Jelenia zver: Vekové triedy a kritériá pre odstrel

V plánovaných oblastiach, v tzv. jeleních, ktoré sa určili na chov jelenej zveri, sa jej venuje najväčšia pozornosť. Na ostatných územiach sa jej stavy budú redukovať. Najvhodnejší pomer pohlavia jelenej zveri je 1:1. Mierne zvyšovanie počtu jeleníc až po hranicu 1:1,5 je odôvodnené len tam, kde je skutočný prírastok oproti plánovanému (koeficient očakávanej produkcie) pravidelne podstatne zníži, alebo tam, kde sa má zvýšiť doterajší stav.

Zloženie jelenej zveri v cieľovom stave závisí jednak od pomeru pohlavia, ako aj od výšky ročného prírastku. V kmeňovom stave jelenej zveri pri pomere pohlavia 1:1 má byť približne 40 % jeleňov, 40 % jeleníc a 20 % jelenčiat. Dôležité je vekové rozdelenie jeleňov. Zaraďujú sa do 4 vekových tried: I., II., III. a IV.

Početné a kvalitatívne stavy jelenej zvery sa upravujú selektívnym odstrelom predovšetkým chovateľsky menejhodnotnejších jedincov. Na posúdenie chovateľskej hodnoty je nevyhnutné správne rozoznať vek a kvalitu zveri.

V honitbě, kde jsem dříve působil, a v současné době díky církevním restitucím je režijní, máme povolenky na I. věkovou. Je třeba dodat, že I. věková je bez úhrady a silnější jelen jen jako poplatkový dle ceníku LČR.

Vekové triedy jeleňov

Vekové triedy jeleňov sú dôležité pre správne riadenie chovu a selektívny odstrel. Zaraďujú sa do štyroch tried: I., II., III. a IV. Presné určenie veku jeleňa je kľúčové pre posúdenie jeho chovateľskej hodnoty a pre správne vykonávanie selektívneho odstrelu. Selektívny lov jeleňov nesúcich do ďalšieho chovu sa považuje za jednu z dôležitých zásad pri poľovníckom obhospodarovaní jelenej zveri.

Jej zmyslom je vyraďovať z chovu jedince so slabo vyvinutým parožím a telesným rámcom, zver chorú a podpriemernú v danej oblasti. A to všetko so zameraním sa na jednotlivé vekové triedy, aby sme ako tak udržali ich správny vzájomný pomer a aby bol zabezpečený dostatočný prirodzený výber počas reprodukcie. Malo by to byť prioritou každého poľovníka, ktorý má to šťastie, že môže poľovať v revíroch s touto kráľovskou zverou.

Podľa platnej vykonávacej vyhlášky by sme najsilnejší chovateľský zásah, až šesťdesiat percent, mali vykonať, respektíve sa aspoň o to snažiť, v triede mladých a dospievajúcich jeleňov. Je preto veľmi dôležité poznať vek jeleňov, s ktorými sa stretávame v revíri.

V knižnici každého poľovníka sa určite nachádza odborná literatúra, ktorá rozoberá túto problematiku, avšak dovolím si tvrdiť, že najlepšia učiteľka je prax získaná častým pozorovaním zveri, najlepšie v sprievode staršieho skúsenejšieho poľovníka. Spomenutá vyhláška povoľuje lov jeleňov bez rozdielu veku a pohlavia už od začiatku augusta.

Je však otázne, či poľovníci majú v tomto období záujem loviť mladé troj- a štvorročné neperspektívne jedince, čo si práve vytĺkajú alebo dokončujú vytĺkanie parožia. Mladé jelene, ktoré sa pohybujú vždy na začiatku už rozpadajúcej sa čriedy, sa totiž zbavujú lyka a ich parožie ešte nie je pekne vyfarbené. Našej pozornosti by však nemali uniknúť v žiadnom prípade ihličiaky. Ich selektívny lov je veľmi dôležitý. Z chovu vyberáme jedince s krátkymi kmienkami a tie, ktoré očividne zaostávajú za telesným vývojom rovnako starých jelienkov.

Pri mladých a tiež dospievajúcich jeleňoch sa výrad posudzuje už podľa známej poučky, že ak je stredná vetva rovnako dlhá ako očnica, ide o chovného jedinca. Tá totiž už v rannom veku jeleňa naznačuje, ako sa bude vyvíjať parožie a dĺžka vetiev. Vývoj kvalitného parožia možno predpokladať aj vtedy, keď pomyselná spojnica hrotov očnice a strednej vetvy je rovnobežná s osou kmeňa.

Do triedy dospievajúcich päť- a šesťročných jeleňov a takisto dospelých jeleňov tretej vekovej triedy by sa malo zasahovať len výnimočne. Ak sme výberový lov uskutočnili pri mladších jedincoch s plnou vážnosťou, tak to ani nie je potrebné. Azda iba v prípade výskytu podpriemerného jeleňa so slabým telesným rámcom, čo môže byť ukazovateľ horšieho zdravotného stavu jedinca. Upútať nás môže aj vzhľad jeho parožia, keď konce vetiev netvoria koruny.

Platí to aj pri starších, sedem- až desaťročných dospelých jeleňoch, ktoré sa už aktívne zúčastňujú na ruji, majú svoj hárem alebo neustále atakujú jelenice pri dominantných jeleňoch. Tu by sme jednoznačne mali z chovu vyradiť len jelene s málo členitým parožím, takzvané večné osmoráky a desatoráky, jedince s krátkym parožím a nedostatočne vyvinutými strednými vetvami a vetvami v korune. Takéto jelene sú zväčša nositeľmi aj medailových trofejí.

Ak neulovíme mladé a dospelé, na chov nesúce jelene pred rujou, máme ich cielene vyhľadávať počas ruje alebo sa v tomto období sústrediť len na lov jeleňov štvrtej vekovej triedy. Ako postupovať, ak získame povolenie na lov jedinca o vekovú triedu či dve nižšie a tiež si chceme vychutnať atmosféru jelenej ruje a uloviť vysnívaného, aj keď výradového a slabšieho jedinca.

Skúsený poľovnícky sprievodca Ing. Tibora Pataky, CSc., v tejto súvislosti upozorňuje na niekoľko zásadných problémov. Prvý sa týka výmery. Pozná možno dva či tri revíry na Slovensku, kde sa na dostatočnej výmere správne hospodári s jeleňou zverou. Inde je to doslova „kto z koho“. Revíry v jeleních oblastiach sú také rozdrobené, že jeleň pri migrácii medzi rujoviskami v jednotlivých revíroch má len malú šancu na prežitie.

Ďalší problém je, že drvivá väčšina poľovníkov netrávi toľko času v revíri, aby dokonale spoznali každého jeleňa v ňom, sledovali jeho vývoj od malička, a tak dokázali správne uskutočňovať selektívny lov. Na to treba byť neustále v revíri a mať možnosť loviť minimálne desať jeleňov za sezónu. Keď poľovníci rozvezú krmivo alebo soľ po lese a navaria si dobrý guláš, to ešte nie je profesionálne poľovníctvo.

Ak má poľovník poznať revír, musí v ňom žiť a mať šancu poľovať. Teóriu si možno naštudovať z literatúry, ale skúsenosti poskytne len príroda. Aj pokiaľ ide o posudzovanie veku a chovnosti jeleňov. A profesionálny poľovník musí podľa T. Patakyho nielen zver pozorovať, ale aj loviť, alebo byť pri love, aby sa presvedčil o správnosti svojich domnienok.

„Treba sa čo najviac dostať k ulovenej zveri a porovnávať odhad so skutočnosťou. Aby sme mohli na ostatných žijúcich jeleňoch poukázať, že toho-ktorého je vhodné nechať dožiť lovného veku. To je základ, aby bolo starých a čo najstarších jeleňov v revíri dostatok.“

Tibor Pataky je tvrdým zástancom lovu jeleňov počas obdobia ruje. Tie najmladšie sa dajú loviť po ruji, ale starý lovný jeleň, takisto silný bočný, v mnohých prípadoch výradový jeleň, by sa mal uloviť hlavne v ruji. Pekne na vábec. „Aby ich chlapi nestrieľali pri kopách krmiva, čo sa v súčasnosti veľakrát deje. Uloviť jeleň v noci pri lampe na krmive je pre túto zver dehonestujúce.“

Regule sú nastavené, máme vytvorené vnadiská pre diviačiu zver, ale či sa tam naozaj lovia len diviaky? Tibor Pataky je jednoznačne za skrátenie času lovu jelenej zveri, pretože teraz jelene stresujeme doslova od vytĺkania, počas reprodukcie, naberania síl po ruji až po zhadzovanie parožia. A potom ihneď nastupujú hľadači parohov.

„Tlak zo strany poľovníkov na zver nech je veľký na začiatku lovu, potom v ruji treba odloviť hlavne kapitálne jelene a možno bočné výradové jelene.“

Aj v jeleních oblastiach sú vynikajúce, priemerné a podpriemerné lokality, pokiaľ ide o úživnosť či mieru rušenia zveri. Jelenice vyhľadávajú vhodné podmienky a jelene ich nasledujú, pričom dominantné obsadzujú tie najlepšie miesta. Ak na takom mieste jeleňa ulovíme, toto miesto obsadí iný silný starý jeleň, ktorý čakal na svoju príležitosť.

Prvé sa v revíri ozývajú podľa predpokladov „štvorky“, staré jelene, ktoré majú zrejme pri sebe už aj rujnú jelenicu. Preto treba chodiť do revíru už začiatkom septembra pozorovať a počúvať. Staré jelene na seba upozornia bez toho, aby sa k nim človek musel priblížiť a vyrušovať ich. Až príde deň D a hodina H, treba jeleňa uloviť.

Tibor Pataky pozná na Slovensku miesta vo veľkých revíroch, kde sa dá na malom území odloviť veľa kapitálnych jeleňov. Keď ešte pôsobil v revíri Vysokoškolského podniku s rozlohou 5 600 hektárov, kapitálne jelene lovil s hosťami na území veľkom asi 50 hektárov. Z dobrého územia ulovením vzal jeleňa a o týždeň bol tam alebo v blízkej lokalite ďalší, rovnako silný. Za dva týždne takto ulovil tri kapitálne jelene skoro z jedného miesta. Na takýchto územiach odporúča okrem vystrelenia na hlavného lovného jeleňa neloviť a po ruji ich ponechať ako zóny ticha. Možno totiž predpokladať, že tu budú jelenice a mláďatá od silného, dobre založeného jeleňa.

Čas lovu kapitálneho jeleňa treba naplánovať na čas ruje. No keď poľovník dostatočne včas chodí do revíru, dozvie sa aj o pohybe bočných jeleňov, ktoré sú charakteristické tým, že často menia pozície. Čakajú na príležitosť, keď sa starý jeleň unaví, aby mu „odrazili“ rujnú jelenicu. Aj keď sa presúvajú, možno si zapamätať tvar parožia takéhoto jeleňa, postavu a podľa toho odhadnúť jeho vek.

„Pri tom aj skúsenejší poľovníci robia chyby. Idú za hlavným starým jeleňom, obídu prvého bočiaka a myslia si, že jeleň, na ktorého natrafili, je už ten ich dominantný jeleň. Ale ešte to nemusí byť on. Hoci má rozvetvené parožie a niekedy aj dostatočne hrubé. Často ide o nádejného jeleňa, ktorý tak ako iné bočné jelene obchádza okolo hlavného rujoviska a čaká na príležitosť. Starý dominantný jeleň IV. vekovej triedy je niekedy piaty až šiesty v poradí!“

Takže Tibor Pataky odporúča pri hľadaní toho hlavného niekoľko jeleňov „pustiť“. Základ je trpezlivosť a popri tom nerobiť chyby. Nie všetci poľovníci sú však trpezliví a vystrelia na nepravého.

Poľovník, ak nie je profesionál, teda nevykonáva lov v rámci svojej pracovnej náplne, máva v revíri viac naponáhlo. Častou chybou je hľadať pri tichej ruji jelene na náhodu, pretínaním ich obvyklých trás. Nadmerným pohybom sa však revír „zavetrí“ a skúsená jelenica z rizikovej oblasti odvedie čriedu. Jeleň ju nasleduje a z poľovačky nie je nič.

A žiaľ, na Slovensku je takisto bežné, že skúsený poľovník správne odhadne chovnosť jeleňa a pustí ho, ale v susednom revíri, kade jeleň následne prechádza, nenatrafí na rovnako skúseného či poctivého poľovníka.

V jeleních oblastiach s výskytom vlkov odporúča Tibor Pataky chovateľským radám znížiť bežný lovný vek jeleňa, teda jedenásť rokov, minimálne o rok. Týka sa to oblastí, ako sú Nízke Tatry, Slovenské rudohorie, Poľana, Veľká Fatra, Vysoké Tatry, Čergov, Levočské vrchy a hranica s Poľskom. Všade tam sú vlky.

Kedysi sme v týchto oblastiach lovili dostatok kapitálnych jeleňov aj vo voľných revíroch, v súčasnosti prezentujeme silné trofeje jeleňov už len zo zverníc. Vo voľných revíroch ich lovia prevažne vlky, jelene sa tam nedožívajú kulminačného veku a väčšinou sa nájdu len ich torzá s trofejou.

Ak má starý jeleň zdravotný problém, svorka ho strhne, a tak urobí lepšiu selekciu ako poľovník. Je to však aj dôsledok toho, ako narábame s poľovníctvom. Spomeňme rozdrobovanie revírov, vzdanie sa kvalitných štátnych režijných revírov, slabú poľovnícku morálku či kontrolu, chabé presadzovanie poľovníckeho obhospodarovania veľkých šeliem. V čom teda chceme byť profesionálni a vyrovnať sa vlkovi?

Chovateľský cieľ, dostatok dospelých jeleňov s vekom nad 11 rokov, je v mnohých revíroch s výskytom vlka skôr chovateľský sen. Pretože takýto jeleň buď zmizne z revíru, keď ho uloví nezodpovedný chamtivý poľovník, alebo ho uloví vlk.

Napríklad u našich južných susedov, v Maďarsku sú revíry s veľkou výmerou obhospodarované profesionálnymi poľovníkmi, je v nich málo ciest, prisúvajú zveri kvalitné krmivo, je minimálne vyrušovaná a viac-menej tam nežije vlk.

V časti honitby „Kinseif“, ktorá je poměrně nepřístupná, kvůli náročnému terénu má zvěř klid a ráda se tu zdržuje. Vyčistil jsem zde několik loveckých chodníku, terasově nad sebou. Rád tady šoulávám a pozoruji zvěř. V minulém týdnu jsem zde narazil na skupinu mladých jelenů. Bylo jich celkem pět. Oboustraně korunový dvanácterák dohadem pětiletý nevytlučený, jednostraně korunový desaterák také pětiletý, ale tento již začal vytloukat. Dále dva osmeráci a jeden šesterák tříletí. Jeleni o mě nevěděli a tak jsem měl možnost si je dobře obeznat. Jeden osmerák a šesterák byli už vytlučení, což mě dost překvapilo. Počkal jsem až jeleni pomalu přetáhli přes paseku pode mnou, pokračoval jsem dále v šoulání až na „obloukovou cestu“ pod hřebenem. Cestou jsem však stále přemýšlel o této skupině mladých jelenů. Rozhodl jsem se, že se tu druhý den vrátím, a když bude štěstí na moji straně tak šesteráka budu lovit. Druhý den však, jak to bývá, v protějším svahu, ještě v 18,00 hod. pracovali těžaři a jeleni vytáhli na paseku až skoro za tmy. Nevadí, hlavně jak nejsou zrazení. Další dva večery jsem nemohl, a tak jsem třetí večer vyrazil velmi brzy v 17.00 hod. už jsem byl na místě. Vítr jsem měl dobrý, a proto jsem o jelenech věděl díky charakteristickému pachu. Tak jsem zpozorněl a opatrně šoulal k průseku, kterým je vidět přes houštinu hodně vysoko. Jeleny jsem nejen cítil, ale také slyšel jak se pohybovali krajem vzrostlého bukového zmlazení. Obeznávám situaci před sebou. Ano je to moje skupina, vidím dva silnější jeleny, také vytlučeného osmeráka, ale zbývající dva jsou ještě stále v krytu zmlazení. Protože je to poměrně prudký sráz a budu lovit asi 90 m nad sebou, zaklekávám za starý pařez a doufám, že budu mít šanci lovit. Po „nekonečné“ chvíli ze zmlazení pomalu vytahuje šesterák. Ještě jednou se si ho obeznávám, ale již přes puškohled. Vidím však jen horní polovinu trupu s hlavou, jinak se mi ztrácí ve vysoké trávě. Pomalu si s ním táhnu, a když obcházel vývrat tak přišla moje chvíle. Jelen stál pěkně bokem a vidím celou komoru. Mačkám kohoutek svoji 8x57, a tichým lesem se rozléha rána výstřelu. Jelen značí komorovou ránu, odskakuje do zmlazení a já slyším jen silné lámání a praskot starých větví. Houštinou kolem mne probíhají ostatní jeleni, takže na svážnici přes kterou přesazují je počítám jsou tři, dva osmeráci a desaterák, a za malou chvíli také dvanácterák asi o 50 m dále. Jinak klid. Pomalu začínám vystupovat do svahu na nástřel. „Trochu“ jsem se zapotil, než jsem vystoupal těch 90 m. Tady nalézám v uschlé trávě stříkanec barvy. Prohlížím si okolí, avšak díky pasece na které je to samý balvan nebo pařez po vývratu vidím jen světlou trávu a občas uschlou větem a dále bukové zmlazení. Pomalu jdu po barvě, a neušel jsem daleko. “Jen“ 10 m od nástřelu již vidím svého jelena zhaslého v prohlubni za vývratem. Smekám a tiše stojím nad uloveným jelenem, v duchu si přehrávám celý průběh lovu. Posléze vzdávám hold ulovené zvěři jak velí tradice. Protože budu potřebovat pomoc, volám svému dobrému kamarádovi Mirečkovi. Jelen šesterák - druhá hlava, i dle chrupu tříletý. Děkuji patronům za projevenou přízeň. Lovu zdar.

Kritériá pre odstrel jeleňov

Jeleň lesný (Cervus elaphus) je významným druhom zveri, ktorého chov a regulácia populácie si vyžadujú dôkladné poznanie jeho vekových tried a charakteristík.

Kritériá pre odstrel jeleňov:

• Osmoráky, desatoráky a jelene s väčším počtom vetiev sa vyraďujú, keď je prevažná časť hmoty parožia sústredená v dolnej časti parožia (spiatočník).
• Vyraďujú sa tiež jelene s nepravidelným parožím, parochniare.
• Nevhodné sú jelene s nedostatočným rozpätím kmeňov a s príliš oblúkovitými kmeňmi.
• Jelene s tenkými, slabými a krátkymi kmeňmi sú tiež kandidátmi na odstrel.
• Viacročné jelene s vidlicami a bez koruny by mali byť tiež vyradené z chovu.
• Okrem toho sa z chovu odstraňujú všetky choré a poranené jedince.
• Je dôležité poznamenať, že jeleň môže byť chovný, hoci má odlomené niektoré časti kmeňov alebo vetiev, pretože ide len o mechanické poškodenie.

Vyraďovací odstrel jeleníc a jelenčiat:

V chove jelenej zveri má veľký význam vyraďovací odstrel jeleníc a jelenčiat čiže bezparohovej zveri. Odstraňujú sa ním z ďalšieho chovu predovšetkým slabé, neskoro uliahnuté a osirotené jelenčatá. Vyspelosť jelenčiat sa odhaduje porovnaním niekoľkých jedincov. Prednostne sa treba zamerať na selekciu mladých jedincov, najmä na jednoročné jelene. Odstreľujú sa aj prestarnuté jelenice. Jedným z kritérií pri odstrele jeleníc je potomstvo.

Posudzovanie chovateľskej hodnoty jeleňov:

Základným kritériom pre posúdenie vhodnosti jedinca jelenej zveri na ďalší chov je posúdenie zdravotného stavu, telesného rámca a kondície vo vzťahu k veku jedinca a k ročnému obdobiu. U jeleňov je významným viditeľným prejavom uvedených znakov, ale zároveň aj genetického založenia jedinca, veľkosť parožia.

Prehľad kritérií pre posudzovanie jeleňov v rôznych vekových kategóriách:

Za chovné jelene sa považujú jelene, ktorých parožie dosahuje minimálne stanovené kritériá, alebo ich prekračuje vo všetkých uvádzaných hodnotených znakoch, ako aj jelene, ktorých parožie nedosahuje uvedené minimálne kritériá vo viacerých znakoch (s výnimkou ak vo veku nad 5 rokov netvorí obojstranné koruny), ale presahuje bodovú hodnotu v závislosti od veku o viac ako o 10 bodov C.I.C.

Pri posudzovaní trofejí sú rozhodujúcimi kritériami predovšetkým dĺžka kmeňov, členitosť parožia a tvorba korún. Bodová hodnota vyjadruje aj ostatné posudzované znaky parožia a významne ju ovplyvňuje najmä hrúbka (merané obvody) parožia. Taktiež sa považujú za nevhodné na ďalší chov jelene vykazujúce znaky trvalého poškodenia parožia v dôsledku ochorenia (poruchy metabolizmu), alebo poranenia (pučníc alebo kostry s následnými atypickými prejavmi na paroží).

tags: #jelenie #vekove #triedy #foto