Hmotnostná tepelná kapacita mlieka

Hmotnostná tepelná kapacita mlieka je teplo potrebné na zahriatie 1 kg mlieka o 1 °C. Všetci dobre vieme, že tepelná kapacita vody je približne \(\SI{4180}{\joule\per\kilo\gram\per\kelvin}\). Ako je to ale s inými látkami, ktoré nájdeme bežne doma (mlieko, olej, ocot, puding… môžete si vybrať)? Závisí od obsahu zložiek a skupenstva tuku.

Pri realizácií tejto úlohy je nutné si uvedomiť, aké prostriedky z domácich zdrojov efektívne použiť, aby mal experiment reálny zmysel. Ide hlavne o to, že musíme zabezpečiť priebeh experimentu v súlade s našim teoretickým modelom, to znamená aby v experimente nebol fundamentálny problém, pre ktorý meranie nebude mať reálny zmysel. Ďalej je potrebné minimalizovať všetky rušivé prvky z okolia, aby sme predišli pri meraní náhodným chybám. Pri meraní si musíme takisto uvedomiť, či sa meracie prístroje nesprávajú invazívne, t. j.

Experimentálne meranie hmotnostnej tepelnej kapacity

Predpokladáme, že v kalorimetri prebieha tepelná výmena medzi kvapalinou a výhrevnou špirálou. Výsledná tepelná kapacita sa rovná súčtu tepelnej kapacity kvapaliny a tepelnej kapacity špirály. Zmena vnútornej energie sústavy sa rovná práci, ktorú vykonala špirála. Túto prácu, resp. príkon zmeriame wattmetrom (alebo vieme nájsť na prístroji).

Potrebné pomôcky a postup

Ako prvú pomôcku budeme potrebovať kalorimeter. Ten môžeme zhotoviť z krabice od mlieka, molitanu (izolačného materiálu), vonkajšej krabice a veka (kúsok molitanu obalený alobalom). Ďalej potrebujeme výhrevnú špirálu s wattmetrom. Potom váhu, ktorou zmeriame hmotnosť kvapaliny (rýchlejšie a presnejšie ako cez objem). A nakoniec multimeter s funkciou merania teploty pomocou termo sondy (typ K).

Kalorimeter umiestníme na váhu a vynulujeme. Následne nalejeme adekvátne množstvo vody. Pripojíme špirálu cez wattmeter do siete sledujeme rastúcu teplotu a stopujeme čas. Po vhodnom čase špirálu odpojíme. Počkáme kým sa výsledná teplota sústavy \(t_2\) ustáli. Z nameraných hodnôt vypočítame relatívne množstvo tepla, ktoré ostalo v sústave. Môžeme spraviť na základe tohto korekciu, aby sme získali presnejšie dáta.

Pri výpočte použijeme hodnoty \(c_{H_2O} = \SI{4180}{\joule\per\kilo\gram\per\celsius}\) a \(c_{\mathrm{Fe}} = \SI{502.4}{\joule\per\kilo\gram\per\celsius}\). Postup opakujeme rovnako s inými kvapalinami (mlieko, ocot), pričom použijeme korekciu.

Faktory ovplyvňujúce vlastnosti mlieka

Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú vlastnosti mlieka, patria:

• Hustota
• Elektrická vodivosť
• Teplota tuhnutia
• Viskozita

Hustota mlieka

Hustota mlieka závisí od obsahu a hustoty jeho základných zložiek. Znižovania hustoty mlieka je voda. Vyplýva, že mliečny tuk hustotu znižuje. (Šľahačka) má smotana hustotu vody. Hustotu mlieka je možné merať laktodenzimetrom.

Elektrická vodivosť mlieka

Umožňujú to predovšetkým rozpustné soli v iónodisperznom stave. 213 (Ω), čo znamená, že merná elektrická vodivosť je 0,0047 siemensov. dosahuje od 0,30 do 0,56 S*m-1. choroby, najmä zápaly mliečnych žliaz. zdravotného stavu vemien. indikátorom mernej elektrickej vodivosti. stáde.

Teplota tuhnutia mlieka

Teplota tuhnutia mlieka je teplota, pri ktorej mlieko tuhne. ukazovatele, ktoré najspoľahlivejšie informujú o zavodňovaní mlieka. MPa). sú rozdiely do 300 000 SB. do mlieka sa prejavuje zvýšením teploty tuhnutia. Rovnako sa prejaví aj prídavok takého množstva vody. teplotu tuhnutia o 0,014 až 0,017 0C. korelácia pre laktózu r = 0,365. zbytkov zvyškovej vody má bod tuhnutia -0 ,530 0C.

Viskozita mlieka

Viskozita mlieka súvisí so svojou plynovou fázou. Ňou vnútorné trenie častíc kvapalín, t. j. pohybe jednej časti proti druhej. absolútnych alebo relatívnych hodnotách. relatívna viskozita surového kravského mlieka kolíše v rozpätí 1,6 - 2,1. teploty.

tags: #hmotnostna #tepeplna #kapacita #mlieka