Drevokazné huby: Nepriatelia dreva a potenciálne riziká

Použitie prírodných materiálov pri stavbách je nielen tradičné, ale v poslednej dobe aj veľmi vyhľadávané a obľúbené. Zdravý životný štýl tieto materiály pre ich vlastnosti uprednostňuje. K najčastejšie vyžadovaným a esteticky vynikajúcim prvkom patrí drevo. Práve preto, že sa jedná o prírodný materiál, je potreba drevo ošetriť, inak bude ohrozené výskytom drevokazných húb.

Drevokazné huby sa vyskytujú tam, kde je zvýšená vlhkosť. Vonkajšie drevo, priamy styk s vodou alebo vlhkou zeminou vytvárajú ideálne podmienky pre vznik a rast drevokazných húb. Často je možné vidieť drevokazné huby na trámoch pod strechami, kde nebola prevedená dostatočná izolácia alebo bola porušená.

Sú všetky drevokazné huby škodlivé?

Nie všetky drevokazné huby patria k škodcom. Napríklad jedlé drevokazné huby bývajú v prírode často vyhľadávané. Jedná sa o liečivé drevokazné huby, ktoré sú i zámerne pestované. K týmto hubám patrí napríklad drevokazná hliva ustricová. Tá je obľúbená nie len pre svoje účinky na imunitu, ale aj ako súčasť pokrmov, pretože obsahuje veľké množstvo bielkovín. Mnoho ľudí ju používa ako náhradu mäsa a sami ju pestujú.

Drevokazné huby v prírode a na stavbách

Drevokazné huby rastúce na stromoch môžeme nájsť prakticky všade. Bežné dreviny nie sú voči drevokazným hubám odolné. Jedinou výnimkou je dub. Veľmi často nájdeme drevokazné huby na breze. Napadajú však aj ovocné stromy v sadoch. Drevokazné huby na ovocných stromoch môžu byť príčinou neprosperovania stromu a jeho neskoršieho zániku. I tu je vhodná prevencia postrekom. Sanácia drevokazných húb by mohla znamenať zničenie hostiteľa. Výskyt drevokaznej huby na jabloni môže ohroziť celý sad.

Najčastejšou drevokaznou hubou je serpula poprípade trúdnikovec. Hnedú hnilobu dreva a jeho rozpad má na svedomí chrastavka pivničná, čechračka lastúrovitá, trámovka plotová alebo pornatka, ktorá ničí predovšetkým ihličnany.

Ochrana dreva pred drevokaznými hubami

Udržovať drevo v suchu by bolo najjednoduchším spôsobom ochrany. To však nie je vždy možné zaručiť. Preto nastupuje ochrana chemická. Obyčajná farba na drevo či krycí lak neochráni drevo dostatočne. Tento materiál prirodzene pracuje a tým narušuje celistvosť farby. Prasklinami potom do vnútra vnikajú škodcovia. Ideálnou voľbou je impregnácia špeciálnymi prostriedkami. Tie sa nanášajú náterom, ktorý môžete spraviť sami alebo túto prácu zveriť špecialistom. Základom je dôkladne prečítanie návodu. Tu sa dozviete, aké ochranné pomôcky si máte pripraviť, ako náter nariediť a akým spôsobom nanášať. Ochranné nátery sa obvykle nanášajú pri teplotách od 5 do 30 °C. Potom je náter rovnomerný a povrch celistvý. Väčšinou sa nanesie jedna alebo dve aplikácie. Na impregnáciu je po zaschnutí možno naniesť obvyklý krycí náter alebo lazúru. Ďalší náter je nutný tam, kde je drevo vystavené horším poveternostným vplyvom. Životnosť impregnácie môže byť podľa podmienok až 10 rokov. Behom tejto doby sú nutné pravidelné kontroly, približne po 2 rokoch.

Sanácia dreva napadnutého drevokaznými hubami

Pri sanácii dreva napadnutého drevokaznými hubami najskôr odstráňte napadnutú časť, dokým nezostane len zdravé drevo. Povrch očistite a odmastite a postupujte ďalej podľa návodu prípravku pre ošetrenie dreva a ochranu pred drevokaznými hubami. Ak by sa však jednalo o nosné prvky stavby alebo ich konštrukciu, je nutná spolupráca s odborníkmi, poprípade posúdenie od statika. Všetkým týmto komplikáciám je možné predísť použitím vhodných prípravkov, ktoré zaručujú spoľahlivú ochranu dreva na profesionálnej úrovni.

Huby a ich vplyv na potraviny

Huby tvoria samostatnú a najpočetnejšiu ríšu eukaryotických, heterotrofných organizmov. Veda, ktorá ich študuje, sa nazýva mykológia. V prírode plnia dôležitú funkciu reducentov organických zvyškov. Avšak, niektoré druhy húb môžu spôsobovať hubové choroby (mykózy) rastlín, živočíchov i človeka a znehodnocovať potraviny.

Plesne a ich vplyv na potraviny

Medzi huby, ktoré znehodnocujú jedlo, patria najmä plesne. Rastú na zahnívajúcich organických substrátoch, na ovocí, zelenine, mlieku, syroch, zaváraninách, pekárenských výrobkoch. Na zahnívajúcich potravinách môžeme nájsť pleseň hlavičkatú (Mucor mucedo). Z mycéliového povlaku na potravinách vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, ktoré môžeme vidieť aj voľným okom.

Významnou mierou sa podieľajú na hnilobe ovocia, zeleniny, skladovaných obilnín, krmiva, exotických plodov, semien a iných produktov. Napriek tomu, že sú to prevažne saprofitické huby, niektoré druhy produkujú nebezpečné jedy - mykotoxíny, ktoré môžu vyvolať rôzne ochorenia. Preto by sa potraviny napadnuté plesňou nemali konzumovať ani po odstránení mycélia. Často práve rod Penicillium spolu s rodom Aspergillus vytvárajú mycelárne povlaky na mnohých potravinách, čím ich znehodnocujú.

Paplesňotvaré huby (Eurotiales) významnou mierou sa podieľajú na hnilobe ovocia, zeleniny, skladovaných obilnín, krmiva, exotických plodov, semien a iných produktov. Nedávno objavený druh Aspergillus hubkae patrí do skupiny takzvaných čiernych aspergilov, ktoré sa bežne vyskytujú v pôde, ovzduší aj na potravinách. Niektoré druhy však kontaminujú alebo znehodnocujú ovocie, zeleninu a potraviny. Ich prítomnosť sa preto pozorne sleduje, pretože huba produkuje karcinogénne toxíny, ktoré môžu u ľudí aj zvierat spôsobovať závažné zdravotné problémy v podobe infekcií. Huba Aspergillus hubkae spôsobuje aj invazívnu aspergilózu, závažné ochorenie, ktoré najčastejšie postihuje pľúca. U zdravého človeka ochorenie väčšinou neprepukne. Imunitné bunky si poradia s vdýchnutými spórami a odstránia ich.

Užitočné huby v potravinárstve a medicíne

Patria sem aj huby, ktoré sú pre človeka veľmi užitočné. V súčasnosti si bez antibiotík, ktoré sú produktom paplesní, nevieme predstaviť liečenie mnohých chorôb. Prvé antibiotikum Penicilín bolo vyrobené z druhu Penicillium notatum. Iné druhy penicília sa využívajú napr. pri výrobe syrov napr. rokfort, camambert a i. Hojne rozšírený je aj aspergil čierny (Aspergillus niger).

Penicilín objavil a jeho liečivý účinok potvrdil anglický bakteriológ, sir A. Fleming v roku 1928. Za svoj priekopnícky objav získal v roku 1945 Nobelovu cenu. Z mycélia paplesní vyrastajú vzpriamené nosiče výtrusov - konídiofory, ktoré produkujú veľký počet spór.

Ako sa chrániť pred znehodnotením potravín hubami

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa chrániť pred znehodnotením potravín hubami:

• Skladovanie: Potraviny skladujte v suchu a chlade.
• Kontrola: Pravidelne kontrolujte potraviny a vyhadzujte tie, ktoré sú napadnuté plesňou.
• Balenie: Potraviny presypte do tesniacich nádob.
• Prevencia: Police v špajze pravidelne čistite octom alebo prípravkom na to určeným.

Konzervovanie húb

Existuje viacero možností, ako môžeme huby, ktoré sme nestačili skonzumovať v čerstvom stave, zakonzervovať na obdobie, keď nerastú. Huby by bolo vhodné spracovať do 24 hodín od zberu, aby sa neznehodnotili a nestali zdravotne škodlivými.

Medzi najpoužívanejšie spôsoby konzervácie húb patria sušenie a nakladanie do octového alebo sladkokyslého nálevu.

Sušenie

Na sušenie je vhodná široká škála húb, ktoré však musia byť čerstvé, zdravé, nepremočené, nesmú byť staré, zaparené alebo červivé. Sušiť sa dajú všetky druhy, s výnimkou plávok. Tie majú veľmi krehkú, drobivú a lámavú konzistenciu už v čerstvom stave. Zdravé očistené plodnice krájame pozdĺžne tak, aby čo najviac plátkov malo klobúčik spojený s hlúbikom. Nekrájame ich príliš natenko, optimálna hrúbka plátku je 4-6 milimetrov. Huby totiž obsahujú až 90% vody a táto voda sa z nich musí odparovať primeraným spôsobom. Dobre usušené huby by mali mať pôvodnú farbu. Najlepšie je vysušené huby vložiť do patentných pohárov a hermeticky uzatvoriť. Neodporúčam viacvrstvové papierové alebo plátenné vrecká, pretože ich môžu znehodnotiť mole. Medzi usušené huby je dobré vložiť celé čierne korenie a navrch pohára dva tri lístky bobkového listu.

Nakladanie

Huby na nakladanie musia byť dokonale čisté. V tomto prípade ich umývame. Na nakladanie vyberáme zdravé a menšie plodnice. Do veľkosti štyri cm ich môžeme nakladať celé, väčšie nakladáme tak, že ich nakrájame na štvrtiny tak, aby zostal klobúk s hlúbikom. Huby je pred zaváraním vhodné blanšírovať, teda obvariť v slanej vode po dobu štyroch-piatich minút. Huby zavárame rovnakou metódou ako zeleninu, v sladkokyslom alebo octovom náleve.

Zásady pri zbere, preprave a spracovaní húb

Huby nepatria medzi trvanlivé potraviny a aj z jedlých druhov sa môžu ľahko stať jedovaté. Nezaškodí si pripomenúť najzákladnejšie zásady pri zbere, preprave a spracovaní húb.

• Zbieraj, čo poznáš: Maj úctu k prírode a nenos zbytočne domov plný košík neznámych húb, z ktorých sa nakoniec môžu vykľuť huby nejedlé či jedovaté.
• Nerež: Plodnice vyberaj zo substrátu celé, neodrezávaj ich. Pod povrchom pôdy sa môžu skrývať dôležité rozlišovacie znaky. Slušný hubár jamky po nazbieraných hubách zakryje lístím, aby podhubie zbytočne nevysychalo.
• Ukladaj do košíka: Huby zbieraj zásadne do košíka či inej pevnej a dostatočne prevzdušnenej nádoby.
• Rýchlo čisti: Aj po vyčerpávajúcej vychádzke sa premôž a huby čo najrýchlejšie spracuj.
• Tepelne uprav: Pri väčšine druhov húb nesmie trvať menej ako 15-20 minút.

Pri prechádzke lesom často natrafíte na huby, ktoré majú aj svojich jedovatých dvojníkov. Hubárčenie je pre mnohých obľúbeným spôsobom, ako si spríjemniť prechádzku v prírode a priniesť domov čerstvé plody lesa. Nie všetky huby, ktoré vyzerajú ako chutné prírastky do kuchyne, sú však aj bezpečné. Niektoré jedovaté druhy húb sú takmer na nerozoznanie od jedlých, a ich konzumácia môže v zriedkavých prípadoch až viesť k smrti.

Rozlišovanie jedlých a jedovatých húb

Slovensko je hubársky raj. Približne 150 druhov húb, ktoré u nás rastú sú jedlé. Vďaka nevhodnej konzistencii a horkej či štipľavej chuti je približne 200 druhov húb na Slovensku nejedlých. Našťastie takých húb, ktoré sú jedovaté a môžu po konzumácii spôsobiť smrť, je len niekoľko desiatok druhov.

Spoločné znaky jedovatých húb:

• Farba: nezvyčajná alebo príliš svetlá farba. Pri prerezaní nohy sa taktiež môže objaviť neprirodzená farba.
• Lepkavá čiapka: pri niektorých druhoch.
• Neprítomnosť červov a hmyzu: vo vnútri a na povrchu.
• Zápach: Neobvyklý alebo nepríjemný zápach.
• Obsahujú rúrky: Na spodnej strane klobúka majú lupene namiesto rúrok.

Najlepšie je zbierať huby, ktoré sú vo svojej optimálnej zrelosti - pevné, zdravé a bez známok poškodenia či hniloby. Ak si hubou v lese nie ste istý, radšej sa jej oblúkom vyhnite. Niektoré jedovaté huby môžu vyzerať veľmi podobne ako jedlé druhy. Preto zbierajte iba huby, ktoré poznáte a neriskujte.

Jedlé huby

• Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)

  Túto žiarivo žltú hubu spozorujete v lese už z diaľky. Je to tiež vďaka tomu, že zvyčajne rastie v skupinách. Mladý klobúk je mierne klenutý, neskôr plochý a napokon lievikovito preliačený. Dosahuje 10 - 70 mm. Hlúbik je 30- 60 mm dlhý a 8- 25 mm hrubý. Ľahko si ho môžetw zmýliť s kuriatkom bledým, na ktoré sa veľmi podobá. To má mäsitejšie plodnice, belavý klobúk a je tiež jedlé. Kuriatko jedlé obsahuje vysoké množstvo vitamínu A, C, D - najmä D2, draslík. A vášmu zraku pomôže rovnako ako mrkva. Rastie od mája do novembra v ihličnatých aj v listnatých lesoch v machu alebo medzi lístím.

• Suchohríb hnedý (Boletus badius)

  Klobúk suchohríba má v priemere 40 až 150 mm. Najprv je polguľovitý, potom vankúšovitý a dosť plochý. V starobe často s okrajom zdvihnutým nahor. Je sfarbený do gaštanovohneda, zriedkavejšie plavohnedý alebo červenohnedý, niekedy až čiernohnedý. Za vlhkého počasia je lepkavý. Hlúbik je 40-120 mm dlhý a 8-40 mm hrubý, na začiatku zväčša bruchatý až súdkovitý, potom rastom mení tvar na valcovitý. Tento druh má hlúbik bez sieťky, žltohnedý až hnedý, s bledšou žltou zónou na vrchole a bielym bazálnym mycéliom. Dužina je belavá až žltkastá, na vzduchu občas modrie nad rúrkami. Suchohríb hnedý rastie od júna do konca novembra v ihličnatých a zmiešaných lesoch. Nájdete ho väčšinou v humóznej pôde, ale aj na práchnivých pňoch, na kúskoch dreva alebo na šiškách. Je to jedna z najhojnejších hríbovitých mäsitých húb, ideálna na sušenie.

• Bedľa vysoká (Macrolepiota procera)

  Typické poznávacie znamenie pre bedľu je jej klobúk. Dorásť môže v priemere až do 30 cm. Mladé huby sú celé hnedasté. Uprostred klobúku je nápadný tmavý hrboľ. Posiaty je hrubšími, hnedými šupinami, ktoré odstávajú. V mladosti jej klobúk pripomína tvar vajca, postupne prechádza do zvonu a v dospelosti sa rozprestrie. Šírka potom môže mať až 25 cm. Noha je dutá a biela, má príjemnú chuť i vôňu, dorásť môže až do 35cm. Ak ju prerežete alebo otlačíte, farbu nezmeníte. Bedľu vysokú najčastejšie nájdeš v presvetlených smrekových lesoch a na ich okrajoch, kde rastie vo väčších skupinách. Nie príliš skúsení hubári sú nedôverčiví voči bedliam (Macrolepiota) menšieho vzrastu. Majú strach z toho, že ide o bedličky (Lepiota), ktorých je viacero jedovatých druhov. Tento strach však nie je opodstatnený. Bedle, na rozdiel od bedličiek, majú na hlúbiku posuvný prsteň, ktorý sa dá takmer vždy ľahko oddeliť. Bedličky majú prsteň prirastený a nedá sa posunúť ani oddeliť bez zdeformovania. Klobúky majú priemer len vzácne väčší ako desať centimetrov.

• Hríb dubový (Boletus reticulatus Schaeff)

  Hríb dubový má 60-300 mm v priemere, najprv je polguľovitý, potom pol guľovite klenutý, v dospelosti plocho rozprestretý. Hlúbik je 100-250 mm dlhý a 20-70 mm hrubý, najprv bruchatý až súdkovitý, v dospelosti valcovitý, celý alebo minimálne do polovice ozdobený výraznou sieťkou, ktorá býva najprv krémová a postupom času hnedne. Má nízku energetickú hodnotu, ale napriek tomu vysokú výživnú hodnotu. Vedeli ste že, hríb dubový mý napríklad antibiotické účinky, je vynikajúce na znižovanie cholesterolu v krvi a znižuje hladiny cukrov u diabetikov? Hojne rastie hlavne v dubových a bukových lesoch v severných oblastiach Slovenska. Najčastejšie tvorí mykorízu s dubom a bukom. Najprv je pol guľovitý, neskôr plocho rozprestretý, v strede s hrboľom. Pokožka je slizká, lúčovito vrastene vláknitá. Sfarbenie má hnedé až čokoládovo-hnedé. Hlúbik je valcovitý, plný, 30 až 100 mm vysoký a 10 až 25 mm hrubý. Jeho sfarbenie na vrchole je citrónovožlté.

• Masliak obyčajný (Suillus luteus)

  Masliak je u nás hojne rozšírený, zvyčajne rastie v húfoch od mája do novembra. Je to výborná jedlá a ľahko stráviteľná huba. Najčastejšie rastie pod borovicami, v nížinách, ale aj v pásme kosodreviny.

• Pečiarka ovčia (Agaricus arvensis Schaeff)

  Má mäsitý klobúk, ktorý je v mladosti pologuľovite klenutý s okrajom pritláčajúcim sa na hlúbik. Klobúk je neskôr klenutý alebo rozložený a 7 až 15 cm široký. Farba klobúku je biela a neskôr belavá a na okraji jemne šupinkastá. Ak ho zatlačíš zožltne. Hlúbik ma hore má belavý blanitý prsteň. Je biely a má valcovitý tvar dĺžky medzi 6 až 12 cm a šírky medzi 1 až 2,5 cm, ktorý pri poranení žltne. Menej skúsení hubári si pečiarku ovčiu môžu ľahko pomýliť s nejedlou pečiarkou zapáchajúcou (Agaricus xanthodermus), ktorá je tiež biela. Býva spravidla štíhlejšia, na báze hlúbika má hľuzu a po zatlačení sa sfarbuje na sýto chrómovožlto, najmä na hľuze. Jej dužina vonia podobne, ako atrament a pri varení zapácha karbolom. Rastie od júna do októbra v ihličnatých lesoch, najmä pod smrekmi, zriedkavo ju nájdete aj mimo lesa v krovinách. Je hojná v nížinách i vo vyšších polohách.

• Hríb smrekový (Boletus edulis Bull)

  Klobúk je v priemere 60- 250 mm široký. Najskôr je polguľovitý, neskôr klenutý, napokon plocho rozprestretý. Sfarbený je do biela alebo belava, v dospelosti je tmavohnedý. Za vlhkého počasia, alebo po daždi je slizký. Hlúbik je 30-200 mm dlhý a 15-70 mm hrubý. Tvarom je najprv bruchatý, v dospelosti valcovitý. Jeho farba je zvyčajne biela a je ozdobený jemnou sieťkou. Rúrky sú 8-30 mm dlhé a pri hlúbiku vykrojené, od dužiny klobúka sa navyše dajú ľahko oddeliť. Rastie od augusta do novembra v smrekových lesoch, výnimočne aj v listnatých. Nájdete ho najmä v podhorských krajoch, vo veľkom množstve.

Jedovaté huby a riziká otravy

Otrava hubami patrí medzi najnebezpečnejšie akútne otravy. Z toxikologického hľadiska delíme huby na smrteľne jedovaté, jedovaté, škodlivé a jedlé.

Typy otráv hubami:

1. Hepatotoxický typ otravy: Toto je jeden z najnebezpečnejších typov otráv. Po inkubačnej dobe 8 - 12 hodín bez klinických príznakov sa objavuje celková slabosť, malátnosť, zimnica, búšenie srdca a ťažoba. Pridružujú sa silné bolesti hlavy, závraty a hučanie v ušiach. Bolesti sa začnú objavovať aj v oblasti žalúdka a prechádzajú na celé brucho. Štvrtý až piaty deň po akútnej otrave sa objavuje bolesť pod pravým rebrovým oblúkom, zväčšenie pečene, zvýšená koncentrácia bilirubínu v sére, porucha vedomia, kóma. Pacient budí dojem horror mortis (tvár pred smrťou). Je zoslabnutý, nevládny, výrazne bledý, hypotermický, studeno a lepkavo sa potí, tvár je vpadnutá, črty zostrené, nos špicatý. Stav bez zlepšenia pretrváva asi 3 dni, ak to chorý prežije.
2. Neurotoxický typ otravy: Má dva podtypy:
   • A. Otrava, pri ktorej prevládajú muskarínové príznaky: zvýšená slabosť, nauzea, vracanie, zvýšená bronchiálna sekrécia, bronchospazmus, kŕče, pričom príznaky sa objavujú približne 30 - 60 minút po požití (strmuľky a vláknice).
   • B. Medzi celkové príznaky patrí točenie hlavy, poruchy stability a koordinácie pohybov, búšenie srdca, nevoľnosť, slabosť, nauzea, sucho v krku. Zvracanie sa takmer nevyskytuje. Otrava sa prejavuje poruchami vnímania a to prevažne v zrakovej a sluchovej rovine. Najskôr vidia neobvykle dobre do diaľky, farby sú intenzívnejšie a zlepšuje sa aj sluchová ostrosť. Neskôr dochádza k poruchám odhadu vzdialenosti, k zmenám vnímania predmetov, osôb a tvarov. Pri zatvorení očí sa objavujú pseudohalucinácie - vidia iskry, blesky, svetlá, farby alebo aj rôzne predmety.
3. Gastroenteritický typ otravy: Tento typ akútnej otravy sa nie vždy rozpozná, môže sa zamieňať s inými toxikózami. V klinickom obraze sa vyskytuje zvracanie a hnačka, ktoré sa objavia do 4 - 12 hodín po požití, výnimočne až do 48 hodín (zvyčajne po požití húb: hríb satanský, niektoré druhy pečiarok a plávok, rýdzik kravský, ale aj väčšieho množstvo jedlých húb - strapačky). Bolesti brucha sa zvyčajne objavia do 4 - 6 hodín po ich zjedení. Medzi najčastejšie prejavy patrí nevoľnosť, nauzea - pocit na vracanie, úporné zvracanie, krútivé pohyby čriev, kŕčovité bolesti brucha, hnačky. Väčšina týchto otráv ustúpi spontánne, môže však dôjsť aj k ťažkej dehydratácii. Úplné uzdravenie nastáva do 2 dní. Zákernosť spočíva v tom, že aj ostatné typy otráv sa okrem svojich základných klinických prejavov môžu manifestovať aj príznakmi poškodenia tráviaceho ústrojenstva. Klinický priebeh je veľmi podobný salmonelóze, brušnému týfusu, E.Coli - teda hnačkovitým ochoreniam typickým pri faraónovej pomste.
4. Vazotoxický typ otravy: Spôsobujú huby, ktoré obsahujú tetraetyltiuramdisulfid. Tieto huby obsahujú látku zvanú koprín, ktorej názov je odvodený od samotného pomenovania hnojníka, pretože práve v ňom bola po prvýkrát zistená. Koprín je inhibítorom (spomaľovačom) enzýmu acetaldehydrogenázy, pričom spomalením prípadne zastavením tohto enzýmu sa v pečeni tvorí nadbytok acetyldehydu. Doba latencie až do objavenia sa prvých príznakov sa pohybuje od niekoľkých minút až po cca 3 - 4 hodiny. Príznaky sú podobné ako pri otrave etylalkoholom: sčervenanie tváre a krku, nauzea, vracanie. Hladina acetyldehydu sa zvyšuje aj v krvnom obehu a dochádza ku klinickým prejavom otravy. Akcia srdca sa zrýchľuje, niekedy sa stáva nepravidelnou a je príčinou rôznych porúch srdcového rytmu. Prudko klesá krvný tlak, čo má za následok možný kolaps. Pacient pociťuje búšenie srdca, má pocit nedostatku vzduchu, triašku. Toxíny, ktoré mnohé huby obsahujú, sa považujú za náhrady serotonínu (hormón šťastia) a majú podobné účinky ako LSD. Používajú sa aj vo výskume a v psychiatrii na výrobu liečiv. Často krát sú zneužívané takzvanými hubičkármi (mykotoxikomani), ktorí vplyv neurotoxínov zneužívajú na navodenie rôznych stavov (v minulosti šamani).

Prvá pomoc pri otrave je podanie vysokých dávok aktívneho uhlia, naopak, nevhodné je vtedy prijímať mlieko.

Najnebezpečnejšie huby:

• Muchotrávka zelená (Amanita phalloides): Je to najznámejšia smrteľne jedovatá huba. Má olivovo-zelený klobúk a biele lupene. Obsahuje toxíny, ktoré môžu spôsobiť silné halucinácie, otravu a v niektorých prípadoch aj smrť. Nástup príznakov otravy je oneskorený, aj 72 hodín po konzumácii. Pri jej otrave dochádza k akútnemu zlyhaniu pečene.
• Muchotrávka červená (Amanita muscaria): Typická svojim červeným klobúkom s bielymi bodkami. Hoci nie je tak smrteľne jedovatá ako muchotrávka zelená, obsahuje toxíny, ktoré môžu spôsobiť halucinácie, nevoľnosť a otravu.
• Muchotrávka biela (Amanita verna): Smrteľne jedovatá, podobne ako muchotrávka zelená.
• Hríb satanský (Rubroboletus satanas): Je jedovatý, najmä surový, ale smrteľné otravy nespôsobuje. Otrava hríbom satanským sa prejavuje kŕčovitým dávením, ktoré trvá často aj 6 hodín.
• Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera): Je smrteľne jedovatá huba, ktorá obsahuje v sebe ten istý jed ako muchotrávka zelená, čiže amatoxín.
• Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina): Patrí medzi jedovaté druhy. Dávajte si na ňu pozor, smrteľné následky hrozia aj po konzumácii malého kúsku.
• Rýdzik kravský (Lactarius torminosus): Jedovatý rýdzik kravský spoznáte podľa hnedoružového až červenkastého klobúka, ktorý má na sebe jemné chĺpky pripomínajúce vlnu.

Čo robiť v prípade otravy hubami?

Pri podozrení na otravu hubami treba zaistiť všetok dostupný materiál, napríklad odrezky z húb, obsah žalúdka, zvratky, stolica, materiál získaný vysokými nálevmi čreva. Čím väčšie množstvo vzorky, tým väčšia je pravdepodobnosť zachytenia spór jedovatých húb. Kontaktujte Národné toxikologické centrum. Ak po konzumácii húb postihnutý pociťuje príznaky otravy, napríklad bolesti brucha, vracanie alebo hnačky, podajte mu 10 - 20 tabliet rozdrveného aktívneho uhlia rozmiešaného v primeranom množstve vody a dopravte ho rýchlo do zdravotníckeho zariadenia.

tags: #huby #ktore #znehodnocuju #jedlo