Každý z nás má rôzne potreby, no niektoré máme všetci rovnaké. Napríklad jedlo je jednou z rovnako dôležitých fyziologických potrieb každého z nás. Ale, čo ak sa nevyhnutná potreba prežitia zmení na drogu, ktorá ničí všetko okolo? Je závislosť na jedle len mýtom alebo skutočne existuje?
Keď je jedlo droga...
O potravinovej závislosti sa verejne hovorilo už veľmi dávno, no vedecky potvrdená je len krátko. Od roku 1993 rôzne vedecké pokusy dokázali, že pre niektorých ľudí je táto závislosť porovnateľná so závislosťou na návykových látkach, dokonca ju niekedy aj nahrádza. Zväčša je spôsobená potravinami bohatými na rafinované cukry, tuky a soľ. Chutné potraviny, podobne ako návykové látky, môžu vyvolať pocit radosti a upokojenia spojenú so zvýšenou hladinou dopamínu v mozgu. Pocit eufórie z jedla zatieňuje pocit plnosti, čo spôsobuje nekontrolovateľné prejedanie.
Ľudia, ktorí vykazujú príznaky závislosti jedia viac a viac, len aby zistili, ktoré potraviny im vyhovujú a ktoré nie. A práve tu vzniká vysokopercentný predpoklad pre vznik nadváhy až obezity. Závislosťou na jedle môžu trpieť aj ľudia s ideálnou tabuľkovou váhou - majú len viac šťastia, že sa ich telo dokáže lepšie vysporiadať s nadbytočným príjmom kalórií (napr. nadmernou fyzickou aktivitou).
Závislosťou na jedle trpia približne 2 % obyvateľstva a každým rokom tieto čísla stúpajú. Niektorí odborníci tvrdia, že zbaviť sa závislosti na jedle je ešte náročnejšia úloha ako zbaviť sa závislosti na návykových látkach. Zdôvodňujú to faktom, že závislá osoba sa s jedlom naďalej musí stretávať, či už pri jeho nakupovaní, varení alebo priamo stravovaní. Jednoducho napísané, nemôže dať zo dňa na deň červenú stravovaniu. Veda sa stále snaží pochopiť túto závislosť a nájsť možnosti najvhodnejšej liečby.
Ako a prečo vzniká?
Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, aj keď faktory, ktoré vedú k jej vzniku sú porovnateľné s ostatnými poruchami príjmu potravy. Ide o kombináciu vyplývajúcu zo psychologických, biologických a environmentálnych faktorov. Väčšinou sa však spája s duševnými poruchami. Takmer polovica závislých ľudí trpí depresiami, pociťuje hnev, smútok, úzkosť, menejcennosť, sklamanie a iné negatívne pocity a psychické problémy. Títo ľudia si vytvoria závislosť, aby zabudli na určité bolesti v živote, rodinné krivdy, pracovné a iné stresy a pod.
Tiež je dokázané, že často postihuje viac členov jednej domácnosti. Z čoho vyplýva, že korene vzniku môžu byť dedičné, prípadne odsledované od iných členov v domnienke ideálneho konania. Deti sú často svedkami zlých modelových situácií (sladkosť za odmenu, sladkosť na upokojenie a pod.). Prípadne môže ísť o nevedomosť v stravovaní - ľudia si myslia, že sa stravujú ideálne, aj keď to tak nie je (jedia v častých intervaloch, nezdravo, väčšie porcie, rýchlo a pod.). Neustále prejedanie tiež môže byť spôsobené ako vedľajší účinok liekov, ktoré ovplyvňujú chuť do jedla.
Podobne ako závislosť na návykových látkach, aj závislosť na jedle má na nás negatívny dopad. Môže byť hlavným dôvodom rozpadu vzťahu, problémov v rodine, zhoršenia zdravia (cukrovka, vysoká hladina cholesterolu, nadváha a obezita a pod.), problémov na pracovisku a veľa iných.
Príznaky potravinovej závislosti:
- Na jedlo myslíš neustále - cca 18 hodín denne.
- Nikdy neskočíš s porciou jedla tak, ako si naplánuješ - aj keď už necítiš pocit hladu, pokračuješ v jedení.
- Často si denne dopraješ určité potraviny len preto, že na ne máš jednoducho chuť.
- Ak nemáš určitú potravinu práve doma, si schopná utekať po ňu okamžite do obchodu.
- Často konzumuješ jedlo za účelom zníženia negatívnych emócií - zlepšenia nálady a zníženia stresu.
- V súvislosti s jedlom cítiš úzkosť, slabosť, depresiu, pocit viny a menejcennosti.
- Dávaš prednosť stravovaniu osamote, v tajnosti.
Ako s touto závislosťou bojovať?
1. Priznaj si závislosť
Priznať si závislosť, začať problém riešiť a chcieť sa vyliečiť je polovica úspechu. Človek, ktorý sa skutočne vyliečiť nechce, sa pravdepodobne nikdy závislosti na jedle nezbaví.
2. Dbaj na pravidelné stravovanie a vopred danú veľkosť porcie
Najdôležitejším pravidlom je „necítiť hlad“ a nevynechávať stravu. V hlade človek siaha po najnevhodnejších potravinách plných cukrov a tukov. Preto sa odporúča vopred naplánovať stravu počas celého dňa a v žiadnom prípade nejesť nič, čo je mimo plánu. Prípadné domáce zásoby nezdravých potravín čím skôr vyhodiť alebo posunúť ďalej. Len zdravé potraviny plné živín poskytnú telu to, čo potrebuje. V prípade náhleho vlčieho hladu sa odporúča mať pri sebe: ovocie, zeleninu, grécky jogurt, oriešky, či smoothie z obľúbených plodov.
3. Zameraj sa na obľúbené aktivity
Myšlienky na jedlo zatieni myšlienka na aktivitu, ktorá je ešte príjemnejšia. Tu je ideálne venovať sa rodine, športu, kamarátom alebo si začať nový projekt, ktorý ti prinesie radosť.
4. Buduj nové priateľstvá
Ak sa chce človek porozprávať o svojich problémoch a pocitoch, vždy je najlepšie nájsť niekoho, kto rieši podobný problém. Len tí, ktorí sa nachádzajú v rovnakej alebo podobnej situácii sa vedia navzájom pochopiť.
5. Vyhľadaj odbornú pomoc
Je posledná možnosť ako úplne skončiť so závislosťou. Psychológ, psychiater alebo terapeut, ktorý sa špecializuje na poruchy príjmu potravy dokáže otvoriť oči novému pohľadu na stravovanie a mysleniu o potravinách. Učí brať jedlo ako zdroj energie a výživy a nie ako liek na dobrú náladu. Dokáže ľudí zbaviť negatívnych myšlienok a pocitov. Hľadá spôsoby ako pomôcť vysporiadať sa so stresom, s minulosťou, s vecami, ktoré nás trápia a robia nešťastnými.
Závilosť Na jedle - Ako Ju Oklamať
Okrem potravinovej závislosti je dôležité dbať aj na bezpečnosť pri konzumácii jedla. Otrava jedlom, aj keď názov evokuje otravu v pravom slova zmysle, je stav spôsobený konzumáciou jedla kontaminovaného mikroorganizmami, ktoré spôsobujú infekciu. Tieto mikroorganizmy môžu byť baktérie, vírusy alebo parazity. Rizikovejšie sú najmä nepasterizované mliečne výrobky, surové vajcia, nedostatočne tepelne upravené mäso či morské plody. Zvlášť v letných mesiacoch, kedy sa jedlo rýchlejšie kazí, je potrebné dbať na hygienu a správne skladovanie potravín.
Medzi bežné pôvodcovia otravy jedlom patria napríklad baktérie ako Campylobacter, Salmonella, Escherichia Coli (E.Coli), Listeria monocytogenes, či vírusy ako Norovírus. Každá z nich má svoje špecifické zdroje nákazy a inkubačné doby. Príznaky sa zvyčajne prejavujú nevoľnosťou, zvracaním, hnačkou a bolesťami brucha. V závažnejších prípadoch, alebo pri určitých druhoch kontaminácie, môžu nastať vážnejšie komplikácie, ako napríklad poškodenie obličiek alebo centrálneho nervového systému (v prípade Shiga toxínu produkujúcich E.Coli).
Pri akútnych problémoch je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem tekutín, aby sa predišlo dehydratácii. Vhodné sú rehydratačné roztoky, minerálne vody a šetrná strava. V prípade pretrvávajúcich alebo závažných príznakov je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Lekár môže predpísať antibiotiká, probiotiká alebo iné lieky na zmiernenie príznakov. Prevencia je kľúčová - dôkladná hygiena rúk, správna manipulácia a tepelná úprava potravín, najmä hydiny a vajec, sú základom.
Okrem bežných bakteriálnych a vírusových kontaminácií existujú aj menej časté, ale o to nebezpečnejšie formy otravy. Jednou z nich je otrava botulotoxínom, produkovaným baktériou Clostridium botulinum, ktorá sa môže vyskytnúť v zle pripravených konzervách. Botulotoxín je neurotoxín, ktorý spôsobuje ochrnutie svalov a môže viesť až k zástave dychu. Ďalším rizikom sú plesne, ktoré môžu produkovať nebezpečné aflatoxíny, najmä v nesprávne skladovaných orechoch a obilninách. Aflatoxíny sú škodlivé pre pečeň a ich dlhodobá konzumácia môže viesť k cirhóze alebo rakovine pečene.
Pri konzumácii húb je tiež potrebné byť mimoriadne opatrný. Huby môžu obsahovať toxíny, ktoré sa prejavia s rôznym časovým odstupom, od nevoľnosti až po zlyhanie pečene či obličiek. V prípade akéhokoľvek podozrenia na otravu hubami je nutné okamžite kontaktovať Národné toxikologické informačné centrum.
Dôležité je tiež poznať aj bežné rastliny, ktoré môžu byť jedovaté, a ktoré sa dajú ľahko zameniť za jedlé. Medvedí cesnak môže byť zamenený za konvalinku, a niektoré lesné plody či dokonca izbové rastliny môžu byť pre deti nebezpečné. Zemiaky, ak sa zelenajú alebo klíčia, môžu obsahovať toxický solanín. Preto je dôležité poznať základné pravidlá bezpečnosti pri konzumácii potravín a vyhýbať sa potenciálne nebezpečným zdrojom.
Diétne stravovanie v zariadeniach školského stravovania je zabezpečené pre deti a žiakov so zdravotnými obmedzeniami, ako sú napríklad diabetes, potravinové alergie alebo poruchy tráviaceho systému. Šetriaca diéta sa indikuje pri funkčných poruchách žalúdka, chronických zápaloch, vredovej chorobe či stavoch po resekcii žalúdka. Diabetická diéta je určená pre diabetikov a zohľadňuje množstvo výmenných sacharidových jednotiek.
