Hniezdenie kačice divej: Od tajných miest po mestské výzvy

Kačica divá (Anas platyrhynchos) je jedným z najbežnejších a najrozšírenejších vtákov v Európe. Jej prispôsobivosť jej umožňuje žiť takmer po celom svete, od odľahlých močiarov až po rušné mestské prostredie. Hoci je známa svojím životom pri vode, jej hniezdne stratégie môžu byť prekvapivé a často vyžadujú našu pozornosť a pomoc.

Prispôsobivé hniezdenie kačice divej

Kačica divá patrí medzi zúbkozubce z čeľade kačicovité. Rozšírená je takmer po celom svete, v Európe ide o najpočetnejší druh kačíc.

Kačica divá je našou najbežnejšou a najrozšírenejšou vtákov z čeľade kačicovitých.

Hniezdo je umiestnené spravidla na zemi, veľmi často býva dobre ukryté.

V marci až júni prebieha hniezdenie. Kačica divá hniezdi najčastejšie na zemi pri brehoch riek, kde má ideálne životné podmienky.

Vo vyššej vegetácii ho predátor nenájde.

Samica kačice divej, ktorá sedí na znáške je navyše nenápadne (krypticky) sfarbená, aby splývala s prostredím.

Samice hniezdo neopúšťajú ani pri vyrušovaní, často sa vie človek priblížiť veľmi blízko (čiže v tomto období nejaký vážnejší problém nehrozí, ani vštepenie niečo iného ako kačice).

Kačacie rodičia majú na hniezde veľmi pevné nervy.

Káčer vyberá lokalitu na hniezdenie, ale samotné hniezdo už stavia samica.

V pároch žijú necelý rok, pričom káčer vyberá lokalitu na hniezdenie, ale samotné hniezdo už stavia samica.

Vtedy sa samec od samice odpojí.

Samica krátko po párení nakladie do hniezda osem až dvanásť bielych vajec, na ktorých sedí sama.

Na 7 až 11 (výnimočne aj 20) vajciach sedí 25 až 28 dní.

Po necelom mesiaci sa z nich vyliahnu káčatká, ktoré sú v páperovom perí sivé a žlté, cez žltú tvár majú tmavé pruhy.

Matka svoje mladé hneď zavedie na vodu.

Po ôsmich týždňoch sú kačice schopné letu.

Kačica divá rada zahniezdi aj veľmi ďaleko od vody, aby zabezpečila mláďatám čo najvyššie šance na prežitie. Toto ale môže byť v mestskom prostredí celkom problém. Rieky prechádzajú mnohými mestami, kačica zahniezdi nepredvídane aj v troške zelene alebo kvetináči niekde v mestskej záhrade či záhone, na terase alebo dokonca aj na balkóne. Jej sa toto miesto môže javiť ako bezpečné, nakoľko predátory sa ľuďom vyhýbajú.

Výzvy v mestskom prostredí

Vzdialenosti medzi hniezdiskom a vodou, ktoré musia mami s káčatkami prekonať, však nemusia byť malé. Bežne sú to desiatky až stovky metrov. Na trase k vode, kde nájdu svoju prirodzenú potravu, môže postretnúť kačaciu rodinku aj veľa nebezpečných prekážok, vrátane ciest.

Káčatá sa liahnu už ako operené a vidiace - samostatne fungujúce (nidifúgne) - jedince.

Ako rodiča, ktorého nasledujú, si vštepia prvého tvora, ktorý sa pri nich po vyliahnutí nachádza.

Pri pomyselnom napadnutí človekom - alebo predátorom, psom, či mačkou - simulujú zranenie, s rozprestretými krídlami sa snažia odpútať pozornosť od mláďat. Krúžia dookola a snažia sa vás zmiasť.

Čo robiť, ak nájdete kačacie hniezdo alebo mláďatá

Čo spraviť v situácii, keď sa vám takéto kačacie hniezdo objaví v záhrade? Niekedy si to všimnete až keď sa mláďatá vyliahnu, vtedy je na mieste viac pohybu aj „pískania“. Ideálne je kontaktovať ŠOP SR, každé hniezdo potrebuje záchranný „plán na mieru“, pričom sa vyhodnotí vzdialenosť aj množstvo potenciálnych prekážok či rizík.

Ak už ale nájdete rovno mláďatá, treba konať. V prípadoch, kedy už prechádzajú cesty, treba vyriešiť bezpečnosť situácie okamžite. Najlepšie urobíte, keď budete kontaktovať rovno dopravnú alebo mestskú políciu, ktorá vie miesto zabezpečiť tak, aby kačičky prešli cez cestu bez kolízie. V krajnom prípade vytvorte koridor svojpomocne, upozornite vodičov na prekážku, rozumní ľudia spomalia a počkajú kým kačky prejdú cez cestu. Všetko sa dá, keď sa chce.

Ak je prechod k vode mimoriadne nebezpečný, až nemožný (sú tu múry, vysoké ploty, rýchlostná cesta a pod.), je dobré kontaktovať ŠOP SR, aby jej pracovníci zabezpečili prenos mláďat cez prekážku - ideálne tak, aby ich matka stále sledovala. Ak má byť prenos vzdialenejší, je nevyhnutné najskôr chytiť vodiacu dospelú kačicu (bez nej by mláďatá museli skončiť v záchrannej stanici). Dá sa chytiť do podberáka, nie je to až také náročné, od mláďat sa veľmi nevzďaľuje. Osvedčila sa pritom metóda odpútavania pozornosti, pri ktorej spolupracujú dvaja ľudia. Matka je v strese a sústredí sa na priamu hrozbu - nadháňača - ten samicu vytlačí smerom k odchytávačovi. Samotné mláďatá sa dajú pochytať už celkom rýchlo, čím sú menšie, tým sú pomalšie (mláďatá potápača veľkého, ktoré tiež v mestách občas uviaznu, sú naopak mimoriadne rýchle). Káčatká sa umiestnia zvlášť do krabice alebo prepravky. Všetci sa potom vypustia naraz priamo na vodu, prípadne začnite mláďatami, aby si ich samica hneď všimla.

Pozor na jamy a podchody, káčatká vedia v mestách v takýchto pasciach uviaznuť. Treba im pomôcť - skúste ich vybrať a poobzerať sa po rodine.

Zaujímavosti o kačici divej

Podľa archeologických výskumov divé kačice chovali už starí Egypťania ako domáce zvieratá. Typickým kvákaním sa ozývajú len kačice, káčery vydávajú sipocú „rrep-rrep“. Hlučnejšie sa prejavujú najmä v čase párenia. Vodoodolné perie kačici umožňuje ponáranie pod hladinu bez toho, aby sa zmáčala. Túto vlastnosť zaručuje zložitá štruktúra a voskovaný povrch peria. Káčatá majú najskôr prachové perie, ktoré im premasťuje matka. Ide o všežravý druh. Jedálniček kačice divej pozostáva z pastvy, konzumuje aj vodné rastliny, semená, hmyz, ryby, obilie i ovocie. V blízkosti človeka si rýchlo zvykne na prikrmovanie. Sympatický vzhľad kačíc a roztomilých káčat inšpiroval mnohých autorov rozprávkových knižiek a animovaných filmov.

Samce v svadobnom perí doslova žiaria farbami, samičky sú naopak nenápadne sfarbené.

Kačka má nenápadné žltohnedé sfarbenie s tmavými škvrnami. Káčer je vo svojom svadobnom šate sfarbený pestro.

Hlava a krk sú tmavé, lesklozelené, dolu na krku je biely golier, hrvoľ a hruď sú gaštanové, chrbát hnedosivý, spodok tela svetlý, slabo vlnkovaný a na chvoste sú dva páry čiernych kosierikov. Na krídlach majú obe pohlavia bielo obrúbené modré zrkadlo, ktoré má káčer výraznejšie.

Pri hľadaní potravy sa kačice čiastočne ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. So zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou.

Potravu získavajú filtráciou bahna cez zobák.

Tento spôsob prijímania potravy vystavuje najmä plávavé kačice riziku prehltnutia aj loveckého broku, prípadne rybárskeho záťažového olova. Môžu si ich zameniť s drobným štrkom obsahujúcim hrubé zrnká, ktorých prítomnosť vo svalnatom žalúdku kačice je nevyhnutná pre trávenie tuhej potravy.

Kačica divá je jediným druhom kačice, ktorý sa u nás ešte môže loviť. Po bažantovitých vtákoch je našou najvýznamnejšou pernatou zverou s určeným časom lovu od 1. septembra do 31. V septembri začína poľovnícka sezóna lovu kačíc divých (Anas platyrhynchos).

Porovnanie veľkosti a hmotnosti kačice divej

Pohlavie	Dĺžka tela (cm)	Hmotnosť (kg)	Rozpätie krídel (cm)
Káčer (dospelý)	50 - 56	cca 1,3	až 95
Kačica (dospelá)	50 - 56	cca 1,1	až 95

tags: #hniezdenie #kacice #divej