Francúzske námorníctvo a jeho ponorky

Francúzske námorníctvo, oficiálne známe ako Marine nationale, patrí k absolútnej svetovej špičke. Nielenže je jedným z najsilnejších námorných síl na svete s dlhou históriou, ale je aj ústredným aktérom jadrového odstrašovania. Jeho úlohou je chrániť záujmy krajiny na celom svete, vykonávať misie humanitárnej pomoci a zúčastňovať sa na regionálnych mierových operáciách. V roku 2022 malo francúzske námorníctvo celkovo 116 lodí s hmotnosťou nad 150 ton, pričom približne polovica z nich vážila nad 1 000 ton. Tieto lode sa delia do dvoch hlavných kategórií: bojové lode, ktoré zahŕňajú ponorky, lietadlové lode, fregaty, hliadkové člny, lovce mín a vyloďovacie plavidlá (celkovo 79 jednotiek), a podporné lode (37 jednotiek).

Svetové oceány sa opäť stávajú dejiskom mocenského súperenia a Francúzsko, ako jedna z popredných námorných mocností, čelí bezprecedentnej výzve. Éra relatívneho pokoja na mori skončila, návrat konfliktov vysokej intenzity znamená, že námorníctvo už nemôže fungovať len ako „polícia oceánov“, ale musí byť pripravené na priamu vojenskú konfrontáciu. Súčasná operačná realita je však neudržateľná. Počet plavidiel je nedostatočný, čo obmedzuje schopnosť trvalej prítomnosti v kľúčových oblastiach. Francúzsko dnes disponuje približne 120 plavidlami (nad 100 ton), z ktorých je však len 82 čistých bojových jednotiek.

Trieda Rubis: Najmenšie jadrové ponorky

Třída Rubis je třída útočných ponorek francouzského námořnictva s jaderným pohonem. Celkem bylo postaveno šest jednotek této třídy, které jsou ve službě od roku 1983. Jsou to nejmenší postavené ponorky s jaderným pohonem na světě. Po dokončení se jednalo o nejmenší ponorku s jaderným pohonem na světě. Konstrukce přitom převzala řadu celků z dieselelektrických ponorek třídy Agosta - například konfiguraci trupu, detekční, elektronické prostředky a systém řízení palby.

Výzbroj ponorek tvoří čtyři 533mm torpédomety. Pro ně je na palubě neseno 14 torpéd či 32 min. Od roku 1985 byly do jejich výzbroje zavedeny též protilodní střely MM38 Exocet. Pohonný systém tvoří jeden jaderný reaktor a jeden lodní šroub. Nejvyšší rychlost ponořeného člunu je 25 uzlů.

Poslední pár ponorek, Améthyste a Perle, byl postaven v modernizované verzi, na kterou byly dodatečně přestavovány i starší jednotky. Důraz u nich byl kladen zejména na tichost chodu, která byla u prvních jednotek třídy nedostatečná.

Incident na ponorke Perle

Dňa 12. júna 2020 vypukol na ponorke Perle požiar počas generálky v doku na základni v Toulonu. Na palube nebolo jaderné palivo, batérie, ani zbraňové systémy. Požiar sa podarilo uhasiť až po 14 hodinách nasadenia 100 hasičov a 150 osôb podpôrného personálu. Dle vyšetřování mohl být požár způsoben bleskem. Poškození plavidla bylo zásadní, neboť požár snížil pevnost oceli, ze které byla vyrobena přední část ponorky.

V reakcii na túto udalosť bola oprava Perle vykonaná s využitím prednej sekcie jej už vyradeného sesterského plavidla Saphir. V decembri 2020 bola Perle presunutá do Cherbourgu, kde boli obe ponorky rozpůlené. Následne bola ponorka Saphir privarená k nepoškodenej zadnej časti ponorky Perle. V dôsledku toho má Perle teraz trup dlhší o 1,4 metra a výtlak väčší o 68 ton. V októbri 2021 bola skompletizovaná ponorka presunutá späť do Toulonu, aby mohli byť obnovené práce na jej modernizácii. V máji 2023 opravená ponorka zahájila skúšky a do služby sa vrátila 30. júla 2023.

Nové útočné ponorky triedy Suffren

Francúzske námorníctvo postupne modernizuje svoju flotilu ponoriek. Program Barracuda, v hodnote 10 miliárd eur, zahŕňa vývoj a výstavbu šiestich nových útočných jadrových ponoriek triedy Suffren. Do roku 2030 má francúzske námorníctvo prevádzkovať tieto moderné plavidlá, ktoré nahradia staršie ponorky triedy Rubis.

Ponorka triedy Suffren predstavuje veľký pokrok vo francúzskych ponorkových schopnostiach. Každá ponorka má výtlak 4 700 ton na hladine a až 5 100 ton pod vodou. Výzbroj zahŕňa presne navádzané zbrane - najmä strely s plochou dráhou letu (MdCN) od spoločnosti MBDA, ktoré dokážu zasiahnuť pozemné ciele vzdialené viac ako 1 000 kilometrov. Ponorka je vybavená aj uzamykateľnou komorou pre potápačov a môže niesť špeciálny suchý prístrešok, vďaka čomu vie nasadiť špeciálne jednotky alebo autonómne podvodné zariadenia. Pohon zabezpečuje tlakovodný reaktor TechnicAtome K15 s tepelným výkonom 150 MW a dva núdzové dieselové motory s výkonom 480 kW. Jadrový pohon eliminuje potrebu prístupu k atmosférickému kyslíku, čo umožňuje trvalé nasadenie pod vodou v trvaní niekoľkých mesiacov.

Prvé ponorky tejto triedy, Suffren, boli uvedené do prevádzky v roku 2020, nasledované Duguay-Trouin v roku 2023 a Tourville, ktorá bola nedávno spustená na vodu. Francúzsko patrí k málopočetnej skupine krajín, ktoré sú schopné samostatne navrhovať aj stavať jadrové ponorky.

Francúzske námorníctvo v strategickom kontexte

Francúzske námorníctvo hrá kľúčovú úlohu v jadrovom odstrašení Francúzska (Force de Frappe). Pod velenie FOST (Force Océanique Stratégique) patria štyri jadrové ponorky triedy Triomphant, ktoré nesú balistické rakety s jadrovými hlavicami a ich úlohou je neustála, neviditeľná prítomnosť v oceánoch.

Francúzsko je tiež jedinou krajinou mimo USA, ktorá prevádzkuje lietadlovú loď na jadrový pohon s katapultmi (systém CATOBAR) - Charles de Gaulle. Táto loď umožňuje nasadenie stíhačiek Rafale M s plnou výzbrojou a palivom, čo krajine poskytuje obrovskú výhodu pri projekcii sily tisíce kilometrov od domova.

Francúzi sú považovaní za svetovú elitu v oblasti detekcie nepriateľských ponoriek. Ich fregaty triedy FREMM sú také tiché, že sa dokážu priblížiť k cieľu bez odhalenia, zatiaľ čo ich sonary (ako CAPTAS-4) sú špičkou v odbore. Boj proti ponorkám je mimoriadne zložitý, pretože vyžaduje pochopenie fyziky mora - teploty, slanosti a tlaku, ktoré vytvárajú tzv. „zóny nedetegovateľnosti“. Francúzsko však disponuje súborom schopností, ktoré mu závidí aj americké námorníctvo.

Francúzske námorníctvo je pevne zakotvené na Grónsko-islandskej hranici (GIUK) - námornej obrannej línii, ktorá má brániť ruským ponorkám prejsť bez povšimnutia. Táto línia predstavuje jeden z najdôležitejších strategických pojmov v námornej geopolitike a tvorí prirodzené hrdlo v severnom Atlantiku. Z pohľadu NATO je táto línia prvou líniou obrany.

V posledných mesiacoch vo viacerých krajinách NATO zaznamenali narušenie vzdušného priestoru dronmi v blízkosti citlivých vojenských objektov. Francúzske námorníctvo je pripravené čeliť týmto hrozbám, pričom sa neustále modernizuje a rozvíja svoje kapacity.

tags: #francuzske #namornictvo #ponorky