Hlboké rezné rany: Príznaky, komplexná liečba a prevencia

Koža je naším najväčším orgánom a plní kľúčovú ochrannú funkciu. Keď dôjde k jej narušeniu, či už ide o drobné odreniny alebo hlboké rezné rany, telo spúšťa komplexný proces hojenia. Pochopenie tohto procesu, ako aj správna starostlivosť o poranené miesto, sú kľúčové pre rýchle zotavenie a minimalizáciu rizika komplikácií, ako sú infekcie či trvalé jazvy.

Rezné rany patria k najčastejším úrazom v domácnosti. Porezanie prsta, porezanie nožom, či dokonca porezanie žiletkou sú situácie, ktoré sa môžu stať veľmi ľahko. Ak sa rana ošetrí nesprávne, môže sa predĺžiť čas hojenia, vzniknúť hnisanie alebo dokonca vážnejšie komplikácie.

Vznik a charakteristika rezných rán

Rezná rana vzniká pôsobením ostrého predmetu, ktorý vyvíja tlak i ťah zároveň. Výsledkom je potom roztvárajúce sa a krvácajúce poranenie kože. Miera poškodenia závisí na hĺbke a dĺžke reznej rany, prípadne na jej lokalizácii a nástroji, ktorý ranu spôsobil. Obvyklou príčinou drobnej reznej rany býva poranenie o hranu papiera, bežná manipulácia s nožom pri varení alebo inej práci alebo pri holení žiletkou. Najčastejšie sa teda stretneme s reznou ranou na ruke, najmä s reznou ranou na prste, alebo s reznou ranou po holení.

V porovnaní s bodnými ranami sú rezné rany dlhšie než širšie a ich okraje sú hladké. Uhly rezných rán bývajú zväčša ostré. Najväčšiu hĺbku dosahujú rezné rany v strede a na konci rany. Majú prevažne ostré ohraničenie a sú priamočiare či oblúkovité. Ak však bola rezná rana spôsobená pílou, jej okraje sú zúbkované. Keď ostrý objekt vnikol pod kožu pod tupším uhlom, môže dôjsť k oddeleniu tkaniva a vzniku oválneho defektu kože.

Ilustrácia rôznych typov rezných rán

Príznaky hlbokej reznej rany

Príznakom poranenia je poškodenie kože, ktoré môže byť povrchové alebo hlboké. Keď pri vzniku rany vidíme krv, je to dôkaz, že došlo k poškodeniu ciev. Telo potom začne robiť všetko pre to, aby sa krvácanie zastavilo, a preto vzniká krvná zrazenina, po zaschnutí známa ako chrasta.

Pri hlbokých rezných ranách dochádza k porušeniu integrity pokožky a podkožných tkanív, čím sa pretrhnú cievy, šľachy, nervy a svaly. Prejaví sa to silným krvácaním, bolesťou, neschopnosťou pohybu, prípadne až amputáciou. V prípade masívneho poškodenia môže dôjsť k smrti vykrvácaním alebo ku vzduchovej embólii.

V ďalších dňoch teda ranu starostlivo sledujte, či z nej nevyteká tekutina alebo hnis. Mokvajúcu ranu je potrebné dôsledne udržiavať v čistote a vymieňať krytie aspoň dvakrát denne. V momente, kedy rána silne mokvá, je na dotyk bolestivá a jej okolie je výrazne začervenané a opuchnuté, vyhľadajte lekára. Okamžitú pomoc je potrebné zaistiť aj pri nástupe horúčky.

Prvá pomoc pri rezných ranách

Pri drobných ranách našťastie nebýva rozsiahle. Ranu ďalej umyte vo vlažnej vode a následne vydezinfikujte. Dezinfekcia rany zabráni množeniu baktérií, zbaví mikrobiálnych nečistôt a pomôže pri procese hojenia.

Ak došlo na porezanie prsta, prvá pomoc začína vždy zastavením krvácania. Na ranu priložte čistú sterilnú gázu alebo obväz. Vyvíjajte jemný, stály tlak. Ruku alebo prst mierne zdvihnite nad úroveň srdca, aby sa krvácanie spomalilo. Rezná rana na prste alebo rezná rana na ruke pri správnom tlaku zvyčajne prestane krvácať do niekoľkých minút. Ak je to však hlboká rezná rana, krvácanie môže trvať dlhšie.

Ako prvé je nutné na ranu pritlačiť najlepšie sterilnú gázu alebo iné čisté prekrytie (textilnú vreckovku, kus trička). Prekrytie by malo z každej strany presahovať aspoň 2 cm. Po druhé je nutné priložiť na tkaninu tlakový obväz (pozdĺžne rany) a poriadne ho zatlačiť, aby sa zamedzilo krvácaniu. Následne je vhodné ranu zafixovať. Ak je obväz nasiaknutý krvou, previažesaďalšou vrstvou sterilného obväzu. Tlak v rane sa môže nachvíľu uvoľniť, najskôr po 10 minútach (nie však snímaním tlakového obväzu).

Ranu je nutné opláchnuť pod tečúcou vodou po dobu 5 minút a vysušiť ju, následne ranu vydezinfikovať dezinfekciou napríklad s obsahom účinnej látky benzalkóniumchlorid alebo oktenidín. Ranuje vhodné ošetriť nanesením topickej liekovej formy s obsahom vazelíny lekárskej, aby sa spomalilo krvácanie a urýchlilo sa jej hojenie. Následne je vhodné ranu prelepiť sterilnou náplasťou alebo obviazať sterilným kompresným obväzom. Prípadne ak sa rana otvára, je vhodné ranu uzavrieť pomocou náplastí tzv. „stripsy“.

Obväz však nie je vhodné príliš silno sťahovať, aby sa nezamedzilo prekrveniu ošetreného miesta. V prípade, že sa v rane nachádza cudzí predmet, tak na ranu neprikladáme tlakový obväz, ani predmet nevyťahujeme, inak by sa krvácanie zintenzívnilo. Ďalej sa zatlačí miesto nad ranou tak, aby sa spomalilo prúdenie krvi do rany.

Názorná ukážka prvej pomoci pri reznej rane

Protišokové opatrenia sú ďalším krokom. Osobu uložíme do ľahu s nohami zodvihnutými do 45° uhla, v prípade masívneho krvácania do 90° uhla. - žiadne TEKUTINY.

Proces hojenia akútnych a chronických rán

Hojenie akútnych rán prebieha v niekoľkých fázach, ktoré na seba nadväzujú a prekrývajú sa. Fáza prvá, exsudatívna, začína hneď vo chvíli poranenia. Rana sa začne čistiť, spustí sa kaskáda pre zastavenie krvácania. Potom proces prechádza do proliferačnej fázy, kedy pozorujeme rast nového tkaniva a nových ciev.

Chronické rany sa hoja trochu odlišne. Najskôr sa rana čistí a odlučuje sa odumreté tkanivo. Organizmus má schopnosť sa čistiť sám, ale v niektorých prípadoch je potrebné procesu pomôcť vhodným prípravkom na čistenie rán.

Ak sa rana hojí dlhšie ako 4 týždne, hovoríme o chronickej rane. Tvorí sa tu úplne nová tkanivo a preto je proces hojenia náročnejší.

Fázy hojenia rany:

  1. Hemostáza (zastavenie krvácania): Krvné cievy sa v mieste poranenia sťahujú, spomaľuje sa prietok krvi a krvné doštičky vytvárajú "zátku".
  2. Zápalová reakcia: Obranná reakcia tela na likvidáciu nečistôt, mikroorganizmov a poškodených tkanív.
  3. Proliferácia (obnova tkaniva): Do rany prúdia fibroblasty, produkujú kolagén, vzniká nová epitelová vrstva.
  4. Remodelácia (prestavba tkaniva): Tvorba nového kolagénu a postupná obnova funkcie a vzhľadu tkaniva.

Moderné prístupy k liečbe a hojeniu

Aby sa rana zahojila bez chrást a jaziev, použite prostriedok, ktorý vytvára ideálne prostredie pre hojenie rán, známe ako vlhké hojenie. Ak je už neskoro a chrasta sa na rane už vytvorila, nezúfajte. Aj hojenie chrasty sa dá urýchliť prostriedkom pre vlhké hojenie. Gél urýchľuje proces regenerácie a obnovy kože, navyše zabraňuje vysychaniu, praskaniu a predčasnému odlupnutiu chrasty.

Od suchého krytia sa už v dnešnej dobe upúšťa a používajú sa skôr len pri poskytnutí prvej pomoci. Najviac sa využíva práve vlhké hojenie a krytie, ktoré je vyrobené z rôznych polymérov. Alginátové krytie, hydroaktívne krytie a hydrogély absorbujú prebytočný exsudát z rany a zároveň ju nevysušujú. Chránia rany pred kontamináciou a zároveň podporujú hojenie. Prostriedky s aktívnym uhlím okrem exsudátu pohlcujú aj baktérie, ranu čistia a pohlcujú zápach.

Na ošetrenie mokvajúcej rany sa používajú čistiace roztoky ako roztok Debriecasan Alfa alebo roztok Bionect. Hojenie otvorených rán urýchlite správnym krytím.

Schéma princípu vlhkého hojenia rán

Liečba hlbokých a podmínovaných rán je komplikovaná zlou dostupnosťou ranových plôch. V tých sa navyše často stretávame s prítomnosťou devitalizovaného tkaniva a povlakmi. Chirurgický debridement musí byť dôsledný, v niektorých veľmi komplikovaných prípadoch vykonaný až na svalové tkanivo. Vďaka moderným liečebným pomôckam možno ranu liečiť menej traumaticky. Nové krytia sú schopné ranu celkom vyplniť (Hydrosorb Gel), odvádzať alebo absorbovať z nej exsudát a chrániť ranu pred infekciou (HydroClean, hlavne HydroClean cavity). Hydrochirurgia sa v tejto oblasti vďaka konzistencii použitého média tiež osvedčila.

Biofilm sa obzvlášť ťažko lieči, pretože zvyšuje odolnosť baktérií voči antimikrobiálnym látkam. Je to spôsobené molekulami v extracelulárnej polymérnej substancií biofilmu, ktoré interferujú s antibiotickou funkciou alebo fyzicky chránia baktérie. Nevyhnutná liečba je narušenie biofilmu a následná vhodná aplikácia antimikrobiálnej látky. Obväzy, ktoré obsahujú nanokryštalické striebro, sú prospešné pre rany s vysokým počtom baktérií a nepríjemným zápachom. Ich aplikácia je vhodná prvé 2 až 3 týždne na zníženie počtu baktérií. Výhoda obväzov s obsahom striebra je, že nie je nutná tak častá výmena prekrytia, čo znižuje bolesť pri ošetrovaní rany. Ukázalo sa, že použitie polyuretánových špongií potiahnutých striebrom znižuje počet baktérií spôsobujúcich biofilm.

Na liečbu infikovaných rán je vhodné použiť výplach rany. U detí je možné použiť fyziologický roztok alebo široko antimikrobiálny roztok s obsahom oktenidínu. Po liečbe rany gázami s obsahom striebra (po 2 až 3 týždňoch) je vhodné liečbu zmeniť za gázy bez obsahu striebra, aby sa minimalizovala toxicita voči keratinocytom a fibroblastom. Následnou vhodnou formou liečby takéhoto tkaniva je gáza alebo topická forma s obsahom medu.

Prevencia a faktory ovplyvňujúce hojenie

Rýchlosť hojenia závisí od mnohých faktorov. Sú nimi výživa a hydratácia, vek, imunitný systém, hygiena a kvalita ošetrenia rany. Horšie ovplyvniteľné faktory sú krvné zásobenie miesta, rozsah poranenia a ďalšie ochorenia.

Pre dobré hojenie rany je dôležitá správna výživa s dostatkom bielkovín, vitamínov a minerálov, dostatok spánku, dobrá imunita a u diabetikov kontrola glykémie.

Ak chceme urýchliť hojenie rany, mali by sme sa vyhnúť fajčeniu a pitiu alkoholu. Fajčenie preukázateľne spomaľuje hojenie rán. Nikotín a ďalšie škodlivé látky v cigaretovom dyme zhoršujú okysličenie tela a tým aj zásobovanie rany potrebnými živinami. Konzumácia alkoholu môže rovnako spomaliť hojenie rán. Vedie k dehydratácii, oslabuje imunitnú reakciu, spomaľuje tvorbu kolagénu a cirkuláciu krvi v organizme.

S pribúdajúcim vekom sa prirodzene spomaľuje obnova buniek a zhoršuje prekrvenie tkanív. Podobne môžu hojenie brzdiť aj niektoré chronické ochorenia, najmä diabetes alebo problémy s krvným obehom, pri ktorých sa k rane nedostáva dostatok kyslíka a živín. Svoj podiel na tom má aj dlhodobý stres. Keď je telo neustále v napätí, venuje energiu prežitiu, nie regenerácii. Stresové hormóny môžu spomaliť zápalovú reakciu potrebnú na začiatku hojenia aj tvorbu nového tkaniva.

Jazvy po hlbokých rezných ranách

Jazva je nevzhľadná pamiatka po úraze, operácii alebo zápale na koži. U hlbokých rán sa tvorbe jazvy nevyhnete, ale čím skôr začnete s ošetrovaním a liečbou, tým lepší vzhľad jazvy dosiahnete.

Najčastejšie sa tvorí jazva atrofická, ktorá nevystupuje nad okolie kože. Najskôr je začervenaná a postupne zbelie. Ďalším typom je hypertrofická jazva, ktorá je oveľa viac nápadná a jej hojenie trvá niekoľko mesiacov i rokov. Prvých pár týždňov rastie a vystupuje nad okolie kože, ale neprerastá pred okraj. Hypertrofická jazva ostáva taká veľká, aká bola veľkosť pôvodného zranenia. Po viac ako roku sa začne spontánne vyrovnávať a zmenšovať. Najobávanejší spôsob hojenia rany je tvorba nevzhľadnej keloidnej jazvy.

Chirurgických a estetických zákrokov na odstránenie alebo aspoň zjemnenie jaziev je nespočetné množstvo. Ak nechcete absolvovať drahé procedúry, vyberte prípravky napustené silikónom. Krém na jazvy so silikónom dokáže jazvu prestavať, obmedziť pigmentáciu a vyhladiť. Používanie je ale na dlhú trať a účinok nastúpi až po niekoľkých týždňoch pravidelného používania.

Porovnanie rôznych typov jaziev

tags: #hlboke #rezne #rany