Zemiaky sa stali neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne pre ich jednoduchosť prípravy, univerzálnosť a cenovú dostupnosť ako základnej potraviny.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa poľnohospodárska výroba na Slovensku stretávala s viacerými výzvami, no zároveň zaznamenávala aj pokroky. Napriek tomu, že sa v tomto období usiluje o zvýšenie produkcie za podmienok, keď sa ešte len začína organizovať pokročilejšia organizácia výroby na podklade individuálnych gazdovstiev, bolo možné pozorovať rast úrodnosti plodín.
Rozpor medzi socialistickým priemyslom a malovýrobným poľnohospodárstvom, ktorý je zákonitým zjavom v období prechodu od kapitalizmu k socializmu, bol na Slovensku o to príkrejší, o koľko bol rýchlejší rozvoj priemyslu a o koľko bolo zaostalejšie poľnohospodárstvo v pomere k českým krajom. Slovensko, kedysi krajina veľkých prebytkov poľnohospodárskych výrobkov, čoraz ťažšie mohlo uspokojiť potreby obyvateľstva z vlastnej výroby, napriek tomu, že poľnohospodárska výroba sa zvyšovala.
V rámci celkového poľnohospodárskeho rastu sa venovala osobitná pozornosť aj výrobe zemiakov. Hoci konkrétne údaje o hektárových výnosoch zemiakov priamo z 50. rokov v predloženom texte nie sú detailne rozpracované, môžeme pozorovať všeobecný trend rastu úrodnosti iných plodín a celkovú snahu o zvýšenie poľnohospodárskej produkcie.
Napriek tomu, že správa z neskoršieho obdobia (pravdepodobne po roku 1990) uvádza, že úroda zemiakov koncom 80. rokov dosahovala len 13,56 tony z hektára, môžeme predpokladať, že v 50. rokoch, v kontexte vtedajšej poľnohospodárskej politiky a snahy o industrializáciu a kolektivizáciu, boli úsilia zamerané na zvýšenie výnosov.
V kontexte 50. rokov bolo dôležité aj zabezpečenie surovín pre priemysel. Priemysel výživy v roku 1949 splnil plán výroby na 91%, pričom oproti roku 1948 zvýšil výrobu o viac než 34%. Nesplnenie výrobného plánu bolo najmä v cukre pre nedostatok cukrovej repy, čo naznačuje dôležitosť pestovania technických plodín.
Zber zemiakov, cukrovej repy, slnečnice a kukurice na zrno sa v neskoršom období (k 11. novembru) oproti vlaňajšku spomalil. Spomalil sa najmä zber zemiakov, keď sa zozbieralo 55,28 % plochy, čo je medziročne o vyše 15 % menej. Vyššia je však úrodnosť, pretože celkovo sa zatiaľ pozberalo 241,3 tis. ton zemiakov, čo v prepočte na hektár znamená 19,93 tony. Vlani dosiahla úrodnosť zemiakov 17,54 tony na hektár.
Tieto údaje z neskoršieho obdobia nám môžu slúžiť ako orientačný bod, naznačujúci potenciál rastu výnosov. V kontexte 50. rokov, s dôrazom na kolektivizáciu a mechanizáciu, sa predpokladalo postupné zvyšovanie efektivity poľnohospodárskej výroby.
Podpora mechanizácie bola kľúčová. Dodávky mechanizačných prostriedkov, hlavne traktorov, samoviazacov a tak ďalej, dosiahli vlani 938 miliónov Kčs a podstatne prevýšili dodávky už z roku 1948 a zvýšia sa v tomto roku o ďalších 8,2%. V tomto roku pôjde pritom o lepšie využitie mechanizačných prostriedkov. Výkon na traktor, dosiahnutý v uplynulom roku, treba považovať za malý.
Dodávky umelých hnojív na ha ornej pôdy sa zvýšia v roku 1950 u dusikatých hnojív o 27.5%, u fosforečných o 33.9% a u draselných o 82%. Podstatne sa zvýši aj rozsah stavebných investícií v poľnohospodárstve, a to o 47,1% oproti plánu na rok 1949.
V rámci agrotechniky pestovania zemiakov je dôležitá správna príprava pôdy, hnojenie a striedanie plodín. Zemiaky najlepšie rastú v kyprej, prevzdušnenej pôde s dobrým odvodnením. Ideálne sú hlinito-piesočnaté pôdy bohaté na humus.
Hnojenie pôdy na jeseň maštaľným hnojom alebo kompostom a na jar prekyptrenie a obohatenie o kompost, dobre rozložený maštaľný hnoj alebo zelené hnojenie bolo bežnou praxou. Zemiaky sú náročné na draslík, preto je vhodné použiť hnojivá s vyšším obsahom draslíka.
Striedanie plodín je nevyhnutné na predchádzanie vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb ako je háďatko zemiakové. Najlepšie predplodiny sú strukoviny.
Výber vhodnej odrody zemiakov a certifikovaná sadba boli tiež dôležité faktory ovplyvňujúce úrodu. Predklíčenie sadby sa odporúčalo na urýchlenie rastu.
Termín výsadby závisel od nadmorskej výšky a lokálneho počasia, pričom sa odporúčalo začať, keď sa pôda ohreje na minimálne 7 - 8 °C. Spôsob výsadby do riadkov hlbokých približne 10-15 cm s dostatočným rozostupom medzi hľuzami bol štandardný.
V kontexte 50. rokov bolo poľnohospodárstvo v procese prestavby a kolektivizácie, čo malo vplyv aj na pestovanie zemiakov. Aj keď priame údaje o hektárových výnosoch z tohto obdobia nie sú v texte explicitne uvedené, môžeme predpokladať, že snaha o zvyšovanie úrodnosti bola prítomná v rámci vtedajších možností a poľnohospodárskej politiky.

Pestovanie zemiakov na Slovensku (12. 6. 2019)
Podľa údajov z neskoršieho obdobia, v roku 2023 bol výnos zemiakov 25,02 tony z hektára, čo je výrazne viac ako koncom 80. rokov (13,56 t/ha). Toto naznačuje, že aj napriek poklesu pestovateľských plôch sa úrodnosť v priebehu rokov zvyšovala.
V päťdesiatych rokoch sa kládol dôraz na mechanizáciu a hnojenie, čo boli kľúčové faktory pre zvyšovanie úrodnosti. Napriek tomu, že konkrétne čísla pre 50. roky chýbajú, celkový kontext doby naznačuje snahu o zlepšenie poľnohospodárskej produkcie, vrátane produkcie zemiakov.
Hektárové úrody zemiakov v krajinách EÚ sú už teraz oveľa vyššie. V minulom roku dosiahli pestovatelia v pätnástich členských krajinách únie v priemere 35,8 t/ha. Pre lepšiu ilustráciu, pozrite si tabuľku s priemernými hektárovými úrodami zemiakov v tonách na hektár v niektorých krajinách EÚ v rokoch 1996-2000:
| Krajina | 1996 | 1997 | 1998 | 1999 | 2000 |
|---|---|---|---|---|---|
| Holandsko | 43,5 | 44,3 | 41,5 | 45,8 | 46,5 |
| Francúzsko | 35,7 | 39,3 | 36,9 | 39,0 | 39,4 |
| Belgicko | 40,8 | 45,8 | 40,7 | 44,5 | 44,4 |
| Nemecko | 39,0 | 38,4 | 38,1 | 37,5 | 43,3 |
| Veľká Británia | 40,7 | 43,0 | 39,3 | 40,2 | 35,3 |
| EÚ (15) | 33,5 | 34,5 | 33,2 | 34,7 | 35,8 |
| Česko | 21,0 | 19,3 | 21,2 | 19,7 | 21,3 |
| Slovensko | 19,0 | 15,5 | 14,3 | 14,3 | 15,5 |
Napriek tomu však hektárové úrody v jednotlivých rokoch kolíšu. Helena Tibenská z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva SR to pripisuje hlavne nedostatočnému využívaniu genetického potenciálu, nízkou obmenou sadiva, nevyrovnanou minerálnou výživou a slabou chemickou ochranou. Nevyrovnaná zásoba živín v pôde podľa nej spôsobuje pokles úrod a ekonomickej efektívnosti pestovania zemiakov.

V päťdesiatych rokoch sa kládol dôraz na zvyšovanie produkcie a modernizáciu poľnohospodárstva, čo sa nepochybne týkalo aj pestovania zemiakov, ktoré boli základnou potravinou.
