Slovenský jazyk je bohatý na obrazné vyjadrenia, ktoré opisujú rôzne situácie a pocity. Mnohé z nich sa týkajú vzhľadu človeka, jeho fyzických vlastností či stavu, akým je hlad. Tieto spojenia často vznikali na základe pozorovania prírody, bežného života a ľudových múdrostí.
Opis vzhľadu a charakteru
Vzhľad človeka bol často predmetom záujmu a opisu. Používali sa rôzne prirovnania, ktoré mali vystihnúť jeho podobu. Napríklad, o niekom, kto nie je príliš pekný, sa mohlo povedať: "Mladucha je nikdy nie pripekná." Vznikali aj zaujímavé spojenia pre označenie nízkej postavy:
- Chrúst
- Kratiš
- Kriváň
- Krpec
- Krpec krpatý
- Omražtek
- Ostarok
- Podstarok
- Skrčenec
- Skrčok
- Zakrpenec
Výraz "Nemeraj chlapa do korca" naznačuje, že fyzické rozmery nie sú vždy rozhodujúce, a dopĺňa ho ľudové porekadlo: "Chlapov na meče nemerajú."
Oči boli často prirovnávané k rôznym veciam, aby sa vyjadrila ich farba, veľkosť či bystrosť:
- Má oči ako dve hviezdičky.
- Má oči bystré ako jazvec.
- Má oči čierne ako trnky.
- Má oči jasné ako zora.
- Má oči tesné ako krt.
- Má oči veľké ako jablká.
- Má oči veľké ako plánky.
- Má oči veľké ako taniere.
- Má oči veľké ako vahany.
- Má oči žlté ako mačka.
- Má také oči ako opekance s hnilou bryndzou.
- Má vysmiate oči.
Prirovnania sa používali aj na opis pleti či vlasov:
- Pehavý ako morčacie vajce.
- Žltý ako uhorka.
- Hlava strapatá ako bor.
- Hlava strapatá ako hora.
- Hlava strapatá ako hrachová kopa.
- Hlava strapatá ako rešeto.
- Hlava strapatá ako riečica.
- Hlava strapatá ako strecha.
- Hlava strapatá ako Šopa.
- Uhladila hlavičku ako makovickú.
- Kučeravý ako baran.
Výrazné fúzy boli často terčom humorných poznámok:
- Kde fúzy, tam rozum.
- Fúziská, že by mohol z nich motúze súkať.
- Má riedke fúzy, mohol by si ich dať okopať.
- Má riedku bradu, mohol by si ju dať okopať.
Ďalšie spojenia týkajúce sa vlasov a celkového vzhľadu:
- Sova neučesaná.
- Tuším si sa o plot česal!
- Chlpaj, strapáň, fuzaj, fuzko, ježko, mrdofúz, odrifúz.
Aj zuby boli častým objektom prirovnaní:
- Zuby ako klováne.
- Zuby ako koly.
- Zuby ako kopáče.
- Zuby biele ako krieda.
- Zuby mocné ako oceľ.
- Štrbák, Štrba.
Existovali aj poverčivé poznámky, napríklad o vlasoch:
Má dve hviezdy vlasov na temeni, bude vdovcom.
A o povahe spojenej s vlasmi:
Má kučeravé vlasy, je vrtkavej mysle.
Zaujímavé je aj spojenie "Inde hľadí, inde mieri."
Obrazné vyjadrenia o hladnom bruchu
Hlad je univerzálny ľudský pocit, ktorý sa odrazil v mnohých slovných spojeniach a prísloviach. Brucho bolo často personifikované alebo spájané s rôznymi predstavami:
- Brucho - hlucho!
- Brucho sú najlepšie hodiny.
- Niet ťažšej nose nad prázdne brucho.
- Vie brucho tiež, koľko je hodín.
- Hlad je najlepší kuchár.
- Hladnému vždy k poludniu zvonia.
- Zaspi hlad, vyspíš dva.
Existovali aj spojenia, ktoré opisovali veľký hlad, často s hyperbolickými prvkami:
- Chto sce dobre spáč, nesmi mnoho zrač.
- Žena z periska zjedla by čertiska a chlap z hôr ešte skôr.
- Keď prídeš z hory, zjedol bys“ voly.
- Najedzme sa, aby brucho nemyslelo, že zuby čert vzal.
- Cigáni mu klince kujú v žalúdku.
- Cigáni mu v bruchu hrajú.
- Cigáni mu v bruchu kujú.
- Lačné črevo.
- Ani nevidím od hladu.
- Hlad mu klopká v žalúdku.
- Hladný, že by i čerta zjedol.
- Hladný, že by i hada zjedol.
- Hladný, že by i hadov, šťúrov pohltal, len by sa mu v bruchu nemetali.
- Hladný, že by i klince požuval.
- Hladný, že by i kolok z oja bol zjedol.
- Hladný, že by i ohnivo z reťaze bol zjedol.
- Hladný, že by sa i do vlka bol oddal.
- Taký ma hlad opásal, že by atď.
Niektoré výrazy boli spojené s konkrétnymi lokalitami, ako napríklad "Bošácka dolina."
Pocit hladu a túžba po jedle sa prejavovali aj v iných spojeniach:
- Odkazuje pán Bruchovský pánu Zubovskému.
- Dáva sa pozdraviť pán Bruchovský pánu Zubovskému.
- Pozerá, či je vysoko slnce.
- Rád to mám, až mi zo zubov voda tečie.
- Modra.
- Sliny mu idú na to.
- Slinku mu pohol.
- Stúpil si na lyžičku.
- Svitá mu v žalúdku.
- Vyhladovený ako doska.
- Hohó, Zuzka, vstaň, daj ten pagáč, veľa by nám to bolo na ráno!
Vzťah k jedlu a hladu sa odráža aj v prísloviach:
- Vždy je ako jež.
- Sýty hladnému neverí.
Slovník pojmov súvisiacich s hladom a hľadaním:
- hľadač -a m. živ. kto niečo hľadá (so zaujatím al. profesionálne): h. pokladov, pravdy;
- hľadaný príd. žiadaný, vyhľadávaný: h. tovar, odborník
- hľadať nedok. 1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad 2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc 3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu ● h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť; h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať; (niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem; čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný; obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo; → vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á);
- hladiaci príd. určený na hladenie: h. stroj; h-a doska žehliaca
- hladič -a m. kto pracuje pri hladení (napr. šatstva v čistiarňach), žehliar
- hľadieť -í nedok. 1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim; nechápavo h.; h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore); h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi; vpravo, vľavo h-ď! povely; pren. okná h-ia do dvora sú obrátené 2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze 3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu; takto h-í na vec 4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť; h-ď, aby si prišiel načas! 5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok ● expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene; h. ako → hrom do buka, duba; h. → smrti do tváre; h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo; nič → dobré mu z očí neh-í; → darovanému koňovi neh-ď na zuby;
- hladký príd. 1. na povrchu bez drsnosti, hrboľov, op. drsný: h-á doska, pleť 2. nie hrubozrnný, jemný: h. krém; h-á múka jemne mletá, op. hrubá 3. majúci jednoduchú podobu, bez ozdôb, prostý: h. účes; h-á látka bez vzorky; h-é očká (pri pletení) jednoduché, nie obrátené 4. kt. je bez prekážok, nerušený, ľahký: h. chod motora, h. priebeh 5. uhladený, jemný: h. preklad; pejor. h-é slová úlisné ● h. ako sklo; h. ako hodváb;
- hladný príd. 1. majúci pocit hladu, lačný, op. sýty: h. človek, pes; byť h., 2. túžiaci po niečom, žiadostivý: h. po láske, vedomostiach; pren. pozerať h-mi očami 3. expr. chamtivý, zažiadaný: h. na peniaze, za peniazmi 4. hovor. nekŕmený: h-á hus ● h. ako vlk, h., že by aj klince pojedol veľmi;
- hladomor -u m. hromadné umieranie od hladu
- hladovka -y -viek ž. neprijímanie potravy: h. väzňov; držať h-u
- hladový príd. k 1, 2: h-á pohroma; h-ý
Tieto slovné spojenia a príslovia dokazujú, aký bohatý a obrazný je slovenský jazyk, a ako sa v ňom odrážajú každodenné ľudské skúsenosti a pozorovania.