako dospievajúce dievča začala spievať na ulici, najprv sprevádzala svojho otca, neskôr vytvorila duo so svojou najlepšou priateľkou.

Dostavuje sa ohromný úspech, ovácie publika i kritiky, získava prezývku „La Môme Piaf“ (Drobček-Vrabček). Z osobnosti hudobných sál obdivovanej celým Parížom sa z nej rýchlo stáva medzinárodne uznávaná hviezda. Napriek sláve a pozlátku života vo svetle reflektorov, bola existencia Edith Piaf poznačená radom osobných drám. V súčasnosti sa jej šansóny stále hrajú a nanovo interpretujú ako vo Francúzsku tak i v zahraničí. Poctou jej bol i film La Môme z roku 2007.

Súťaž Spievam po Francúzsky

Súťaž "Spievam po francúzsky" sa vracia v roku 2026. Zapojte sa aj vy do súťaže, ktorá doslova ospevuje francúzsky jazyk a je určená všetkým milovníkom frankofónnej hudby, ktorí bývajú na Slovensku a ich materinským jazykom nie je francúzština. Prihláste sa do 15. marca 2026!

Zaz a Jej Koncertný Záznam Sur la Route

Koncertný záznam z minuloročného svetového turné francúzskej speváčky Zaz s názvom Sur la Route sa dostane na slovenský trh koncom februára. Fanúšikovia interpretky sa môžu tešiť na všetky jej najznámejšie hity obohatené o nový singel Si Jamais J'oublie.

tags: #francuzske #ludove #piesne