Tisíckrát ste už počuli o Akropole, demokracii, Homérovi, Diovi, videli ste Brada Pitta v koženom kilte, keď dobýjal Tróju. Gréci za tisíce rokov svojej civilizácie svoje kulinárstvo dopracovali ku jednoduchosti, kde sa však ukrýva harmónia chuti a krásy. Grécka kuchyňa patrí medzi najznámejšie kuchyne starého kontinentu. Každá európska krajina má čo ponúknuť, ale predsa len o tej gréckej počúvate ešte dávno pred tým, než sa do tejto krajiny sami vyberiete. Stal sa z nej fenomén, ktorý prekročil hranice dnešného Grécka. Ak ju raz ochutnáte, nebudete sa pýtať prečo tomu tak je. Budete to hneď vedieť. Grécko a teda grécka kuchyňa je ukážkou dokonalej gastronomickej variability. Vezmime si polohu tejto krajiny v Stredomorí a dostaneme hneď odpoveď na to, ako výborne musí lokálna kuchyňa chutiť. Z jednej strany sa Grécko v dejinách prepletalo s Talianskom (často s Benátkami). Na opačnej strane Stredozemného mora sa rozlieva severná Afrika s krajinami ako Egypt a na východe sa reálie miešajú s niekdajšou Osmanskou ríšou, dnešným Tureckom či Blízkym Východom. Akoby každá z krajín, každá z civilizácii po sebe nechala chutnú stopu v gréckej kuchyni a vďaka tomu dnes patrí medzi najlepšie na svete. Grécka kuchyňa je tak stará ako staroveké Grécko. Už tam by sme našli pôvod niekoľkých receptov, ktoré sa za stáročia obmieňali, vždy keď sa do Grécka dostala nová civilizácia. Rozmanitosť lokálnej kuchyne je daná geografiou krajiny, pretože Grécko sa rozprestiera nielen na pevnine, na Peloponéze, ale aj na stovkách menších čí väčších ostrovoch a presne z tohto dôvodu sa Gréci nedokážu zhodnúť na jednom jedinom národnom jedle. Rôzne zdroje hovoria dokonca až o šiestich, gréckych národných jedlách medzi ktorými nechýba gyros, musaka, souvlaki, magiritsa (jahňacia polievka), kokoretsi a fasolada. Spoločnou črtou, ktorú má grécka kuchyňa je však čerstvosť surovín, zelenina, mäso, jogurt, med, olivový olej a rôzny druhy byliniek. Kuchyňa je sama o sebe veľmi jednoduchá, ale v tom je jej krása a jej čaro. Gréci samotní si svoje jedlá najradšej vychutnávajú v obklopení rodiny alebo priateľov a nie je žiadnym prekvapením, ak trávia hodiny pri prestretom stole.
Úplne ideálny spôsob, ako si skutočne vychutnať grécku gastronómiu, je opýtať sa miestnych obyvateľov. A teda platí, že jesť treba tam, kde jedia domáci. Tak vás miestna reštaurácia určite nesklame. Preto nabudúce pri vašej dovolenke v Grécku určite nezabudnite aj na gastronomické zážitky. Grécka taverna.
O dôležitosti kvalitnej stravy a jej zloženia písal pred viac ako dvetisíc rokmi aj zakladateľ modernej medicíny Hippokrates. Dnešné vedecké štúdie dokazujú, že rôznymi druhmi rakoviny či kardiovaskulárnymi chorobami, sú najmenej postihovaní obyvatelia Stredomoria, a teda aj Gréci. Najlepšie vo výskume dopadli Kréťania.

Kľúčové suroviny a chute Grécka
K zásadným surovinám gréckej kuchyne patrí olivový olej. Jeho spotreba je 25 litrov na hlavu za rok, čím sú vo svete jednoznačne na prvom mieste. Pri návšteve miestnej lisovne kdesi vo vnútrozemí spoznáte, čo to je pravý panenský olivový olej. Je hutný a pri nalievaní v ňom iskrí slnko. Grécke olivy.
Olivový olej ako skutočný elixír s obsahom kyslosti len 0,2%. Kyslosť je uvedená na obale pod názvom "acidity". S týmto nízkym obsahom je olivový olej "gréckym zázrakom" nielen pre telo, ale ako hovoria Gréci, aj pre dušu. Olivový olej s obsahom kyslosti 0,2%.
Grécka gastronómia je vynikajúci príklad chutnej a zdravej stredomorskej stravy.
Tradičné grécke predjedlá (Meze)
Grécke predjedlá "meze" majú čosi stredomorské i orientálne a ich pestrosť v jedálnom lístku nemá konca kraja. Gréci sú pri nich tak vynaliezaví, že môžu nahradiť aj hlavné jedlo. Skutočnou lahôdkou je kaviárová pasta, baklažánový šalát, slávne „tzatziki“, pečené cuketové či baklažánové plátky poliate olivovým olejom, grilované chobotnice s citrónom, vyprážané kalamáre, „saganaki“ krevety so syrom „feta“ s paradajkovou omáčkou a s oreganom.
Tzatziki patrí medzi najklasickejšie grécke mezze (teda predjedlo) a ak ste niekedy jedli tzatziki u nás doma a chutilo vám, skúste ho ochutnať v Grécku a budete totálne prekvapení aké vynikajúce môže byť. Na prípravu tzatziki sa používajú jednoduché ingrediencie ako uhorky, olivový olej, cesnak, citrón, soľ a bylinky. Skutočné tajomstvo tzatziki však spočíva v kvalitnom gréckom jogurte, ktorý patrí medzi najlepšie na svete. To všetko sa perfektne vyváži a natoľko si ho zamilujete, že ho budete chcieť každý deň. Je jedno či na miske ako prílohu alebo v gyrose či k souvlaki.
Keďže baklažán patrí medzi naše najobľúbenejšie potraviny, takmer vždy keď ho uvidíme v jedálnom lístku skončia na našom tanieri. Nebolo tomu inak ani v Grécku a tak sme si objednali Melitzanosalata, teda baklažánový šalát, ktorý slúži ako skvelé predjedlo. Originálny recept je pomerne jednoduchý. Stačí rozmixovať upečený a ošúpaný baklažán s citrónovou šťavou, soľou, cesnakom a olivovým olejom.
Medzi jedno z najobľúbenejších predjedál, ktoré sme si zamilovali už dávnejšie patrí syr Saganaki. Ak milujete vyprážaný syr, tak potom sa so Saganaki dostanete do ďalšieho levelu. Saganaki je vo svojej podstate naozaj vyprážaný syr, ktorý sa tradične pripravuje na panvici. Tá je dôležitá, pretože práve odtiaľ prišlo aj jeho meno. Slovíčkom sagani sa označuje typická panvica. Jej meno prišlo z tureckého „sahan“, teda z medenej nádoby. Turecko a Grécko sú v gastronómii mimoriadne prepletené! Na Saganaki sa používajú rôzne druhy syrov, no najčastejšie ide o tvrdý syr, aby sa príprave neroztiekol. Nájdete ho aj v rôznych regionálnych odnožiach, ale ešte sme sa nestretli s tým, že by nám nechutil. Saganaki sa podáva s citrónom a hoci sa vám na prvé počutie nemusí kombinácia syru a citrónu zdať zaujímavá, skúste si ho pokvapkať a uvidíte aký malý zázrak sa stal.
Medzi obľúbené grécke predjedlá nemusia patriť len šaláty, ale na svoje si prídu aj milovníci morských plodov. Slovíčkom Xtapodi sa v gréčtine označuje chobotnica a tie sú tu kvôli chuti vyhľadávané. Nájdete ich aj ako hlavné jedlo (napríklad v rajčinovej omáčke Saganaki s fetou), ale ak chcete ochutnať len kúsok, vyberte si chobotnicu ako predjedlo a to môže vyzerať aj takto ako na našom obrázku.
Grécko predjedlo s jemne krkolomným názvom Kolokithokeftedes predstavuje cukinové placky alebo cukinovú guľôčky. Stretnúť sa môžete s rôznymi tvarmi, ale podstatou je práve nastrúhaná cukina, ktorá sa pripraví s cibuľkou, feta syrom, mätou a čiernym korením. Z tejto zmesi si pripravíte požadovaný tvar, vypražíte a zázrak je na svete.
Ďalším tradičným gréckym jedlom, ktoré je vhodné aj pre vegetariánov, je Gigantes. Neviete si pod ním nič predstaviť? Nevadí! Ak si ho objednáte (často sa nachádza v jedálnom lístku v sekcii predjedlá), dostanete tanier s obrovskými bielymi fazuľami, ktoré sa dlho dusia v rajčinovej omáčke čím zmäknú a takmer sa rozpadávajú na jazyku.
Taramosalata Táto grécka špecialita sa obvykle podáva ako predjedlo na toastoch alebo ako dip. Pripravuje sa z chleba, ktorý sa najskôr namočí vo vode a následne dobre vyžmýka. Do neho sa potom pridáva cibuľa, olivový olej, ikry, citrónová šťava a niekedy i smotana či cesnak.
Hlavné chody gréckej kuchyne
Pravý grécky šalát sa dá jesť aj každý deň. Všimli ste si, že sa krája na veľké kúsky? Je to z dôvodu, aby ste cítili chuť paradajok, uhoriek, cibule a olív zvlášť. Na vrch sa kladie hrubý plát bieleho ovčieho syra „feta“. Jednoduchá ale chutná gastronómia.
Dedinskou špecialitou je celozrnný šrotový chlieb „paximadi“, ktorý sa po upečení suší až je tvrdý ako skala. Pred jedlom sa namočí do vody. Gréci ho pečú do zásoby na niekoľko mesiacov. Výborný je s olivovým olejom, cesnakom, paradajkami a bielym syrom.
Vyskúšajte „revithadu“, kde je základom cícer, ktorý sa pomaly varí cez noc s olivovým olejom, citrónom a rozmarínom. Punc originality hlavným chodom dodávajú guľky z mletého mäsa „keftedes“. Pre Grékov je „mousaka“ cestoviny, mleté mäso a bašamelová omáčka niečo, na čo nedajú dopustiť. Vždy tvrdia, že ich rodina robí tú najlepšiu. Preto sa pozvanie na „mousaku“ nikdy neodmieta.
K nespočetnej pestrosti patrí aj „kleftiko“, v alobale pečená zmes rôznych druhov mäsa so zeleninou, zemiakmi a syrom. Originálne je i tradičné rizoto s kozím mäsom „katsikopilafo“. Grécko netreba obísť ani bez tradičného gyrosu. Tradičný grécky gyros s hranolkami, zeleninou a s tzatziki.
V celej rozmanitosti chutí Gréci vedia pripraviť vynikajúce pokrmy z rýb a morských plodov. Vyskúšajte „lakerdu“, steaky z tuniaka alebo z makrely, ktoré sú solené a potom konzervované v olivovom oleji. Saganaki - krevety, feta a paradajková omáčka.
Grécko má more plné sardiniek a ančovičiek. Tie sa lovia neskoro v auguste na malých lodiach „gri gri“ najlepšie v čase, keď nesvieti mesiac, kedy ryby vyplávajú ku hladine. Kedysi to bolo jedlo chudobných, lebo ich bolo vždy veľa. Jedia sa vyprážané, surové, marinované v olivovom oleji, s octom, cesnakom, červenou paprikou a na záver sa dochucujú petržlenovou vňaťou. Špecialitou je aj morský ježko „fouskes“. Je mierne horký, s výraznou chuťou jódu.
Medzi najznámejšie grécke jedlá patrí bez pochýb aj Souvlaki. Pri nich platí stará dobrá zásada „v jednoduchosti je krása“, no tu by sme mohli pridať aj „v jednoduchosti je chuť“, pretože ide o jedlo, ktoré sa dá pripraviť doslova za pár minút. Souvlaki by sme v kaukazských alebo stredoázijských krajinách mohli označiť aj za šašlík, ale predsa len má niekoľko rozdielov. Na to, aby ste však pochopili o čo ide, je slovíčko šašlík celkom vhodné. Souvlaki predstavuje mäsový špíz, kde napichnete kusy mäsa (nie mleté mäso) a tie sa následne grilujú. Jeho skvelú chuť napokon dotvára soľ, bylinky a citrón, ktorým sa vo finále mäso pokvapká. Znie to obyčajne, ale verte, že nikdy nezostanete len pri jednej paličke.
Ak sa povie grécka kuchyňa aké jedlo si vybavíte ako prvé? Medzi tie najznámejšie zvyčajne patrí slávny, grécky Gyros. Nebude to náhoda, pretože je to jedno z najrýchlejšie dostupných jedál v krajine a taktiež patrí k číslu jedna na streetfood scéne v krajine. Gyros nájdete v malých stánkoch, v podnikoch, ale aj v príjemných reštauráciách, kde vám ho pokojne naservírujú na tanier s prílohou. Najtypickejší gyros je taký, ktorý vám zabalia do čerstvého pita chleba, pridajú zeleninu, tzatziki a dnes sa už snáď gyros nezaobíde ani bez hranoliek. Gyros môže mať viacero podôb a tou najtypickejšou je taký, kedy vám do pita chleba naplnia tenučké kúsky mäsa, ktoré sa otáča napichnuté na ihle (gyros v gréčtine znamená „točiť sa“. Najobľúbenejšie mäso na gyros je jahňacie, bravčové, ale nájdete tu aj kuracinu. Ak ste aj v Grécku nikdy neboli, pohľad na gyros bude známy. Na prvý pohľad vystihuje to, čo si predstavujeme pod názvom kebab (presnejšie doner kebab). Korene gyrosu sú skutočne v Turecku ešte v 19.storočí a o storočie neskôr sa dostalo aj do Grécka, kde sa vyšvihol medzi najpopulárnejšie jedlá! Okrem klasického gyrosu s natenko nakrájanými kúskami mäsa natrafíte aj na gyros souvlaki, kde si nájdete kúsky mäsa. Predstavte si paličku souvlaki z ktorej sa dá dole mäso a to sa servíruje v pite. Ťažko povedať, ktorá verzia je lepšia, ale máme pre vás tip.

Poznáte grécke jedlo zvané Bougatsa? Možno aj áno, ale jeho názov vám nič nemusí prezradiť. Bougatsa má svoje korene na severe Grécka a veľmi často sa spája s Thessalonikami, no vynikajúcu bougatsu si viete vychutnať aj v Aténach či v iných gréckych miestach. Vo svojej podstate ide na prvý pohľad o veľmi jednoduché jedlo, ale dokonale ho pripraviť je hotová alchýmia. Typická bougatsa je sladká, posypaná cukrom aj škoricou a je to skvelé, raňajkové jedlo. Jeho základom je dokonalé, tradičné Filo (Phyllo) cesto, ktoré je tenučké ako papier. Tie sa prekladajú natoľko až vytvoria jemnučkú, chrumkavú vrstvu. Bougatsa je preto najlepšia čerstvá krátko po tom ako sa vyberie z pece. Ak nie ste na sladké, bougatsa má aj svoje slané verzie a tie nie sú o nič horšie. Práve naopak. Ak chcete ochutnať najlepšiu bougatsu v Aténach, vyberte sa do podniku s názvom Bougatsadiko Thessaloniki (Μπουγατσάδικο η Θεσσαλονίκη στου Ψυρρή), ktorý leží na námestí Iroon v aténskej štvrti Psyri. Nie je to vôbec ďaleko od Monastiraki a tak ste raz dva na mieste. Už tretia generácia si odovzdáva tajný recept na tradičné Filo cesto, ktoré si tu pripravujú každý deň.
Spanakopita by mohla byť pokojne bougatsou, ale jej náplň je špecifická a preto si zaslúži svoje osobité postavenie. V preklade ide o „špenátový koláč“ a na jej výrobu sa pripravuje tenučké Filo cesto. Jej dušou je však chutný, dusený špenát a napokon je to práve on, kto dodá Spanakopite vynikajúcu chuť. Je šťavnatý a s chrumkavým cestom tvoria dokonalý pár.
Počas prechádzky po Aténach si môžete všimnúť na rohoch ulíc predajcov s malým vozíkom, v ktorom sa ukrýva asi najpopulárnejší streetfood v meste - Koulouri. Ide o okrúhle “praclíky”, posypané sezamom, ktoré sa nápadne podobajú na turecký simit. Toto z vonku chrumkavé a vo vnútri mäkké pečivo sa výborne hodí ku káve a ak nemáte čas na poriadne raňajky, spoľahlivo zaženie váš hlad.
V prípade, že vám na dovolenke začne chýbať langoš v Grécku, pomoc je nablízku. Volá sa Tiganopsomo a ide o placky z kysnutého cesta vypražené na oleji. Často bývajú aj plnené napríklad syrom feta a konzumujú sa najčastejšie na raňajky.
Hoci jedlo s názvom Musaka sa spája väčšine ľudí predovšetkým s Gréckom, jeho korene siahajú až na Blízky východ. Ako to už pri tradičných receptov býva, pomaly každá rodina má ten svoj “zaručený” postup, ktorý sa dedí z generácie na generáciu. Za základ sa však považuje recept kuchára Nikolaosa Tselementesa (cca 1920), v ktorom bola Musaka zadefinovaná ako jedlo z troch vrstiev. Spodnú tvorili opražené baklažány, nakrájané na plátky, stredu dominovalo mleté mäso, najčastejšie jahňacie alebo hovädzie popražené na cibuľke a rajčinovej omáčke a nakoniec všetko zaklincovala vrstva bešamelovej omáčky. Musaka sa však nemusí vždy obmedzovať iba na tieto ingrediencie.
Keďže milujeme baklažány zaujalo nás v Grécku aj jedlo s názvom Papoutsakia. Považuje sa za jedlo príbuzné k známej Musake, pretože sa na jej výrobu používajú takmer totožné ingrediencie (okrem zemiakov). Ide o nakrájané baklažány naplnené zmesou mletého mäsa a rajčín na ktoré sa pridá bešamelová omáčka a nechá sa to všetko zapiecť. Názov Papoutsakia je odvodený zo slova, ktoré sa dá preložiť ako „malé topánočky“ pretože baklažán rozkrojený na polovicu ich pripomína.
Ďalšie skvelé jedlo z baklažánov identifikujete v jedálnom lístku pod názvom Imam Mpalti. Je pôvodom z Turecka, no popularitu si získalo aj v Grécku a udomácnilo sa tu. Jedná sa o chutný baklažán zapečený s rajčinami, cibuľkou a cesnakom.
Medzi populárne grécke jedlá patrí Gemista (niekedy nájdete aj ako Yemista). Gemista predstavuje zeleninu (najčastejšie rajčina alebo paprika) naplnenú zmesou ryže, byliniek, mäsa a korenín. Na prvý pohľad sa vám jedlo bude páčiť a hoci ide o mimoriadne jednoduchú pochúťku, ich chuť vás dokonale prekvapí. Gemista môže byť len vegetariánska, ale ochutnajte ju aj s kúskami mletého mäsa, ktoré svojou chuťou jemne dotvára celok.
So slovíčkom „kebab“ sa môžete stretnúť aj v Grécku a hoci ste tu už videli Gyros alebo Souvlaki, kebab zvaný Giaourtlou sa od nich podstatne líši. V jeho prípade ide o mleté mäso, najčastejšie jahňacie, ktoré sa pri príprave dochutí cibuľkou, cesnakom, bylinkami (oregano) a pridajú sa koreniny medzi ktorými nechýba paprika, kumín a dokonca exotická škorica. To všetko vytvorí chutnú zmes z ktorej na ihlu vytvarujete šúľok mäsa a ten pripravíte na drevenom uhlí. Fantastické jedlo.
Na jedlo zvané Pastitsio musíte mať šťastie, keďže sa musí pripravovať dopredu. Nám sa ho po viacerých neúspechoch podarilo nájsť na Santorini a tak sme mohli ochutnať ďalší kúsok gréckej skladačky. Na prvý pohľad môže pripomínať tradičnú a typickú Mousaku, ale ako náhle sa na neho pozriete z profilu, vidíte, že je doslova prešpikovaná cestovinami. Tie sú naukladané na sebe a tak vytvárajú krásny pohľad. Nad cestovinami leží vrstva z mletého mäsa (hovädzie alebo bravčové), rajčinovej omáčky a nad ňou ešte vrstva zapečeného bešamelovej omáčky.
Počuli ste o jedle, ktoré sa volá Soutzoukakia. Za týmto krkolomným názvom sa skrýva lahodné jedlo, ktorého dušou sú kúsky (guľôčky alebo fašírky) z mletého mäsa. Soutzoukakia majú zaujímavý príbeh a často ich niekde v taverne môžete nájsť aj ako Soutzoukakia Smyrneika. Práve tento názov napovedá, odkiaľ sa v Grécku ocitli a teda pochádzajú zo starej Smyrny, ktorá je dnešným tureckým Izmirom. Práve tu žila najväčšia grécka populácia na tureckom pobreží Egejského mora, no po veľkom požiari a po vojne medzi Gréckom a Tureckom museli z krajiny ujsť a tak si so sebou vzali v 30.rokoch 20.storočia svoje tradičné recepty. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa miestami prelína grécka a turecká kuchyňa. Soutzoukakia je vynikajúce jedlo. Má v sebe stopy Orientu, pretože sa pri príprave mäsa používa aj kumín, škorica či dokonca klinčeky. Mäso sa najčastejšie používa hovädzie, ale môže to byť aj kombinácia s bravčovým (tu je rozdiel oproti Turecku, kde by ste v podobnom jedle bravčovinu hľadali márne).
Stifado patrí k ozdobám gréckej kuchyne, no v záplave Gyrosu, Souvlaki či Musaky sa akoby toto chutné jedlo strácalo. Na prvý pohľad vám bude pripomínať guláš, pretože základom Stifada je lahodná omáčka s duseným, najčastejšie hovädzím mäsom, ktoré sa doplní malými cibuľkami. Stifado nájdete v mnohých obmenách a hovädzina nemusí byť predpisom, pretože si ho rovnako môžete vychutnať s divinou, morskými plodmi či dokonca zajacom (obľúbený na ostrove Zakynthos). Jedno je však isté a teda, že vás zasýti a budete z neho nadšení podobne ako my. V Stifade nájdete aj viacero ďalších ingrediencií vďaka ktorým je omáčka...
Fasolatha Toto tradičné grécke jedlo síce nie je vo svete veľmi známe, ale napriek tomu zastáva čestné miesto v gréckej kuchyni. Ide o jednoduchú, ale zato výdatnú fazuľovú polievku z bielej fazule, paradajok a zeleniny, ako sú cibuľa, mrkva či zeler. Často sa dochucuje tymianom, petržlenom a bobkovým listom.
Dolmades Ako prílohu k hlavnému jedlu môžete v Grécku dostať dolmades - vínne listy plnené ryžou, mäsom a bylinkami, zapečené s omáčkou z vajec a citrónu.
Choriatiki Toto jedlo je pri návšteve Grécka povinnou jazdou. Ide totiž o vychýrený grécky šalát, ktorý sa skladá z rajčín, uhoriek, šalátu, cibule, olív, slaného syru feta, a to všetko poliate kvalitným olivovým olejom. Aj vám sa zbiehajú slinky?
Souvlaki Jedlo, ktoré môžeme označiť za grécky fastfood. Aj to je souvlaki, ktoré sa pripravuje z naloženej jahňaciny alebo kozľaciny, ktorá sa ako špíz opeká na paličke. Ugrilované mäso sa potom podáva v pita chlebe s paradajkami, cibuľou, čili a tzatziky. Toto jedlo je pritom veľmi podobné rozšírenému gyros, ktorý však na rozdiel od souvlaki tvoria na sebe naukladané plátky mäsa, opekané na zvislom ražni.
Saganaki Tento grécky pokrm je nám, Slovákom, určite veľmi blízky. Ide totiž o grécku obdobu vyprážaného syra. Väčšinou sa pripravuje z ovčieho alebo kozieho syra na malej panvici a podáva sa pokvapkaný citrónovou šťavou.
Sfougata Pri vyprážanom jedle ešte zostaneme. Obľúbenou gréckou vyprážanou špecialitou je totiž aj sfougata, v oleji smažené guličky, ktoré sa pripravujú zo zmesi vajec, syra a korenín.
Spanakopita Najbežnejším gréckym koláčom nie je ani tak sladká baklava, ako skôr špenátová spanakopita. Ide o slaný špenátovo-syrový koláč z lístkového cesta, ochutený kôprom. Na jeho prípravu sa používa, samozrejme, tradičný grécky feta syr.
Loukoumades Na prvý pohľad sa môžu laukomades ponášať na vyprážané guličky sfougata. Tentoraz však ide o sladké jedlo, ktoré je veľmi podobné našim klasickým šiškám. Gréci ich však nejedia iba počas fašiangov či Vianoc, ale kedykoľvek, keď im na ne príde chuť. Podávajú ich poliate medovým sirupom a so štipkou škorice, bohato posypané lieskovcami.
Galaktoboureko Pokračujeme sladkými chuťami. Teraz vám predstavíme obľúbený grécky dezert galaktoboureko. Ešte raz... ga-lak-to-bou-re-ko. Skutočne to má ťažký názov. :-) Ide o krupicové koláče z lístkového cesta zaliate sladkým sirupom a voňajúce po pomarančoch. Najlepšie chutia čerstvo vytiahnuté z rúry.
Pastitsio Grécke jedlo pastitsio sa veľmi podobá na talianske lasagne. Vyrába sa z vrstveného mletého hovädzieho alebo jahňacieho mäsa s omáčkou. Na rozdiel od lasagní sa však pastitsio robia s malými makarónmi, nie s cestovinovými plátmi.
Fava Fava je grécka nátierka zo žltého poleného suchého hrachu, dosť podobná hummusu. Rozvarený hrášok sa rozmieša s citrónovou šťavou, cesnakom a potom sa posolí a okorení. Výborná vec pre vegetariánov. :-)
Musaka Hoci je musaka tradičným jedlom na celom Balkáne a Blízkom východe, jej najznámejší variant pripravujú práve Gréci. Jedlo sa skladá z vrstiev mletého mäsa poduseného s cibuľou a cesnakom, baklažánu, rajčín a bešamelovej omáčky.
Pozor, keď sa rozhodnete ochutnať grécku musaku, hľadajte naozaj kvalitnú reštauráciu. Inak môžete dostať len podradný rozmrazený polotovar, ktorý vám môže pokaziť dojem z tohto výborného jedla.
Olivy A aký by to bol zoznam tradičných gréckych jedál, keby sme tu nespomenuli olivy? Keď budete v Grécku, určite si ich doprajte a urobte si aj zásoby na domov. Chutia vynikajúco a ak natrafíte na skutočne kvalitné, sú neporovnateľne lepšie od tých, ktoré si bežne kupujeme v supermarketoch. Nebojte sa vyskúšať ani plnené olivy.
Nápoje a sladkosti
V Grécku je základným nealko nápojom káva. Tu kávou deň začína a aj končí. A keďže si Gréci na kávu potrpia, nejakú zlú nikde nedostanete. Autentický kávový zážitok zažijete vo vnútrozemí v miestnych malých kaviarňach, tzv. „kafenion“. S tými modernými nemajú nič spoločné, je však v nich čarovná atmosféra. V malej dedine sú zvyčajne dve, pretože domáci chodia do kaviarní podľa politickej príslušnosti. Gréci témy o politike a svetovom dianí milujú. Objednať si môžete „kafé gliko“, čo je veľmi sladká káva, „kafé metrio“ je stredne sladká či „kafé sketo“ kávu bez cukru. Posedenie v kaviarni po grécky s kávou v ruke. Fredo Capuccino po grécky.
Víno a jeho pestovanie v Grécku má za sebou viac ako tritisíc rokov histórie, a tak to s ním Gréci dotiahli do dokonalosti. Najznámejšia vinárska oblasť je v okolí Atén, kde sa vyrába „retsina“. Biele víno dominuje strednej časti Grécka a ostrovu Rodos, červené zas na severe, pod Olympom a na Kréte. Špecialitou na Santorini sú vína z hrozien sušených na slnku. Jedná sa o sladké vína s vysokým obsahom alkoholu. Rôznorodé grécke vína. Grécko.
Grécke „ouzo“ je anízová pálenka podávaná čistá alebo sa mieša s vodou, čím dostáva bielu farbu. „Raki“ je silná hroznová pálenka, „murnoraki“ sa vyrába z moruší. Obľúbená je i Metaxa. Grécke víno dostanete kúpiť v rôznych veľkostiach.
Náš tip: Okrem olív sa v Grécku pestujú pomaranče, citróny, mandarínky, ale i zvláštny čínsky pomarančovník "kumquat", z ktorého sa vyrába alkoholický nápoj alebo aj džem.
Gréci milujú sladké. A čím sladšie tým lepšie. Medzi orientálnymi krajinami sa vedú spory dodnes, odkiaľ pochádza sladká "baklava". V Grécku sa podáva s orieškami, mandľami a škoricou. Vyskúšať by ste mali aj "loukoumades" malé okrúhle šišky, ktoré sa pečú v oleji a ešte horúce sa dajú do medového sirupu. Ako chutný suvenír si môžete priniesť pistácie. Najviac sa ich pestuje na ostrove Aegina.
Grécky jogurt je skutočným zlatým artiklom. Je úplne iný ako inde vo svete. Gréci si potrpia, aby bol vyrobený zo skutočného mlieka. Mnohé krajiny to robia opačne a znižujú percento tuku až na nulu, pričom v Grécku má 10%. Preto chutí ako mana nebeská. Výborný je na raňajky, s medom, pistáciovými orieškami a s čerstvými figami. Pre rozmanitú chuť si môžete vybrať med tymianový, píniový či z pomarančových kvetov. Lahodná jogurtová zmrzlina. Vyskúšajte grécky jogurt v podobe zmrzliny.
Na dochutenie jedál si nezabudnite sebou priniesť čerstvé koreniny, horské čaje, dulový či olivový lekvár. Zájdite do kláštora, kde si môžete kúpiť víno alebo rôzne druhy balzamikového octu, ktoré sa tam priamo vyrábajú.
Okrem toho, že Chios je rodiskom Homéra, je i domovom stromu mastichovníka (Pistachia lentiscus), ktorý rastie iba v južnej časti ostrova, kde sa produkuje v 24 dedinách Mastihohoria. Tento strom dokáže produkovať liečivú mastichu cez sto rokov a preto sa zberu venujú celé generácie. Mastichovník nerastie nikde na svete, len na Chiose, preto sa už v antike vyvažoval zlatom. Aj keď sa pokúšali stromy zasadiť na iných miestach, mimo ostrova, nikdy sa neujali, respektíve neprodukovali vzácnu živicu. Deje sa to len tu. Výrobky z mastichy. Mastiche sa zvykne hovoriť aj slzy, lebo keď sa strom nareže, akoby plakal. Využíva sa ako prírodné liečivo pri ochoreniach tráviaceho traktu, napríklad pri kŕčoch, nafukovaní, bolestí brucha, pálenie záhy. Miestni ju používajú aj ako prevenciu proti vysokému tlaku a cholesterolu. Likér z mastichy.

Dovolenkou v Grécku nemáte čo pokaziť. Táto krajina dokáže každého návštevníka niečím zaujať.