O tom, ako je Česká republika soběstačná v produkcii zeleniny a ovocia, sa vedú dlhé debaty. Podľa vyjádření Zemědělského svazu sa objemy dovozov zeleniny a ovocia zvyšujú, a to aj v prípade plodín, ktoré sa v Česku bežne pěstují. Například u jablek nejsou výjimkou státy jako Nový Zéland alebo Jihoafrická republika. Komora upozornila, že v obchodním řetězci Lidl prodávají jablka z Jihoafrické republiky, Chile či Nového Zélandu.
V regáloch sa už ako novinka objavila česká jablká z čerstvej úrody, kilogram vychádzal na 49,90 korún. Kilogram odrody Red Jonaprince z Poľska vychádzal na 49,90, o tridsať korún drahšie boli jablká z Juhoafrickej republiky či Nového Zélandu. Kilogram jabĺk z Juhoafrickej republiky či Nového Zélandu stál 79,90 korún. Kilogram jabĺk Cosmic Crisp z Talianska stál 69,90 korún.
„Česko nie je v produkcii jabĺk určených na priamu spotrebu sebestačné, teda na uspokojenie domácej dopytu sme nútení dovážať. Teraz dva mesiace pred zberom jablká z minulého roka už na skladoch v tuzemsku nie sú, ale je možné ich doviezť z okolitých štátov. Na pultoch obchodných reťazcov sa ale objavujú jablká z tak vzdialených oblastí, ako sú Juhoafrická republika, Chile alebo Nový Zéland. Súčasne je potrebné povedať, že v týchto krajinách pestovatelia nemusia dodržiavať tak prísne štandardy produkcie ako my v Európe, a môžu si tak dovoliť nižšie náklady, a tak sa obchodným reťazcom dovoz na tisíce kilometrov takzvane môže vyplácať. Podľa nás je to v rozpore s klimatickými cieľmi a deklaráciami o znižovaní uhlíkovej stopy. Príkladom môže byť Lidl, ktorý sa spoločne s Kauflandom zaviazal znížiť prevádzkové emisie CO2 o 80 percent. Česí poľnohospodári podľa jej slov ceny neurčujú a majú obmedzený vplyv aj na to, za koľko predávajú svoju produkciu. Znižujúcu sa sebestačnosť potvrdzuje okrem Zemedelského zväzu aj Agrárna komora. „Sebestačnosť Česka v produkcii jabĺk sa postupne znižuje, ako ubúda ovocných sadov. Podľa oficiálnych štatistík teraz dosahuje 67 percent, ale toto číslo kombinuje jablká na priamu spotrebu aj tie určené na spracovanie. Napríklad v roku 2023 bolo podľa vyjadrení Zemedelského zväzu do Českej republiky privezených 61,6 miliónov kilogramov jabĺk. Že na pultoch českých obchodov nie je viac plodín z Českej republiky, sa nepáči rade českých farmárov.
„Už niekoľkokrát som sa snažil dohovoriť s veľkými reťazcami. Žijeme v rýchlej dobe, kedy je nakupovanie cez internet najrýchlejšie, prípadne stačí vbehnúť do prvého hypermarketu. Avšak kvalita potravín v hypermarketoch nie je vždy ukážková. Sme odkázaní na ovocie a zeleninu „neznámeho druhu a pôvodu“ zo supermarketov, ktoré sú síce ligotavé, ale s vôňou a chuťou rovnako neidentifikovateľnou. Našťastie, spotrebitelia si začínajú uvedomovať dôležitosť pôvodu a kvality potravín, ktoré konzumujú. Čoraz viac ľudí sa zaujíma o to, čo nakupuje a je. Po nespočetných potravinových kauzách sme postupne dospeli k tomu, že chceme jesť lokálne a kvalitné potraviny. Prečo kupovať jablká dovezené z Nového Zélandu, keď naše slovenské sú úžasné a dostupné takmer počas celého roka? Prečo kupovať paradajky z Maroka? Chceme domáce potraviny.
Kvalita a chuť na prvom mieste
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa spotrebitelia odvracajú od dovozu, je kvalita a chuť. Ovocie a zelenina z dovozu, ako napríklad jablká z Nového Zélandu, často prekonávajú dlhé vzdialenosti, čo si vyžaduje skorý zber a použitie konzervačných látok. To sa negatívne odráža na ich chuti a nutričnej hodnote. Na druhej strane, lokálne vypestované ovocie a zelenina sú zberané až po dozretí, čím si zachovávajú svoju prirodzenú chuť, arómu a obsah vitamínov.
Ekonomické hľadisko: Podpora slovenských farmárov
Okrem kvality potravín zohráva dôležitú úlohu aj ekonomické hľadisko. Uprednostňovaním lokálnych produktov podporujeme slovenských farmárov a našu ekonomiku. Peniaze, ktoré minieme na slovenské jablká, zostávajú v našom regióne a pomáhajú vytvárať pracovné miesta a udržiavať vidiek. Naopak, nákupom dovážaných produktov podporujeme zahraničných producentov a prepravné spoločnosti.
Ekologický dopad: Zníženie uhlíkovej stopy
Dovoz potravín má významný dopad na životné prostredie. Preprava ovocia a zeleniny z Nového Zélandu na Slovensko si vyžaduje značné množstvo energie a produkuje emisie skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám. Kúpa slovenskej zeleniny je určite ekologickejšia ako zelenina, ktorá precestuje pol zemegule, kým sa dostane na náš stôl. Lokálne potraviny majú oveľa menšiu uhlíkovú stopu, pretože sa prepravujú na kratšie vzdialenosti a často sa pestujú s ohľadom na životné prostredie.
Alternatíva: Bedničkovanie
„Bedničkovanie“ je rýchly a jednoduchý spôsob, ako dostať priamo na Váš stôl domácu, zdravú, sezónnu zeleninu a ovocie priamo od pestovateľa. Aj Vy môžete byť súčasťou tejto symbiózy, podporiť svoje zdravie, prírodu a existenciu tých, ktorí vykonávajú svoju prácu zodpovedne, poctivo, čestným a čistým spôsobom. Podľa hesla: „SME TO, ČO JEME !!!“ je našim cieľom zabezpečiť pre Vás najkvalitnejšiu dostupnú zeleninu a ovocie vypestovanú v okolí, so zreteľom na čerstvosť, zrelosť a tým plnú výživovú a vitamínovú kvalitu. Treba si však zvyknúť, že zelenina a ovocie u nás dozrievajú len v určitom ročnom období, že nie každá mrkva, paradajka, jablko sú tvarovo identické, ale budú chutiť určite lepšie a hlavne sú pestované šetrne vzhľadom k životnému prostrediu.
Hlavné výhody bedničkovania:
- Šetrne vypestované plodiny
- Zber až po dozretí
- Čerstvosť dodávky
- Dovoz až pred dvere
- Podpora miestnych farmárov
Sezónnosť: Kľúč k chutným a zdravým potravinám
Dôležitým aspektom lokálnej produkcie je sezónnosť. Konzumácia ovocia a zeleniny v sezóne zaručuje ich najlepšiu chuť a nutričnú hodnotu. Jablká chutia najlepšie na jeseň, paradajky v lete a špargľa na jar. Sezónne potraviny sú prirodzene bohaté na vitamíny a minerály, ktoré naše telo potrebuje v danom ročnom období.
Rozmanitosť: Objavte zabudnuté odrody
Lokálni farmári často pestujú staré a zabudnuté odrody ovocia a zeleniny, ktoré sa v supermarketoch bežne nenachádzajú. Tieto odrody majú často jedinečnú chuť a arómu a sú odolnejšie voči chorobám a škodcom. Objavovanie týchto odrôd je nielen gastronomickým zážitkom, ale aj príspevkom k zachovaniu biodiverzity.
Alternatívy k dovážaným jablkám z Nového Zélandu
Ak hľadáte alternatívu k jablkám z Nového Zélandu, máte na výber množstvo lokálnych odrôd, ktoré sú dostupné takmer počas celého roka.
Lokálne verzus globálne: Je kúpa lokálne vypestovaného jablka vždy lepšia pre klímu ako kúpa jablka dovezeného zo zhruba 18-tisíc kilometrov vzdialeného Nového Zélandu? Podľa štúdie Svetovej obchodnej organizácie (WTO), to nemusí byť vždy pravda. Jablká z Nového Zélandu v zime sú ekologickejšie ako jablká z Nemecka, ktoré sú uložené v chladiarenských skladoch a spotrebúvajú energiu.
Emisie z dopravy tvoria len relatívne malú časť celkových emisií produktu, v prípade potravín je to v priemere desať percent. Veľké rozdiely sú však pri produkcii. Ak je pre danú zeleninu alebo ovocie sezóna v inej krajine a nie u nás, kde sa buď pestujú vo vykurovanom skleníku alebo držia v chladiarenskom sklade, potom sú emisie z domácej produkcie mimo sezóny často vyššie ako v inej krajine, kde je sezóna. Takže vôbec nie je pravda, že dovoz je vždy zlý.
Globálny obchod by tak mohol zohrávať svoju úlohu pri redukcii škôd spôsobovaných emisiami a je potrebné obchodovať inak, nie menej. Fungovalo by to prostredníctvom globálnej ceny uhlíka, napríklad poplatku za emisie spôsobené počas výroby. Viac ako tretinu úspor by priniesol dovoz produktov z krajín, ktoré ich dokážu vyrábať ekologickým spôsobom.
Ceny uhlíka zatiaľ existujú len regionálne, napríklad v Európe. Po zavedení globálnej dane by neekologické výrobky s vysokými emisiami boli drahšie a menej by sa s nimi obchodovalo, zatiaľ čo tzv. "zelené" produkty by mali konkurenčnú výhodu.
| Kritérium | Dovoz (napr. Nový Zéland) | Lokálna produkcia (Slovensko) |
|---|---|---|
| Chuť a kvalita | Môže byť ovplyvnená dlhou prepravou a konzervačnými látkami | Čerstvé, zberané po dozretí, prirodzená chuť |
| Ekonomický dopad | Podpora zahraničných producentov a prepravných spoločností | Podpora slovenských farmárov a ekonomiky |
| Ekologický dopad | Vysoká uhlíková stopa v dôsledku prepravy | Nižšia uhlíková stopa, kratšie vzdialenosti prepravy |
| Sezónnosť | Dostupnosť mimo sezóny | Dostupnosť v sezóne, lepšia chuť a nutričná hodnota |
V rámci pravidelného mapovania cien sa v Lidli objavili najmä jablká Pink Lady, ktoré stály bez desať korún rovných 80 korún. Za rovnakú cenu boli aj jablká Gala z Talianska, Pink Lady z Čile či Braeburn z Nového Zélandu. V Kauflande kilogram jabĺk Golden Delicious stál 25,90 korún, v Globuse o korunu viac.
„Tento rok je situácia taká, že v Česku pomrzla väčšina jabĺk, mne takmer všetky. Inak jablká za také ceny, napríklad aj z Čile, sa už tu objavili aj v minulých rokoch, keď bola slabá úroda,“ uviedol jeden z pestovateľov.
„My sa ako jedna z najväčších firiem zásobujúcich reťazce na českom trhu stretávame takmer každý deň so situáciami, ktoré úplne zmysel nedávajú a ktoré určite českým ovocinárom situáciu neuľahčujú. Všetko sa riadi zákonmi trhu. Konkrétne jablká sú komodita, ktorá takmer neustále v určitých častiach sveta bojuje s odbytom a s expiráciou. Týmto vzniká pretlak, ktorý sa logicky presúva do miest, kde jablká nie sú v tak veľkom množstve pestovaná. Ako je Česká republika. Tá má spotrebu zhruba dvadsať kilogramov na obyvateľa, čo je približne 200 000 ton za rok. Produkcia posledných rokov je približne 100 000 ton ročne. Tento rok sa vďaka extrémnym jarným mrazom očakáva úroda iba na úrovni 30 000 ton. V okolitých štátoch je však jabĺk neustále pretlak a tým pádom sa tlačia na uvoľnené miesto, ktoré vzniklo výpadkom v ČR.
„Čo sa týka ovocia, došlo k poškodeniu prakticky všetkých druhov, najhoršie sú na tom jablká, čerešne a višne. Ovocinári prirovnávajú situáciu ku kalamite a oficiálne štatistiky potvrdili začiatkom júla doterajšie odhady Agrárnej komory ČR a Ovocnárskej únie ČR. Tohtoročná úroda ovocia sa podľa odhadu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho prepadne o 77 percent oproti päťročnému priemeru, čo zodpovedá škodám na tržbách vo výške okolo 1,3 miliardy korún. S hodnotením je ale potrebné počkať, až bude všetko zozberané. Ak teraz jablká v obchodoch zdražujú, nemôžu za to vzhľadom k úrode českí pestovatelia, ale je to následok dovozu tovaru a politiky obchodných reťazcov.
„My máme kilogram letných jabĺk za 50 korún. Vždy sa snažíme, aby sme mali jablká len z Českej republiky,“ zdelila na dotaz Hanč Farma vo Vraňanoch. „Osemdesiat korún za kilogram, a ešte z Juhoafrickej republiky? Je to strašne veľa, ale to je taktika tých reťazcov, že nasadia takú cenu. Pritom českých jabĺk za podstatne menšiu cenu je v sadoch dosť, ale to oni nechcú,“ povedal nám majiteľ malého jablčného sadu v Stredočeskom kraji. V stredočeských Oticiach kilogram ponúka za tridsať korún. „Osemdesiat je hrozne veľa, ale bohužiaľ v týchto reťazcoch je to normálne.
Dokumentární film Jablko
Na Slovensku patrí jablko od nepamäti medzi TOP ovocie. Dokážeme ho vypestovať v podstate v každom kúte krajiny a cenovo je dostupné v každom ročnom období. 85 % z jeho obsahu tvorí voda a skonzumovanie 100 gramov jablka dodá nášmu telu až 16 % dennej potreby vitamínu C. Obsahuje tiež draslík, horčík, železo, vápnik aj slušné množstvo vlákniny. Napriek tomu, že jablko obsahuje relatívne veľké množstvo cukru, je vhodné aj pre diabetikov. Odrody jabloní s jedlými veľkými plodmi vznikli pravdepodobne mutáciou a krížením divo rastúcich druhov, pričom dnes poznáme viac než 20 000 odrôd jabĺk. Asi len málokto tuší, že za krajinu pôvodu jabĺk sa považuje Čína. Do Európy sa vraj jablone dostali z oblastí Zakaukazska a Iránu. Vďaka tomu, že aróma z jabĺk sa dostáva z tela von cez pokožku či vlasy, konzumáciou jabĺk si môžete zabezpečiť celkom príjemnú, sladkú, prírodnú voňavku. Kým budete mať prvé plody, od nasadenia budete musieť počkať 3-4 roky. Následne sa z nich budete však každoročne tešiť nielen vy, ale ešte aj vaše pravnúčatá. Jabloň totiž môže rodiť aj 100 rokov.
Konzumácia jabĺk podporuje trávenie a napomáha znižovať množstvo cholesterolu v tele, nakoľko sú bez cholesterolu a obsahujú len minimálne množstvo tuku. Ak si jablko radi šúpete, robíte chybu. Pozitívny vplyv majú jablká aj na deti. Vo forme pyré, ktoré deťom veľmi chutí, sa používajú napríklad ako liečivo pri žalúdočných a črevných kataroch. Niektoré druhy jabĺk preferujeme na priamu konzumáciu, niektoré dávame výlučne do varenia či pečenia. Uhádnuť krajinu pôvodu jabĺk Fuji by asi príliš náročné nebolo. Nemecká odroda Pinova je kvôli nižšej šťavnatosti ideálnou voľbou na pečenie. Jedna z u nás najobľúbenejších odrôd - Gala, pochádza z Nového Zélandu. Z českých odrôd môžeme spomenúť napríklad Topaz či Rubín. A zo slovenských? V súčasnosti jednoznačne vyhráva Evelina. Napriek tomu, že sa jedná o slovenské jablko, v domácom prostredí si ho vypestovať nedokážete. Našťastie je však Evelina v dostatočnej miere zastúpená v našich obchodoch.
Ak by sme sa vás opýtali, aký jablkový dezert je pre vás TOP, čo by ste odpovedali? Sme si takmer istí, že medzi najčastejšími odpoveďami by určite nechýbali fantastické pochúťky ako jablkový koláč, jablkový závin podávaný s kopčekom vanilkovej zmrzliny či jablková torta. Našťastie sa však gazdinky neuspokojujú s jedným či dvomi tradičnými receptami - aj keď aj tie majú jednoznačne pevné miesto v našich domácich kuchárskych knihách, ale skúšajú stále niečo nové. Snaha o pečenie rôznych variantov koláčov je „in“ a s jablkami sa dá skutočne výborne pracovať. Inšpirujte sa na www.kuchynalidla.sk, kde nájdete množstvo fantastických receptov na koláče z jabĺk.
