Hektárové výnosy zemiakov v 50. rokoch 20. storočia

Zemiaky sa stali neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne pre ich jednoduchosť prípravy, univerzálnosť a cenovú dostupnosť ako základnej potraviny.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa poľnohospodárska výroba na Slovensku stretávala s viacerými výzvami, no zároveň zaznamenávala aj pokroky. Napriek tomu, že sa v tomto období usiluje o zvýšenie produkcie za podmienok, keď sa ešte len začína organizovať pokročilejšia organizácia výroby na podklade individuálnych gazdovstiev, bolo možné pozorovať rast úrodnosti plodín.

Rozpor medzi socialistickým priemyslom a malovýrobným poľnohospodárstvom, ktorý je zákonitým zjavom v období prechodu od kapitalizmu k socializmu, bol na Slovensku o to príkrejší, o koľko bol rýchlejší rozvoj priemyslu a o koľko bolo zaostalejšie poľnohospodárstvo v pomere k českým krajom. Slovensko, kedysi krajina veľkých prebytkov poľnohospodárskych výrobkov, čoraz ťažšie mohlo uspokojiť potreby obyvateľstva z vlastnej výroby, napriek tomu, že poľnohospodárska výroba sa zvyšovala.

V rámci celkového poľnohospodárskeho rastu sa venovala osobitná pozornosť aj výrobe zemiakov. Hoci konkrétne údaje o hektárových výnosoch zemiakov priamo z 50. rokov v predloženom texte nie sú detailne rozpracované, môžeme pozorovať všeobecný trend rastu úrodnosti iných plodín a celkovú snahu o zvýšenie poľnohospodárskej produkcie.

Napriek tomu, že správa z neskoršieho obdobia (pravdepodobne po roku 1990) uvádza, že úroda zemiakov koncom 80. rokov dosahovala len 13,56 tony z hektára, môžeme predpokladať, že v 50. rokoch, v kontexte vtedajšej poľnohospodárskej politiky a snahy o industrializáciu a kolektivizáciu, boli úsilia zamerané na zvýšenie výnosov.

V kontexte 50. rokov bolo dôležité aj zabezpečenie surovín pre priemysel. Priemysel výživy v roku 1949 splnil plán výroby na 91%, pričom oproti roku 1948 zvýšil výrobu o viac než 34%. Nesplnenie výrobného plánu bolo najmä v cukre pre nedostatok cukrovej repy, čo naznačuje dôležitosť pestovania technických plodín.

Zber zemiakov, cukrovej repy, slnečnice a kukurice na zrno sa v neskoršom období (k 11. novembru) oproti vlaňajšku spomalil. Spomalil sa najmä zber zemiakov, keď sa zozbieralo 55,28 % plochy, čo je medziročne o vyše 15 % menej. Vyššia je však úrodnosť, pretože celkovo sa zatiaľ pozberalo 241,3 tis. ton zemiakov, čo v prepočte na hektár znamená 19,93 tony. Vlani dosiahla úrodnosť zemiakov 17,54 tony na hektár.

Tieto údaje z neskoršieho obdobia nám môžu slúžiť ako orientačný bod, naznačujúci potenciál rastu výnosov. V kontexte 50. rokov, s dôrazom na kolektivizáciu a mechanizáciu, sa predpokladalo postupné zvyšovanie efektivity poľnohospodárskej výroby.

Podpora mechanizácie bola kľúčová. Dodávky mechanizačných prostriedkov, hlavne traktorov, samoviazacov a tak ďalej, dosiahli vlani 938 miliónov Kčs a podstatne prevýšili dodávky už z roku 1948 a zvýšia sa v tomto roku o ďalších 8,2%. V tomto roku pôjde pritom o lepšie využitie mechanizačných prostriedkov. Výkon na traktor, dosiahnutý v uplynulom roku, treba považovať za malý.

Dodávky umelých hnojív na ha ornej pôdy sa zvýšia v roku 1950 u dusikatých hnojív o 27.5%, u fosforečných o 33.9% a u draselných o 82%. Podstatne sa zvýši aj rozsah stavebných investícií v poľnohospodárstve, a to o 47,1% oproti plánu na rok 1949.

V rámci agrotechniky pestovania zemiakov je dôležitá správna príprava pôdy, hnojenie a striedanie plodín. Zemiaky najlepšie rastú v kyprej, prevzdušnenej pôde s dobrým odvodnením. Ideálne sú hlinito-piesočnaté pôdy bohaté na humus.

Hnojenie pôdy na jeseň maštaľným hnojom alebo kompostom a na jar prekyptrenie a obohatenie o kompost, dobre rozložený maštaľný hnoj alebo zelené hnojenie bolo bežnou praxou. Zemiaky sú náročné na draslík, preto je vhodné použiť hnojivá s vyšším obsahom draslíka.

Striedanie plodín je nevyhnutné na predchádzanie vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb ako je háďatko zemiakové. Najlepšie predplodiny sú strukoviny.

Výber vhodnej odrody zemiakov a certifikovaná sadba boli tiež dôležité faktory ovplyvňujúce úrodu. Predklíčenie sadby sa odporúčalo na urýchlenie rastu.

Termín výsadby závisel od nadmorskej výšky a lokálneho počasia, pričom sa odporúčalo začať, keď sa pôda ohreje na minimálne 7 - 8 °C. Spôsob výsadby do riadkov hlbokých približne 10-15 cm s dostatočným rozostupom medzi hľuzami bol štandardný.

V kontexte 50. rokov bolo poľnohospodárstvo v procese prestavby a kolektivizácie, čo malo vplyv aj na pestovanie zemiakov. Aj keď priame údaje o hektárových výnosoch z tohto obdobia nie sú v texte explicitne uvedené, môžeme predpokladať, že snaha o zvyšovanie úrodnosti bola prítomná v rámci vtedajších možností a poľnohospodárskej politiky.

Pestovanie zemiakov v poľnohospodárskom družstve

Pestovanie zemiakov na Slovensku (12. 6. 2019)

Podľa údajov z neskoršieho obdobia, v roku 2023 bol výnos zemiakov 25,02 tony z hektára, čo je výrazne viac ako koncom 80. rokov (13,56 t/ha). Toto naznačuje, že aj napriek poklesu pestovateľských plôch sa úrodnosť v priebehu rokov zvyšovala.

V päťdesiatych rokoch sa kládol dôraz na mechanizáciu a hnojenie, čo boli kľúčové faktory pre zvyšovanie úrodnosti. Napriek tomu, že konkrétne čísla pre 50. roky chýbajú, celkový kontext doby naznačuje snahu o zlepšenie poľnohospodárskej produkcie, vrátane produkcie zemiakov.

Hektárové úrody zemiakov v krajinách EÚ sú už teraz oveľa vyššie. V minulom roku dosiahli pestovatelia v pätnástich členských krajinách únie v priemere 35,8 t/ha. Pre lepšiu ilustráciu, pozrite si tabuľku s priemernými hektárovými úrodami zemiakov v tonách na hektár v niektorých krajinách EÚ v rokoch 1996-2000:

Krajina 1996 1997 1998 1999 2000
Holandsko 43,5 44,3 41,5 45,8 46,5
Francúzsko 35,7 39,3 36,9 39,0 39,4
Belgicko 40,8 45,8 40,7 44,5 44,4
Nemecko 39,0 38,4 38,1 37,5 43,3
Veľká Británia 40,7 43,0 39,3 40,2 35,3
EÚ (15) 33,5 34,5 33,2 34,7 35,8
Česko 21,0 19,3 21,2 19,7 21,3
Slovensko 19,0 15,5 14,3 14,3 15,5

Napriek tomu však hektárové úrody v jednotlivých rokoch kolíšu. Helena Tibenská z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva SR to pripisuje hlavne nedostatočnému využívaniu genetického potenciálu, nízkou obmenou sadiva, nevyrovnanou minerálnou výživou a slabou chemickou ochranou. Nevyrovnaná zásoba živín v pôde podľa nej spôsobuje pokles úrod a ekonomickej efektívnosti pestovania zemiakov.

Mapa Európy s vyznačenými priemernými úrodami zemiakov

V päťdesiatych rokoch sa kládol dôraz na zvyšovanie produkcie a modernizáciu poľnohospodárstva, čo sa nepochybne týkalo aj pestovania zemiakov, ktoré boli základnou potravinou.

Štatistický graf porovnávajúci úrodnosť zemiakov v rôznych obdobiach

tags: #hektarove #vynosy #zemiakov #v #patdesiatych #rokoch