Hovädzí dobytok: Výživa, starostlivosť a plemená

Hovädzí dobytok je základným kameňom slovenského poľnohospodárstva, chovaný pre produkciu mlieka, mäsa a iných cenných vedľajších produktov. Správna výživa, starostlivosť a výber vhodného plemena sú kľúčové pre jeho zdravie, pohodu a ekonomickú efektívnosť chovu.

Klimatické vplyvy na hovädzí dobytok

Slovenskí poľnohospodári sa dôsledne starajú o zvieratá aj v časoch úmorných horúčav, pretože vysoké teploty negatívne vplývajú nielen na ľudí, ale aj na zvieratá. Aby sme mali výživné mlieko aj počas horúcich letných dní, poľnohospodári zabezpečujú zvieratám pravidelný a dostatočný prísun čerstvej vody. Dojnice pri 23 - 27 °C začínajú zažívať tzv. tepelný stres. Nad touto hranicou sa znižuje príjem krmiva, mliečna produkcia aj ich reprodukčné schopnosti. Vysoká teplota má vplyv aj na správanie sa kráv. Počas pôsobenia vysokých teplôt sa zvyšuje frekvencia pitia. Znižuje sa frekvencia zmien polôh z ležania na státie. Počas letných horúčav dojnice preferujú pobyt vonku a vyhľadávajú miesta v chládku či v tieni. Pozor, aj hovädzí dobytok môže dostať úpal! Poľnohospodári v maštaliach používajú ventilátory, kravy sprchujú, zvýšenú starostlivosť venujú napájačkám. Voda vo forme sprchy sa aplikuje po dobu 2,5 minúty každých sedem minút, za predpokladu, že teplota vzduchu je vyššia ako 27 °C.

Teplote sa prispôsobuje aj kŕmenie dojníc. Poobedňajšia dávka je väčšia než ranná, pretože poobede je predpoklad ochladenia vo večerných a nočných hodinách a tak krava môže skŕmiť väčšie množstvo krmiva a tým dať aj viac mlieka. Vysoká teplota prostredia nedovolí organizmu optimálne stráviť prijaté krmivo. Aby sa danému problému predišlo, podáva sa krmivo s nízkym obsahom vlákniny. Tepelný stres spôsobuje aj zhoršenie reprodukcie hovädzieho dobytka. Znižuje sa percento oplodnených dojníc. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať teľným a zasušeným kravám. Vysoké teploty prostredia počas poslednej tretiny teľnosti totiž môžu meniť rýchlosť prietoku krvi a koncentráciu hormónov v organizme matky a plodu. Je dokázané, že sa v mledzive znižuje množstvo imunoglobulínov a tým sa oslabuje imunitný systém.

Plemená hovädzieho dobytka a ich využitie

Hovädzí dobytok predstavuje základnú klasifikáciu zvierat chovaných pre mäso, mlieko či prácu. Každé plemeno má svoje špecifické charakteristiky a využitie, ktoré boli špeciálne vyvinuté a zdokonalené počas generácií.

Mliekové plemená

Kravy mliekových plemien sú drobné, štíhle a dosahujú vysokú úžitkovosť mlieka. Medzi hlavné mliekové plemená, ktoré sa chovajú na Slovensku, patria čierny a červený holštajnský dobytok. Holštajnský dobytok je aj najznámejšie mliekové plemeno vo svete. Vyznačuje sa veľkým telesným rámcom. Kravy dosahujú hmotnosť 650-750 kg, býky 1200 kg a viac. Majú silne zvýraznený mliekový charakter. Stavba tela je pevná, suchá, odvalenie slabšie, koža tenká. Základné sfarbenie je čiernostrakaté alebo červenostrakaté, niekedy s veľkou plochou bielej farby. Spodná časť brucha, končatín a chvosta sú biele. Pri nedostatočnej výžive využívajú na produkciu mlieka okrem prijatých živín aj vlastné zásoby a tkanivá, čo sa prejaví schudnutím. V produkcii mlieka dosahuje čistý holštajnský dobytok vo vyspelých štátoch aj 8000 až 10 000 kg mlieka na dojnicu.

Mäsové plemená

Mäsové plemená sa chovajú pre produkciu mäsa. Nedávajú príliš mnoho mlieka, a tak sa nemusia dojiť. Tieto plemená majú krátke nohy, mohutné sudovité telo a malé vemeno.

• Aberdeen Angus: Anguský škót je plemeno, pre ktoré je typická hlava bez rohov a dobre osvalené telo, ktoré má pri pohľade z boku tvar obdĺžnika a krátke končatiny. Dobytok Aberdeen-angus má miernu priateľskú povahu, vyniká nenáročnosťou, odolnosťou, prispôsobivosťou a dobrou schopnosťou využívať pastvy. Má čierne alebo červenohnedé zafarbenie a pochádza z oblasti Aberdeenu zo severovýchodného Škótska. Je to jedno z najrozšírenejších plemien dobytka na svete. Od začiatkov bolo chované výlučne na tráve, až kým ho Američania nezačali dokrmovať kukuricou, vtedy jeho mäso začalo vysoko tukovo mramorovať. Dospelé kravy merajú okolo 135 cm pri hmotnosti 650-700 kg.
• Belgické Modré: Belgické modré má extravagantné sivo-modrasté zafarbenie. Kravy dosahujú obrovské rozmery a majú dvojité osvalenie, v dôsledku šľachtenia tohto zvieraťa s chybným génom. Cez 80% zvierat tohto plemena sa rodí s mutáciou spôsobujúcou hypertrofiu svalstva bedier a zadku.
• Charolais: Plemeno Charolais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia v strednom Francúzsku, v oblasti miest Charolles a Nevers, z pôvodného žltého dobytka chovaného vo Francúzsku. Vynikajúce vlastnosti tohto plemena sú hlavnou príčinou jeho rozšírenie do viac ako 70 krajín sveta. Importom jalovíc do Severnej Ameriky v 30. rokoch 20. storočia bol založený chov Charolais aj na americkom kontinente. Dobytok je veľkého telesného rámca, má pevnú a hrubšiu kostru. Výška kráv je 135-145 cm a hmotnosť je 700-900 kg.
• Chianina: Plemeno Chianina pochádza z Toskánska. Tento dobytok je v dôsledku rozličných podmienok chovania od seba dosť rozdielny vo veľkosti a type, v rámci regiónu, z ktorého pochádza. Taliani toto plemeno pomenovali "il gigantisimo", čo znamená obor. Kravy majú porcelánovo bielu farbu, dobre definované osvalenie, dlhšie končatiny a rovnú, dlhú hlavu.
• Dexter: Mini kravy sú v súčasnosti veľmi obľúbené v domácich chovoch, ako aj na malých farmách. Dôvodom sú zväčša obmedzené priestory na chov, nižšie nároky na objem krmiva, ľahšia manipulácia so zvieratami a pomerne dobré úžitkové vlastnosti. Dexter je najmenšie európske plemeno hovädzieho dobytka. Plemeno dexter pochádza z južného a juhozápadného Írska, kde bolo veľmi obľúbené medzi miestnymi farmármi. Nazývalo sa aj krava chudobných. Najstaršie záznamy o tomto plemene sú z roku 1879. V roku 1880 bola založená plemenná kniha. Do Veľkej Británie sa plemeno dostalo v roku 1882. Dexter je priamym potomkom čiernych kráv Keltov. Vyšľachtené bolo pánom Dexterom. Cieľom bolo vytvoriť malé plemeno kráv s dobrou mäsovou aj mliečnou úžitkovosťou. Dexter je hovädzí dobytok pôvodne s kombinovanou úžitkovosťou. Dnes sa chová najmä kvôli produkcii mäsa. Je to dlhoveké a nenáročné plemeno. Toto miniatúrne plemeno dosahuje v dospelosti polovičnú veľkosť v porovnaní so strednými plemenami a len tretinovú výšku oproti plemenám ako je napríklad holstein. Kravy majú v dospelosti hmotnosť 270 - 350 kg. Výšku 91 až 112 cm. Býky vážia do 500 kg a v dospelosti majú výšku v kohútiku 96 až 121 cm. Má tri farebné varianty. Najčastejšie sa vyskytuje ako čierna. Menej často ako červená a šedo hnedá. Má široký a hlboký trup a silne osvalenú zadnú časť, hlava je krátka a široká. Väčšina zvierat je rohatá, rohy smerujú hore. Dexter je prirodzene rohaté plemeno, ale od roku 1990 sa začali v populácii vyskytovať aj geneticky bezrohí jedinci. Končatiny sú krátke, u časti zvierat je skrátenie končatín výraznejšie. Rozlišuje sa teda krátkonohý a dlhonohý typ. Výraznejšie skrátenie končatín často býva spôsobené prítomnosťou génu spôsobujúceho chondrodyspláziu, poruchu rastu chrupaviek, ktorá vo svojej heterozygodnej podobe spôsobuje trpasličí rast, čo je s životom nezlučiteľná deformácia teliat. Plemeno dexter sa vyznačuje kľudným temperamentom, veľmi ľahkým priebehom telenia a jednoduchým zaobchádzaním. Vzhľadom k svojej hmotnosti má relatívne veľkú plochu paznechtov. Preto je vhodné na spásanie vlhkých a podmáčaných lúk, ktoré nezničí. Je vhodné do všetkých klimatických podmienok a na rôzne druhy pastvín. Väčšina chovateľov v Európe chová toto plemeno kvôli produkcii mäsa. Kravy majú dobré materské vlastnosti a ľahko sa telia. Dexter je ranné plemeno a môže sa zapúšťať už medzi 15. a 18. mesiacom veku. Zvieratá sú dlhoveké a môžu mať teľatá aj dlhšie ako počas 14 rokov. Teľatá vážia po narodení 15 až 25 kg. Okamžite po narodení sú vitálne. Plemeno je veľmi mliečne a teľatá dosahujú vysoké odstavové hmotnosti. Jatočnú hmotnosť dosahujú veľmi skoro. Jatočné býky sa porážajú vo veku dvoch rokov a jatočná výťažnosť presahuje 56%. Mäso je kvalitné, dobre mramorované, má výbornú chuť.
• Hereford: Plemeno, ktoré dokážete hneď spoznať vďaka jeho čiernemu alebo červenému zafarbeniu okolia očí, bielej hlave a špičke chvosta. Hereford je vďaka jeho silnej telesnej konštrukcií, poriadnym osvalením s dobre vyvinutými plecami vhodný na šľachtenie. Dnes už existuje aj plemeno bez rohov. Má dobre vyvážený obsah tuku, preto je vhodný na konzumáciu už v mladom veku. Vyznačuje sa červenou, resp. hnedou farbou s bielym pásikom, ktorý jej prechádza popod krk. Herefordský dobytok je nenáročný na chov, dobre sa prispôsobuje rôznym klimatickým podmienkam, je plodný, dlhoveký a má vysokú schopnosť využívať pastvu.
• Limousine: Ostatné mäsové plemená: limusiene, hereford, americký simentál, abredeen angus, piemont a blonde d´aquitaine.
• Plavý Aquitánsky (Blonde d'Aquitaine): Plavý aquitánsky dobytok, pre ktorého je typická svetlá, jemne ružová farba, silná a pevná kostra s nápadne dlhým trupom je pomerne mladé plemeno, ktoré sa začalo chovať od roku 1962. Tieto plemená sa používali hlavne na ťahanie, čo viedlo k ich veľmi dobrému vývoju svalov, ale aj k produkcii mlieka a mäsa. Chová sa vo všetkých krajinách s významnou produkciou hovädzieho mäsa. V súčasnosti je Blond d´Aquitanie tretím najdôležitejším francúzskym mäsovým plemenom. Mäso je mäkké a má jemnú štruktúru. Zvieratá sú nenáročné, prispôsobivé a dlhoveké. Dobre znášajú nízke i vysoké teploty, sú chodivé, môžu byť pasené na veľkých plochách.
• Wagyu: Mäso z plemena Wagyu sa označuje za najlepšie hovädzie na svete a pochádza z Japonska. Zásluhu na tom má výborné rovnomerné mramorovanie vďaka genetickej predispozícii, čo vytvára bohatú a jedinečnú chuť. Japonský výraz "wagyu" znamená "japonský hovädzí dobytok", alebo aj "hovädzie v japonskom štýle", takže všetko, čo sa v Japonsku týka dobytka, je "wagyu". Rôzne plemená dobytka sa vyvíjali v rôznych, relatívne geograficky izolovaných prefektúrach Japonska a každé z nich sa vyznačovalo zvláštnymi vlastnosťami. Vďaka členitému terénu bola migrácia zvierat pomalá a obmedzená, takže ich kríženie nebolo takmer možné. V minulosti bolo mäso určené pre japonských cisárov, na kŕmenie armády a plemeno sa používalo ako ťažné zviera v poľnohospodárstve. Plemeno dobytka Wagyu sa vyznačuje vynikajúcou odolnosťou a veľmi dobre sa adaptuje aj na naše kontinentálne podnebie. Zvieratá majú rohy, sú čiernej alebo červenej plnej farby a nízkeho vzrastu. Pri chove tohto plemena sa dodržiavajú striktné poľnohospodárske zásady, ktoré dohliadajú viac na kvalitu mäsa ako na rýchlosť svalového rastu.

Kombinované plemená

Kombinované plemená tvoria prechod medzi mliekovým a mäsovým typom. Kravy dávajú značné množstvo kvalitného mlieka a zároveň poskytujú kvalitné mäso. Významné plemená sú simentálsky (slovenský strakatý a český strakatý), pinzgauský a brownvieh. Medzi tradičné slovenské plemená patrí simentálsky a pinzgauský dobytok. Tieto plemená sú charakteristické pre horské oblasti. Slovenský strakatý dobytok je plemeno kombinovaného úžitkového typu s vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou. Vznikol prevodným krížením pôvodného dobytka chovaného na Slovensku s dovezeným simentálskym dobytkom zo Švajčiarska. Vyznačuje sa dobrou prispôsobivosťou a odolnosťou voči chorobám. Základné sfarbenie je žltostrakaté s odtieňom až do červenostrakatej farby. Hlavu, podbrušie a nohy má biele, mulec ružový, rohy a paznechty voskovožlté. Slovenský pinzgauský dobytok vznikol prevodným krížením pôvodného červeného a karpatského dobytka s pinzgauským dobytkom dovezeným z Rakúska. Je to skromné, zdravé a otužilé plemeno s dobrou chodivosťou, vhodné do podhorských a horských oblastí. Základná farba je červená až červenohnedá, od kohútika cez chrbát, medzinožie a podbrušie sa ťahá výrazne ohraničený biely pás. Nohy nad pätovými a zápästnými kĺbmi sú biele. Živá hmotnosť kráv je 450-650 kg a býkov 750-950 kg.

Zloženie kŕmnych dávok pre hovädzí dobytok

Chovatelia hovädzieho dobytka venujú veľkú pozornosť kvalite a vyváženosti krmív, pretože od toho závisí produktivita zvierat. Kvalitné kŕmenie je základom zdravia a produkčných výkonov hovädzieho dobytka. Vhodne zvolená výživa prispieva k efektívnej produkcii mlieka a kvalitného mäsa. Teľatá po narodení vyžadujú kvalitné mlieko alebo náhradné mliečne výrobky, zatiaľ čo dospelé hovädzie dobytky sú krmené senom, silážou a koncentrovanými krmivami.

Správna výživa je úplným základom pre zdravie a výkonnosť dojníc. Kravy sú náročné zvieratá - či už ide o produkciu mlieka, reprodukciu alebo celkovú pohodu, každá zložka kŕmnej dávky má svoj význam. Najväčšiu časť kŕmnej dávky (75-80 %) by mali tvoriť objemové krmivá - teda seno, zelená píce, senáž, siláž. Táto zložka zabezpečuje základný prísun vlákniny, potrebnej pre správne trávenie. Ďalšou zložkou sú jadrové krmivá, ktoré slúžia ako zdroj energie a bielkovín. Podávajú sa v obmedzenom množstve (max. 3 kg na jedno kŕmenie), ideálne rovnomerne rozdelené do dvoch denných dávok. Najvhodnejšou a najefektívnejšou formou kŕmenia je tzv. TMR (Total Mixed Ration) - miešaná kŕmna dávka, ktorá obsahuje ideálne namiešaný pomer objemových aj jadrových krmív.

Objemové krmivá

• Zelené krmivo: Pre dobytok sa používa čerstvá a sušená tráva, sukulentné rastlinné potraviny, obilie, zvyšky z mletia a výroba potravín. Zelené krmivo pre dobytok sú lúčne a lužné trávy. Hovädzí dobytok sa buď pasie na trávu, alebo sa poseká tráva, aby sa zvieratá kŕmili. Počas letných mesiacov krava denne konzumuje 50 - 70 kg čerstvého zeleného krmiva. Bylina sa ľahko trávi v zažívacom trakte hovädzieho dobytka, saturuje telo bielkovinami, organickými kyselinami, vitamínmi a minerálnymi prvkami. Obzvlášť užitočné sú mladé rastliny, u zarastených rastlín sa znižuje koncentrácia proteínov a vitamínov. Je žiaduce, aby medzi lúkovými trávami boli strukoviny nasýtené fosforom a vápnikom: ďatelina, poľný hrášok, lucerna, vika. 1 kg lúčnej trávy obsahuje 25 g bielkovín, 3 g vápnika, 0,8 g fosforu, až do 70 mg karotenoidov. Nutričná hodnota je 0,2 kŕmnej jednotky.
• Seno: V zimných mesiacoch sa seno stáva hlavným zdrojom živín pre dobytok. Krava spotrebuje až 30 kg sušenej trávy denne. Najbohatší na vitamíny, minerály, vlákninu je seno získavané z lúčnej vegetácie, kosenej v lužných oblastiach, na zatopených lúkach, na svahoch kopcov. Nutričná hodnota sena je určená nielen zložením rastlín, ale aj dodržiavaním podmienok kosenia, pravidiel sušenia a skladovania. Konečný obsah vlhkosti v sušenej tráve by mal byť 15 až 17%. Takéto seno sa dlhodobo skladuje v stodole bez straty kvality. Znaky kvality krmiva - zelenkavý odtieň, ktorý naznačuje vysokú koncentráciu aminokyselín, príjemnú vôňu a prítomnosť nielen stoniek, ale aj mladých listov. Najvyššie percento živín je obsiahnuté v sene z rastlín rezaných počas počiatočnej fázy kvitnutia. Kŕmením hovädzieho dobytka kvalitným senom získate od jedného jednotlivca až 10 litrov mlieka denne. 1 kg lúčneho sena obsahuje 50 g bielkovín, 6,5 g vápnika, 2 g fosforu, 10 mg karotenoidov. 1 kg ďateliny obsahuje 80 g proteínu, 13 g vápnika, 3,5 g fosforu, 25 mg karotenoidov. Nutričná hodnota - 0,5 kŕmnej jednotky.
• Senož: Na prípravu krmiva pre hovädzí dobytok sa tráva konzervuje. Väadne sa, kým nie je obsah vlhkosti 40 až 60%, skladovaný v neprítomnosti kyslíka, vďaka čomu je zachované maximum užitočných prvkov a strata suchej hmoty nepresahuje 12%, čo je oveľa menej ako strata sena.
• Siláž: Siláž je obľúbeným krmivom pre dobytok, pretože je lacná s vysokou výživnou hodnotou. Živiny obsiahnuté v krmive zabezpečujú vysoký výnos mlieka počas zimných mesiacov. Krava konzumuje 3 - 5 kg krmiva denne. Na prípravu siláže vykopú priekopu obloženú polyetylénom. Tráva sa naleje a stlačí. Predtým je mierne zvädnutý. Ak tráva produkuje veľa šťavy, pridajte nasekanú slamu. Hmota sa ponechá 3 dni, potom sa pokryje filmom, pôda sa naleje na vrch. Kvalitná siláž má bohatú zelenú farbu a vonia ako nasiaknuté jablká. Obsahuje veľa cukrov, kyselinu mliečnu. Stráviteľnosť krmiva závisí od zloženia zložky. Najvyššia kvalita je kombinovaná siláž, ktorá v rovnakých pomeroch obsahuje ľahko stráviteľné aj ťažko stráviteľné zložky. Na zvýšenie úžitkovosti hovädzieho dobytka sa odporúča pridať do kombinovanej siláže tekvicu.

Koncentrované krmivá

Na kompenzáciu nedostatku vitamínov a minerálnych prvkov sa dobytku dostávajú koncentráty, medzi ktoré patria fazuľa, obilné zrná, odpad z mletia múky a spracovanie poľnohospodárskych výrobkov. Patria sem aj zdroje nerastov (slané kamene) a krmivo pre zvieratá (mäsokostná múčka, melasa, mlieko a odpad z mliekarenského priemyslu). Výživové doplnky pre dobytok zahŕňajú rastové stimulátory. Urýchľujú nielen rast výkrmných zvierat, ale tiež zlepšujú tráviace funkcie. Koncentrované krmivo sa spracováva na zvýšenie stráviteľnosti hovädzieho dobytka. Hovädzí dobytok je kŕmený pšenicou, jačmeňom a ovosom. Krmivo na zrno je vynikajúcim zdrojom škrobu pre hovädzí dobytok na udržanie energie. Mliečna krava sa podáva až 5 kg krmiva denne. Obilie pre hospodárske zvieratá je sploštené alebo rozdrvené.

Pšenica a jačmeň zvyšujú produkciu mlieka a koncentráciu mliečnych bielkovín, prispievajú k zvýšeniu telesnej hmotnosti hovädzieho dobytka. Tieto zrná by sa nemali kŕmiť pre dobytok v prebytku kvôli vysokému obsahu škrobu a nízkemu obsahu vlákniny, existuje vysoká pravdepodobnosť acidózy (kyslosti) a nadúvania žalúdka.

Odborný názor: Pri zaraďovaní zŕn do stravy je potrebné dbať na to, aby krava dostávala dostatok vlákniny, ako aj potravín nasýtených tokoferolom a selénom.

Ovos má viac vlákniny ako iné zrná. Škrob sa nerozkladá tak rýchlo ako u pšenice a jačmeňa, takže pravdepodobnosť zvýšenej kyslosti a narušenia žalúdka u hovädzieho dobytka je nižšia. Koncentrácia polynenasýtených kyselín je vyššia, preto je percento mliečneho tuku v mlieku nižšie.

Krmivo z vetiev a humusu

Jarná slama je krmivo nízkej kvality, ktoré obsahuje málo výživných látok a vitamínov. Ale ako surovina má pozitívny vplyv na trávenie hovädzieho dobytka. Používa sa v zimných mesiacoch ako krmivo pre dobytok nízkej a strednej produktivity. V prípade hovädzieho dobytka s vysokou produktivitou sa slama musí kombinovať so šťavnatým krmivom, koláčom alebo otrubami, aby sa zvýšila nutričná hodnota.

Vynikajúcim doplnkom vitamínu pre hovädzí dobytok je ihličnanová múka, ktorú si môžete vyrobiť zo sušených ihličiek nasekaním rastlinných materiálov v mixéri. Podáva sa dobytku počas zimných mesiacov, aby sa zabránilo nedostatkom karotenoidov, kyseliny askorbovej a vitamínov skupiny B.

Surové a varené krmivá

Na kŕmenie hovädzieho dobytka sa používajú aj sukulentné rastliny ako sú:

• Kŕmna repa
• Vodnice (kŕmna repa)
• Rutabagas
• Mrkva
• Tekvica
• Cukety
• Zemiakové hľuzy (surové, varené po klíčení)
• Artičok z Jeruzalema
• Kŕmny melón

Uvedené sukulentné krmivá majú laktogénny účinok, ľahko sa trávia, zlepšujú chuť do jedla a činnosť tráviaceho traktu hovädzieho dobytka. Počas celého roka, keď sa kŕmia dojným dobytkom, je obzvlášť dôležité zahrnúť ich do výživy teľacej kravy v prvých týždňoch po narodení teľaťa. Berúc do úvahy výnos mlieka sa krave podáva až 30 kg koreňových plodín a hľúz zemiakov a repy do 15 kg. Pred kŕmením sa koreňové plodiny a hľuzy dôkladne očistia od priliehajúcej pôdy a rozrežú sa na veľké kúsky.

Kvôli vysokej šťavnatosti a obsahu tekutín 70 až 90% sa koreňové plodiny zle skladujú, hnijú pri vysokých teplotách, mrazom v mraze od -3 °C a sú postihnutí hmyzom, najmä ak je poškodená ich škrupina. Ako krmivo pre dobytok sa používajú suché a čisté výrobky s celou škrupinou a zmrazená buničina.

Stodola, kde sa skladuje krmivo pre dobytok, musí byť suchá, vetraná, optimálna vnútorná teplota je +2 °C. Ak sú korene uložené v hromade, vytvoria sa vetracie rúrky, horná a bočná časť sa pokryjú slamou s hrúbkou 50 cm, potom zemou s hrúbkou 30 cm. Melóny sa ukladajú do vlasovej vrstvy po vrstve, čím sa vytvára medzivrstva nasekanej slamy.

Výživa teliat

Výživa teliat prebieha v troch hlavných fázach:

1. Mledzivové obdobie (1.-6. deň): Kľúčové pre imunitu, teľa musí dostať dostatok kvalitného mledziva čo najskôr po narodení.
2. Mliečna výživa (6.-56. deň): Podáva sa mliečna zmes alebo mlieko. Teľa postupne začína ochutnávať štartér - kvalitné rastlinné krmivo.
3. Rastlinná výživa (od 56. dňa): Po odstavení teľa prechádza na pevnú stravu. Vďaka štartéru, podávanému už od 4. dňa, je tento prechod plynulejší.

Úlohou krmiva do veku šiestich mesiacov je rozvíjať steny a rozširovať objem bachora, ako aj poskytovať živiny pre rast a posilnenie imunitného systému. Od štvrtého dňa po narodení sa teľatám podáva univerzálny predpríjem krmiva, ktorý ich zmäkčuje vodou v pomere 1:1,5. Od druhého týždňa sa denná dávka kŕmnej zmesi zvyšuje:

• 1 - 2 mesiace - 500 - 700 gramov
• 3-6 mesiacov - zvyšuje sa z jedného na dva kilogramy
• 7-12 mesiacov - zvyšuje sa na 3,5 kilogramu

S vývojom žalúdkov teliat sa zvyšuje množstvo krmiva.

Praktické rady pre chovateľov

Z hľadiska správnej výživy je dobré, ak má chovateľ možnosť namiešať si z jemu dostupných komponentov krmivo pre svoj chov doma sám. Dokáže okamžite reagovať a zakomponovať zmeny v zložení podľa aktuálnej potreby - obdobie znášky, či produkcia násadových vajec. Pri šrotovaní obilia je potrebné vyhýbať sa konzistencii vo forme prachu, snažiť sa dorobiť krmivo o rovnakej veľkosti, čím sa zabraňuje selekcii pri výbere krmiva hydinou. Toto má podstatný vplyv na ďalšiu kontinuitu chovu, produkciu a kondíciu zvierat. Dôležitým faktom je neskrmovať zdravotne závadné krmivo, ak je napríklad plesnivé, skysnuté a podobne.

Spoločnosť Sano je významná európska značka v oblasti výroby minerálnych krmív, mlieka pre teľatá a ďalších špecializovaných produktov pre modernú výživu zvierat. Pre drobnochov disponuje spoločnosť Sano radou tzv. Protamín - bielkovinových koncentrátov, ktoré v sebe spájajú komplexnosť riešení pre najlepší domáci odchov zvierat. Spájajú optimálny pomer vitamínov, minerálov, sacharidov, tukov s vysokoproteínovým sójovým extrahovaným šrotom.

Vysoká produktivita spočíva v génoch dojníc a hovädzieho dobytka. Skúsenosti farmárov však ukázali, že potenciál zvierat sa využíva vyváženou stravou. Vďaka vedeckému výskumu sa optimálny pomer živín premietol do kŕmnych zmesí. Maximálne indexy telesnej hmotnosti a výťažnosti mlieka sa dosahujú iba vtedy, keď vitamíny a mikroelementy vo výžive zodpovedajú fyziologickým potrebám tela kravy. Krmivo je drvená a stlačená zmes rastlín a obilnín s vitamínovými doplnkami, vyvážená a pripravená na použitie. Kŕmna zmes obsahuje:

• Jačmeň
• Pšenica
• Proso
• Ovos
• Strukoviny
• Seno
• Slamka
• Torta
• Otruby

Zvieratá dostávajú uhľovodíky, vlákninu, bielkoviny z rastlinných zložiek. Pre lepšie vstrebávanie živín a doplnenie energie sa do kŕmnej zmesi pridávajú aminokyseliny, vitamíny, živočíšne tuky a biostimulanty.

Potenciál pre rast a produktivitu zvierat sa odhalil v krátkom období v dôsledku účinnej interakcie chemikálií obsiahnutých v zložkách. Kukurica bohatá na proteíny a škrob sa kombinuje so strukovinami a senom na získavanie tukov a svalov u hovädzieho dobytka. Množstvo kukurice by však nemalo prekročiť päťdesiat percent celkovej hmotnosti krmiva. Z prebytočnej obilniny kravy trpia obezitou, ktorá má negatívny vplyv na reprodukčnú funkciu.

Vďaka rovnováhe látok sa granule hotovej zmesi lepšie absorbujú ako samostatne kŕmené obilné koncentráty a seno. Kravy sa kŕmia kŕmnymi zmesami počas obdobia zastavenia alebo sa nahradia plnohodnotnou stravou s intenzívnym pestovaním v uzavretých miestnostiach.

Výhody a nevýhody používania kŕmnych zmesí

• Hospodárna spotreba
• Ľahké použitie a skladovanie
• Náklady na krmivo sa znížia, produktivita a zisk sa zvýšia intenzívnym pestovaním mäsových plemien
• Ekologické suroviny v zmesiach vyrábaných podľa štátnej normy
• Jednotlivé reakcie zvierat na väzbové komponenty
• Nerovnováha látok spôsobená teľatami, ktoré konzumujú atraktívne zložky a ignorujú neatraktívne zložky

Časť krmiva sa počas kŕmenia naleje na podlahu z otvorených podávačov. Kŕmne zmesi sa líšia formou uvoľňovania a účelom.

Formy kŕmnych zmesí

• Voľný (sypký): Zložky sa pomelú na prášok. Podľa stupňa mletia sa rozlišujú veľké, stredné a malé kŕmne zmesi. Jednoduchá výrobná technológia určuje nízke náklady na výrobok.
• Granulovaný: Rozdrvené komponenty sa lisujú do zaoblených granúl. Technológia výroby zahŕňa tepelné spracovanie, ktoré ničí patogénne mikroorganizmy v surovinách.
• V briketách: Zem a tepelne spracované suroviny sa lisujú do pravouhlých tyčí. Ako hlavná strava alebo doplnok sa používajú kŕmne zmesi s rôznym zložením.

Typy kŕmnych zmesí podľa zloženia

• Kompletné služby: Zmes obsahuje sadu zložiek, ktoré úplne uspokojujú potreby živín a energie zvierat. Hotové kŕmne dávky sú určené pre mladé a dospelé zvieratá a vydávajú sa každý deň.
• Koncentrovaná: Tento druh kŕmnej zmesi sa používa ako doplnková látka k hlavnej strave na jej obohatenie o vitamíny a mikroelementy. Koncentráty obsahujú zvýšený podiel látok potrebných na stimuláciu rastu alebo prírastku hmotnosti.
• Prísady: Bielkovinové a vitamínové predzmesi sú určené pre rôzne kategórie zvierat: býky, dojnice. K základu krmovín a krmovín sa pridávajú prísady v množstve 25 percent celkovej hmotnosti.
• Premixy: Jednotlivé zmesi biologicky aktívnych látok, aminokyselín, vitamínov a antibiotík sú určené na posilnenie imunity a lepšiu asimiláciu krmiva.

Príprava kŕmnych zmesí doma

Pri príprave zmesi sami je dôležité zvoliť správne percento a nutričnú hodnotu zložiek. Ručné kŕmenie kŕmnych zmesí pomáha šetriť jedlo pre malé farmy. Pre veľké farmy nie je samostatný nákup obilia, sena a následné spracovanie rentabilný. Technológia domáceho varenia pozostáva z etáp:

• Výber prísad
• Mletie na granule s priemerom 5 milimetrov
• Pridanie vitamínového doplnku, premixu

Koncentrát sa môže pripraviť samostatne: oddelene sa zmiešajú obilniny, strukoviny a zavedie sa zeleninová zmes. Množstvo kŕmnej zmesi podávanej za deň závisí od veku a úžitkovosti zvierat.

Množstvo kŕmnej zmesi pre dospelé kravy

Množstvo kŕmnej zmesi, ktorú vyžaduje dojnica, sa vypočíta podľa denného výťažku mlieka - na 1 liter mlieka sa podávajú 2 kilogramy hotovej zmesi. Dávka na výkrm dobytka obsahuje veľké množstvo bielkovín. Podávače sú neustále plnené. Krmivo by malo byť voľne dostupné najmenej dvadsať hodín denne.

tags: #hovadzi #dobytok #potrava #obilniny