Francúzsko zakotvilo právo na potrat do ústavy: Historický krok s globálnymi ozvenami

Francúzski zákonodarcovia v historickom hlasovaní schválili návrh zákona, ktorý do ústavy zakotví právo žien na potrat. Toto rozhodnutie, ktoré vyvolalo širokú diskusiu a emócie, robí z Francúzska prvú krajinu na svete s takýmto ústavným ustanovením. Na spoločnom zasadnutí oboch komôr francúzskeho parlamentu - Národného zhromaždenia a Senátu - na zámku vo Versailles zahlasovalo za návrh 780 zákonodarcov a 72 sa vyslovilo proti. S prehľadom tak prekonali potrebnú trojpätinovú nadpolovičnú väčšinu na jeho schválenie. Podľa médií zákonodarcovia venovali tomuto výsledku hlasovania dlhý potlesk v stoji.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento krok privítal s tým, že ide o „francúzsku hrdosť“, ktorá vyslala „univerzálne posolstvo“. Právo na potrat vo Francúzsku stanovil zákon z roku 1975. Zmenu však začal Macron presadzovať v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v roku 2022, ktoré zrušilo federálne právo na potrat. Toto rozhodnutie vyvolalo obavy, že by sa podobné kroky mohli zopakovať aj v iných krajinách, vrátane Európy. Francúzsko sa v roku 2024 stalo prvou a zatiaľ jedinou krajinou na svete, ktorá zakotvila právo na interrupciu priamo do svojej ústavy.

Cesta k ústavnému zakotveniu

Národné zhromaždenie Francúzska schválilo návrh zákona na legalizáciu asistovanej smrti pre dospelých trpiacich nevyliečiteľnými, vážnymi a terminálnymi ochoreniami, a to fyzickými aj psychickými. Necelé dva týždne po parížskom Pochode za život odhlasovalo 30. januára francúzske Národné zhromaždenie, že „garantovaná sloboda ženy na ukončenie tehotenstva“ patrí do ústavy. Za prijatie návrhu zákona hlasovalo až 493 poslancov, proti boli iba tridsiati.

Dolná komora francúzskeho parlamentu - Národné zhromaždenie - pred niekoľkými hodinami výraznou väčšinou schválila zaradenie práva na potrat medzi slobody garantované ústavou. Znenie navrhnuté vládou bolo schválené za búrlivého potlesku poslancov. Vláda musela svoj návrh formulovať veľmi obozretne, pretože pre zmenu ústavy je nevyhnutné schválenie úplne identického textu v oboch komorách parlamentu.

Začlenenie záruky slobody žien podstúpiť interrupciu do ústavy schválil parlament vo francúzskom Versailles v pondelok popoludní 780 hlasmi. Len 72 poslancov hlasovalo proti. Návrh bol 29. marca 2024 predložený na symbolické hlasovanie, kde potrebovali tri pätiny oboch komôr parlamentu, aby hlasovali za, aby bola zmena oficiálna, pričom poslanci aj senátori sa zhodli na rovnakom legislatívnom texte. Senátori zahlasovali v pomere 267 k 50 hlasom v prospech prijatia návrhu zákona. Po hlasovaní v Národnom zhromaždení nasledovalo hlasovanie v Senáte, ktoré bolo naplánované na koniec februára. V prípade úspechu prišlo na rad začiatkom marca kongres vo Versailles a potrebná trojpätinová väčšina.

Zákon stanovuje podmienky, za ktorých sa uplatňuje sloboda zaručená žene uchádzať sa o interrupciu. Yaël Braun-Pivetová, predsedníčka Národného zhromaždenia, povedala: „Ženám vo Francúzsku hovoríme, že sa nikdy nevrátime späť.“ Aktuálny návrh zákona je už druhým pokusom po búrlivých diskusiách o výbere formulácie „právo na potrat“ alebo „sloboda na potrat“. Súčasný návrh hovorí kompromisne o „garantovanej slobode“.

Reakcie a dôsledky

Marta Lempart, jedna z líderiek poľského Štrajku žien, pre Euronews povedala, že francúzske hlasovanie bolo „rozhodujúce“, pretože dáva nádej, že interrupcie sú problém, ktorý možno riešiť na európskej úrovni. „Vieme, že ide skôr o nedostatok politickej vôle ako o čokoľvek iné na strane EÚ,“ povedala a dodala, že dúfa, že ostatné členské štáty budú Francúzsko nasledovať.

Neskôr v ten večer bola Eiffelova veža osvetlená slovami „moje telo, moja voľba“ a zišli sa tu jasajúci Francúzi osláviť toto rozhodnutie. Herečka Sophie Marceau sa ostro ohradila voči pravicovému predsedovi Senátu Gérardovi Larcherovi, ktorý z právneho hľadiska označil ústavnú zmenu za nezmyselnú. „Samozrejme, že umelé prerušenie tehotenstva je ohrozené!!! Naozaj vás nezaujíma osud žien. Zastupujete patriarchát v celej jeho kráse: samoľúby, zaostalý a pokrytecký. Hanbíte sa za našu francúzsku spoločnosť,“ uviedla Marceauová.

Zatiaľ čo niektorí naznačili, že Macronova podpora dodatku bola motivovaná politickými dôvodmi, iní vyjadrili, že hlasovanie prebehlo kvôli spoločnému pocitu „paniky“ francúzskych žien, pričom citovali rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z júna 2022 zrušiť rozsudok Roe v. Wade. Pápež František je už dlho hlasným odporcom potratov, nazýva ich „vraždou“ a hovorí, že potrat sa rovná „nájomnej vražde“. Vo svojom vyhlásení Pápežská akadémia pre život opätovne vyjadrila podporu francúzskym biskupom, ktorí tvrdia: „Práve v ére všeobecných ľudských práv nemôže existovať ‚právo‘ na potlačenie ľudského života“.

Hovorca francúzskych biskupov pre bioetiku arcibiskup z Rennes Pierre d'Ornellas poukázal v rozhovore pre Vatican News na zásadný posun vo vnímaní potratu ako výnimky, ako ho proklamovala pred päťdesiatimi rokmi ministerka Veilová. „Čo sa však stane, keď bude právo na potrat zahrnuté do ústavy a stane sa zásadou? Znamenalo by to, že právo na život sa stane výnimkou?“ pýta sa arcibiskup priamo a pokračuje: „Aká je teda budúcnosť spoločnosti, kde sa pätina tehotenstiev končí potratom?“ Francúzska biskupská konferencia sa postavila proti začleneniu práva na potrat do ústavy. „V istom zmysle sme všetci zodpovední za tieto nenarodené deti,“ zdôraznili biskupi vo svojom vyhlásení a poukázali na alarmujúcu štatistiku za rok 2022: 723-tisíc pôrodov a takmer 235-tisíc potratov vo Francúzsku predstavuje „smutný rekord“ v EÚ.

Legislatíva a historický kontext

Francúzsko má dvojkomorový zákonodarný zbor zložený z dolnej komory, Národného zhromaždenia, a hornej komory, Senátu. V januári Národné zhromaždenie hlasovalo za zavedenie ústavného dodatku o „slobode žien uchádzať sa o potrat, ktorý je zaručený.“ Senát hlasoval za podobné opatrenie 1. marca.

Právo na potrat vo Francúzsku stanovil zákon z roku 1975. Snaha o presadenie práva na potrat do francúzskej ústavy nadväzuje na to, čo Macron sľúbil 8. marca 2023. Išlo o odkaz na situáciu v USA po zvrátení rozhodnutia Roe v. Wade. Zmena ústavy vyžaduje, aby návrh zákona prešiel v referende alebo prostredníctvom trojpätinovej väčšiny v oboch komorách parlamentu. Ide pritom o pomerne komplikovanú procedúru. Návrh najskôr posúdi Štátna rada, najvyšší francúzsky správny súd, ktorý má poradnú funkciu.

Líderka krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko Mathilde Panot návrh zákona predložila do prvého čítania ešte vlani v novembri. Návrh zákona schválilo Národné zhromaždenie veľkou väčšinou - 337 hlasov za, 32 bolo proti a 18 sa zdržalo. Interrupcia je vo Francúzsku legálna z akéhokoľvek dôvodu do 14. týždňa tehotenstva. Súčasná francúzska legislatíva od roku 2022 umožňuje potrat až do štrnásteho týždňa tehotenstva.

Po skončení prvej svetovej vojny zákony zakázali nielen potraty, ale aj užívanie antikoncepcie. Kto vykonal potrat, tomu hrozilo päť rokov väzenia a pokuta do výšky 10-tisíc frankov. Počas nacistickej okupácie Francúzska sa umelé prerušenie tehotenstva dokonca trestalo smrťou (zákon umožnil popravy od marca 1942). Zmena nastala v roku 1944 po oslobodení Paríža, ale potraty zostali protizákonné (bolo možné trestať za na desiatimi rokmi žalára). Dekriminalizácia potratov nastala v roku 1975.

Situácia v Európe a vo svete

V niektorých z 27 štátoch Európskej únie zostáva umelé ukončenie tehotenstva spornou témou. Ako v posledných desaťročiach cirkev strácala svoj vplyv, otvárala sa možnosť presadzovať zmenu v tejto oblasti. V posledných rokoch sa uľahčil prístup k legálnemu potratu napríklad v Mexiku a Írsku, kde v roku 2018 v referende zrušili jeden z najprísnejších zákazov potratov.

Veľa sa hovorí predovšetkým o Poľsku, ktoré má jeden z najprísnejších interrupčných zákonov v Európe. V katolíckej krajine je umožnené ženám ukončiť tehotenstvo iba v prípade znásilnenia, incestu alebo ohrozenia zdravia či života matky. V Chorvátsku sa za posledné roky znížil počet centier, kde vykonávajú interrupcie. V máji 2022 však v krajine vyvolal pozornosť prípad Mirely Cavajdovej, ktorej odmietli interrupciu, aj keď jej šesťmesačný plod mal národ na mozgu. Komplikovaná situácia s potratmi je aj v Španielsku, kde sa lekári vyhýbajú týmto úkonom prostredníctvom výhrady svedomia. „Polovica Európaniek tehotných pred dovŕšením 14. roku žije v Rumunsku,“ uviedla pre rádio Violaine Lucas z mimovládnej organizácie Choisir la cause des femmes, ktorá monitoruje situáciu ženských práv v európskych krajinách. V Taliansku nástup Giorgie Meloniovej, ktorá vystupuje proti potratom, viedol k ďalšiemu obmedzovaniu prístupu k interrupcii. Len Fínsko, Švédsko a Litva neponúkajú lekárom takúto možnosť.

Asistovaná samovražda v Európe a vo svete: V Európe je asistovaná samovražda legálna vo Švajčiarsku, v Rakúsku, Španielsku, Holandsku, Belgicku, Luxembursku a na základe rozhodnutia ústavného súdu de facto aj v Nemecku. Eutanázia je legálna v Belgicku, Luxembursku, Španielsku, Portugalsku a Holandsku, ktoré sa v roku 2002 stalo prvou krajinou na svete, ktorá ju legalizovala. O implementácii už schváleného zákona sa v súčasnosti hovorí aj v Spojenom kráľovstve...

Kritici návrhu francúzskeho zákona argumentujú, že v krajine neexistuje žiadna vážne právna hrozba pre právo žien na potrat. Aj niektorí francúzski odborníci uvádzajú, že aj bez ústavnej zmeny je právo na interrupciu vo Francúzsku viac zakotvené, a teda chránené, ako bolo v posledných rokoch v USA. „Zatiaľ nemáme rovnaký problém ako v USA. Je to však pre budúcnosť,“ povedala odborníčka Mathilde Philip-Gay z lyonskej univerzity. „Ak si vypočujete Donalda Trumpa z kampane z roku 2018, zistíte, že existovala stratégia na zvrátenie federálneho práva na potrat.“ Impulzom pre začatie cesty ústavného zakotvenia bolo zrušenie rozsudku „Roe vs. Wade“ Najvyšším súdom USA v júni 2022, čím bol zrušený nárok na potrat ako federálne právo a súd vrátil „túto právomoc ľuďom a ich voleným zástupcom“. „To bol pre všetkých budíček," povedala pre CNN francúzska senátorka Mélanie Vogelová. „Nechceme sa zobudiť ako americké ženy s tým, že toto právo nám bolo odobraté," povedala.

Posilňovanie práva na potrat vo Francúzsku podnietil aj súdny proces so 16-ročnou študentkou, ktorá podstúpila interrupciu po tom, čo ju znásilnil spolužiak. Potrat do 18 rokov bez súhlasu rodičov je nelegálny.

Francúzsko pravdepodobne uprednostní spôsob zakotvenia práva na potrat do ústavy, čím by sa stalo prvým štátom na svete, ktorý do ústavy vloží právo na potrat. Potraty sú v krajine galského kohúta povolené päť desaťročí, s čím podľa prieskumov súhlasí výrazná väčšina obyvateľov. Neexistujú ani politické tlaky, ktoré by mohli ohroziť doterajší prístup k interrupciám. Prečo sa teda chystá zmena ústavy? Má to byť poistka do vzdialenej budúcnosti. Ochrancovia slobodnej voľby tehotných žien sú síce vo Francúzsku v prevahe, ale nič nebýva nemenné. Tí, čo nesúhlasia so zmenou ústavy, tvrdia, že je zbytočná, pretože podľa nich nič neohrozuje platný právny stav o interrupciách. Pravicový predseda Senátu Gérard Larcher povedal, že vo Francúzsku na rozdiel od USA nikto neohrozuje právo na potraty a preto chystaný krok nechápe.

tags: #francuzske #narodne #zhromazdenie #schvalilo #kontroverzny #navrh