Umenie zdravo žiť: Cesta k plnohodnotnému životu

Umenie zdravo žiť je publikácia slovenskej autorky Kataríny Horákovej. Kniha na praktických príkladoch podľa vedeckých poznatkov a skúseností autorky opisuje potrebu zdravej stravy pre kvalitný a plnohodnotný život bez chorôb a zdravotných problémov. Opisuje cestu k zdraviu a štíhlej postave, vysvetľuje význam trávenia pre organizmus, chudnutia a ozdravovanie tela, ako aj zásady kombinovanej (oddelenej) stravy a zdravý životný štýl. Venuje sa zásadám zdravého stravovania, upozorňuje na nebezpečenstvo „prekyslenia organizmu“, na potraviny „kyselinotvorné“ a „zásadotvorné“, ďalej na udržanie acido-bázickej rovnováhy pomocou potravín. Predstavuje glykemický index potravín a potravinovú pyramídu pre ľudí bojujúcich s nadváhou. Vysvetľuje význam konzumácie rýb, prečo jesť pomaly a obmedziť konzumáciu mäsa. Témami knihy je aj význam vody pre kvalitný život, prečo sa ľahšie chudne s vodou a aký je správny pitný režim. Autorka zvýrazňuje význam zelených potravín - chlorella, spirulina a zelený jačmeň. V druhej časti knihy sa autorka venuje témam potravinových zlozvykov, sugescii, problémom s hmotnosťou a pomalým metabolizmom.

Nezdravá výživa je príčinou obezity, ale aj mnohých chorôb vrátane rakoviny. Mnoho ľudí však nevie, ako začať so zdravším stravovaním. Všetkým poradí najvyhľadávanejšia česká výživová špecialistka Markéta Gajdošová. Niektoré jej tipy si osvojila aj hviezdna Jennifer Lopez. Markéta Gajdošová je registrovaná odborníčka na výživu (RND). Jej špecializáciou v klinickej výžive a dietetike je odbor porúch príjmu potravy a športovej výživy. “Mojou srdcovou tematikou je psychológia výživy a zdravého vzťahu k jedlu,” hovorí odborníčka. “Začala som bakalárskym štúdiom nutričnej terapie na University of Massachusetts a hneď nadviazala štúdiom klinickej výživy a dietetiky na Florida International University,” dodáva. Pri stravovaní radí olympijským športovcom aj britskej kráľovskej rodine.

Ľudia sú zmätení z množstva informácií o zdravej výžive, nevedia sa v nich zorientovať. Osobne som zástancom návratu k prirodzeným základom, intuícii a zdravému sedliackemu rozumu. A najmä prirodzenej vyváženej stravy. Snažím sa presadzovať myšlienku, že aj keď je výživa vedný odbor, netreba z nej robiť vedu na tanieri. Inými slovami - vrátiť sa ku konzumácii základných a prirodzených potravín, nevyhľadávať ultra priemyselne spracované potraviny a jesť dostatočne a kvalitne. Naozaj nie sú potrebné žiadne komerčné diéty, detoxikačné kúry ani magicky sa tváriace produkty. Naopak, to najväčšie kúzlo sa skrýva v jednoduchosti a dostatočnosti.

Česká a slovenská tradičná kuchyňa príliš diétna v zmysle ľahkosti a kalorickej náročnosti určite nie sú, ale treba povedať, že v našich podnebných podmienkach máme množstvo perfektných zdrojov a lokálnych superpotravín. Naše babičky skrátka veľmi dobre vedeli, prečo napríklad prepúšťajú maslo a fermentujú kapustu… Jesť intuitívne znamená jesť tak, ako si to naše telo žiada. Nie o 12. hodine, pretože všetci okolo jedia, ale preto, že som hladná.

Ako jednu z najväčších chýb v modernom svete vnímam prílišnú konzumáciu ultra priemyselne spracovaných potravín a odklon od základných potravín, ktoré sú nutrične plnohodnotné. Regály supermarketov sú plné produktov s desiatkami riadkov ingrediencií a slovami, ktoré mnohokrát konzument ani nevie vysloviť. Sú rýchle, konvenčné, apelujú na chuťové poháriky, ale sú tiež plné aditív a kaloricky nabité, alebo sú neprirodzene nízkokalorické. Jednoducho povedané: odkláňame sa od prirodzenosti v stravovaní a konzumujeme vysoko energeticky náročnú stravu, v ktorej chýba nutričná plnohodnotnosť.

Musím s potešením povedať, že ma klienti oslovujú s komplexnými zámermi a takmer nikdy nejde len o estetický cieľ. Spravidla ide o kombináciu mnohých vecí, od zdravotných cez výkonnostné až po fakt, že skrátka chcú mať viac energie pre každodenné fungovanie a vyťažiť z výživy plný potenciál. Zmena postavy je často súčasťou, ale vždy hovorím, že to je len prirodzená čerešnička na torte. Spokojné a dobre vyživené telo spolupracuje prirozene rado.

Mojou špecializáciou pre RDN titul v klinickej výžive a dietetike je odbor porúch príjmu potravy a športovej výživy. Mojou srdcovou tematikou je téma psychológie výživy a zdravého vzťahu k jedlu. Začala som bakalárskym štúdiom nutričnej terapie na University of Massachusetts a hneď nadviazala štúdiom klinickej výživy a dietetiky na Florida International University.

Redukčná dieta nie je v podstate nič zlé. Ide o to, ako je nastavená a či sa s ňou správne zachádza. Prirovnávam ju k mocnému nástroju, ktorý človek musí vedieť používať, musí vedieť posúdiť, kedy je správny čas ho využiť a musí s ním vedieť bezpečne zachádzať.

Áno, predpokladom redukcie je kalorický deficit. Zjednodušene povedané, energetický príjem musí byť nižší než energetický výdaj. To sú zákony fyziky, ktoré sa nedajú obísť. Napokon, kalória je jednotka energie a výživa je v podstate akýsi metabolický obchod s energiou.

Podľa štatistiky 75-95 % ľudí, ktorí sa pustia do diét, zhodenú váhu do 5 rokov naberú naspäť alebo priberú ešte viac. Redukčný postup musí byť nastavený šetrne a jeho súčasťou musí byť zmena návykov a racionálne kroky. Extrémy, nízke, podhodnotené príjmy na úrovni bazálneho metabolizmu alebo komerčné diéty založené na radikálnej eliminácii konkrétnych zložiek potravy sú veľmi kontraproduktívne. Z dlhodobého hľadiska vedú maximálne k jojo efektu.

Absolútne nie. To je doslovný návod na jojo efekt. Je dôležité hľadať dlhodobo udržateľný stravovací režim, ktorý v zásade nemusíme nikdy opustiť. Nie je umenie siahnuť na chvíľu po extréme, tým pravým umením je nastaviť režim, ktorý vyhovuje natrvalo a tým pádom prináša trvalé výsledky. Ak siahneme po extréme vedúcom k skokovitej zmene a potom sa vrátime k tomu, čo sme robili predtým, môžeme očakávať, že sa nechcená situácia vráti späť. A k tomu ešte spomalený metabolizmus, zvýšenie chute do jedla a možno aj niekoľko kíl navyše.

Bezkalorické “potraviny” sú bezkalorická hmota bez energie, bez živín. Označovať za jedlo niečo, čo nemá živiny a nedáva energiu, je ako označovať uhorku za zdroj bielkovín. - Markéta Gajdošová

Čo hovoríte na 3-dňové diéty, keď chce žena schudnúť do šiat. - Bez výnimky hovorím NIE. Toto sú extrémy, ktoré so zdravým vzťahom k jedlu a sebe samým nemajú nič spoločné.

Keďže trávim veľkú časť roka v USA, je mojou srdcovkou pri návrate do Čiech vždy tvaroh a kváskový chlieb :-). Keby som si ale mala vybrať jediné jedlo, milujem poctivé sushi. Čo sa týka obľúbeného nápoja, som obrovský milovník kvalitnej kávy a nedám na ňu dopustiť ani pri cestovaní. Skoro mám pocit, že si podľa kávy pamätám miesta, ktoré navštevujem.

3 mýty o stravovaní podľa odborníčky:

1. Častejšie jedenie malých dávok naštartuje metabolizmus. Ale veď to je „celodenný maratón desiatovania“! Zvýšená frekvencia jedál výrazne nezvyšuje energetický výdaj.
2. Tuky sú zlo a musíme sa im vyhýbať. Nie, tuky sú neodmysliteľnou a veľmi dôležitou súčasťou našich jedálničkov. Prospešné sú mastné kyseliny omega-3 a omega-6.
3. Žiadne jedlo po 17. hodine. Naše telo nefunguje podľa hodiniek a v určitom čase sa potreba energie nevypne.

Starnutie si mnohí z nás spájajú s obdobím istých obmedzení, dyskomfortu, možno ochorení a nepohodlia. Pri tejto predstave sa v nás môže naštartovať pozitívna motivácia udržať sa v plnom zdraví čo najdlhšie a oddialiť nástup či už civilizačných ochorení alebo našej znižujúcej sa vitality a sily. Odhaduje sa, že maximálna dĺžka života je podmienená geneticky len na 25-30%. Ak by sme netrpeli chorobami, ktoré náš život skracujú, dĺžka života by sa hneď predĺžila o 15%. Starnutie je proces podmienený viacerými faktormi na úrovni génov, epigenetiky, proteínov organizmu, buniek a ich vzájomnej komunikácie.

Pri starnutí sa hromadí množstvo poškodení v našom tele, čo vedie k zmenám na úrovni komunikácie buniek. Významným faktorom sú vnútorné zápalové procesy, oxidačný stres a fyziologická či hormonálna nerovnováha. Dnes sa v mnohých výskumných pracoviskách skúma, ako život predĺžiť a ktoré mechanizmy zodpovedajú za dlhovekosť. Najúčinnejší mechanizmus je v našich rukách. Jeden z najúčinnejších mechanizmov, ktorý máme plne v svojich rukách je, laicky povedané, obmedzenie potravy. V odborných kruhoch sa tomuto obmedzeniu hovorí kalorická reštrikcia. Jej účinok ešte narastá s pohybovou aktivitou. Pri sledovaní takmer 6000 osôb vo veku 20-84 rokov sa zistilo, že jedinci s vysokou pohybovou aktivitou mali biologický vek nižší o 9 rokov v porovnaní s tými, čo mali sedavý spôsob života. Dĺžka veku bola pritom vyjadrená mierou skracovania telomér na koncoch chromozómov, ktoré sa považujú za významný znak starnutia.

Určite vám tento model stravovania zaimponuje v prípade, že nie ste zástancom 5-6 chodových dní, kedy potrebujete prijímať jedlo každé 2-3 hodiny. Podstatné je, aby ste v procese prerušovaného hladovania dosiahli 8-10 hodinový interval, v ktorom budete jesť, a zvyšný čas budete „hladovať“. Z hľadiska správneho načasovania, podpory orgánových hodín a procesov zodpovedajúcich za efektívny metabolizmus je v poriadku, ak si dáte ráno výdatné raňajky, po približne 4 hodinách obed a posledné jedlo dňa budete konzumovať približne o 5tej. Týmto spôsobom viete energetický príjem rozdeliť do väčších porcií, udržať tak prestávky medzi jedlami a aj získať benefit z hladovania.

Jedlo už dávno nemá len funkciu utíšenia hladu. Žijeme v dobe, keď sa z varenia stal módny trend. Jesť musíme všetci a stravovanie podľa súčasných trendov patrí k imidžu asi rovnako ako značková móda či auto a je aj predmetom vedeckého bádania. Možno ešte zaujímavejšie než pohnútky, veliace nám zjesť to či ono, je vzájomný vplyv jedla a emócií. Emócie menia naše stravovacie zvyklosti a naopak. Tak napríklad po hádke s partnerom alebo v strese siahneme po čokoláde, zjeme celú tabuľku a potom zistíme, že sa nám uľavilo, cítime sa o niečo lepšie. To sa môže javiť ako paradox, pretože počas stresu vraj nemáme taký apetít (čo bolo tiež zistené), ale nie je to tak. Stres má totiž dve tváre.

Prečo ku kompenzovaniu stresu sladkosťami inklinujú hlavne ženy? Pramení to z čias detstva. Dievčatá totiž častejšie dostávali cukríky a to aj pri bolesti či zraneniach. Pri výbere jedla nás môže ovplyvniť aj asociatívny efekt. Znamená to, že už samotné vyslovenie názvu určitého produktu v nás vyvolá nejaké pocity. Jedlo sa nám spája s intenzívnymi pocitmi, pretože sa ním odmeňujeme. "Čo sa týka jedla, nie sme úplne svojprávni, lebo nie sme riadení rozumom, ale limbickým systémom mozgu, v ktorom vznikajú želania, pudy, pocity. Asi z osemdesiatich percent sú naše stravovacie zvyklosti riadené touto mozgovou a na nevedomej úrovni fungujúcou oblasťou."

Mohli by sme sa síce odmeniť aj inak, návštevou divadla, rozhovorom s priateľmi alebo sexom s partnerom. Ale jedlo sa zoženie jednoduchšie. S klobásou nemusím diskutovať. S chladničkou nie sú žiadne konflikty. Manipulatívny systém odmeňovania je u každého iný. Niekto nemôže minúť stánok s klobásami, bez toho, aby neochutnal, iného voňavé údeniny nechávajú chladným alebo k nim má odpor. Podľa profesora Klottera sa to, aké potraviny preferujeme, odvíja od toho, čo sme sa naučili v rodine alebo v kultúre, v ktorej sme vyrastali. Naše chute sú spojené aj s určitými situáciami. Na štadióne by nikoho nenapadlo dať si víno, tam sa pije pivo. K romantickej večeri pri sviečkach patrí fľaša vína.

Relevantná sezóna a s ňou spojené zvyklosti zohrávajú podstatnú úlohu. Dá sa z toho, čo kto rád konzumuje, odhadnúť jeho povaha? Peter je presvedčený, že áno. "Nie že by som propagovala pitie, to vôbec nie. Ale dve deci červeného vína alebo vychladené pivo k dobrej večeri predsa patrí. Neznášam mužov - sebcov, ktorí síce vedia variť a všade sa tým chvália, ale neberú ohľad na partnerku. Mala som ctiteľa, čo ma stále pozýval na obed k sebe domov, ale vždy to bolo také ostré, že sa to nedalo jesť. Chilli papričky nie sú moja šálka kávy, čo síce vedel, ale odmietal to vziať na vedomie. Alica žiadnu súvislosť medzi chuťami a povahou nevidí. "Bol úžasný," spomína Eva na pekného Francúza, ktorý za ňou chodil do Prahy.

U zvieraťa si vystačíme s konštatovaním, že jeho stravovacie správanie je vedené pudom a inštinktom," tvrdí bonnský sociológ, profesor Thomas Kutsche v už citovanom článku z časopisu Die Welt. U človeka je jeho stravovacie správanie formované kultúrno-sociálnym kontextom. Kulinárske umenie je nielen čím ďalej tým viac "v kurze", ale zvádza sa v ňom viac bojov. Ku klasike takýchto sporov patrí ten - medzi milovníkmi mäsa a tými, ktorí ho nenávidia. Kde by vôbec bolo celé ľudstvo, keby sa pračlovek namiesto na mamuta vrhal na lístie stromov? "Agresia a násilie sa schováva za kulisy. Popiera sa zabíjanie, hoci k nemu dochádza miliónkrát za deň.

Kedy maslo nie je maslo, čoho treba zjesť viac, ovocia alebo zeleniny a v akej potravine sa nachádza najmenej kalórií? Aj na tieto otázky nájdete odpovede v blogu, ktorý ste si práve začali čítať. O ešte viac informácií ich v príslušnom podcaste doplnil pán doktor Peter Minárik, odborník na zdravý životný štýl. Zopakujme si, čo sme už určite neraz počuli a čítali, ale nie vždy sa podľa týchto užitočných informácií a rád riadime! Označenie plesnivý syr je nesprávne. Za mliečny výrobok sa považuje taký, ktorý je vyrobený výlučne z mlieka. Ovocie je rastlinná potravina s nízkym obsahom, zelenina s veľmi nízkym obsahom energie. Najmenej kalórií zo všetkých potravinových skupín sa nachádza v zelenine. Ak má byť zelenina tepelne upravená, za ideálny spôsob je považovaná príprava na pare. Ak vám bolo málo, vypočujte si aj príslušný podcast k tejto téme!

Jesť - to je nevyhnutnosť, ale správne jesť, to je umenie. Vedieť si pripraviť nielen zdravé a chutné jedlo, ale k tomu aj na pohľad lákavo vyzerajúce, je naozaj umenie. Zdravé stravovanie je o lepších voľbách, ktoré robíme každý deň. Pretože zdravé stravovanie začína v hlave.

Je zrejmé, že s narastajúcou hladinou obezity je v mnohých krajinách úloha spoločnosti ponúknuť optimálne riešenie pre kondíciu a výživu človeka. Obezita v Európe dosiahla rozmerov epidémie. Štatistické čísla sa behom posledných dvoch desaťročí strojnásobili, čo znamená, že v súčasnej dobe vo väčšine krajín trpí obezitou 30 - 80% obyvateľstva. Počet obéznych ľudí stále stúpa. Obézni ľudia sú vystavení väčšiemu riziku vzniku rôznych ochorení. Obezita sa meria pomocou BMI.

Podľa štatistík je na Slovensku až 2 milióny ľudí s nadváhou a nadmernou telesnou hmotnosťou, z čoho približne 10 % trpí 3. stupňom obezity. Obezita je výsledkom nežiaduceho nadmerného pribúdania na váhe v prípade, že človek konzumuje viac jedla ako jeho telo vďaka fyzickej aktivite spotrebuje. Veľké množstvo obezity je pripočítané "modernej" spoločnosti, ale štatistiky ukazujú, že dve tretiny dospelých sú veľmi málo fyzicky aktívnych a to spôsobuje ich obezitu. Ďalším veľmi vážnym dôvodom je, že konzumujú potraviny s vysokým obsahom tuku, cukru a soli. Nekonzumujú dostatok čerstvej zeleniny a ovocia.

Zdravý životný štýl je spôsob života, ktorý minimalizuje zdravotné riziká spojené s nevhodnými návykmi a zvyšuje pravdepodobnosť vyššej kvality života. Zdravotné benefity sa spravidla neprejavia hneď, ale v dlhodobom časovom horizonte hrajú významnú rolu. Strava, pohyb a dostatočný odpočinok majú významný vplyv na ľudské zdravie. Dodržiavaním zdravého životného štýlu je možné znížiť riziko civilizačných ochorení. Rozhodujúcim faktorom je ochota riadiť sa zásadami dlhodobo.

Vhodné nastavenie výživy sa niekedy sumarizuje pomocou potravinovej pyramídy alebo zdravého taniera. Rôzne štáty či výživové autority majú rôzne podoby týchto znázornení. Zdravý tanier pomerovo ukazuje, aké potraviny by mali pri stravovaní prevažovať. Ovocie a zelenina by mali tvoriť približne polovicu tohto pomyselného taniera. Spoločnosť pre výživu odporúča denný príjem aspoň 600 g ovocia a zeleniny v pomere 1:2. Je vhodné preferovať rôzne, najlepšie sezónne druhy. Bielkoviny by mali tvoriť približne štvrtinu príjmu potravy, vhodné je kombinovať živočíšne zdroje vrátane rýb s rastlinnými bielkovinami. Poslednú hlavnú skupinu by mali tvoriť polysacharidy v prirodzenej, priemyselne nespracovanej podobe (ryža, pšeno, ovsené vločky). Len malý podiel zdravého taniera by mali tvoriť tuky a rôzne pochutiny.

Zdravé stravovacie návyky obyvateľom Slovenskej republiky nie sú príliš blízke. Výsledkom je, že takmer polovica slovenskej populácie trpí miernou nadváhou, obezitou trpí 20 % mužov a 18 % žien.

Odporúčania pre zdravé stravovanie:

• Tuky: príjem tukov by nemal prekročiť 30 % z celkového energetického príjmu.
• Nasýtené mastné kyseliny: najviac do 10 % z celkového energetického príjmu.
• Cukry: príjem pridaných jednoduchých cukrov by nemal prekročiť 10 % z celkového energetického príjmu.
• Soľ: príjem soli by nemal prekročiť asi 5 - 6 g denne.
• Vláknina: zvýšenie príjmu na aspoň 30 g denne.

V neposlednom rade je potrebné spomenúť dostatočný pitný režim. Spoločnosť pre výživu nemecky hovoriacich krajín (DA‑CH) odporúča priemernej osobe vypiť asi 1500 ml tekutín denne (nepočíta sa voda zo stravy ani metabolická voda). Pri fyzickej aktivite je vhodné denný príjem tekutín zvýšiť.

Obľúbené pochutiny ako káva alebo alkohol nie je nutné z jedálnička úplne vylúčiť, ale obmedziť: Príjem kofeínu by pre dospelé osoby nemal prekročiť 400 mg denne, čo predstavuje približne 4‑5 porcií kávy denne. Príjem alkoholu by u žien nemal prekročiť množstvo v priemere 10 g denne, u mužov 20 g denne. Úplne proti zásadám zdravého životného štýlu je fajčenie cigariet, ktoré nemá žiadny bezpečný (prijateľný) limit.

Pravidelný pohyb ako kľúč k zdraviu

Fyzická aktivita je nevyhnutným predpokladom pevného zdravia. Koľko pohybu je ale tak akurát? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala v roku 2020 súhrnné odporúčanie o optimálnom množstve fyzickej aktivity pre deti, dospelú populáciu a seniorov.

• Deti a mladiství: Pohybová aktivita s vyššou intenzitou by sa mala objaviť každý deň s dĺžkou asi 60 minút. Posilňovanie aspoň 3‑krát do týždňa. Vhodné sú rôznorodé aktivity pre komplexný rozvoj nervovosvalových spojení.
• Dospelá populácia: Odporúča sa 150‑300 minút pohybovej aktivity týždenne (približne 20‑40 minút denne). V prípade intenzívnej fyzickej aktivity (šport) je vhodné asi 75‑150 minút týždenne. Aspoň 2 dni v týždni by dospelí jedinci mali posilňovať.
• Seniori: Mieru a druh pohybu je potrebné zvoliť s ohľadom na zdravotný stav seniora. Odporúčanie 150‑300 minút pohybovej aktivity týždenne zostáva. Na prevenciu pádov je vhodné trénovať balans a stabilitu.

Nech už sú vaše časové možnosti akékoľvek, vždy platí, že aspoň nejaký pohyb je lepší ako žiadny. Pokiaľ teda miera vašej fyzickej aktivity nespĺňa vyššie zmienené odporúčania, stále prináša zdravotné benefity oproti úplnej neaktivite. Pravidelný pohyb pomáha s udržaním zdravej hmotnosti, je prevenciou srdcovo‑cievnych ochorení, pomáha s udržaním inzulínovej citlivosti, čím znižuje riziko cukrovky 2. typu a v neposlednom rade pomáha so zmiernením úzkosti a depresie.

Spánok a psychohygiena

Aspoň 7 hodín spánku denne, najlepšie v tme. Spánok je dôležitou súčasťou zdravého životného štýlu. Podľa National Sleep Foundation by sme spánku mali venovať denne približne nasledujúci čas v závislosti od veku:

Samozrejme, každý človek je iný a v závislosti od individuálnych odlišností sa odporúčaná dĺžka spánku môže líšiť. Popri samotnej dĺžke je kľúčová aj kvalita spánku, ktorá je kľúčom k hlbokej relaxácii počas noci.

5 kľúčových zásad spánkovej hygieny:

1. Každý deň podobný režim: Snažte sa chodiť spať a vstávať v podobnú hodinu nehľadiac na tom, či je všedný pracovný deň alebo víkend.
2. Kvalitný matrac: Vyberajte medzi mäkkým a tvrdým matracom v závislosti od polohy, v ktorej spíte, svojej hmotnosti a prípadných bolestí chrbta.
3. Temné a tiché prostredie: Pre zaistenie kvalitného spánku je nevyhnutné spať v dobre zatemnenej miestnosti bez rušivých zvukov a zápachov.
4. Eliminácia svietivej elektroniky: Aspoň 30 minút (lepšie asi 1 hodinu) pred zaspaním eliminujte svietivé elektronické prístroje ako sú smartfóny, notebooky, tablety a televízia, pretože chladné svetlo obmedzuje tvorbu spánkového hormónu melatonínu.
5. Alkohol a kofeín: By sa nemali konzumovať v čase pred plánovaným zaspaním (v prípade kofeínu sa odporúča časový odstup až 6 - 8 hodín).

Často podceňovanou súčasťou zdravého životného štýlu je psychohygiena, stress management, skrátka umenie vysporiadať sa s dnešnou dobou, keď pracovné vyťaženie nenamáha ani tak svaly, ako skôr mozog. Ako prvý krok sa preto snažte školský či pracovný stres skutočne rozpoznať a nazerať naň ako na problém, ktorý je vhodné riešiť.

4 osvedčené tipy, ako obmedziť chronický stres:

• Vyhraďte si počas dňa čas iba na seba, inšpirovať sa môžete konceptom „mindfulness“.
• Nepodceňujte pravidelný pohyb, ktorý je účinným bojovníkom proti stresu.
• Nie je dôvodom vášho stresu tzv. „Imposter syndrome“ známy ako „syndróm podvodníka“?
• Ak sa vám so stresom nedarí pracovať, neodkladajte návštevu psychoterapeuta.

Zo zdravotného hľadiska je medzi akútnym a chronickým stresom veľký rozdiel. Viac si o tom môžete prečítať v našom ďalšom článku Nie je stres ako stres. Ktorý je ten zdravý a ktorý nám naopak škodí?

Zdravý životný štýl zahŕňa komplexnú starostlivosť o ľudský organizmus. Štúdie preukázateľne poukazujú na znížené riziká civilizačných ochorení typu obezity, cukrovky 2. typu, srdcovocievnych ochorení či dokonca psychických ochorení. Kľúčom k zdravému životnému štýlu je pestrá a vyvážená strava, aktívny životný štýl a dostatočný a kvalitný spánok. V neposlednom rade je dôležitá psychohygiena a obmedzenie nerestí akými sú kofeín, alkohol, prípadne úplné vylúčenie cigariet.

tags: #jest #jedlo #je #nevyhnutnostou #ale #jest