To, čo si niektorí len mysleli, potvrdili aj čísla. Na Slovensku sme chudobní čím ďalej, tým viac. Pribúdajú u nás ľudia, ktorí sú ohrození chudobou a dobre na tom nie sme ani v porovnaní so zvyškom EÚ. Potvrdili to údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska. Na Slovensku máme aktuálne v ohrození chudobou až 18,3 percenta populácie. Čísla tiež ukázali, že regionálne rozdiely v miere rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa prehlbujú.
Hlad je zložitý biologický proces s mnohými faktormi, veda nám ukázala, že existuje minimálne 5 dôvodov, prečo hladujete častejšie. Pocit hladu je životne dôležitý pocit. Je to spôsob, akým vám vaše telo hovorí, že musíte jesť. Ale čo keď ste neustále hladní?
Nelichotivé zistenie vyplýva z publikácie Národnej banky Slovenska s názvom Štrukturálne výzvy 2025. Údaje ukazujú, že v roku 2015 bolo ohrozených chudobou 17,3 percent obyvateľstva Slovenska. Nasledujúce roky toto percento klesalo až na 13,8 percenta v roku 2020. Tam sa však pokles zastavil a nastolil sa opačný trend. Krivka začala rok po roku rásť a ľudí ohrozených chudobou pribúdalo až na súčasnú úroveň. V roku 2024 ohrozovali už takmer každého piateho obyvateľa Slovenska (18,3 %).
Najviac zasiahnuté sú regióny na východe krajiny, kde je vyššia nezamestnanosť a nižšia životná úroveň a kde žije veľa ľudí z marginalizovaných komunít. V Prešovskom kraji došlo za posledných päť rokov k nárastu až na 28 percent. Oproti tomu v Bratislavskom kraji je to výrazne menej - 8,6 percenta. Najzraniteľnejšie sú štatisticky viacdetné rodiny a samoživitelia.
Ľudia na Slovensku majú tiež väčšie problémy s takými vecami, ako je dopriať si v zime poriadne vykúrený dom, alebo ísť na dovolenku. Rastie tiež počet tých, ktorí sa radia do pásma absolútnej chudoby. Každý desiaty Európan si v roku 2024 nemohol dovoliť plnohodnotné jedlo každý druhý deň. Hoci ide o mierne zlepšenie oproti roku 2023, čísla ukazujú, že chudoba zostáva tvrdou realitou pre milióny ľudí. Až 40 % Slovákov ohrozených chudobou si nemôže dopriať mäso, rybu alebo ich vegetariánsku alternatívu ani každý druhý deň.
Na úrovni celej Európskej únie sa situácia síce mierne zlepšila, ale stále zostáva alarmujúca. V roku 2023 si plnohodnotné jedlo nemohlo dovoliť 9,5 % populácie, v roku 2024 to bolo 8,5 %. Medzi jednotlivými štátmi však panujú výrazné rozdiely. Stáva sa vám pravidelne, že vás prepadne vlčí hlad a zjete všetko, čo máte k dispozícii? Chronický stres je jednou z hlavných príčin civilizačných ochorení. Keď žijete v dlhodobom strese, máte permanentne zvýšené hladiny stresového hormónu kortizolu. Okrem iného ide o hormón zvyšujúci pocit hladu. Navyše je preslávený tým, že podporuje chute na sladké a mastné jedlá.
Príliš málo spánku a príliš veľa stresu môže spôsobiť neustály hlad. Nedostatok spánku spôsobuje poklesy hormónu leptínu a, naopak, stúpanie grelínu, čiže hormónu hladu. Príliš málo spánku a príliš veľa stresu môže spôsobiť neustály hlad. Nedostatok spánku vie spustiť vyplavenie hormónov zodpovedných za hlad (ako sú napr. grelín a leptín).
Podstatnú úlohu zohráva aj to, aké potraviny volíte do svojho jedálnička, hovorí Belinda Lennerzová, endokrinologička a výskumná pracovníčka v Bostonskej detskej nemocnici a na Harvarde. Prevládajú vo vašom jedálničku pokrmy z bielej múky, sladkosti a jedlá z rýchleho občerstvenia? Koledujete si o zdravotné problémy. Ak zjete sladkú tyčinku, úroveň krvného cukru prudko stúpne, telo vylúči inzulín vyvolávajúci prudké zníženie hladiny cukru v krvi. A vy zasa dostanete chuť na sladké a nezdravé jedlá. Ocitáte sa v bludnom kruhu, z ktorého sa ťažko vystupuje. "Tieto potraviny zmätú prírodné systémy vášho tela, ktoré kontrolujú hlad. Tie zvyčajne pracujú naozaj dobre, ale treba dbať na to, aby ste jedli pomaly," hovorí. Na rozdiel od zdravých tukov a vlákninou obohatených potravín, gréckych jogurtov, listovej zeleniny a strukovín, ktoré pokojne prejdú tráviacim systémom. A reakcia vášho tela na tieto rýchlo strávené potraviny je uvoľnenie veľkého množstva inzulínu do krvi, v snahe normalizovať stúpajúcu hladinu cukru v krvi, vysvetľuje Lennerzová. To podporuje nielen priberanie na váhe, ale aj triky, pri ktorých mylnými signálmi nadobudne telo podozrenie, že potrebuje viac energie, aby spĺňalo potreby - čo vedie k hladu.
Skúste pokrmy s vysokým glykemickým indexom (s vysokým obsahom bielej múky a cukru) zameniť za celé zrná. Do jedálnička zaraďte viac zeleniny, ovocia, orechov, semien či za studena lisovaných olejov. 25 - 30 g vlákniny denne z rozličných zdrojov je výbornou prevenciou vysokej hladiny cholesterolu i krvného tlaku. Zároveň predstavuje ochranu pred tráviacimi ťažkosťami. Samozrejme, vláknina je skvelá aj v tom, že výborne zasýti. Ak chcete urobiť pre svoje telo i črevný mikrobióm maximum, doprajte si aspoň 30 druhov rastlinnej vlákniny týždenne.
Veda nám ukázala, že existuje minimálne 5 dôvodov, prečo hladujete častejšie:
- Nejíte dostatok vlákniny. Vláknina vie spomaliť trávenie a pomôcť tak pocitu byť najedený dlhšie. Taktiež ak je vláknina fermentovaná črevnými mikróbami, vylučuje zdraviu prospešné molekuly (mastné kyseliny s krátkym reťazcom), ktoré dokážu ovplyvniť vylučovanie hormónov zabezpečujúci pocit sýtosti (PMID: 32383415).
- Ste často vystresovaný. Stres zvyšuje hladiny kortizolu, ktorý môže byť zodpovedný za pocit hladu. Štúdie ukázali, že častý stres zvyšuje u ľudí apetít a aj ovplyvňuje výber jedla (PMID: 30254821).
- „Nectíte“ si svoj hlad. Ignorovanie hladu vie zvýšiť šance na prejedanie sa v čase, keď sa dostanete k jedlu. Treba si preto „ctiť“ svoj hlad a je tak aj veľká pravdepodobnosť, že nebudete jesť viac ako do pocitu sýtosti a aj urobíte pri výbere jedla zdravšie rozhodnutia. Výskum ukázal, že ľudia, ktorí sa snažia potlačiť svoj hlad sa vedia ťažšie ovládať, ak sa následne dostanú k jedlu (PMID: 33033984).
- Jete príliš veľa rafinovaného cukru. Rafinovaný cukor obsahuje málo vlákniny, čo znamená že telo ho vstrebáva veľmi rýchlo a to vedie následne k rýchlemu zvýšeniu hladiny cukru v krvi. Presne tento fakt má zase za následok vylúčenie hormónu inzulínu, práve ten pomáha dostať glukózu do buniek. Nastane to, že hladiny cukru v krvi klesnú. Takýto pokles je pre telo signálom na vylúčenie hormónu hladu a ten zvýši chuť na jedlo. Štúdie ukazujú nárast hladu až o 9% (PMID: 33846643).
- Trpíte nedostatkom spánku. Nedostatok spánku vie spustiť vyplavenie hormónov zodpovedných za hlad (ako sú napr. grelín a leptín).
Ako von z bludného kruhu? Pre začiatok, vymeňte vysoko spracované potraviny v prospech zdravých, tučných potravín, potravín s vlákninou a bielkovinami. Máte niekoľko možností, ako sa vyhnúť návalom hladu spôsobených stresom. Cestou k riešeniu je naučiť sa stres zvládať formou hlbokého dýchania, všímavosti či pohybovej aktivity. Máte tmavý a zapáchajúci moč? Trápia vás problémy s koncentráciou, bolesti hlavy či únava a, samozrejme, večný hlad? Snažte sa piť priebežne počas celého dňa, ideálne čistú vodu, aby ste smäd nepocítili. Smäd je signálom dehydratácie organizmu.
How to Manage "Stress Eating" & Compulsive Eating | Dr. Elissa Epel & Dr. Andrew Huberman
S hladom to nie je také jednoduché, ako s fyzickou potrebou jedla a potravy," hovorí Aner Tal, ktorý pracuje ako asistent výskumu na Cornell University Food & Brand Lab, uvádza Time. Dnes je jedlo ľahko dostupné a to hneď v danom okamihu," hovorí Lennerzová. Aj sledovanie televíznych programov o varení či občerstvenie na kuchynskej linke môžu vyvolať až bodavú bolesť od hladu. K tomu pripočítajme výskum, ktorý ukazuje, že mnohé z týchto vysoko spracovaných potravín, najmä cukru - pracujú systémom tzv. bludného kruhu.
Keď Eurostat hovorí o „plnohodnotnom jedle“, nemyslí tým luxusnú večeru v reštaurácii. Kritérium je jednoduché - aspoň raz za dva dni mať na tanieri mäso, rybu alebo ich vegetariánsku alternatívu. Práve schopnosť zabezpečiť si takúto stravu patrí medzi ukazovatele materiálnej deprivácie, ktoré EÚ sleduje pri hodnotení rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Nejde teda len o to, čo má človek na tanieri, ale o širší obraz. Za číslami stoja konkrétne príbehy ľudí, ktorí žijú v podmienkach, kde sa jedlo stáva otázkou voľby a kompromisov. Pre mnohé rodiny na Slovensku znamená mäso na stole len víkendový luxus. Odborníci upozorňujú, že nejde iba o pocit hladu. Nedostatok plnohodnotnej stravy má priamy vplyv na zdravie - vedie k oslabenej imunite, horšej koncentrácii, častejším ochoreniam a v dlhodobom horizonte aj k vyššiemu riziku chronických chorôb.
Slovensko sa v štatistikách ocitlo na nelichotivom prvom mieste. Až 39,8 % ľudí ohrozených chudobou si nemôže dovoliť plnohodnotné jedlo každý druhý deň. Dôvodov je viacero. Slovensko čelí kombinácii relatívne nízkych miezd a vysokých cien potravín. Výrazne k tomu prispel rast cien v posledných rokoch, ktorý prekonal tempo zvyšovania príjmov. Problém umocňujú aj rastúce náklady na bývanie a nedostatočná adresná sociálna pomoc.
