Ako správne skladovať potraviny a predchádzať plytvaniu

Nevhodné skladovanie potravín je jednou z najčastejších príčin plytvania jedlom a tiež dôvodom, prečo sa potraviny zbytočne kazia a sú zdraviu škodlivé. Zbytočné vyhadzovanie potravín je celosvetový problém. Podľa prieskumov si ľudia myslia, že odnášajú do kontajnerov omnoho menej potravín, ako je to v skutočnosti. Celosvetovo nenájde svoje uplatnenie v kuchyni zhruba 1/3 vyprodukovaných potravín. To je množstvo, ktoré by nasýtilo asi 3 miliardy ľudí. Priemerný Európan vyhodí ročne 96 až 115 kg jedla. Dôsledky takého plytvania potravinami majú vplyv na vyššiu spotrebu vody, energií a zvýšenú produkciu skleníkových plynov, čo nie je nič dobré pre planétu. Keď sa naučíte potraviny skladovať správne, urobíte tak niečo nielen pre seba, ale aj pre životné prostredie.

Príslušným nastavením vášho webového prehliadača vyjadrujete súhlas, resp. nesúhlas s využívaním cookies pri návšteve našej webovej stránky. Cookies nám pomáhajú pri zabezpečení kvalitných služieb. Zablokovanie týchto súborov môže viesť k nesprávnemu, resp. neúplnému nastaveniu parametrov fungovania niektorých služieb.

Je potrebné si uvedomiť, že bez zamedzenia plytvania jedlom nie je možné byť „ZERO WASTE“. Potravinový odpad má proti väčšine ďalšieho odpadu jednu zvláštnosť. Nerobí nám také veľké starosti jeho spracovanie a ani to, že v prírode zostane ležať ešte niekoľko stoviek či tisícok rokov, ale to, koľko zdrojov vyhadzovaním jedla príde navnivoč. Vo svete, kde jedna miliarda ľudí hladuje, vyhadzujeme každý deň 1,3 miliardy ton jedla (takmer ⅓ celkovej svetovej produkcie) as tým aj hektolitre vody a ostatných zdrojov (vrátane ropy a ľudskej práce), ktoré sú nevyhnutné na jeho produkciu.

Nie je nič horšie ako s nechuťou vyhadzovať (predtým) úplne dobré mäso, mliečne výrobky alebo iné potraviny len preto, že sme ich skladovali nevhodne. Prinášame vám preto tipy, ako si čo najlepšie usporiadať potraviny.

Základné zásady skladovania

Pri skladovaní potravín vonku platí zlaté pravidlo dvoch hodín. K degradácii potravín - množeniu baktérií - dochádza v podstate neustále. Veľmi vysoké (pri varení či pečení), prípadne veľmi nízke teploty (pod 10 °C) pomáhajú uchovávať potraviny jedlé a zdravotne nezávadné najdlhší možný čas. Teploty od 10 do 60 °C, naopak, vytvárajú prostredie, ktoré je pre patogény ako stvorené. Preto ak chcete udržať potraviny čerstvé čo najdlhšie, je dôležité skladovať ich v rámci tejto teplotnej zóny, často označovanej aj „danger zone“ (zóna ohrozenia), maximálne dve hodiny.

Maximálny čas uskladnenia čerstvého jedla v chladničke sa líši v závislosti od druhu suroviny. Všeobecné odporúčania pri hotových pokrmoch však hovoria približne o troch až štyroch dňoch skladovania.

Špecifickým obdobím, keď čerstvé potraviny, ako aj čerstvá zelenina a ovocie podliehajú veľmi rýchlej skaze, je leto a horúčavy.

Zlaté pravidlo skladovania:

1. FIFO (First In, First Out): Vždy, keď do chladničky pridáte niečo nové, posuňte to staršie dopredu.
2. Vhodné obaly: Voľte uzatvárateľné nádoby zo skla, kvalitného plastu alebo nerezovej ocele, ktoré zabránia absorbovaniu pachov a predchádzajú kontaminácii jedla.
3. Dátumy spotreby: Rozlišujte medzi "spotrebujte do" (pre čerstvé produkty) a dátumom minimálnej trvanlivosti (pre trvanlivé potraviny).
4. Organizácia: Usporiadajte potraviny podľa dátumu spotreby, aby ste ich včas skonzumovali.
5. Oddelené skladovanie: Surové mäso a hotové jedlá skladujte oddelene, aby ste predišli skríženej kontaminácii.

Skontrolujte, či je Vaša chladnička nastavená na 4 °C alebo menej. Zvyšky polievok, tuniaka alebo omáčok neskladujte v konzervách. Tie totiž po otvorení môžu do jedla preniesť kovovú chuť. Vyskúšajte namiesto toho nerezové boxy.

Vymedzte každej potravine jej vlastné miesto. Ukladajte syr vedľa ostatných syrov, salámu pri ďalších salámach a tak ďalej. Ľahšie si zapamätáte, čo máte, keď to vidíte. Pomôže vám to vyhnúť sa zaberaniu miesta.

Správnym skladovaním potravín, si môžete byť istí, že potraviny vydržia dlho čerstvé a chutné. Týmito tričkom môžete ušetriť nielen vašu peňaženku, ale aj odľahčiť životnému prostrediu. Môžete byť jedným z tých, čo sa podieľa na znižovaní potravinového odpadu a tiež jednorazových obalov, ako sú plastové vrecká, potravinové fólie a alobaly.

Skladovanie v chladničke

Mlieko a mliečne výrobky:

• Nechajte jogurt, tvaroh, vajíčka a kyslú smotanu v pôvodných nádobách, v ktorých ste ich kúpili.
• Sklenené nádoby na mlieko sú bezpečnejšie ako originálne kartónové tetrapaky, pretože baktérie môžu vzniknúť na pretrhnutej hrane.
• Mlieko ale neskladujte vo dverách chladničky - je to to najteplejšie miesto v chladničke.
• Všetky mliečne výrobky sú lákavým domovom rôznych patogénov, takže ich pred konzumáciou nezabudnite vždy skontrolovať (vôňa, vzhľad).

Vajcia:

• Pre dlhú čerstvosť a trvanlivosť vajec, odporúčame uchovávať ich najlepšie v chladničke okolo 5 až 8 °C.
• V izbovej teplote sa logicky ich čerstvosť znižuje.
• Nenechávajte vajcia v dverách chladničky, kde nie je stabilná teplota. Uchovávajte ich v kartóne na poličke.

Mäso, ryby a hydina:

• Všetko čerstvé mäso, ryby a hydinu uchovávajte v pôvodnom, obchodnom obale.
• Opätovné balenie zvyšuje riziko vystavenia škodlivým baktériám.
• Je však potrebné ho skladovať uzavreté tak, aby nedošlo k priamemu styku s ostatnými potravinami. Surové mäso môže iné potraviny kontaminovať.
• Ideálne je vložiť mäso do uzatvárateľnej nerezovej nádoby.
• Čerstvé mäso a ryby by ste mali ponechať v obale, v ktorom ste si ich zaobstarali, alebo vložiť do dobre uzavretej nádoby a umiestniť na spodnú poličku vašej chladničky, kde býva nižšia teplota.
• V mrazničke na vás tieto kvalitné zdroje bielkovín počkajú 6 - 12 mesiacov. Po ich rozmrazení ich už znova nezamrazujte.

Syry:

• Tvrdé syry skladujeme v tmavom mieste v chladničke, najlepšie uzavretej krabičke alebo zabalené vo voskovom obale na potraviny.
• V plastových vreckách alebo obaloch rýchlejšie podliehajú plesniam.
• Ukladajte syr vedľa ostatných syrov.

Ovocie a zelenina:

• Ovocie a zeleninu uchovávajte oddelene a skladujte ako: kapusta s kapustou, mrkva s mrkvami, jahody s jahodami atp.
• Chladené produkty nechajte neumyté v pôvodnom obale alebo voľne zabalené v plastovom sáčku.
• Pokiaľ sa vám zelenina zdá špinavá, dobre ju opláchnite a osušte. Pred vložením do plastového vrecka ju zabaľte do papierovej utierky.
• V opačnom prípade Vaše potraviny pred chladením neumývajte.
• Pre dlhšiu životnosť a čerstvosť potrebuje nižšiu teplotu vzduchu a vyššiu vlhkosť.
• Odkrojte od koreňa vňať z ktorej je možné urobiť napríklad pesto, a potrebnú časť vložte do plastovej krabičky a priklopte ju priedušným obalom na potraviny. Skladujte v chladničke v priehradke na zeleninu.
• Banány neznášajú nízku teplotu, a preto sa nikdy neskladujú v chladničke. Na chlad reagujú hnednutím.
• Ideálna teplota pre dlhú životnosť banánov je rovnako ako pri paradajkách 14 °C.
• Rozoberte hlávku na jednotlivé listy, opláchnite vodou a vložte do nerezovej dózy.
• Sú pôvodom z exotických krajín, takže chladné prostredie im nevyhovuje. Môžeme ich nechať v ošatke pri izbovej teplote, možno ich uchovávať aj v priedušných plátenných vrecúškach.
• Pokiaľ ich ale nestihneme skonzumovať hneď, je skvelé citrusy odšťaviť, naliať do formičiek na ľad a zamraziť.
• Čerstvé huby skladujte v chladničke v priedušnej nádobe pri teplote 0-6 °C. Je dôležité, aby nedošlo k zapareniu, preto ich pred týmto spôsobom skladovania neumývajte. Pri zaparení húb sa môžu tvoriť toxické látky.
• Na dlhodobé skladovanie odporúčame huby naporciovať a usušiť alebo zamraziť.

Bylinky:

• Natrhané čerstvé bylinky môžeme uchovávať v chladničke v priehradke spoločne so zeleninou.
• Odporúčame taktiež zabaliť do priedušného plátenného vrecka, ktoré dlhšie zachová chuť aj vôňu byliniek.
• Pre ešte dlhšiu trvanlivosť ich môžeme vložiť do krabičky a uskladniť v mrazničke, alebo ich natrhať na menšie kúsky a zamraziť s vodou, ako bylinkové kocky.
• Čerstvo odstrihnuté bylinky nevydržia veľmi dlho, ale keď ich dáte do pohára s vodou a necháte ich na kuchynskej linke, ich životnosť predĺžite, navyše vám krásne rozvoňajú a skrášlia kuchyňu.

Skladovanie mimo chladničky

Chlieb:

• Kvalitný chlieb má tvrdú kôrku, ale vo vnútri je vláčny.
• Pre najlepšie uchovanie jeho čerstvosti ho treba zabaliť napríklad do vrecka z bio bavlny alebo do plátenného vrecka a vložiť ho do chlebníka.
• Týmto spôsobom môže bochník dýchať a nemal by splesnivieť.
• Overeným spôsobom, ako predĺžiť jeho životnosť je vložiť k bochníku okrájaný surový zemiak alebo okrájané jablko.
• Pečivo už nebudete dávať do igelitového sáčka, pretože sa ľahko zaparí a stane sa skvelou „ornou pôdou“ pre rast plesní.
• Produkty z kvásku si väčšinou svoju čerstvosť zachovajú dlhšie obdobie než tie z droždia.
• Pekárenským výrobkom všeobecne svedčí izbová teplota.
• Pokiaľ ich nestíhate spotrebovať, môžete pečivo zamraziť a v budúcnosti si ešte poďakujete.

Cesnak:

• Pokiaľ cesnak nespotrebujete hneď, vložte ho do priedušného prírodného vrecka, alebo ho zaveste na dobre vetrané chladné a suché miesto.
• Ďalšia alternatíva skladovania je v podobe cesnakovej pasty so soľou v chladničke.

Káva:

• Čerstvo namletú kávu presypte do uzatvárateľnej nádoby a uložte ju v suchu a chlade.
• Tak si káva dlho udrží svoju charakteristickú arómu.
• Málo kto vie, že kávu je možné uchovávať aj v chladničke pre zachovanie jej kvality.

Múka a sypké produkty:

• Múku a ďalšie sypké produkty odporúčame presypať z pôvodných obalov a uskladňovať v uzatvárateľných dózach.
• Keď tieto produkty necháte v pôvodnom obale, dosť často sa stane, že sa do nich po nejakej dobe nasťahujú nezvaní hostia vo forme molí alebo iných chrobáčikov. Tejto známej chybe sa vyvarujete, keď kúpený produkt presypete do vzduchotesnej dózy.

Ocot, omáčky a konzervy:

• Sú to rôzne octy, balzamiká, sójové alebo teriyaky omáčky, ktoré väčšinou tolerujú tmavé priestory vašej komory. Ale aj pri týchto surovinách si prečítajte pokyny výrobcu, niektorí totiž odporúčajú po otvorení skladovať suroviny v chladničke.
• Ďalšie obľúbené dochucovadlá, ako je horčica, kečup alebo iné dresingy, by sa mali po otvorení uchovávať v chladničke.
• Medzi trvanlivé potraviny tiež patria konzervy, zaváraniny alebo marmelády, ktoré môžete dlhú dobu uchovávať v komore, ale po otvorení už patria rovno do chladničky, pretože sú veľmi žiadaným prostredím pre rôzne plesne, ktoré majú rady teplo.

Tuky (oleje, orechy, maslá, semienka):

• Pre všetky potraviny bohaté na tuky, ako sú oleje, orechy, orieškové maslá a semienka, neplatia rovnaké pravidlá. Všeobecne medzi ich nepriateľov patria kyslík, svetlo a teplo (cca nad 20 °C).
• V prvom rade skontrolujte pokyny výrobcu. Napríklad olivovému, repkovému alebo slnečnicovému oleju prospieva tmavé prostredie bez dosahu slnečného žiarenia, no nevyžadujú si vyslovene chlad.
• Uchovávanie na tmavom mieste v uzatvorenej nádobe vyhovuje tiež väčšine orieškových masiel, pre ktoré ani chladnejšia komora nie je na škodu.
• Naopak, niektoré orechy, napríklad vlašské alebo semienka (ľanové, konopné, makové), a to najmä v ich mletom variante, patria do chladničky alebo mrazničky. Tieto obľúbené zdroje tukov pre vašu raňajkovú kašu sú totiž veľmi náchylné na skazenie, čo spôsobí kyslastú chuť.

Skladovanie v mrazničke

Mraznička, či už ako samostatný spotrebič, alebo v kombinovanej podobe s chladničkou, je populárnym spotrebičom primárne vo väčších rodinách, ktoré ocenia hlavne úsporu času pri varení - potraviny môžu byť pripravené vopred a chladom zakonzervované na dlhší čas pri zachovaní živín. Mrazenie okrem toho zahubí škodlivé mikroorganizmy a parazity. Eliminuje sa tak riziko vzniku chorôb, spôsobených napr. baktériou E. coli v mäse.

Dôležité je však dodržať správny postup, obzvlášť udržiavať potrebnú úroveň teploty.

Aby sa zabránilo rastu baktérií a potraviny si uchovali svoju zdravotnú nezávadnosť a kvalitu, teplota v mrazničke by mala byť čo najbližšie k -18 °C (s výnimkou v prípadoch, keď pridávate veľa nových teplejších potravín).

Niektoré mrazničky disponujú funkciou „rýchle zmrazenie” - zabezpečí rýchly pokles teploty a zmrazenie vložených potravín, pričom po ich zmrazení sa funkcia sama vypne.

Ak by bola mraznička dlhodobo nastavená na príliš nízku teplotu, mohlo by dôjsť k strate vlhkosti, čo sa prejaví nahromadením námrazy, alebo strate chuti potravín.

Pri dlhodobom skladovaní môžu nastať zmeny vo vzhľade, chuti aj štruktúre skladovaných potravín. Potraviny by ste v mrazničke mali uchovávať v priemere maximálne 2 - 3 mesiace, je však dôležité uvedomiť si, že nie všetky sa môžu znehodnotiť rovnako rýchlo. Kým napríklad šunka, slanina či párky by nemali v mrazničke pobudnúť dlhšie ako 1 - 2 mesiace, čerstvé mäso tu môžete pokojne nechať aj 6 - 12 mesiacov.

Problémom je, ak sa do potravín po ich zmrazení po určitom čase dostane vzduch, napríklad ak neboli dostatočne zabalené alebo sa v mrazničke často mení teplota, čím dochádza k tzv. spáleniu mrazom.

Rozmrazovanie:

Rozmrazovanie mäsa, rýb, ale aj iných potravín by malo v ideálnom prípade prebiehať v chladničke, prípadne v studenej vode. Určite nie je bezpečné, aby sa napríklad mrazené kurča rozmrazovalo v mikrovlnnej rúre alebo v horúcej vode. Takéto rozmrazovanie vystavuje dané jedlo (resp. jeho okrajové časti) „zóne ohrozenia“ a podporuje masívne množenie baktérií.

Teplotné zóny a ich význam

Veľmi vysoké (pri varení či pečení), prípadne veľmi nízke teploty (pod 10 °C) pomáhajú uchovávať potraviny jedlé a zdravotne nezávadné najdlhší možný čas. Teploty od 10 do 60 °C, naopak, vytvárajú prostredie, ktoré je pre patogény ako stvorené. Preto ak chcete udržať potraviny čerstvé čo najdlhšie, je dôležité skladovať ich v rámci tejto teplotnej zóny, často označovanej aj „danger zone“ (zóna ohrozenia), maximálne dve hodiny.

Nespotrebované konzervy s ovocím, zeleninou, hubami či rybami v oleji treba skladovať pri teplote nula až štyri stupne Celzia najviac 24 hodín. Zeleninové, strukovinové, cestovinové, rybacie a ovocné šaláty vydržia pri teplote nula až štyri stupne Celzia 12 hodín, pri teplote päť až osem stupňov Celzia šesť hodín.

Teplo praje napríklad šíreniu salmonelózy. Jedlo konzumované v surovom stave treba preto dokonale umyť, potraviny zase poriadne prevariť alebo inak tepelne upraviť v pitnej vode. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, jedlo sa však musí variť minimálne 20 minút pri teplote 70 stupňov Celzia. Uvarené jedlo treba ihneď zjesť, ak sa opäť ohrieva, tak opäť pri minimálnej teplote 70 stupňov Celzia.

Prostredníctvom špeciálnej izolácie a profesionálnej chladiacej jednotky je teplota v priestore so stravou neustále udržiavaná na hodnote približne 4 °C. To garantuje minimalizáciu rizika vzniku a množenia baktérií.

tags: #pri #akej #teplote #skladovat #jedlo