Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Je to predovšetkým strašná pohroma, pre ktorú každoročne padnú za obete státisíce ľudí, hlavne deti.
Vo svete sa dosýta najedia dvaja ľudia z troch. Tým, ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatších krajinách, kde má každý jedla viac ako potrebuje, môže tento problém pripadať neuveriteľný. A predsa je pravdivý. Príčinou tohto stavu je predovšetkým stále sa zvyšujúci nekontrolovateľný počet obyvateľstva v krajinách s nepatrnými potravinovými zdrojmi, kde je poľnohospodárska technika na veľmi nízkej úrovni.
Podľa nového reportu State of Food Security and Nutrition in the World (SOFI) 2025, počet ľudí trpiacich hladom na svete mierne klesá. V roku 2024 trpelo hladom 673 miliónov ľudí, čo predstavuje 8,2 % globálnej populácie. Je to pokles oproti predchádzajúcim rokom, no tempo pokroku je príliš pomalé na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja (SDGs). Napriek tomu pokrok nie je konzistentný a v mnohých subregiónoch Afriky a západnej Ázie sa hladomor stále zvyšuje.
Afrika: Kontinent v ohrození
Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín (32) na svete, kde vládne chudoba, hlad a v dôsledku toho podvýživa a choroby. V súčasnej dobe hladujú v Afrike desiatky miliónov obyvateľov a ich počet sa blíži až k 100 miliónom. Mŕtve telá sú krutým svedectvom hladu a sucha a výzvou poburujúcou svetovú verejnosť z neodkladnej pomoci.
V poslednom desaťročí trpí čierny kontinent abnormálnym suchom, omnoho väčším než boli suchá v minulom desaťročí, snáď vôbec najhorším v tomto storočí. Najviac sú postihnuté štáty v rohu Afriky - Etiópia, Sudán, ČAD a predovšetkým Somálsko, kde denne umiera viac ako 700 ľudí a z toho sú to najčastejšie deti. Počet obetí hladomoru sa stále zvyšuje. Katastrofálne sucho ohrozuje bezprostredne životy viac ako 30 miliónov obyvateľov Afriky v Angole, Botswane, Leshote, Malawi, Mozambiku, Namíbii, Svazijsku, Tanzánii, Zambii, Zimbabwe.
Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok alebo dokonca ich dlhodobá absencia - ako je to tento rok - ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.
Ázia a globálny hlad
Hladomor je definovaný ako obdobie dlhotrvajúceho nedostatku potravín, ktoré vedie k hromadnému hladovaniu a úmrtiu obyvateľstva. K najväčšiemu hladomoru došlo v Číne v rokoch 1959-1961, pri ktorom zomrelo približne 30 miliónov obyvateľov.
Spáva OSN uvádza, že „množstvo potravín, ktoré mestský obyvateľ vyhodí do odpadkov, obsahuje v priemere toľko kalórií, koľko Ázijčan alebo Afričan potrebuje na 24 hodín, aby neumrel od hladu“. Napriek tomu, že sa takmer všetky prvky spoločenskej reality normalizujú, štandardizujú a nivelizujú, životná úroveň majority klesá, sociálna nerovnosť sa prehlbuje a bieda tretieho sveta sa pomaly dostáva do Európy.
Príčiny hladu a podvýživy
Príčinou tohto stavu je predovšetkým stále sa zvyšujúci nekontrolovateľný počet obyvateľstva v krajinách s nepatrnými potravinovými zdrojmi, kde je poľnohospodárska technika na veľmi nízkej úrovni. Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy.
Klimatické zmeny a environmentálny manažment
Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu.
Ozbrojené konflikty a nerovnosť
Hlad sa zhoršuje ozbrojeným konfliktom. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska. Nerovnosť a ozbrojené konflikty zhoršujú problém hladu. Ozbrojené konflikty narúšajú produkciu a distribúciu potravín a vedú k migrácii a nedostatku zdrojov.
Chudoba a systémové nerovnosti
Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami. Podľa Immanuela Wallersteina, bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo chudobné krajiny sú chudobné, a chudobné krajiny sú chudobné preto, lebo bohaté krajiny sú bohaté.
Možnosti riešenia
Najúčinnejším prostriedkom boja proti hladu zostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, zvlášť potom zabezpečiť jej rovnomernejšie rozdeľovanie a ochranu potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami. Jedným z riešení je zníženie populačného rastu programami plánovaného rodičovstva. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.
- Zvýšenie produkcie potravín: Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom.
- Zlepšenie infraštruktúry: Zlepšenie infraštruktúry, ktorá umožňuje efektívnejšiu distribúciu potravín. Cesty, sklady a chladiace systémy sú nevyhnutné pre to, aby potraviny dorazili tam, kde sú najviac potrebné, než sa pokazia.
- Riešenie nerovnosti a chudoby: Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.
- Investície do zdravia žien a matiek: Zdravie žien, najmä matiek, je rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy.
- Medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc: Humanitárna pomoc a medzinárodná spolupráca sú taktiež kritické, najmä v časoch krízy.
- Edukácia a osveta: Edukácia a osveta hrajú významnú rolu v boji proti hladu.
Za týmto účelom založila medzinárodná Organizácia Spojených Národov v roku 1945 Potravinovú a poľnohospodársku organizáciu FAO. Bez sústavnej pomoci OSN by Afrika vôbec nebola schopná zvládnuť svoje zložité problémy. Obrovský podiel v pomocných akciách pozostáva nielen z priamo potravinovej pomoci, ale z dlhodobej podpory poľnohospodárstva.
Je absolútne nevyhnutné uvedomiť si, že situácia s pretrvávajúcimi nerovnosťami a hladom vo svete - s bohatstvom oplývajúcimi štátmi jadra, skromne žijúcou semiperifériou a chudobnými periférnymi krajinami, ktoré často trpia hladomorom - nie je v žiadnom prípade spontánna či prirodzená. Treba dodať, že aj keď sa nás tento problém až tak netýka, mali by sme si uvedomiť závažnosť situácie. Denno-denne kvôli hladu a biede umierajú milióny ľudí a to skutočne stojí za pozornosť, treba o tom hovoriť.
| Faktor | Vplyv na hlad |
|---|---|
| Chudoba | Znižuje dostupnosť potravín pre jednotlivcov a komunity. |
| Ozbrojené konflikty | Narušujú produkciu a distribúciu potravín, vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. |
| Klimatické zmeny | Spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. |
| Nerovnosť | Zabezpečuje, že niektoré skupiny majú prístup k dostatku potravín, zatiaľ čo iné trpia nedostatkom. |
Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na vyjadrenie stavu "hladu" v danej krajine. Meria vývoj a nedostatky celosvetového boja proti hladu. Index sa opiera o tri ukazovatele: podiel ľudí, ktorí trpia podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia podvýživou a detská úmrtnosť.
Podvýživa môže za polovicu všetkých úmrtí u detí mladších ako päť rokov. Medzi najčastejšie príčiny úmrtí u detí mladších ako päť rokov patrí zápal pľúc, komplikácie v dôsledku predčasného pôrodu a počas pôrodu, ako aj hnačkové ochorenia či malária. Najväčším zabijakom je však podvýživa, ktorá má na svedomí viac ako polovicu všetkých úmrtí. Situácia je obzvlášť kritická pre deti v oblastiach južnej Ázie, západnej a strednej Afriky.