Obec Hubová, kedysi známa ako Gombáš, má svoje korene hlboko zasadené v histórii Liptova. Nachádza sa v údolí rieky Váh, na okraji pohoria Veľká Fatra, v západnej časti okresu Ružomberok. Od Ružomberka je vzdialená približne 12 km. Táto oblasť je charakteristická svojou bohatou prírodou a dlhou históriou, ktorá formovala jej jedinečný charakter.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1425, kedy bola spájaná s panstvom hradu Likava. Obec vybudovali obyvatelia šoltýskej dediny Stankovany. V roku 1425 udelil kapitán hradu Likava Petrovi, synovi Stanka zo Stankovian, právo šoltýstva v Gombáši, ktoré mu umožňovalo prevádzkovať krčmu, mlyn a vyberať pokuty, ako aj slobodne rybáriť vo Váhu, Orave a Ľubochnianke. Originály týchto listín sú uchované v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
Prví osadníci v oblasti boli pastieri oviec, ktorí tu zakladali prvé salaše. Toto povolanie viedlo k rozvoju garbiarstva v obci. Ovce sa pásli na okolitých kopcoch a lúkach, zatiaľ čo priestranná Hubovská dolina poskytovala vhodné podmienky na pestovanie obilia. Obyvatelia sa živili mliekom a mäsom oviec, ktoré im dodávali aj vlnu a kožušinu. V obci kedysi fungoval aj mlyn, ktorý sa však nezachoval.
V roku 1551 sa v Gombáši uvádzajú štyri sedliacke usadlosti a 18 želiarov, z ktorých traja nevlastnili dom. Do chotára Hubovej patrila aj Ľubochnianska dolina, kde obyvatelia ťažili drevo. V roku 1625 sa spomínajú tri vodné píly. Z starších čias sa zachovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sýpky na obilie. V Bystrej doline sa nachádzajú zrúcaniny železnej huty, svedčiace o kováčskom remesle v tejto oblasti, kde boli pravdepodobne aj zásoby železnej rudy.
Typické pre Gombáš boli drevené štvorbytové dvojdomy, pričom obyvateľov jedného domu nespojovali žiadne rodinné putá. Obraz z kaplnky sv. Rócha z roku 1831, vytvorený počas epidémie cholery, poskytuje svedectvo o tom, ako vyzerala vtedajšia dedina. V roku 1882 postihol obec rozsiahly požiar, ktorý zničil takmer všetky dvojdomy. Tie, ktoré prežili, niesli často letopočet 1827. Po tomto požiari sa začali stavať drevené jednodomy, ktoré boli taktiež zrubové stavby. Mali sedlovú strechu s charakteristickou oblou spojnicou prednej a bočnej strechy, nazývanou obkrútka. Zadná a predná časť strechy boli rovnaké. Každá časť domu pozostávala z izby, pitvora a komory. V pitvore bolo ohnisko a hlinená podlaha. V prípade založenia novej rodiny sa často z komory vytvorila ďalšia izba. Všetky drevenice mali slepý komín a dym sa šíril po pôjde, kde sa údil slanina, mäso a klobásy. Dolinou viedla priekopa na odvod dažďovej vody a do dvorov sa vchádzalo cez drevený mostík. Na druhej strane cesty, nad Váhom, boli zeleninové záhradky. Kríž na ľavom brehu Váhu stál od nepamäti a oproti nemu viedla Kostolná ulica.
V obci sa nachádza neskorobarokový kostol Povýšenia Svätého kríža, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Bol postavený v roku 1816 a zdobia ho nástenné maľby od Jozefa Hanulu.
Pôvodný názov obce Gombáš (z maďarského Gombak = Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce Hubová osamostatnila obec Ľubochňa. O pôvode názvu obce Gombáš neexistujú presné záznamy, avšak prvý kronikár Ján Okáľ uvádza, že má slovanský koreň. Koreň slova "gomba" (huba) je slovenský, zatiaľ čo prípona "-áš" je maďarská. Toto tvrdenie podporuje aj fakt, že najstaršie mená obyvateľov a okolité zemepisné názvy boli slovenské, čo naznačuje, že prví osadníci boli Slováci. Pôvodný názov obce platil do 11. júna 1948, kedy bol vyhláškou PV č.A - 311/16-II/31948 zmenený na súčasný názov Hubová.
K histórii obce neodmysliteľne patrí aj jej nárečie, ktoré sa postupne menilo pod vplyvom spisovnej slovenčiny. Pôvodné nárečie bolo tvrdé a u starších obyvateľov sa zachovalo dodnes.
Medzi významné osobnosti spojené s obcou patria PhDr. Miloslav Okál, DrSc. - slovenský klasický filológ a prekladateľ antickej literatúry, známy pre svoje preklady Iliady a Odysey, a Jozef Kútnik - Šmálov, kňaz, básnik, prozaik, prekladateľ a kultúrny historik.
Chronologický prehľad historických udalostí v Hubovej
- 1425 - prvá písomná zmienka o obci Gombáš
- 1551 - v Gombáši boli 4 sedliacke usadlosti, 1 valašská a 1 železiarska
- 1625 - pracovali 3 píly
- 1782 - na Gombáši zriadili školu, učil tu Ján Okál
- 1787 - zriadená farnosť
- 1816 - začiatok stavby terajšieho kostola, starej školy a fary
- 1831 - ázijská cholera, postavená kaplnka sv. Róchusa
- 1948 - premenovanie obce na Hubovú
- 1951 - osamostatnenie sa Ľubochne
Na západnom okraji obce Hubová sa nachádzajú dve vzácne ľudové sýpky staršie ako sto rokov, ktoré sú ukážkou pôvodnej liptovskej ľudovej kultúry. V minulosti slúžili na uskladňovanie obilia a zemiakov, pričom dnes sú jedinou zachovanou pamiatkou tohto typu v obci. Nad sýpkami sa týči kríž, ktorý ostal po už neexistujúcom cintoríne.
V strede obce, na vyvýšenine, stojí rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, postavený v rokoch 1816-1817, ku ktorému prilieha budova bývalej cirkevnej školy. Kostol bol upravovaný v rokoch 1905 a 1946.
Z obce Hubová vedie žlto značená turistická trasa, ktorá umožňuje prístup na sedlo Poľana, alebo sa z nej dá odbočiť na modro značený chodník smerujúci na Kútnikov kopec. Okrem toho sa v obci nachádza náučný chodník Hubovský okruh, ktorý informuje o prírodných, historických a kultúrnych zaujímavostiach regiónu.
Bystrou dolinou, ktorou preteká Bystrý potok, prechádza žlto značený turistický chodník, ktorý sa pripája na červeno značený chodník vedúci z Tlstej (Krstej) hory na Nižné Šiprúnske sedlo. Alternatívou je odbočka na zeleno značený chodník smerujúci do Černovej.
Žlto značená cyklotrasa prechádzajúca Bystrou dolinou sa neskôr napája na zeleno značenú cyklotrasu, ktorá umožňuje výlety do Ľubochnianskej doliny alebo do Čutkovskej doliny.
Erb obce Hubová zobrazuje na modrom štíte zo zeleného vŕška vyrastajúcu hubu so zlatým a strieborným klobúkom a zlatým hlúbikom.
Obec Hubová je známa aj svojimi futbalovými výsledkami, ktoré svedčia o jej aktívnom spoločenskom živote.
Športové výsledky obce Hubová
- Hubová - Liptovská Štiavnica 6:1
- Hubová - Ľubochňa 2:1
- Hubová - Partizánska Lupča 1:1
- Hubová - Lúčky 4:2
- Priehrada - Hubová 1:1
Geografické údaje
Obec Hubová sa rozprestiera v Liptovskej kotline, v blízkosti mesta Ružomberok, v Žilinskom kraji. Susedí s obcami Ľubochňa a Švošov. Celková rozloha katastrálneho územia obce je 1 690 hektárov. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 450 metrov nad morom.
V katastrálnom území obce sa nachádza viacero dolín, pričom najrozsiahlejšia je Hubovská (Gombášska) dolina. Bystrá dolina je dlhšia a užšia, preteká ňou Bystrý potok, ktorý tvorí hranicu s obcou Černová. Obec leží v pohorí Veľká Fatra, v podcelku Šípska Fatra. Najvyšší vrch obce je Červený Grúň (1 139 m n. m.). Medzi ďalšie významné vrcholy patria Kútnikov kopec (1 064 m n. m.), Veľký Smrekovec (972 m n. m.), Kýčera (956 m n. m.), Grúň (940 m n. m.) a Malý Smrekovec (819 m n. m.).
Obec Hubová leží na ľavom brehu rieky Váh. Oproti obci, na pravom brehu rieky, sa nachádza obec Švošov. Severnou stranou obce, popri brehu Váhu, prechádza frekventovaná cesta I/18 E50, pričom v budúcnosti sa plánuje presmerovanie dopravy na diaľnicu D1.
V obci pramenia významné potoky: Hubovský, Lánový a Brúsový. Lánový potok, tok III. rádu, pramení severne pod kopcom Kýčera (956 m n. m.) a vteká do Gombášskej doliny. Brúsový potok, tok IV. rádu, pramení na východných svahoch Kútnikovho kopca (1 064 m n. m.) a vlieva sa do Lánového potoka v obci Hubová. Bystrý potok, hraničný potok III. rádu, pramení medzi vrchmi Chabzdová (1 239 m n. m.) a Maďarová (1 340 m n. m.) a preteká cez Bystrú dolinu.
Hubová a susedná Ľubochňa: Dve obce s bohatou históriou
Hubová a Ľubochňa sú dve obce s bohatou históriou, ktoré sa nachádzajú v regióne Liptov na Slovensku. Táto oblasť prešla mnohými zmenami a vývojom, ktoré formovali jej identitu.
Ľubochňa: Od osady po kúpeľné mesto
Prvá zmienka o miestnom názve Ľubochňa pochádza z roku 1625, kedy sa spomína ako malá osada susediaca s obcou Hubová, patriaca panstvu hradu Likava. Osada mala len niekoľko obyvateľov - lesných robotníkov, hájnikov a rybárov.
Názov obce sa v priebehu rokov menil: Lubohna (1880), Ľubochňa (1886), Fenyóháza (1895), Ľubochňa (1918) až po súčasný názov Ľubochňa. Začiatkom 19. storočia vznikol železný hámor na spracovanie surového železa dovážaného z Liptovského Hrádku. Od deväťdesiatych rokov 19. storočia sa Ľubochňa rozvíja ako podhorské klimatické kúpele. V roku 1897 boli založené klimatické kúpele a postavené štátne liečebné domy, vďaka čomu mala Ľubochňa ako prvá v okrese kanalizáciu.
Rozvoj Ľubochne je spojený s menom grófa Andrása Bethlena, zakladateľa Tatranskej Lomnice, s ktorou má obec podobnú architektúru. V tomto období boli postavené viaceré štátne hotely, sieť súkromných sídiel členov uhorskej vlády, parky, vodoliečebný kúpeľný dom a tenisové kurty. Výstavba prebiehala v secesnom štýle s drevenou hrazdenou architektúrou.
V rokoch 1903-1904 bola postavená úzkokoľajná lesná železnica, ktorá slúžila na odvoz dreva z Ľubochnianskej doliny na pílu a ku hlavnému železničnému ťahu. Príležitostne prepravovala turistov a kúpeľných hostí. Unikátom svojej doby bola hydroelektráreň v hornej časti obce, ktorá zásobovala elektrinou železnicu, verejné osvetlenie a domácnosti.
Ľubochňa je úzko spätá s menom akademika univerzitného profesora PhDr. Ľudovíta Nováka, DrSc., významného jazykovedca, ktorý tu žil so svojou rodinou. V súčasnosti má obec okolo 1100 obyvateľov a je zaradená do sústavy kúpeľných miest na Slovensku. Ľubochnianska dolina je najdlhšou dolinou Veľkej Fatry, vyznačujúcou sa značnou koncentráciou prírodných hodnôt.
Významné osobnosti spojené s Ľubochňou
- Otokar Brezina a Jakub Deml: Českí spisovatelia, ktorí navštívili Ľubochňu v roku 1919.
- Pavol Országh Hviezdoslav a Ľudmila Riznerová Podjavorinská: Trávili tu dovolenku v roku 1920. Ľ. Podjavorinská tu napísala báseň Ľubochniansky telefón.
- Ľudovít Novák: Akademik, univerzitný profesor, jazykovedec, ktorý tu žil so svojou rodinou.
- Peter Štrelinger: Slovenský spisovateľ, ktorý prežil v Ľubochni svoje detstvo a napísal o nej román Salakúzy.
Symboly obce Ľubochňa
Prof. PhDr. Jozef Novák, DrSc., podpredseda Heraldickej komisie, navrhol pre Ľubochňu erb, ktorého symbolom je jedľa. Jedľa je pre obec najpriliehavejším symbolom nielen preto, že je historickým znakom, ale aj preto, že Ľubochňa je od začiatku 20. storočia významným klimatickým kúpeľným miestom. Navrhovaný erb zobrazuje strieborný štít, v ktorom zo zeleného trojvŕšia vyrastá zelená jedľa. V tejto podobe je erb historicky verný, heraldicky správny a obsahovo výstižný.
Popis erbu: V striebornom štíte rebrovitý ihličnatý strom vyrastajúci zo stredného vrchu ostrého trojvršia, všetko zelené.
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbe zelenej a bielej, ukončená je tromi cípmi. Symboly obce sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou L-81/97. Pri konsekrácii kostola sv. Cyrila a Metoda v roku 1998 boli tieto symboly posvätené.
Filiálny kostol sv. Cyrila a Metoda v Ľubochni
Obec Ľubochňa patrí do farnosti Hubová, ktorá vznikla v roku 1787. V tom čase mala Ľubochňa 219 obyvateľov, pričom veľká časť žila v Ľubochnianskej doline. Prvou sakrálnou stavbou v Ľubochni bola prícestná kaplnka Najsvätejšej Trojice. V roku 1937 prelát Andrej Hlinka posvätil základný kameň kaplnky zasvätenej sv. Cyrilovi a Metodovi. V roku 1997 sa začali práce na jej rozšírení do dnešnej podoby a 3. júla 1998 bol kostol konsekrovaný.
Kam na výlet v okolí Hubovej
Región Liptova ponúka množstvo možností na výlety a oddych v prírode.
Zlá voda
Zlá voda je obľúbené výletné miesto milovníkov prírodných kúpalísk. Nenápadné jazierko v Stankovanoch je vzácny travertínový útvar s kráterom, vyplnený minerálnou vodou s mierne bublajúcim efektom vďaka vylučovaniu CO2. Kúpanie v tejto vode má blahodarne účinky na kĺby a zdravie pokožky. Jazierko s priemerom približne 10 m je ideálnym miestom na relax pre turistov, rodiny s deťmi aj seniorov. Názov "Zlá voda" pochádza z presvedčenia, že silná mineralizácia s pocitom mravenčenia na tele bola kedysi považovaná za škodlivú.
Výlet k Zlej vode je možné spojiť s návštevou Šútovského jazera alebo Šútovského vodopádu. V blízkosti sa nachádza aj Čutkovská dolina s detským zábavným parkom Obrovo.
Vyšné Krátke - Lyžiarske stredisko
Lyžiarske stredisko Vyšné Krátke, situované neďaleko obce Ľubochňa, je ideálnou voľbou pre milovníkov lyžovania v menších, pokojných strediskách. Ponúka dva lyžiarske vleky s celkovou kapacitou 650 lyžiarov a 850 metrov dlhý, mierne svahovitý svah, ktorý je pravidelne upravovaný. Stredisko je obľúbené najmä medzi rodinami s deťmi a začínajúcimi lyžiarmi.
Po lyžovačke si môžete oddýchnuť vo Vodnom parku Bešeňová alebo v Prírodnom termálnom kúpalisku Kalameny.
Ski Park Ružomberok Malinô Brdo
Lyžiarske stredisko Malinô Brdo pri Ružomberku patrí k najobľúbenejším na Slovensku. Ponúka 12 km zjazdoviek rôznych náročností, moderné prepravné zariadenia vrátane takmer 2 km dlhej kabínkovej lanovky a komplexný systém umelého zasnežovania. Stredisko sa pýši takmer 4 km dlhou zjazdovkou z vrcholu Malinô Brdo.
V blízkosti strediska sa nachádza obec Vlkolínec, zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Možnosti ubytovania zahŕňajú chatovú osadu, horský hotel a apartmány.
Komjatná - Studničná
Lyžiarsky vlek Komjatná - Studničná v obci Komjatná je určený pre deti a začínajúcich lyžiarov. Vlek s dĺžkou 150 m a nenáročnou zjazdovkou ponúka komornú atmosféru a malebnú prírodu.
Po lyžovačke si môžete užiť Vodný park v Bešeňovej alebo plávanie v Krytej plavárni v Ružomberku.
Obrovo - Detský zábavný areál
Čutkovský domov obra Čutka v Čutkovskej doline pri Ružomberku ponúka množstvo zábavných atrakcií pre deti. Areál zahŕňa trampolíny, obrovskú žinku na sušenie bielizne, lukostreľbu a rôzne hry. V blízkosti sa nachádza koliba s občerstvením.
Návštevníci môžu využiť turistické chodníky vedúce na Tlstú horu alebo k Jelenímu vodopádu. Cyklotrasy umožňujú prejazd do Hrabovskej doliny s Lanovým parkom Tarzania Hrabovo.
Vodná nádrž Krpeľany
Vodná nádrž Krpeľany, nachádzajúca sa pri obciach Krpeľany a Šútovo, je súčasťou Vážskej kaskády. Hoci nie je primárne určená na rekreáciu, je obľúbeným miestom pre turistov a cyklistov. Rybári tu nachádzajú bohatý revír s kaprovitými rybami.
V okolí nádrže sa nachádza Šútovské jazero, vhodné na kúpanie a vodné športy.