Toulouská hus, známa vo Francúzsku ako "L'oie du Toulouse" a v Nemecku ako "Toulouser Ganz", je ťažké úžitkové plemeno husí, ktoré patrí medzi najväčšie a najmasívnejšie domáce husi na svete. Svoje meno nesie po francúzskom meste Toulouse, z ktorého pochádza, a jej história siaha až do 17. storočia. Pôvodne bola vyšľachtená predovšetkým na produkciu foie gras (husacej pečene) a kvalitného mäsa. Pre svoju impozantnú hmotnosť nie sú tieto husi schopné lietať.
Toulouská hus sa vyznačuje veľkým telom objemného tvaru, so silným krkom. Má širokú, krátku hlavu, s výrazným prsným kýlom a až takmer k zemi siahajúcim dvojitým podbruškom. Gunár váži 9-12 kg, hus 8-10 kg. Vyznačuje sa tiež voľnou kožou pod krkom a typickými lalokmi na hrudi. V klidovom stave drží hus telo takmer vodorovne, čo podčiarkuje jej vyváženú stavbu. Zobák je oranžový, nohy masitéj farby a oči sú tmavohnedé. Existujú tri farebné varianty: divoko zbarvené (jemné šedé perie s bielymi okrajmi na bokoch a bielym chvostom), divoko žlté (buff) a čisto biele. Všetky varianty zdieľajú typický oranžový zobák a nohy spolu s hnedými očami.
Pôvod a história
Toulouská hus pochádza z oblasti okolo mesta Toulouse vo Francúzsku. Je známa už od 17. storočia. Pôvodná šedá farebná varianta, známa ako divoce zbarvená, patrí k najstarším. Do Anglicka sa dostala už na začiatku 19. storočia, pričom jej prvý dokumentovaný dovoz prebehol okolo roku 1840. Do Spojených štátov boli husi tuluské privezené medzi 50. a 20. storočím 20. storočia. V Českej republike je toto plemeno najčastejšie spájané s výstavami drobného zvieratstva, no jeho využitie vo svete je oveľa širšie. V Európe sa rozoznávajú dva typy: ťažký priemyselný typ s lalokom (francúzsky Oie de Toulouse à bavette) a mierne ľahší poľnohospodársky typ bez lalokov (Oie de Toulouse sans bavette). Vo Francúzsku sa hmotnosti pohybujú od asi 7 do 9 kg.
Charakteristické znaky a vlastnosti
Toulouské husi sú známe svojou robustnosťou a impozantným vzhľadom. Vyznačujú sa veľkým telom, voľnou kožou pod krkom a typickými lalokmi na hrudi. Ich hmotnosť sa pohybuje od 8 do 12 kg. Sú to učenlivé zvieratá s dobrou pamäťou a postreh. Hlasitým krikom upozorňujú na nebezpečenstvo a ich postoj a syčanie dokáže protivníka odradiť. Vďaka svojej hmotnosti nie sú schopné lietať.
Toulouské husi sú mierne, pokojné a zvedavé zvieratá. Pri pravidelnom kontakte sa dajú čiastočne ochočiť a bývajú nekonfliktné. Sú vhodné aj do zmiešaného dvora, ak majú dostatok priestoru. Vo svete sú chované v troch farebných variantoch: divoko zbarvené, divoko žlté (buff) a čisto biele. Všetky varianty majú typický oranžový zobák a nohy spolu s hnedými očami.
Chov a reprodukcia
Nároky na chov touluskej husi sa veľmi od ostatných plemien neodlišujú. Hodia sa na chov vo veľkých záhradách. V daždivom počasí je potreba zabezpečiť im prístrešok na noc. Dôležité je zabezpečiť im kúpanie celoročne, pretože iba tak sa ich perie udrží v dobrom stave. Je potrebné zabezpečiť správne skladovanie potravín, pravidelné odčervenie a prístup k zelenej potrave (tráva, seno) a tiež k piesku. Toulouská hus je odolná voči chladu, no kvôli svojej hmotnosti a nízkej aktivite potrebuje suchý, čistý priestor bez prievanu. Zle znáša premočené podložie, ktoré môže spôsobiť zápaly nôh.
Husi sú monogamné. V prírode žije gunár s husou po celý život, hoci v intenzívnych chovoch sa využíva aj 1 samec na viac samíc. Samice touluskej husi znesú ročne 20 až 35 vajec, v závislosti od typu (produkčný má viac). Inkubácia trvá 30 až 32 dní. Samice sú pomerne spoľahlivé liahnice, ale kvôli ich hmotnosti niekedy vajcia nezohrievajú rovnomerne - preto sa v komerčných chovoch využívajú liahne a umelý odchov. V bežnom domácom chove sa tuluské husi dožívajú 10 až 12 rokov, niektoré aj viac.
Varianty a ich využitie
Existujú dve hlavné varianty touluskej husi: výstavná a produkčná. Produkčné husi sú často označované ako "Oie de Toulouse sans bavette" (bez laloku) a sú šľachtené pre užitkové vlastnosti, najmä na menších farmách. Výstavná varianta, známa ako "Oie de Toulouse à bavette" (s lalokom), je statná hus vyšľachtená predovšetkým pre estetiku, rýchly nárast hmotnosti a produkciu foie gras. Výstavné jedince majú charakteristický výrazný lalok a kýl.
Produkčný typ husy tuluskej váži 8-9 kg a má vyššiu znášku, dosahujúcu 30-40 vajec ročne. Tieto husi sa často využívajú vo veľkochovoch pre ich univerzálnu užitočnosť. Na druhej strane, výstavný typ tuluskej husy je známy svojou robustnosťou. Títo jedinci vážia v priemere 9-12 kg, pričom starší jedinci môžu dosiahnuť až 13,5 kg. V USA sú uznávané tri typy tuluských husí: produkčný (18-20 libier), štandardný (20-30 libier a viac) a výstavný.
Výživa a starostlivosť
Pre správny rast a vývoj touluských husí je nevyhnutné zabezpečiť správnu výživu. Dôležitá je kvalitná pastva s mladou pšeničnou trávou, ktorá musí byť mladá a krehká. Pastva však nestačí, je nutné zahrnúť aj zrneniny. V zime by mali byť plemenné zvieratá kŕmené stravou bohatou na vitamíny, vhodná sú napríklad jablká alebo mrkva. V malých dávkach sa pridáva obilie, vhodný je ovos. Väčšie dávky zrnín nie sú vhodné, pretože zvieratá majú sklon tučnieť. K dispozícii musí byť trvalo grit.
Opeření touluských husí je mäkšie, najmä u väčších výstavných vtákov. Za trvale vlhkého počasia sa môže stať, že perie nie je schopné odpudzovať vodu a je trvale mokré. Vtedy je nutné zabezpečiť suché, zastrešené prostredie, kam by sa zvieratá mohli schovať. Spôsobom, ako zvieratám zabezpečiť kvalitné perie, ktoré ľahko nepremokne, je zabezpečiť prístup k vode na kúpanie po celý rok a udržiavať ich v čistote. Husy si kúpaním a roztieraním vlastného tuku z mazových žliaz udržujú perie v dobrom stave.
Výhody a nevýhody vlastníctva husí
Chovateľstvo uvádza, že tuluské husy sa dožívajú nižšieho veku než iné plemená, približne 8-12 rokov. Najstarší gunár dosiahol vek 15 rokov. Približne od 8. roku u gunárov prudko klesá schopnosť oplodniť vajcia.