Ryža patrí medzi najstaršie pestované obilniny na svete a je hlavnou potravinou polovice svetovej populácie. Po väčšinu svojej dlhej histórie bola ryža pestovaná predovšetkým v Ázii. Arabi ju potom predstavili starovekému Grécku, odkiaľ ju Alexander Veľký priviezol do Indie a postupne sa rozšírila aj do Španielska, Francúzska a v 17. storočí bola privezená do Južnej Ameriky počas španielskej kolonizácie. Dnes poznáme vyše 10 000 kultivarov ryže siatej.
Ryža siata (lat. Oryza sativa L.) je bylina z rodu ryža, čeľade lipnicovitých, pôvodom z tropickej a subtropickej juhovýchodnej Ázie, kde rastie v barinách. Je to jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 1 - 1,8 m, výnimočne aj viac, s dlhými tenkými listami dlhými 50 - 100 cm a širokými 2 - 2,5 cm. Steblá sa hore rozvetvujú do súkvetia (metliny) s celkovou dĺžkou 30 - 50 cm, tvoreného sústavou drobných, krátko stopkatých jednokvetných kláskov. Plody sú zrná (obilky) 5 - 12 mm dlhé a 2 - 3 mm v priemere. Neolúpané zrno ryže siatej obsahuje 12 % vody, 10 % bielkovín, 2 % tuku, 62 % škrobu, 10 % celulózy a vitamíny radu B.
Pestovanie ryže má na ázijskom kontinente veľmi dlhú tradíciu. Dôkazy o pestovaní tejto plodiny v Thajsku pochádzajú už z obdobia 5 000 rokov pred naším letopočtom, čím sa môže ryža hrdo zaradiť medzi prvé poľnohospodárske plodiny cielene pestované človekom. Iné historické zdroje uvádzajú, že ryža bola pestovaná na území dnešnej Číny ešte približne o 3 000 rokov skôr.
Rozmanitosť pestovania ryže
Ryža sa nepestuje iba na ryžových poliach. Ak je reč o pestovaní ryže, mnohým ako prvé napadnú rozľahlé ryžové polia zaliate vodou. Ryžu je však možné pestovať aj v úplne iných podmienkach a v súčasnosti sa pestuje prakticky na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Zaujímavosťou je, že pestovaniu ryže sa darí aj v horských oblastiach, typickým príkladom sú východné Himaláje, kde má pestovanie ryže relatívne dlhú tradíciu. Na terasovitých políčkach sa ryža v Himalájach pestuje aj v polohách s výškou 3 000 metrov. Horské kultivary pestované na terasovitých políčkach (až do výšky 2 700 m n. m.) sú menej náročné na pestovanie, menej výnosné, ale chutnejšie. Barinné kultivary poskytujú vyššie úrody, ale sú náročnejšie na pestovanie.
Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi:
- Zaplavené ryžové polia: Táto metóda sa využíva v Ázii, Taliansku a Španielsku.
- Suché pestovanie ryže: Používa sa v oblastiach s nižším množstvom vody.
- Terasové ryžové polia: Typické pre Vietnam, Filipíny a Peru.
Najväčší producenti a európske pestovanie
Najväčšími producentmi ryže sú Čína, India, Indonézia, Bangladéš a Vietnam. Okolo 90 % ryže sa vyrobí v Ázii. Podľa oficiálnych údajov FAOSTAT z roku 2019 sa najviac ryže dopestuje v Číne, a to až 211 miliónov ton. Napriek tomu, Čína nie je v pestovaní ryže sebestačná a potrebuje ju dovážať z iných krajín, predovšetkým z Indie, ktorej v rebríčku svetových producentov patrí druhé miesto a tiež z Indonézie umiestnenej na tretej pozícii. Mimochodom, práve India je najväčším svetovým exportérom ryže.
Najväčším producentom ryže v Európe je Taliansko, kde sa vyprodukuje viac ako polovica európskej produkcie. Pestuje sa aj v Španielsku, Portugalsku, Grécku, na juhu Francúzska, Bulharsku a v Rumunsku. V niektorých oblastiach sa zbiera úroda dva až tri krát do roka.
Pestovanie ryže si v Taliansku, konkrétne v nížinách provincie Verona, začalo na počiatku 16. storočia. Na túto premenu dohliadali Provveditori ai Beni Inculti (dozorcovia pre nekultivované zdroje), osobitný verejný subjekt vymenovaný Benátskym senátom v roku 1545. Provveditori okrem vybudovania sústavy kanálov a jarkov povolili aj výstavbu zariadení na lúpanie ryže, teda jednoduchých mlynov, v ktorých sa ryžové plevy odstraňovali paličkami poháňanými vodou. Veronská ryža sa pôvodne predávala takmer výlučne na benátskom trhu Rialto. Odtiaľ sa v priebehu 17. a 18. storočia začala šíriť jej dobrá povesť a obľúbenosť. Pokrok v šľachtení viedol v 20. storočí k vytvoreniu odrody ryže Vialone Nano, hybridu starších odrôd Nano a Vialone. Ryža s CHZO Riso Nano Vialone Veronese sa pestuje v 24 obciach južných nížin provincie Verona. Táto oblasť, známa ako bassa Veronese, je pokrytá vrstvou ľahkých, aluviálnych pôd. Z vápenatých hornín vyteká čerstvá pramenitá voda, ktorá zaplavuje nížinu. Výsledkom je, že sa v miestnej pôde usadzujú minerálne látky, vďaka ktorým sa vyznačuje výraznou zásaditosťou. Práve touto zásaditosťou sa ryžové polia v okolí Verony líšia od väčšiny ostatných talianskych oblastí pestovania ryže. Pôda sa starostlivo udržiava pestovateľskými technikami, ktoré sa prirodzene vyvinuli na základe potrieb miestneho prostredia a ktoré sa tradovali z generácie na generáciu. Pestovatelia ryže starostlivo regulujú zaplavovanie a vysúšanie pôdy. Striedanie plodín im umožňuje získať zdravú a vysokokvalitnú úrodu a zároveň výrazne znižuje potrebu používania prípravkov na ochranu rastlín a chemických hnojív.
Talianske ryžové oblasti - Krajina ryže (anglická verzia)
Ryža na Slovensku a jej využitie
Prvé pokusy s pestovaním ryže na Slovensku sa uskutočnili v 18. storočí za Márie Terézie. Neskôr sa pokusne pestovala v roku 1948 na juhozápadnom Slovensku v Kolárove a na východnom Slovensku, v roku 1956 bolo vysiatych 15 ha. V minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov o pestovanie ryže, a to predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Podľa historických záznamov bola ryža na Slovensku pestovaná v 17. storočí v období tureckých nájazdov, neskôr mali snahy v pestovaní tejto plodiny pokračovať, no bez väčších úspechov. Hoci išlo o smelé plány, výnosnosť nebola dostatočná a od pestovania sa postupne upúšťalo.
Ryža sa využíva na liečenie tráviacich ťažkostí. Je veľmi dobre stráviteľná, obsahuje predovšetkým škroby (60 - 80 %), pomerne málo bielkovín, takmer žiadny tuk a je hypoalergénna. Lúpaná ryža je vhodnou súčasťou rôznych diet. Nelúpané druhy sú vysokým zdrojom škrobov, vlákniny a vitamínov skupiny B a E a niektorých minerálnych látok.
Na Slovensku vnímame ryžu predovšetkým ako prílohu k jedlám, vo svete má však táto plodina omnoho širšie využitie. V Ázii sa bežne používa aj ako priemyselná surovina a rovnako tak si svoje uplatnenie nachádza aj pri výrobe alkoholických nápojov a kozmetiky. Veľmi dobre sa dajú zužitkovať aj stonky tejto plodiny, a to najmä na výrobu oblečenia a ďalších doplnkov. Medzi ryžami siatymi veľkozrnnými sú kultivary, ktorých zrná sú obzvlášť bohaté na škrob a cukor a pri varení sa rozvárajú na kašu. Z nich sa vyrába alkohol (saké, arak), lepidlá a japonské ryžové koláčiky. Z ryžovej slamy sa pletú rohože a podobné výrobky. Sklovité kultivary pri varení napúčajú, vyrába sa z nich múka, škrob a klíčkový olej. Z ich slamy sa vyrába tenký, cigaretový papier.
Zaujímavosti o ryži
V svete sa pestujú tisíce rôznych druhov ryže, ktoré sa od seba odlišujú nielen sfarbením a tvarovaním zŕn, ale aj nárokmi na pestovanie či následnou prípravou v kuchyni. U nás je najznámejšia biela ryža, ktorá ale svojmu sfarbeniu a vlastnostiam vďačí predovšetkým dodatočnému spracovaniu. Najmä v ázijských krajinách sa veľmi často využíva aj príjemne chrumkavá červená ryža alebo čierna ryža, ktorá je zas bohatá na antioxidanty a bielkoviny. Nechýbajú ani odtiene hnedej, fialovej až po čiernu.
Špecialitou predovšetkým v juhovýchodnej Ázii je pestovanie ryže s akvakultúrou (rice aquaculture farming). Okrem samotného pestovania ryže sa na týchto poliach chovajú ryby, kraby a prípadne aj krevety, ktoré vytvárajú veľmi zaujímavé prírodné prostredie. Týmto spôsobom pestovania ryže sa darí účinne potláčať škodcov a tým dosiahnuť vyššiu úrodnosť.
Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Ročná spotreba ryže na celom svete stále rastie a za minulý rok dosiahla hodnotu 509 miliónov ton. Medziročný nárast spotreby ryže tak dosiahol až 2,2 % a za uplynulých 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %. Dopyt po ryži teda nepoľavuje a v najbližších rokoch sa očakáva jeho ďalší nárast.
Hovorí sa, že ryža vyriešila nejednu potravinovú krízu a toto tvrdenie nie je vôbec prehnané. Ryžu konzumuje pravidelne viac ako 3 miliardy ľudí a je neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál.