Geneticky modifikované organizmy (GMO) a geneticky modifikované potraviny (GMP) sú v súčasnosti horúcou témou. Existuje množstvo vedeckých štúdií a verejných diskusií, ktoré sa zaoberajú výhodami a rizikami spojenými s ich konzumáciou. Tento článok sa zameriava na problematiku geneticky modifikovanej kukurice určenej na konzumáciu ľuďmi, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, od definície GMO až po ich potenciálny vplyv na zdravie a životné prostredie.
Čo sú geneticky modifikované organizmy (GMO)?
Geneticky modifikované organizmy sú organizmy, ktorých genetický materiál (DNA) bol zmenený pomocou genetického inžinierstva alebo moderných biotechnológií. Tieto technológie umožňujú vedcom pridávať nové vlastnosti do organizmov, ako je odolnosť voči chorobám, hmyzu, suchu alebo herbicídom. Môže ísť aj o vylepšenie nutričnej hodnoty alebo senzorických vlastností potravín. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje GMO ako organizmy, v ktorých bol genetický materiál zmenený spôsobom, ktorý sa v prírode nevyskytuje prirodzene. Laicky povedané, ide o proces, pri ktorom sa gény z DNA jedného organizmu laboratórne vložia do génu iného organizmu, či už rastliny alebo živočícha. Tieto gény môžu pochádzať z rôznych zdrojov, vrátane baktérií, vírusov, hmyzu, zvierat a dokonca aj ľudí.
Príkladom je geneticky modifikovaná kukurica MON810, ktorá obsahuje gén baktérie Bacillus thuringiensis (Bt). Táto odroda produkuje toxín, ktorý usmrcuje hmyz, čím sa stáva odolnou voči škodcom. Ďalšie príklady zahŕňajú produkciu inzulínu pomocou baktérií, do ktorých bol vložený ľudský gén, alebo lososa, do ktorého bol vložený rastový hormón na urýchlenie rastu.
Ciele genetickej modifikácie
Spoločnosti ako Monsanto, ktoré sú lídrami v oblasti GMO, tvrdia, že cieľom genetickej modifikácie je znížiť straty a zvýšiť produkciu plodín. Medzi hlavné ciele patrí:
- Odolnosť voči herbicídom: Umožňuje farmárom používať herbicídy na ničenie buriny bez poškodenia plodiny.
- Odolnosť voči teplotným vplyvom a suchu: Zvyšuje schopnosť plodín prežiť v náročných klimatických podmienkach.
- Zmeny senzorických vlastností: Zlepšuje chuť, vzhľad alebo trvanlivosť potravín.
- Zvýšenie obsahu esenciálnych živín: Zvyšuje nutričnú hodnotu plodín, ako sú esenciálne mastné kyseliny, vitamíny a minerály.
- Zníženie alergií: Odstraňuje alebo znižuje obsah alergénov v potravinách.
Riziká a obavy spojené s GMO
Napriek potenciálnym výhodám existujú obavy a riziká spojené s konzumáciou GMO, ktoré zdôrazňujú organizácie na ochranu spotrebiteľov a niektorí vedci. Medzi hlavné riziká patria:
- Ohrozenie biodiverzity: Geneticky modifikované plodiny môžu ohroziť vtáky a hmyz a kríženie s divými príbuznými druhmi môže mať nepredvídateľné následky.
- Vznik rezistencie na antibiotiká: Používanie génov rezistentných voči antibiotikám pri genetickej modifikácii môže prispieť k šíreniu rezistencie na antibiotiká.
- Vznik alergií: Zmiešanie genetického materiálu rôznych organizmov môže viesť k vzniku nových alergií.
- Toxicita: Niektoré štúdie naznačujú, že konzumácia GMO môže mať toxické účinky, poruchy pôvodných génov a produkciu neočakávaných toxínov a protilátok.
- Negatívny vplyv na ekosystémy: GMO môžu viesť k nadmernému výskytu hmyzu a buriny, zabíjať včely a opeľovací hmyz a kontaminovať prirodzené plodiny.
Ľubica Lacinová, vedecká pracovníčka biofyzička, zdôrazňuje: "Jednoznačne som proti tomu, aby sa geneticky modifikované organizmy uvoľňovali do životného prostredia."
Geneticky modifikovaná kukurica a jej vlastnosti
Kukurica je jednou z najčastejšie geneticky modifikovaných plodín na svete. Genetická modifikácia kukurice sa zameriava najmä na:
- Odolnosť voči hmyzu: Kukurica, ako napríklad MON810, produkuje Bt toxín, ktorý zabíja škodcov.
- Tolerancia voči herbicídom: Umožňuje farmárom používať herbicídy na ničenie buriny bez poškodenia kukurice.
Kukurica MON810 sa pestuje aj u nás, ale v malom. Slovensko jej zatiaľ pestuje málo a v rámci Európskej únie sú významne veľké plochy vysiate iba v Španielsku. Na Slovensku sú aj iné odrody geneticky modifikovanej kukurice, ale tie nie sú schválené na konzumáciu a pestujú ich výskumníci iba na pokusných políčkach so špeciálnym režimom. Pestujú ich, aby zistili, ako sa správajú v našich klimatických podmienkach. Pri tejto kukurici po skončení pokusu vždy nasleduje veľmi dôsledná likvidácia úrody.
Označovanie geneticky modifikovaných potravín
Právne normy EÚ stanovujú, že všetky potraviny a krmivá, ktoré obsahujú GMO, pozostávajú z nich alebo sú z nich vyrobené, musia byť označené. Výnimkou sú prípady, keď je ich obsah v potravine, krmive alebo zložke pod úrovňou 0,9 % a je náhodný alebo technologicky nevyhnutný. Označenie "bez genetickej modifikácie" je povolené za predpokladu, že sú dodržané všeobecné pravidlá označovania potravín a informácie pre spotrebiteľov nie sú zavádzajúce. Niektoré členské štáty EÚ sa rozhodli označovať svoje potravinové a krmivové výrobky tak, aby bolo zjavné, že nie sú geneticky modifikované.
Situácia na Slovensku a v EÚ
V EÚ sa na obchodné účely pestuje jeden druh geneticky modifikovanej kukurice - MON 810. Na Slovensku sa tento druh kukurice pestuje v Trnavskom a Košickom kraji. Umiestňovanie geneticky modifikovaných organizmov na trh EÚ a používanie ich odvodených produktov v potravinovom a krmivovom reťazci podlieha povoleniu EÚ, ktoré je podmienené preukázaním absencie rizika pre zdravie ľudí a zvierat i životné prostredie.
EÚ dováža sójovú múčku a sóju z tretích krajín, kde je pestovanie GMO rozšírené, najmä z Brazílie, Argentíny, USA a Paraguaja. V Európe nie je veľa potravín s GM plodinami, lebo Európania sú dosť nespokojní s geneticky modifikovanými plodinami a potraviny, ktoré by ich obsahovali, sa z trhu vytrácajú. Lenže v súčasnosti sa začali rokovania medzi Európskou úniou a USA o novej zóne voľného obchodu. Nie je vylúčené, že v rámci dohôd môže Európska únia zmierniť svoje prísne podmienky na také plodiny.
Ľubica Lacinová dodáva: "Keby rozhodnutie záležalo na mne, tak áno, ale je veľa prekážok. Firmy, ktoré produkujú GM osivá, lobujú s pomocou vlády USA u vysokých politikov aj v Bruseli, aby sa Európska únia otvorila týmto plodinám."
Debate at the European Parliament on GMOs
Ako sa vyhnúť GMO kukurici?
Ak sa chcete vyhnúť konzumácii GMO kukurice, môžete podniknúť niekoľko krokov:
- Čítajte etikety: Dôkladne si prečítajte etikety potravín a hľadajte označenie "bez GMO" alebo "vyrobené bez genetickej modifikácie".
- Nakupujte v bio obchodoch a na farmárskych trhoch: Tieto miesta zvyčajne ponúkajú kukuricu, ktorá nebola geneticky modifikovaná.
- Kupujte priamo od farmárov: Nájdite si miestnych farmárov, ktorí pestujú kukuricu tradičným spôsobom.
- Vyberajte si certifikované produkty: Hľadajte produkty s označením "Bio", ktoré zaručujú, že neboli použité geneticky modifikované organizmy.
Nutričné benefity kukurice
Kukurica má aj nutričné benefity. Obsahuje dôležité vitamíny ako vitamín E, vitamín C a vitamíny skupiny B, ktoré sú kľúčové pre energetický metabolizmus a nervový systém. Za svoju žltú farbu vďačí farbivám - karotenoidom, a to najmä luteínu a zeaxantínu, ktoré sú silnými antioxidantmi. Kukurica je tiež bohatá na vlákninu, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie tráviaceho traktu. Podľa odborníkov je kukurica ideálnou potravinou pre cukrovkárov, pretože pomáha znižovať krvný tlak a hladinu krvného cukru.
Negatívne aspekty kukurice
Napriek svojim benefitom má kukurica aj niektoré negatívne aspekty:
- Vyšší obsah kalórií a cukru: V porovnaní s inou zeleninou má kukurica vyšší obsah kalórií a cukru.
- Omega-6 mastné kyseliny: Kukuričný olej je veľmi bohatý na omega-6 mastné kyseliny. Ich nadmerný príjem v porovnaní s omega-3 mastnými kyselinami môže v tele podporovať zápalové procesy.
- Antinutrienty: Surová kukurica obsahuje kyselinu fytovú, ktorá na seba môže viazať minerály ako zinok a železo a znižovať ich vstrebávanie.
Z GMO kukurice na bežnú konzumáciu
Geneticky modifikované semená, zavedené v polovici 1990. rokov, v súčasnosti v USA produkujú asi 90 percent poľnej kukurice (a tiež viac ako 90 percent sóje a repky). GMO kukurica je na trhu iba od roku 1996. Dnes existuje najmenej 238 rôznych odrôd geneticky modifikovanej kukurice. Geneticky modifikovaná kukurica si našla cestu na toľko miest, že sa spotrebiteľom niekedy zdá nemožné vyhnúť sa jej. Spotrebiteľ si tak môže vybrať jednoducho tak, že sa pozrie na štítok GMO Free alebo NON GMO.
Všeobecne, pestovanie GM kukurice prebiehalo najmä v Trnavskom a Košickom kraji a celková výmera v roku 2012 bola 189 hektárov, čo predstavuje 0,063% výmery konvenčnej kukurice. Túto GM kukuricu predáva spoločnosť Monsanto pod obchodným názvom YieldGard®. Našťastie, aj vďaka našej petícii za zdravé potraviny a Slovensko bez GMO z roku 2013 a vašich 18 300 podpisov pod ňu, sa v SR zastavilo v roku 2017 pestovanie GM kukurice MON 810.
Geneticky modifikované potraviny boli a sú vyvíjané s cieľom zabezpečiť dostatočné množstvo výživy pre stále narastajúcu ľudskú populáciu. Niektorí výrobcovia potravín by chceli riešiť nedostatok potravín v rozvojových krajinách práve pomocou genetického inžinierstva. Lenže tu si treba uvedomiť, že vo väčšine prípadov ľudia sú hladní nie preto, že je príliš málo na jedenie, ale preto, že sú príliš chudobní, než aby si sami kúpili jedlo. Tiež sa prehliada, že aj konvenčné pestovanie úžitkových plodín dosiahlo v poslednom období úspechy. Na trhu je napríklad kukurica odolná voči suchu.