Rozhodnutie prestať jesť mäso je často spojené s mnohými otázkami a neistotami. Čo presne sa deje s naším telom, keď sa vzdáme živočíšnych produktov? Uznávaná odborníčka, doktorka Michelle McMackenová, vyzdvihuje 7 kľúčových zmien, ktoré nastanú, keď sa rozhodneme pre rastlinnú stravu. Táto prednáška, ktorú som si pred rokmi prepísala do poznámkového bloku, sa nedávno objavila aj na stránke Forks Over Knives, čo svedčí o jej aktuálnosti a dôležitosti.
Zníženie zápalových procesov v tele
Ak konzumujeme mäso, syr a spracované potraviny, pravdepodobne máme zvýšené zápalové faktory v tele. Kým krátkodobý zápal po zranení je normálny a potrebný, chronický zápal, ktorý trvá mesiace či roky, už nie je. Prechod na rastlinnú stravu môže pomôcť tieto procesy zmierniť.
Zlepšenie hladiny cholesterolu a zdravie srdca
Zvýšený cholesterol je kľúčovým faktorom pri srdcovo-cievnych chorobách a mozgových príhodách. Nasýtené mastné kyseliny, ktoré nájdeme hlavne v mäse, hydine, syre a iných živočíšnych produktoch, sú príčinou vysokej hladiny cholesterolu. Štúdie dokazujú, že ľuďom, ktorí prejdú na rastlinnú stravu, klesnú hodnoty cholesterolu o 35%. Rastlinná strava znižuje hladinu cholesterolu, lebo má nízky obsah nasýtených tukov.
Vedci zistili, že každých 70 gramov červeného mäsa a spracovaného mäsa, ktoré človek denne skonzumuje, zvýšilo riziko srdcových chorôb o 15 % a cukrovky až o 30 %. Autori štúdie však odhalili spojitosť medzi príjmom mäsa a vznikom ochorení aj pri hydinovom mäse. Odborníci preto odporúčajú jesť maximálne 70 gramov mäsa na deň.
Harmonizácia črevného mikrobiómu
V našich telách žijú tri bilióny mikroorganizmov, ktoré nazývame mikrobióm. Sú pre nás zásadné - pomáhajú nám tráviť potravu, vyrábajú živiny, trénujú imunitný systém, zapínajú a vypínajú gény, udržujú naše tkanivá čisté a pomáhajú nás chrániť proti rakovine. Rastlinná strava pomáha tvoriť zdravý mikrobióm. Vláknina v rastlinnej strave (živočíšna strava neobsahuje žiadnu vlákninu) podporuje rast dobrých baktérií v našom čreve. Naopak, strava chudobná na vlákninu (ako mliečne výrobky, vajcia, mäso) môže podporovať rast baktérií, ktoré šíria chorobu.
Ak konzumujeme cholín a karnitín (nájdeme ich v mäse, hydine, rybách, vajciach a mliečnych výrobkoch), črevné baktérie tvoria látku, ktorá sa v pečeni zmení na toxickú látku TMAO (trimetylamín-N-oxid). Táto látka je spojená so zvýšeným rizikom srdcovocievnych ochorení.
Vplyv na dĺžku telomér a biologické starnutie
Vedci zistili, že životný štýl a prostredie môžu zapínať a vypínať gény. Chromozómy sú nositeľmi génov. Koncové časti chromozómov, teloméry, chránia dedičný materiál pred degradáciou a zamedzujú, aby sa chromozómy navzájom spájali. Čím sú teloméry dlhšie, tým dlhšie môžu byť chromozómy a tým môžu aj bunky zostať funkčné dlhší čas. Počas života sa teloméry skracujú (pri každom delení buniek) a ich dĺžka sa v súčasnosti považuje za signalizátor biologického starnutia. Niektoré štúdie naznačujú, že rastlinná strava môže pomôcť spomaliť skracovanie telomér.
Prevencia cukrovky 2. typu
Pri živočíšnej bielkovine, hlavne červenom a spracovanom mäse, bolo preukázané, že zvyšuje riziko cukrovky typu 2. Čo spôsobuje cukrovku typu 2? Nasýtený tuk, živočíšne (hémové) železo, endotoxíny, pokročilé produkty glykácie (AGEs), karnitín, cholín (premena na TMAO) - toto všetko sa nájdeme v mäse. Čo nespôsobuje inzulínovú reakciu je vláknina a antioxidanty, ktoré sa nachádzajú v ovocí. Ovocie nezvyšuje riziko cukrovky.
Každých 70 gramov červeného mäsa a spracovaného mäsa, ktoré človek denne skonzumuje, zvýšilo riziko srdcových chorôb o 15 % a cukrovky až o 30 %.
Ochrana pred chronickými chorobami
Nadbytočnú bielkovinu naše telo ukladá ako tuk, alebo sa vylúči ako odpad (obličkové kamene, zhoršená funkcia obličiek, rakovina, predčasná smrť). Rastlinná bielkovina nás naopak chráni pred mnohými chronickými chorobami. Nie je dôvod brať výživové doplnky bielkovín, ak jete rastlinnú stravu.
Živočíšna bielkovina obsahuje aj: nasýtený tuk, cholesterol, hormóny, polychlórované bifenyly (PCB), ortuť, iné toxíny, antibiotiká, baktérie, výkaly, pokročilé produkty glykácie (AGEs), heterocyklické amíny, hémové železo, polyaromatické uhľovodíky. Tieto látky môžu prispievať k rozvoju chronických ochorení.
Pozitívny vplyv na životné prostredie
Živočíšna produkcia je extrémne deštrukčná pre planétu. Na výrobu 0,5 kg hovädzieho mäsa v USA treba okolo 7600 litrov vody. Terajší potravinový reťazec, založený hlavne na mäse a mliekarenskom priemysle, takisto prispieva k svetovému hladu. Podľa údajov Svetového fondu na ochranu prírody približne 60 % emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva zapríčiňuje živočíšna výroba. Chov hospodárskych zvierat je zároveň nesmierne náročný na vodu a pôdu. Keď budete jesť menej mäsa, môžete výrazne pomôcť životnému prostrediu.
Lokálne potraviny sú navyše ekologickejšie - necestujú za vami cez polovicu planéty. Jedzte radšej menej mäsa, no priplaťte si za poctivé výrobky z domácich fariem. Ich kvalita a chuť je neporovnateľná s produktmi vo veľkoobchodoch a supermarketoch.
Vplyv hospodárskych zvierat na životné prostredie - RUVIVAL Toolbox
Mnohí odborníci na výživu zdôrazňujú, že mäso je síce cenným zdrojom bielkovín a dôležitých živín ako železo, zinok a vitamín B12, ale jeho konzumácia by mala byť primeraná. Problémom často nie je samotná konzumácia mäsa, ale jeho nadmerné množstvo, nekvalitný pôvod (mäso z veľkochovov) a nevhodná tepelná úprava (grilovanie, údenie), pri ktorej vznikajú karcinogénne látky. Odporúča sa obmedziť najmä červené a spracované mäso a uprednostniť hydinu a ryby. V prípade, že sa rozhodnete mäso úplne vylúčiť, je dôležité nahradiť chýbajúce živiny rastlinnými alternatívami, ako sú strukoviny, sójové produkty, orechy, semená, zelenina a ovocie, aby nedošlo k oslabeniu organizmu a zdravotným problémom.