Jedlá soľ je základnou zložkou ľudskej výživy a jej produkcia a predaj podliehajú legislatívnym normám, ktoré zabezpečujú jej kvalitu a bezpečnosť pre spotrebiteľa. Na Slovensku je legislatíva týkajúca sa jedlej soli súčasťou širšieho rámca potravinového práva, ktorý upravuje výrobu, spracovanie, distribúciu a predaj potravín.
V súvislosti s jedlou soľou je dôležité spomenúť aj problematiku plytvania potravinami, keďže vysoký príjem soli môže byť spojený s konzumáciou spracovaných potravín a polotovarov. Na celom svete sa vyhodí každý rok 1,3 miliardy ton potravín, čo predstavuje až jednu tretinu všetkých vyrobených potravín. V Európskej únii sa ich vyhodí ročne až 89 miliónov ton. Len priamo z domácností to je približne 37 miliónov ton. Podľa OSN na Slovensku vyhodíme ročne do kontajnerov 900 tisíc ton potravín. Plytvanie je vzhľadom na otázku chudoby vo svete aj neetické. 870 miliónov ľudí na svete trpí hladom. V celej Európskej únii žije na hranici chudoby 79 miliónov ľudí. Na Slovensku je to 715 tisíc ľudí. Plytvanie potravinami spôsobilo v období rokov 2010 - 2016 až 10 % emisií plynov zodpovedných za globálne otepľovanie. Väčšina odpadu z potravín končí v SR na skládkach alebo v spaľovniach odpadov. Potravinami plytvajú aj farmári, spracovatelia, dodávatelia a nakoniec i my, konzumenti. Reštaurácie, hotely, rýchle občerstvenie, obchody s potravinami - tieto všetky prevádzky produkujú ročne státisíce ton odpadu z potravín. Každý deň sa takto vyhodí veľké množstvo potravín.
V Slovenskej republike je problematika jedlej soli regulovaná najmä Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 309/2015 Z. z., ktorá upravuje podrobnosti o požiadavkách na pochutiny, jedlú soľ, dehydrované pokrmy, polievkové prípravky a ochucovadlá. Táto vyhláška definuje rôzne druhy solí a ich zloženie, ako napríklad koreninovú soľ, ktorá je zmesou jedlej soli s koreninami, koreninovými prípravkami alebo sušenými rastlinnými časťami.
Požiadavky na jedlú soľ podľa legislatívy
Vyhláška č. 309/2015 Z. z. stanovuje, že jedlá soľ musí byť jódovaná. Toto opatrenie bolo prijaté s cieľom znížiť vysoký príjem soli u obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorý v rokoch 2011-2012 dosahoval 9 - 11 g/deň, čo je výrazne viac ako odporúčaných 5 g/deň podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Dôvodom pre takéto opatrenia je aj fakt, že Európska komisia identifikovala nadmerný príjem soli ako rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení. Podľa prieskumov, chlieb prispieva k celkovému príjmu soli približne 20 % alebo viac, zatiaľ čo hotové jedlá a polievky prispievajú približne 10 %. Národné jedlá sa na príjme soli podieľali od 24 do 26 %.
Nový predpis upravuje obsah pridávanej soli pre komodity ako chlieb a pečivo, pričom znižuje najvyššie prípustné množstvo pridávanej soli na 18 000 mg/kg. Výnimkou sú špeciálne slané pekárské výrobky sypané soľou na povrchu, kde je maximálne prípustné množstvo 30 000 mg/kg.
Najvyššie prípustné množstvo jodidu draselného alebo jodičnanu draselného v jódovanej jedlej soli po prepočte na jodid draselný je stanovené na 35 mg.kg-1. Množstvo minerálnych prímesí vo varenej jedlej soli nesmie prekročiť 0,7 % hmotnostných.
Legislatíva tiež definuje špecifické požiadavky na iné potraviny, ako sú napríklad:
- Koreninová soľ: zmes jedlej soli s koreninami, koreninovými prípravkami alebo sušenými rastlinnými časťami, ktorá obsahuje najmenej 15 % hmot. korenín (okrem cesnaku) a viac ako 40 % hmot. jedlej soli.
- Horčica: nesmie obsahovať škrob, múku ani sójovú múku ako zahusťovadlo.
- Kečup: s refraktometrickou sušinou menej ako 30 % hmot. musí najmenej 7 % pochádzať z rajčiakovej suroviny. V kečupe s refraktometrickou sušinou najmenej 30 % hmot. platia iné pravidlá.
- Čajové výrobky: definujú sa rôzne druhy čajov, vrátane čajovníkového čaju, bylinného čaju, ovocného čaju a koreninového čaju, s presnými požiadavkami na ich zloženie a označovanie.
Kontrola dodržiavania najvyšších prípustných množstiev pridávanej jedlej soli prebieha na základe laboratórnych vyšetrení vzoriek potravín a kontroly technických noriem a receptúr.
Zmeny v DPH a ich vplyv na potraviny
Od 1. januára 2025 dochádza na Slovensku k zmene sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH). Základná sadzba DPH sa zvýši na 23 %, pričom na vybrané tovary a služby budú platiť dve znížené sadzby - 19 % a 5 %. Podrobný zoznam tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahujú znížené sadzby DPH, je uvedený v prílohách zákona o DPH.
Pri uplatňovaní sadzby DPH je rozhodujúci deň vzniku daňovej povinnosti, ktorý vzniká buď dňom dodania tovaru alebo služby, alebo dňom prijatia platby, ak bola platba prijatá ešte pred dodaním. V praxi to znamená, že sa použije sadzba platná v deň, kedy daňová povinnosť vznikne.
Pre reštauračné a stravovacie služby platia špecifické pravidlá. Pri dodaní jedla z reštaurácie domov sa uplatňuje znížená sadzba dane 19 %, pretože ide o dodanie tovaru. Ak reštaurácia zabezpečuje vlastný rozvoz, aj na službu prepravy jedla sa uplatní sadzba dane 19 % ako súčasť základu dane pri dodaní tovaru.
Aby sa dodanie jedla považovalo za reštauračnú službu, musia byť pri jeho dodaní zákazníkovi poskytnuté aj podporné služby ako obsluha, priestor na konzumáciu, riad, príbory, nábytok, toalety a iné. Ak tieto služby nie sú poskytnuté, ide o dodanie tovaru.
Existujú aj výnimky z uplatnenia zníženej sadzby dane, napríklad semená určené na vypestovanie sadeníc, rastlín a plodín, ktoré nie sú určené na ľudskú konzumáciu, patria pod základnú sadzbu dane 23 %.
Plytvanie potravinami
Odporúčané výživové dávky a kuchynská soľ
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlasuje aktualizované Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike (OVD). Pri vypracovaní OVD sa zohľadňujú vek, pohlavie, výškovo-hmotnostný index, funkcie telesného rastu a vývinu u detí a mladej populácie, pohybové aktivity, fyziologické osobitosti (gravidita, dojčenie), aktuálny stav výživy, povaha zdrojov výživy a geografické podmienky.
Dôležitým usmernením je oblasť denného príjmu kuchynskej soli, ktorý u detí od 15 rokov a dospelej populácie by nemal byť väčší ako 5 g na deň. U mladších detí sa toto odporúčanie pohybuje od 0,5 g až 2 g na deň.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa snaží prostredníctvom legislatívy regulovať množstvo pridávanej soli do potravín. Napríklad, v prípade nedodržiavania požiadaviek orgán úradnej kontroly potravín pristúpi k usmerneniu prevádzkovateľa a v prípade opakovaného nedodržiavania môže uložiť aj pokutu.
Legislatívny rámec a zodpovednosť
Podľa rozhovoru s ministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom v roku 2012, Slovensko pokrýva len 46 % vlastnej spotreby potravín. Dovozy potravín dosiahli 3,6 miliardy eur, pričom vývoz predstavoval 2,8 miliardy eur. Minister poukázal na slabú legislatívu ako na jeden z hlavných problémov, ktoré vedú k škandálom s nekvalitnými potravinami. Firmy často neohlásia dovoz potravín, čím sa dostávajú na trh "načierno". Represie sú však nedostatočné, pričom jediným postihom je zastavenie licencie na dovoz. Minister navrhol, aby dovoz kontaminovaných potravín, ako napríklad cestárskej soli na potravinárske účely, bol klasifikovaný ako trestný čin všeobecného ohrozenia.
Každý obchod je zodpovedný za kvalitu predávaných potravín a spotrebitelia sa musia rozhodnúť, čomu dajú prednosť. Mnohí konzumenti však uprednostňujú najnižšiu cenu, čo vedie k zanedbávaniu kvality. Dôležitá je aj osveta ohľadom potravín, pretože slovenské výrobky sú často kvalitnejšie než dovozové, no majú inú hodnotu vzhľadom na dotácie do prvovýroby.
Európsky týždeň znižovania množstva odpadu (The European Week for Waste Reduction - EWWR) je najväčšou kampaňou na zvýšenie povedomia o predchádzaní vzniku odpadu v Európe. Spája jednotlivcov, školy, podniky, samosprávy, mimovládne organizácie a združenia, ktoré organizujú aktivity na zvýšenie povedomia o znižovaní odpadu. Každý rok sa zameriava na špecifickú tému, s cieľom predchádzať vzniku odpadu. Tento rok je témou potravinový odpad.
tags: #jedla #sol #legislativa