Prvá svetová vojna, globálny konflikt, ktorý si vyžiadal milióny ľudských obetí, je jednou z najvýznamnejších kapitol ľudských dejín a to nielen 20. storočia. Prvá svetová vojna bola dôsledkom narastajúcich sporov európskych mocností. Tie spočívali najmä v rozširovaní vplyvu v kolóniách, ale aj na starom kontinente. Zámienkou na vyhlásenie vojny sa stal atentát srbského nacionalistu menom Gavrilo Princip na následníka rakúsko-uhorského trónu. Postupne sa do vojny zapojili desiatky krajín z rôznych kútov planéty. Svet sa rozdelil na dva póly. Na jednej strane stáli štáty Dohody: Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo (neskôr aj USA a Taliansko).
V prvej svetovej vojne bojovalo podľa odhadov asi 65 miliónov ľudí. Z nich v bojoch padlo približne 10 miliónov. Na strane štátov Dohody šlo pritom asi o 6 miliónov obetí, kým na strane Mocností asi o 4 milióny ľudí. Najväčšie straty v pomere k veľkosti armády utrpelo vo vojne Srbsko.
Francúzsko patrilo medzi kľúčové mocnosti Dohody a jeho účasť bola rozhodujúca pre priebeh a výsledok vojny. Francúzsko bolo pre Britániu susedom, ktorý je rovnako obdivovaný aj nenávidený - obdiv pre jeho kuchyňu a módu, nevraživosť pre početné vojny, v ktorých stálo francúzske impérium proti Britskému impériu.
Príčiny a začiatok vojny
Vo vzťahoch medzi štátmi v Európe sa po celé desaťročia hromadilo napätie. Ambície a obavy vládnucich kruhov Nemecka, Ruska, Rakúsko - Uhorska, Francúzska a Veľkej Británie sa stali vzájomne natoľko protichodnými, že veľký konflikt sa stal prakticky neodvratným. Jedným z najvýznamnejších zdrojov napätia bola francúzsko-pruská vojna a zjednotenie Nemecka v r. 1870. Nemecko získalo francúzske územia Alsasko a Lotrinsko, usilovalo o koloniálnu expanziu, získalo mocenskej pozície v Európe a budovalo silné vojenské loďstvo. Hlavným spojencom Nemecka sa stalo Rakúsko - Uhorsko, ktoré sa usilovalo rozšíriť svoj vplyv na Balkáne, kde sa dostalo do konfliktu s Ruskom. K dvojspolku Nemecka a Rakúsko - Uhorska (z r. 1879) sa v r. 1882 pripojilo Taliansko, čím vznikol Trojspolok. Francúzsko sa usilovalo odčiniť svoju porážku z r. 1870 a v pripravovanej odvete Nemecku sa spojilo s Ruskom, s ktorým v r. 1894 uzavrelo spojeneckú dohodu. Hrozba zo strany Nemecka, predovšetkým jeho námorné zbrojenie, motivovalo Veľkú Britániu, aby sa v záujme obrany svojho postavenia spojilo s Francúzskom. Tzv. srdečná dohoda medzi týmito veľmocami, uzavretá v r. 1904 a britsko-ruské vyrovnanie s Ruskom, ku ktorému došlo v r. 1907, znamenali vznik spolku Dohoda, zacielený proti Nemecku. Európa sa ocitla rozdelená na dva mocenské bloky.
Prológom svetovej vojny sa stala séria regionálnych konfliktov. Rakúsko - Uhorsko dňa 5. 10. 1908, povzbudené podporou zo strany Nemecka, formálne anektovalo Bosnu. Taliansko viedlo v r. 1911 - 1912 vojnu s Tureckom a získalo v nej Líbyu ako svoju kolóniu. Oslabenie Turecka využil Balkánsky zväz a v 1. balkánskej vojne (18. 10. 1912 - 30. 5. 1913) ho porazili. Územné spory medzi víťazmi viedli k vypuknutiu 2. balkánskej vojny (16. 7. 1913 - 10. 8. 1913), v ktorej bojovala koalícia štátov proti Bulharsku, ktoré malo podporu Nemecka a Rakúsko - Uhorska.
Napätie v Európe sa „dalo krájať“ a spúšťačom ozbrojeného konfliktu sa mohla stať akákoľvek udalosť, ktorú by bolo možné využiť ako zámienku. A je historickou skutočnosťou, že prológom prvej svetovej vojny sa stala návšteva v hlavnom meste Bosny, Sarajeve, rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este. Počas návštevy ho 28. 7. 1914 spolu s jeho manželkou zavraždil atentátnik Gavrilo Princip, člen srbskej teroristickej organizácie Čierna ruka. Po atentáte na následníka trónu podalo Rakúsko - Uhorsko dňa 23. 7. 1914 Srbsku ultimátum so zámerne neprijateľnými podmienkami. Využijúc túto situáciu, Rakúsko - Uhorsko, podporované Nemeckom, vyhlásilo 28. 7. 1914 Srbsku vojnu. Tieto udalosti zapríčinili, že Rusko 30. 7. 1914 vyhlásilo mobilizáciu. Nemecko vyhlásilo 1. 8. 1914 vojnu Rusku, a 3. 8. 1914 jeho spojencovi, Francúzsku. Súčasne Nemecko podalo Belgicku ultimátum, v ktorom žiadalo o voľný prechod svojich vojsk do Francúzska a 4. 8. 1914 ho napadlo. V dôsledku porušenia belgickej neutrality Veľká Británia vyhlásila 4. 8. 1914 Nemecku vojnu. Tento reťazec udalostí viedol k tomu, že regionálny konflikt na Balkáne v priebehu týždňa eskaloval do svetovej vojny dovtedy nevídaných rozmerov.
Francúzska armáda na fronte
V prvej svetovej vojne bojovalo osem miliónov Francúzov, z nich vyše milióna zomrelo, telá mnohých boli roztrhané v dôsledku použitia delostreleckých granátov. Po vojakoch zostalo 1.200.000 vdov. Ťažké bolo, že vdovy ostali nielen bez manželov, ale aj bez hrobov. Aj preto republika našla riešenie v tom, že postavila Národný hrob neznámeho vojaka.
Počas prvej svetovej vojny sa vo Francúzsku objavili rôzne spomienky. Radosť vypukla 11. novembra 1918, keď nastalo prímerie, koniec bojov. Na jednej strane bola radosť, na druhej zároveň smútok. Významným dátumom sa stal 11. november 1920, keď sa uskutočnil istý rituál: bývalý 21-ročný vojak vybral vo Verdune rakvu s telesnými pozostatkami neznámeho vojaka. Previezli ich do Paríža, kde boli uložené pri Víťaznom oblúku a tam vznikol Národný hrob neznámeho vojaka. Každý rok prezident republiky kladie veniec a kvety k tomuto hrobu a hrá sa štátna hymna.
Druhé miesto, kde sa skoncetrovala francúzska národná kolektívna pamäť, je Douaumont neďaleko od Verdunu. Na tomto úseku frontu zomreli státisíce vojakov, nielen francúzskych, ale aj nemeckých. Zo zbierky tam postavili kostnicu, v ktorej sú pozostatky 100.000 neznámych vojakov. Víťazný oblúk v Paríži a Douaumont pri Verdune sú síce centrom francúzskej pamäti na Veľkú vojnu, ale všade vo Francúzsku sú pamätníky pre padlých vojakov.
V roku 2008 zomrel posledný francúzsky vojak prvej svetovej vojny Lazare Ponticelli (1897-2008).
Československí vojaci vo francúzskej armáde
Vo Francúzsku bolo počas prvej svetovej vojny zabitých 630 Čechov a Slovákov. Mali nadšenie, vôľu, elán, ale neboli dostatočne vycvičení. Česi a Slováci, ktorí bojovali na francúzskej strane, neboli dostatočne vycvičení. Väčšinou išlo o remeselníkov a mnohí zahynuli v prvý deň bojov v máji 1915.
"Oficiálne to boli Rakúšania alebo Maďari, čo znamená, nepriatelia, ale chceli dokázať, že sú Francúzi a chcú bojovať. Preto sa angažovali, preto bojovali. A preto to bola pre nich katastrofa," uviedol.
Vo Vouziers v Ardenách bojovali posledný týždeň vojny v novembri 1918, zomrelo ich tam 320. "Majú tam cintorín, kde Čech alebo Slovák má napríklad nemecky vyzerajúce meno, bojoval vo francúzskej armáde a tam padol za Česko-Slovensko, ktoré nikdy nevidel. To je silne emocionálne, ak sa nad tým zamyslíme," povedal.
"Vo Vouziers dodnes existujú spomienky na Čechov a Slovákov, gymnázium v obci dala postaviť Československá republika v roku 1928, gymnázium nesie názov: Lycée Thomas Masaryk. Neďaleko mesta Amiens leží obec La Targette, kde majú stovky padlých Čechov a Slovákov pomník a cintorín. Každý rok tam veľvyslanci Českej republiky a Slovenskej republiky prichádzajú a kladú k pomníku kvety.
Podľa francúzskeho historika pripomínanie si prvej svetovej vojny na Slovensku predstavuje komplexnú tému, lebo časť slovenských vojakov bojovala do konca vojny po boku Rakúska-Uhorska. Ďalšia časť prešla na stranu spojencov a s nimi bojovali v légiách.
Bitka pri Verdune (dokument z 1. svetovej vojny)
Sté výročie Veľkej vojny 1914-1918 poskytuje priestor na riešenie mnohých otázok, ktoré sú zaujímavé rovnako pre historikov ako aj bežných obyvateľov krajiny.