Zemiaky sú základnou plodinou v mnohých krajinách a ich pestovanie je spojené s rôznymi chorobami a škodcami, ktoré môžu výrazne znížiť úrodu a kvalitu hľúz. Tieto problémy sa môžu vyskytovať v rôznych fázach rastu a skladovania zemiakov.
Najčastejšie choroby zemiakov
Medzi najčastejšie choroby a škodcov zemiakov patria pásavka zemiaková, pleseň zemiaková, ale aj suchá či mäkká hniloba hľúz. Zemiaky patria medzi plodiny, ktoré sú napádané chorobami nielen na poraste, ale infekcie sa šíria na hľuzách aj pri skladovaní.
Pri výrobe zemiakov vznikajú choroby v troch fázách: pri pestovaní, pri zbere a manipulácii s hľuzami a pri skladovaní.
Choroby počas pestovania
Vo fáze pestovania napáda hľuzy najrozšírenejšia hubová choroba zemiakov pleseň zemiaková (Phytophthora infestans).
Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans)
Pleseň zemiaková je najrozšírenejšia hubová choroba zemiakov vo fáze pestovania. Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12-23°C, ak trvajú najmenej dva dni za sebou. Na listoch sa napadnutie šíri od okrajov listov ako sivobiele až hnedé lézie, podobné olejovým škvrnám, ktoré splývajú a neskôr sa na ich spodnej strane tvorí šedý povlak spórangiofórov so spórangiami. Na nich sa tvoria zoospóry.
Napadnutie hľúz závisí od množstva zrážok, ktoré splavia zoospóry do zeme. V rokoch so silným výskytom plesne je najlepšou prevenciou napadnutia hľúz rýchly zber zemiakov. Urýchlené ukončenie vegetácie je potrebné pri napadnutí vňate 5-20 %.
Na hľuzách sú viditeľné mierne priehlbené olivovo-šedé škvrny na pokožke, dužina pod nimi je hrdzavo hnedá a kompaktná. Takto napadnuté hľuzy nie sú vhodné na konzum a pri sadive sú primárnym zdrojom infekcie pre budúci rok.
Chemickou ochranou je aplikácia fungicídov počas vegetácie v 10-14-dňových intervaloch.
Mokrá hniloba zemiakov (Erwinia carotovora)
Mokrá hniloba zemiakov sa prejavuje najskôr na byliach hnedočiernym sfarbením, zahnívaním a dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy. Listy sú stuhnuté, vzpriamené, zvinuté k lícnej strane.
Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Pletivo hľúz má najskôr ružovkastú farbu, neskôr sčernie a zemiaky sa menia na zapáchajúcu kašovitú hmotu. Hlavná škodlivosť sa prejavuje vo forme hniloby počas skladovania.
Ochrana spočíva v používaní zdravého sadiva, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy. Nesadiť zemiaky 2 roky po sebe. Chemická ochrana nie je možná.
Suchá hniloba zemiakov
Suchá hniloba zemiakov prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia. Prejavuje sa hnedými škvrnami na povrchu hľúz na miestach poškodenia. Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité.
V hľuzách vznikajú trhliny s bielym mycéliom, na povrch prerážajú ostrovčeky mycélia oválneho tvaru a na svetle sa sfarbujú na ružovo alebo modrasto. Na porastoch vädnú celé rastliny, čo je spôsobené spráchnivením materskej hľuzy.
Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, choroba má totiž vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6°C, vysádzajte len zdravé hľuzy. Chemická ochrana je v morení sadiva prípravkami Dithane M 45 a Novozir MN 80.
Alternáriová škvrnitosť zemiakov
Alternáriová škvrnitosť zemiakov, synonymum hnedá škvrnitosť listov (Alternaria porri f. sp. solani) prežíva bežne v pôde aj niekoľko rokov. Rastliny napáda po oslabení spôsobenom stresom (chlad, vlhké stanovište, vysoké teploty, tieň a pod.). Konídie sa šíria vetrom a vnikajú do rastliny prieduchmi a pokožkou. Rozvíja sa pri teplote okolo 25°C a pri vysokej vlhkosti vzduchu (hmly, časté zrážky).
Príznaky sa po napadnutí prejavia veľmi rýchlo drobnými ostro ohraničenými škvrnami hnedej farby. Pri žilnatine sa škvrny tiahnu pozdĺžne, rovnako na stonkách. Zo začiatku škvrny pripomínajú pleseň zemiakovú, neskôr sa na nich tvoria koncentrické kruhy a pletivo nekrotizuje. Na hľuzách sa tiež prejavuje tmavohnedými preliačenými škvrnami na pokožke, pletivo pod nimi tvorí suchá hniloba. Nekróza nepreniká hlboko do dužiny, ale pri silnom napadnutí hľuza usychá.
Napadnutiu sa dá predchádzať ošetrovaním porastov fungicídmi.
Obyčajná chrastavitosť zemiaka (Streptomyces scabies)
Obyčajná chrastavitosť zemiaka sa tiež najviac prejavuje na hľuzách. Baktérie sa bežne nachádzajú v pôde, do rastliny prenikajú cez mladé lenticely v suchom období. K infekcii nedochádza vo vlhkej pôde. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie.
Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy. Napadnutie neznižuje úrodu, ale kvalitu hľúz, zvyšuje odpad pri čistení, zhoršuje skladovateľnosť. Chemická ochrana nie je možná.
Choroby počas skladovania
Najväčšie nebezpečenstvo napadnutia hľúz plesňou zemiakovou je pri zbere, pričom infekčný cyklus prebehne až v sklade. Sekundárne poškodené hľuzy napádajú pôvodcovia mokrej hniloby. Z toho dôvodu treba zemiaky pred uskladnením vytriediť a skladovať pri teplote do 6°C.
Integrovaná ochrana proti šíreniu chorôb skladovaných zemiakov znamená predchádzať napadnutiu: vhodným striedaním plodín, používaním len uznaného sadivového materiálu, morením sadiva, vysádzaním zemiakov do vyhriatej pôdy, vyrovnanou výživou, fungicídnou ochranou.
Pri zbere a manipulácii so zemiakmi treba dodržať základné pravidlá: zber za suchého počasia, pri vysýpaní zvoliť čo najmenšiu výšku, osušiť povrch zemiakov ponechaním v suchom prostredí 1-2 týždne pri teplotách 12-15°C, triediť hľuzy až po osušení, odstraňovať prímesí pôdy a kameňov, manipulovať so zemiakmi čo najmenej, netriediť studené zemiaky.
Pred uskladnením je možná dezinfekcia skladov prípravkami Dithane M 45, Dithane DG Neotec a Novozir MN 80 v 0,3-0,5 % koncentrácii, max. 1 % alebo prípravkom Ekokalkon.
V skladoch treba dodržiavať stabilnú teplotu: zemiaky citlivé na nízke teploty sa uskladňujú pri +5 až +7 °C, málo citlivé pri +3 až +4°C a ostatné pri +4 až +5°C. Optimálna vlhkosť vzduchu na uskladnenie zemiakov je 85 až 90 %. Je potrebné dostatočné vetranie, najmenej 10 m3 za 1 h na 1 t zemiakov, zabrániť kondenzácii vody na hľuzách.
Ak sú skládkové choroby na hľuzách rozšírené, nie je možné ich triediť na linkách, aby neboli kontaminované zdravé hľuzy, ale ručne. Pri vyskladňovaní do obchodnej siete je vhodné hľuzy zahriať na 10-12°C.
Ďalšie poškodenia zemiakov v skladoch, ktoré sa prejavujú škvrnitosťami a zmenou farby dužiny, ale sú menej významné, sú šedivosť a hrdzavosť dužiny zemiakov, vločkovitosť zemiakov, poškodenie nízkymi teplotami a mrazom, zaparenie hľúz. Predchádzať im je možné správnou agrotechnikou a uskladnením.
Nebezpečné ochorenia zemiakov
Na záver musím znovu spomenúť choroby zemiakov, ktoré sa na našom území zatiaľ vyskytli iba lokálne a boli úspešne potlačené, ale sú zaradené medzi nebezpečné ochorenia, ktoré môžu byť na naše územie zavlečené: baktériová krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter michiganensis ssp. sepedonicus) a hnedá hniloba zemiaka (Ralstonia solanacearum, synonymum Pseudomonas solanacearum).
Baktériová krúžkovitosť zemiaka (CMS)
Príznaky baktériovej krúžkovitosti zemiaka sa objavujú pri dokvitaní, spodné listy usychajú. Okraje listov sa zvinujú nahor. V neskorších fázach sú cievne zväzky obklopené žltohnedou oblasťou, mäknú. Po stlačení hľuzy sa pletivá cievnych zväzkov ľahko oddeľujú a vyteká z nich krémovo sfarbený sliz podobný syru, bez zápachu. Na šupke sú nepravidelné hviezdicovité praskliny.
Hnedá hniloba zemiaka (RS)
Hnedá hniloba zemiaka sa prejavuje vädnutím listov počas dňa a ich opätovným vzpriamovaním počas noci. Na stonkách sú vpadnuté miesta, listy majú bronzovité sfarbenie. Po rozrezaní cievnych zväzkov z nich vyteká belavý bakteriálny sliz. Na priereze hľuzy vidieť hnednutie a odumieranie vodivých pletív s krémovým bakteriálnym slizom, neskôr sa v hľuzách tvoria dutiny. Pletivo hľuzy zostáva pevné, na povrchu hľuzy sú tmavopurpurové škvrny, prípadne praskliny.
Chemická ochrana porastov proti týmto bakteriózam nie je možná, základom ochrany je šľachtenie na rezistenciu, zdravé sadivo a striedanie plodín.
Nariadenie vlády SR č.113/2007 Z. z. ustanovuje opatrenia na ochranu proti zavlečeniu baktériovej krúžkovitosti zemiaka. Nariadenie vlády SR č.119/2007 Z. z. ustanovuje opatrenia na ochranu proti zavlečeniu hnedej hniloby zemiaka. Ďalšie nariadenie vlády SR č.507/2009 Z. z. ustanovuje opatrenia na ochranu proti šíreniu rakovinovca zemiakového a háďatka zemiakového. Pri zistení týchto nebezpečných organizmov je potrebné hľuzy konzumných a priemyselných zemiakov zneškodniť. Sadivové zemiaky a pozemky podliehajú zvláštnemu režimu.
Najvýznamnejší škodcovia zemiakov
Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) patrí k najvýznamnejším škodcom zemiakových porastov. Do Európy bola prinesená začiatkom 20. storočia zo severnej Ameriky. Pásavku zemiakovú poznajú aj tí, ktorí zemiaky nepestujú. Je totiž najznámejším škodcom, ktorý napadá zemiaky.
Pásavka zemiaková (Mandelinka zemiaková)
Pásavka zemiaková je najznámejší škodca zemiakovej vňate, spôsobuje holožery. Chrobák má telo oválne, vypuklé a na povrchu lesklé. Krovky sú žlté s desiatimi pozdĺžnymi čiernymi pruhmi. Vajíčko je 0,8 - 1 mm dlhé, podlhovasté, lesklé, žltooranžové, neskôr tmavne. Larva sa vyvíja v štyroch instaroch, narastie na 15 - 16 mm a zmení farbu od červenej po žltočervenú. Kukla je voľná, neobalená, dlhá 9 mm.
Imága prezimujú 10 - 15 cm hlboko v pôde na zemiačniskách. Na jar po oteplení vyliezajú z pôdy a preliezajú na nové porasty zemiakov. Oplodnené samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov v kôpkach, jedna samička môže naklásť až 500 vajíčok, ktoré prilepuje na listy. Larvy sú po vyliahnutí veľmi žravé, žerú vo dne v noci, až v poslednom štvrtom instare zalezú do pôdy, odpočinú si a zakuklia sa.
Ako škodí? Obrýzaním listov, stoniek, ale niekedy aj zemiakových hľúz. Škody spôsobujú larvy, aj dospelé chrobáky. Ak nijako nezakročíme, môže sa výrazne znížiť výťažok až o 30 až 50 % a v niektorých prípadoch môže dokonca pásavka úplne zničiť rastliny. Napádajú tiež rajčiny, papriky a baklažán.
Ekologicky môžeme zemiaky ochrániť tak, že ich z listov zbierame ručne. Ochranou je aj to, že zemiaky nebudete pestovať dva roky po sebe na rovnakom mieste. V skorých ranných hodinách zosypte dospelých chrobákov z rastlín na zem na tkaniny a zachytených škodcov vhoďte do mydlovej vody. Podporujte užitočný hmyz, ako sú napríklad lienky, zlatoočky a osy, ktoré sa živia vajíčkami a mladými larvalnými štádiami. Tiež vtáky a bažanty konzumujú tieto chrobáky. Prospešné hlístice Steinernema feltiae aplikujte na pôdu a tie budú úspešne útočiť na vývojové štádiá rozvíjajúce sa v pôde. Zároveň zlikvidujú aj nepríjemného drôtovca. Použite biologický postrek NeemAzal, ktorý zastavuje požerovú aktivitu škodcov už za niekoľko hodín po aplikácii a za niekoľko dní sa populácia ďalej nevyvíja a skolabuje. NeemAzal pôsobí len na savých a žravých škodcov.
Hlavní škodcovia zemiakov
Drôtovce
Drôtovec (larva chrobáka čeľade kováčikovitých - Elateridae) je významným škodcom, ktorý vážne ohrozuje kvalitu zemiakov. Živia sa koreňmi rastlín a vytvárajú chodbičky v hľuzách zemiakov.
Tento nebezpečný škodca sa živí podzemnými časťami zemiakov, mrkvy, jahôd, kapusty, kukurice, zeleru, petržlenu. Drôtovec je tvrdý štíhly červ s lesklou pokožkou a troma pármi nôh hneď za hlavou. Sú žlté, alebo hnedo-červenej farby a zdržujú sa pod zemou. Útočia na klíčiace semená, korene, cibule a hľuzy.
Poškodené rastliny čoskoro vädnú a umierajú. Na koreňoch a v hľuzach vyhryzávajú jamky a hlboké chodby. Rastliny v radách vädnú a odumierajú. V prípade napadnutia sa môžu objaviť ťažké, tenké a škvrnité plodiny.
Larvy žerú predovšetkým na jar a na jeseň, zatiaľ čo v lete a v zime sa utiahnu do hlbších vrstiev pôdy. Ich prirodzenými nepriateľmi sú mravce, bystrušky, jašterice, piskory, ježe, krty, ropuchy, drozdy a iné vtáky. Vyhľadávané sú aj sliepkami a do lariev drôtovcov vkladajú svoje vajíčka osičky z čeľade lumčíkovité a tôňovkovité.
Bojovať proti nim môžeme napríklad tým, že na jar na paličky napichneme kúsky mrkvy a zakopeme aspoň päť centimetrov do zeme. Zbaviť sa ich môžeme aj tak, že k zemiakom vysadíme repku, ktorá v sebe obsahuje látky, ktoré sú pre drôtovce toxické. Ďalšou možnosťou je vysadenie aksamietnice, známej aj ako smraďoška alebo aj nechtík.
Použijeme prospešné hlístice ENTONEM, ktoré pri výsadbe napádajú a ničia rozvojové štádiá škodcov v pôde. Dôkladná hlboká kultivácia pôdy vytvára nepriaznivé podmienky pre kladenie vajíčok dospelých a odhaľuje všetky fázy škodcu voči poveternostným vplyvom a prirodzeným nepriateľom. Aplikujte bakteriálne hnojivo NovaFerm Viva pri pestovaní zeleniny a ovocia, zemiakov, obilnín, cukrovej repy, a v záhradníctve formou postreku na povrch pôdy, následne zapracujte rotavátorovaním, ryľovaním alebo orbou. Ideálne je ak sa aplikuje na jeseň aj na jar.
Y-viróza
Y-viróza znižuje výnos až o 70%. Trsy napadnuté touto chorobou poskytujú vo väčšine prípadov menší počet hľúz.
Ďalšie choroby a škodcovia
Aktinomycetová obyčajná chrastavitosť
Aktinomycetová obyčajná chrastavitosť je bežne sa vyskytujúca choroba zemiakov. Obyčajná chrastavitosť zemiaka (Streptomyces scabies) sa tiež najviac prejavuje na hľuzách.
Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy.
Striebristosť zemiakov
Striebristosť zemiakov bola ešte donedávna v poľnohospodárstve považovaná za chorobu okrajovú bez závažného hospodárskeho významu.
Rakovina zemiakov
Rakovina zemiakov je spôsobená hubou Synchytrium endobioticum žijúcou na zemiakoch vo všetkých európskych štátoch.
tags: #fyziologicke #choroby #zemiakov